| |
DAŇOVÝ PORIADOK
V praxi to bude znamenať, že správca dane naďalej bude vyzývať daňový subjekt vždy keď bude mať pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh, pričom na ich odstránenie určí najmenej 15-dňovú lehotu. V prípade, ak daňový subjekt neuposlúchne výzvu správcu dane a neodstráni nedostatky, pričom tieto nedostatky nemajú vplyv na výšku dane, resp. na uplatnený nárok, môže ich správca dane opraviť sám. Pôjde najmä o neuvedenie zdaňovacieho obdobia, čísla SK NACE, alebo nesprávne uvedené preddavky. Pri nedostatkoch, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo na uplatnený nárok bude môcť správca dane určiť daň alebo výšku nároku v skrátenom vyrubovacom konaní, t.j. novozavedeným inštitútom, ktorým je vyrubovací rozkaz. Rozhodnutie správcu dane pre ktorý spôsob odstránenia nedostatkov v daňovom priznaní sa rozhodne bude závisieť od toho, či bude mať dostatok dôkazov a skutočností aby určil daň bez daňovej kontroly, t.j. vyrubovacím rozkazom.
Ako následok neuposlúchnutia výzvy na odstránenie nedostatkov už nebude určenie dane podľa pomôcok. Ďalšia zmena sa týka postupu správcu dane v prípade daňového priznania, ktoré nebude podpísané alebo bude podpísané neoprávnenou osobou alebo nebude podané na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie. V týchto prípadoch správca dane zašle daňovému subjektu výzvu na odstránenie nedostatkov podania podľa § 13, pričom sa uplatnia aj následky tohto ustanovenia, to zn. že ak daňový subjekt neodstráni nedostatky daňového priznania v požadovanom rozsahu a v určenej lehote, bude sa považovať daňové priznanie za nepodané.
Daňový subjekt bude musieť podať „nove“ daňové priznanie, ktoré už ale bude podané oneskorene, preto následne budú uložené aj sankcie za oneskorené podanie daňového priznania. Rozdiel medzi uvedenými výzvami je teda aj v následkoch ich neuposlúchnutia. Ak daňový subjekt neuposlúchne výzvu podľa § 17, daňové priznanie sa považuje za podané s nedostatkami, ktoré je potrebné následne odstrániť (vyrubovacím rozkazom alebo daňovou kontrolou), pri neuposlúchnutí výzvy podľa § 13 sa hľadí na daňové priznanie ako by nebolo podané vôbec.
Ing. B.Jurčíková
PODANIE DAŇOVÉHO PRIZNANIA
Daňový subjekt má povinnosť podať za príslušné zdaňovacie obdobie daňové priznanie, ktorého tlačivo je platné pre príslušné zdaňovacie obdobie. Daňový subjekt podá daňové priznanie na tlačive, ktoré je platné, ale pre iné zdaňovacie obdobie.
Považuje sa podanie daňového priznanie za podané v lehote?
Dopustil sa daňový subjekt správneho deliktu?
Daňovník je povinný podať daňové priznanie na takom tlačive, ktoré je platné pre príslušné zdaňovacie obdobie, za ktoré toto daňové priznanie podáva.
Ak daňovník podá daňové priznanie síce na platnom tlačive, ale nie pre to zdaňovacie obdobie, za ktoré daňové priznanie podáva, správca dane považuje, toto daňové priznanie za nepodané.
Správca dane následne vyzve daňový subjekt na podanie daňového priznania s tým, že oznámi daňovému subjektu, že podanie daňového priznania na nesprávnom tlačive a považuje sa za nepodané.
SPRÁVY DELIKT
Daňovník podal v ustanovenej lehote za ZO 2015 daňové priznanie k DPFO na tlačive, ktoré je platné pre ZO 2014. Správca dane po uvedenom zistení vyzve daňovníka na podanie daňového priznania k DPFO na tlačive platné pre ZO 2014 a poučí ho o následkoch jeho nepodania v lehote uvedenej vo výzve.
Dopustil sa daňový subjekt správneho deliktu?
Áno, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej vo výzve a podá ho až po tejto lehote, daňový subjekt sa dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretí bod daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu najmenej 60 € a najviac 32 000 €.
DODATOČNÉ DAŇOVÉ PRIZNANIE
Skrátené vyrubovacie konanie, ktoré správca dane môže uplatniť sa rovnako ako určenie dane podľa pomôcok považuje za náhradný spôsob určenia dane.
Môže daňový subjekt podať dodatočné daňové priznanie po vydaní rozhodnutia v skrátenom vyrubovacom konaní?
Skrátené vyrubovacie konanie ( vyrubovací rozkaz), ktoré správca dane môže uplatniť od 1. 1. 2017 sa rovnako ako určenie dane podľa pomôcok považuje za náhradný spôsob určenia dane alebo rozdielu dane a jeho následného vyrubenia. Ak podľa správcu dane boli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia v skrátenom vyrubovacom konaní podľa § 68a daňového poriadku nadväzne na § 17 daňového poriadku, s ktorým vyrubovací rozkaz bezprostredne súvisí, správca dane vydaná za toto zdaňovacie obdobie vyrubovací rozkaz aj bez toho aby vykonal daňovú kontrolu. Vydaním vyrubovacieho rozkazu správca dane vyrubí daňovému subjektu daň alebo rozdiel dane oproti dani uvedenej v daňovom priznaní na základe skutočností a dôkazov, ktoré si zaobstaral sám bez súčinnosti s daňovým subjektom, napr. vyhľadávacou činnosťou, miestnym zisťovaním dožiadaním, oznamovacou činnosťou od iných daňovníkov a pod.
Po dni vydania vyrubovacieho rozkazu daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie, za ktoré vyrubil rozdiel dane vyrubovacím rozkazom.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 3-4/2017 )
PLNENIE POVINNÉHO PODIELU
ZAMESTNÁVANIA OBČANOV SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM
TÚTO POVINNOSŤ UKLADÁ ZAMESTNÁVATEĽOVI zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon“), ktorí ustanovuje aj ďalšie povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zamestnávaním občanov so ZP (bez ohľadu na ich počet). Ide o tieto povinnosti:
viesť evidenciu zamestnancov - občanov so zdravotným postihnutím (ďalej občanov so ZP),
zabezpečovať pre občanov so ZP vhodné podmienky na výkon práce,
vykonávať zaškoľovanie občanov so ZP a počas ich zamestnávania venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu ich kvalifikácie,
preukázať plnenie povinného podielu počtu občanov so ZP na celkovom počte zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok a to najenskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka; plnenie povinnosti sa preukazuje na tlačive predpísanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) s názvom „Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím“.
Príklad
Zamestnávateľ zamestnáva 22 zamestnancov. Z tohto 4 zamestnanci vykonávajú zárobkovú činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti a 2 na základe dohody o brigádnickej práci študentov.
Je zamestnávateľ povinný zamestnávať občanov so ZP, resp. preukazovať toto plnenie na predpísanom ročnom výkaze?
Povinnosť zamestnávať občanov so ZP sa vzťahuje len na toho zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so ZP. U zamestnávateľa síce pracuje 22 zamestnancov, ale zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa vykonávajú zárobkovú činnosť na základe jednej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov), sa do celkového počtu zamestnancov na tento účel nezapočítavajú. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ na tieto účely zamestnáva len 16 zamestnancov (22 – 6), voči príslušnému úradu povinnosť preukazovať plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so ZP nemá.
OBČAN SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM je na účely tohto zákona občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a podľa § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v z.n.p.
Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo ak policajt alebo profesionálny vojak v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %. Občan so zdravotným postihnutím je povinný zamestnávateľovi preukázať invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Za rok 2016 je zamestnávateľ povinný preukázať plnenie povinného podielu počtu občanov so ZP príslušnému úradu najneskôr do 31. marca 2017 na tlačive „Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2016“. Za príslušný úrad sa na tieto účely rozumie úrad, v ktorého pôsobnosti sa nachádza sídlo zamestnávateľa, resp. sídlo jeho organizačnej zložky.
URČENIE POVINNÉHO PODIELU. Počet občanov so ZP, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, sa odvodzuje od celkového počtu zamestnancov, ktorý predstavuje priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za rok 2016. Výpočet priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách sa realizuje v súlade s Metodickými vysvetlivkami uvedenými v štatistickom výkaze ŠÚ SR „Práca 2-04“ na príslušný rok (ďalej len „metodika k výkazu „Práca 2-04“). Nad rámec identifikácie zamestnancov uvedených v metodických vysvetlivkách (5. Modul) štatistického výkazu, sa do celkového počtu zamestnancov, z ktorého sa vypočíta povinný podiel zamestnávania občanov so ZP, nezapočítavajú:
zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí v súlade so zákonom č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z.,
príslušníci Policajného zboru, príslušníci Slovenskej informačnej služby, príslušníci Národného bezpečnostného úradu, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníci Hasičského a záchranného zboru, príslušníci Horskej záchrannej služby, colníci a profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú štátnu službu.
Príklad
Zamestnávateľ spracováva ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so ZP za rok 2016. Údaje o priemernom evidenčnom počte zamestnancov čerpá zo štatistického zisťovania Práca 2-04. Štvrťročný výkaz o práci vykazuje v jednotlivých štvrťrokoch roka 2016 údaje o priemernom evidenčnom počte zamestnancov nasledovne:
1. štvrťrok: 184,5 (priem. evid. počet zamestnancov)
2. štvrťrok: 184,0 (priem. evid. počet zamestnancov)
3. štvrťrok: 191,7 (priem. evid. počet zamestnancov)
4. štvrťrok: 234,7 (priem. evid. počet zamestnancov)
Ako má zamestnávateľ určiť počet zamestnancov – občanov so ZP, ktorých bol počas roka 2016 povinný zamestnávať?
Počet občanov so ZP, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, sa určí ako 3,2 % -ný podiel z celkového počtu zamestnancov. Celkový počet zamestnancov predstavuje priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok (ktorý sa určuje podľa metodiky k výkazu Práca 2-04). Vzhľadom na to, že sa údaje vo výkaze Práca 2-04 vykazujú štvrťročne, vrátane údaju „Priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách“, priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za rok (t.j. za dlhšie časové obdobie) sa určí ako aritmetický priemer údajov vykázaných za štvrťročné obdobia roku 2016. Výsledná hodnota sa zaokrúhli na 1 desatinné miesto a uvedie sa v ročnom výkaze na riadku A1 a to nasledovne: [(184,5 + 184 + 191,7 + 234,7) : 4 ] = 198,7.
Pri výpočte priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách sa neberie na zreteľ dĺžka pracovných úväzkov zamestnancov a ani ich skutočne odpracovaný čas.
FORMY PLNENIA POVINNÉHO PODIELU. Povinnosť zamestnávať občanov so ZP vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj nasledovnými náhradnými spôsobmi:
zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so ZP alebo zadaním zákazky občanovi so ZP, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; zamestnávateľ môže zadať zákazku chránenej dielni, alebo chránenému pracovisku, ktoré zriadil občan so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť
úhradou odvodu
vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov a zamestnávania občanov so ZP.
Zamestnávanie občanov so ZP
Za občana so ZP sa na účely plnenia povinného podielu považuje občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je:
zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., v zmysle ktorého má občan pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 % a
zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v z.n.p., v zmysle ktorého má občan pokles schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie najmenej o 20 %.
Zamestnávateľ zamestnávajúci občana so ZP, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť:
najviac 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so ZP započíta, ako keby zamestnával 1 občana so ZP
viac ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so ZP započíta, ako keby zamestnával 3 občanov so ZP.
Zamestnanec - občan so ZP preukazuje zamestnávateľovi invaliditu a percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania:
rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo
posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Za občana so ZP sa na účely plnenia povinného podielu považuje aj občan, ktorý:
po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu alebo po preskúmaní trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok, prestal byť občanom so ZP, t.j. bola mu po posúdení priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a menej. Za občana so ZP sa na tieto účely považuje najdlhšie do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne alebo najdlhšie do troch rokov odo dňa vydania posudku, ktorým bola občanovi priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a menej (§ 72 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti).
bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok, a to odo dňa, od ktorého sa invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok.
Náhradné plnenie
Plnenie povinnosti náhradným plnením sa uskutočňuje tak, že zamestnávateľ môže zadávať zákazku vhodnú na zamestnávanie občanov so ZP alebo zadávať zákazku občanovi so ZP, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, pričom platbu za zákazku bolo potrebné zrealizovať najneskôr do 31. 12. 2016.
Výška zákazky na započítanie jedného občana so ZP predstavuje 0,8-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ plní povinnosť zadaním zákazky. Vypočítaná suma sa zaokrúhľuje na euro nadol. Za rok 2016 je na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím výška zákazky 929 €.
Celková cena práce (ďalej len „CCP“) je súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za príslušné obdobie a preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom. Výška CCP na účely preukazovania plnenia povinného podielu za rok 2016 predstavuje 1 161,35 eura.
Zákazka je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením, ktorá sa realizuje medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so ZP vo výške povinného podielu a chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.
- Tovar je na účely tohto zákona výrobok zhotovený chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom a je určený na predaj. Na účely povinného podielu sa započíta celková suma platieb za odobraté tovary a uvedie sa v ročnom výkaze na riadku C1.
- Služba je na účely tohto zákona služba, ktorá je poskytovaná chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom. Na účely povinného podielu sa započíta celková suma platieb za poskytnuté služby a uvedie sa v ročnom výkaze na riadku C2.
- Výrobok je na účely tohto zákona výrobok, ktorý už bol vyrobený, ale nie v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. Ak zamestnávateľ odoberá od chránenej dielne alebo na chráneného pracoviska výrobky, ktoré nezhotovili, ale ich len kúpili s cieľom ich následného predaja, zamestnávateľ si môže na účely plnenia povinného podielu započítať platbu za tieto odobraté výrobky len vo výške 10 % peňažného plnenia bez započítania dane z pridanej hodnoty. V ročnom výkaze sa táto hodnotua uvedie na riadku C3.
Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny odobratých tovarov alebo služieb aj daň z pridanej hodnoty. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nezapočítava do ceny odobratých tovarov alebo služieb daň z pridanej hodnoty vo výške, v akej mu vznikne nárok na jej odpočítanie podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. (§ 64 ods. 6 zákona).
Počet občanov so ZP, ktorých si zamestnávateľ môže započítať pri náhradnom plnení, sa vypočíta ako podiel celkovej sumy platieb za odobratý tovar alebo prijaté služby v kalendárnom roku (po započítaní alebo nezapočítaní DPH do ceny odobratých tovarov alebo prijatých služieb) a výškou zákazky na započítanie jedného občana so ZP. Výsledná hodnota sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.
platba za odobratý tovar + platba za prijaté služby + 10 % z platby za odobraté výrobky |
| -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- |
výška zákazky na započítanie jedného občana so ZP (0,8-násobok CCP) |
Preukazovanie náhradného plnenia za kalendárny rok 2016
V prípade, že zamestnávateľ povinný podiel zamestnávania občanov so ZP splnil zadaním zákazky, má povinnosť náhradné plnenie preukázať príslušnému úradu najneskôr do 31. marca 2017 na tlačive predpísanom ústredím s názvom "Potvrdenie pre zamestnávateľa o zadaní a realizácii zákazky". K potvrdeniu je zároveň potrebné doložiť nasledovné doklady:
1. fotokópiu dokladu o zadaní zákazky (objednávka, resp. zmluva)
2. fotokópiu dokladu o zaplatení (faktúra, výpis z bankového účtu, príjmový/výdavkový pokladničný doklad)
3. ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky – rozpis tovarov (neoddeliteľná príloha k potvrdeniu pre zamestnávateľa), dodacie listy
4. doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky – fotokópia dokladu o priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, resp. fotokópia živnostenského listu, fotokópia rozhodnutia alebo oznámenia Sociálnej poisťovne, alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z. v z.n.p.) v prípade fyzickej osoby, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ môže zadať zákazku chránenej dielni [bez ohľadu na to, či bolo zriadená občanom so ZP (v zmysle novely zákona o službách zamestnanosti č. 93/2013 Z.z. účinnej od 1. 5. 2013), alebo chránenému pracovisku, kde právna úprava zakotvuje podmienku, že zriaďovateľom chráneného pracoviska musí byť občan so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.
Odvod za neplnenie povinného podielu
Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku odviesť za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného počtu, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Za rok 2016 je výška odvodu za každého občana, ktorý chýba zamestnávateľovi do splnenia povinného podielu, vo výške 1 045 €.
Za dátum úhrady odvodu sa považuje deň pripísania dlžnej sumy na účet úradu v štátnej pokladnici. Zoznam čísiel príjmových účtov jednotlivých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny je zverejnený na webovom sídle ústredia. Pri úhrade odvodu sa ako variabilný symbol uvádza IČO zamestnávateľa a ako špecifický symbol údaj v tvare 6516 (ide o číselné spojenie paragrafu zákona „65“ a obdobia, za ktoré sa odvod odvádza „16“. Konštantný symbol sa uvádza v tvare 0058.
Príklad
Zamestnávateľ mal povinnosť zamestnávať 1 občana so ZP. Počas roka odobral tovar od chránenej dielne, ktorá realizuje činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, ktoré sama nezhotovuje a to nasledovne: za marec 2016 bola platba za odobraté výrobky vo výške 950 € bez DPH a za október 2016 vo výške 890 € bez DPH.
Vznikne zamestnávateľovi povinnosť odviesť odvod za neplnenie povinného podielu, napriek tomu, že plnil povinnosť náhradným spôsobom?
Na účely náhradného plnenia sa zohľadní len 10 % z jednotlivých peňažných plnení, t.j. spolu v sume 184,00 € (10% zo sumy jednotlivých platieb). Vzhľadom na to, že podiel celkovej platby za odobraté výrobky vo výške 10 % peňažného plnenia a výšky zákazky na započítanie jedného občana so ZP je nula: (184 : 929 = 0,198 ~ 0), zamestnávateľ si formou náhradného plnenia nemôže započítať ani jedného občana so ZP. Za chýbajúceho zamestnanca je povinný uhradiť odvod vo výške 1 045 €. Plnenie povinného podielu je zamestnávateľ povinný preukázať na Ročnom výkaze príslušnému úradu najneskôr do 31.3.2017, a v tomto termíne uhradiť aj odvod za neplnenie povinného podielu.
Odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce postihuje zamestnávateľov, ktorí nezamestnávali počas roka občanov so ZP, a ani nezadali v dostatočnej výške zákazku vhodnú na zamestnávanie občanov so ZP. Ak úrad viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so ZP len časť kalendárneho roka, odvod za neplnenie povinného podielu sa znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad takýchto občanov neviedol, a počtu občanov so ZP chýbajúcich do splnenia povinného podielu. Možnosť takéhoto krátenia odvodu kontrolujú príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
Príklad
Zamestnávateľ v predchádzajúcom príklade mal povinnosť odviesť odvod za 1 občana so ZP.
Aký bude mať dopad na výšku odvodu skutočnosť, že príslušný úrad počas 4 mesiacov v roku 2016 neviedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie ani jedného občana so ZP?
V takomto prípade je zamestnávateľ povinný odviesť odvod za nedodržanie povinného podielu zamestnávania občanov so ZP v nasledujúcej výške:
(1 045 x 1) – (0,3 x 1 161,35 x 4/2 x 1 ) = 1 045 – 696,81 = 348,19 €
V tomto prípade je zamestnávateľ povinný za chýbajúceho zamestnanca so ZP uhradiť odvod vo výške 348,19 €. Plnenie povinného podielu je zamestnávateľ povinný preukázať príslušnému úradu na Ročnom výkaze najneskôr do 31. 3. 2017, a v tomto termíne uhradiť aj odvod za neplnenie povinného podielu.
Rozhodovať o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so ZP patrí do pôsobnosti úradu. Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so ZP, je v súlade s § 70 zákona v právomoci úradu v správnom konaní rozhodnúť o povinnosti zamestnávateľa odvod zaplatiť. Odvolanie proti rozhodnutiu o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so ZP nemá odkladný účinok.
Ak zamestnávateľ poruší povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, ústredie a úrad uložia pokutu do výšky 33 193,91 €. Pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku. Pokutu možno uložiť v lehote do jedného roka a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinností.
Zamestnávateľ si môže plniť povinnosť zamestnávania občanov so ZP aj vzájomnou komináciou vyššie uvedených možností, t.j. zamestnávaním občanov so ZP, zadaním zákazky, odobratím výrobkov a uhradením odvodu, čo je v bežnej praxi najčastejší prípad.
Ing. Iveta Matlovičová
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 3-4/2017)
|
|
| |
Marec 2017
| 8. 3. - streda |
Poistné |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne, splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za február 2017 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení |
| splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za február 2017 |
| 15. 3. - streda |
Daň z príjmov |
odvod dane vyberanej zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane |
| odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane |
| 20. 3. - pondelok |
DPH |
predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol vo februári 2017 49 790 € |
| 27. 3. – pondelok |
podanie súhrnného výkazu k DPH za február 2017 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 50 000 € |
| podanie kontrolného výkazu k DPH za február 2017 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
| podanie daňového priznania k DPH za február 2017 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
| splatnosť DPH za február 2017 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou |
| Spotrebné dane |
podanie daňového priznania (platitelia DPH len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne colnej správy) a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za február 2017 |
| 31.3. - piatok |
Daň z príjmov |
podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzických a právnických osôb za rok 2016 |
| úhrada dane z príjmov fyzických a právnických osôb za rok 2016 |
| vykonanie ročného zúčtovania a výpočet dane z príjmov za rok 2016 zamestnancom |
| splatnosť mesačného a štvrťročného preddavku na daň z príjmov fyzických a právnických osôb |
| podanie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za február 2017 (platitelia DPH len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne) |
| podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti za február 2017 |
| Daň z motorových vozidiel |
splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 8 300 € |
| splatnosť 1/4 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 700 € |
| Poistné |
písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného v februári 2017, keď platiteľom poistného začína a prestáva byť štát |
| do výplatného termínu |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za február 2017 |
| do 3 dní |
oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, predložiť žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti) |
| od skončenia pracovného pomeru alebo pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku predložiť pobočke Sociálnej poisťovne evidenčný list dôchodkového poistenia |
| do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru |
Daň z príjmov |
odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za február 2017 |
| prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za február 2017 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke |
| Do 8 dní |
Poistné |
prihlásiť a odhlásiť sa do registra zamestnávateľov v pobočke Sociálnej poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu |
| oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie sociálneho poistenia, začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmeny v údajoch zamestnanca (priezvisko, stav, miesto trvalého pobytu), platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov |
| predložiť pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania |
| prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdravotnej poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa |
| oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom |
| oznámiť zamestnávateľovi zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie odo dňa zmeny zamestnancom |
| Do 30 dní |
Miestne dane |
oznámiť správcovi dane rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti ako aj zmenu týchto skutočností |
| Do konca nasledujúceho mesiaca |
Správa dane |
odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti, poberanie príjmov podliehajúcich dani, zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu |
| Daň z motorových vozidiel |
podať daňové priznanie pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania a pri zániku daňovníka |
| Pred nadobudnutím tovaru v hodnote 14 000 € bez DPH, pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu |
DPH |
registrácia na DPH pre povinnú osobu (neplatiteľa DPH), ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu v hodnote nad 14 000 € v kalendárnom roku, registrácia pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH |
|
|