Exicon s.r.o.

DĹŽKU ZÁKLADNEJ VÝMERY DOVOLENKY NA PÄŤ TÝŽDŇOV aj pre zamestnancov, ktorí zatiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa, priniesla novela Zákonníka práce č. 380/2019 Z. z. od 1. 1. 2020 v § 103 ods. 2. Slovenská republika sa takouto právnou úpravou zaradila medzi viaceré členské štáty Európskej únie, ktoré poskytujú uvedený sociálny štandard. Doteraz išlo aj v slovenských podmienkach o časté zamestnanecké zvýhodnenie s pozitívnym vplyvom nielen na bezpečnosť, produktivitu a efektivitu práce zamestnancov, ale aj s pozitívnym vplyvom na pracujúce rodiny s maloletými deťmi a na ich zakladanie.

POJEM TRVALEJ STAROSTLIVOSTI O DIEŤA nie je v novelizovanom § 103 ods. 2 Zákonníka práce jednoznačne legislatívne upravený a nie je uvedená ani nijaká odvolávka na iný zákonný predpis. Napr. v § 87 ods. 3 Zákonníka práce sa pre nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času v prípade zamestnanca trvalo sa starajúceho o dieťa vyžaduje jeho súhlas, v § 164 Zákonníka práce sa určuje horná hranica trvalej starostlivosti o dieťa jeho 15. rokom veku na účely úpravy pracovného času. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení uvádza pojem osobná starostlivosť o dieťa a v súvislosti s dovolenkou rodiča – zamestnanca znamená venovanie času dieťaťu, ktorý by bol inak určený na odpočinok zamestnanca. V prípade rozvodu súd určuje aj práva rodičov k dieťaťu. Ak súd rozhodne, že sa dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matky a mužovi sa umožňuje stretávať sa s dieťaťom a určuje sa mu povinnosť platiť výživné, nejde o trvalú starostlivosť o dieťa na účely § 103 ods. 2 Zákonníka práce.

Platenie výživného preto nie je dôvodom na zvýšenie výmery dovolenky, trvalú starostlivosť o dieťa a tým aj svoje právo na dlhšiu dovolenku by muž musel svojmu zamestnávateľovi preukázať. Ak je rozvedeným rodičom súdom určená striedavá starostlivosť o dieťa, vzhľadom na to, že Zákonník práce neustanovuje rozsah starostlivosti, môže sa tento stav posúdiť ako trvalá starostlivosť o dieťa pre účely päťtýždňovej dovolenky. Aj pri striedavej starostlivosti môže nastať prípad, že jej rozsah zo strany jedného z rodičov bude tak redukovaný, že nepôjde o trvalú starostlivosť.

PRAVIDLÁ PRE PREUKÁZANIE TRVALEJ STAROSTLIVOSTI O DIEŤA Zákonník práce neurčuje. Zamestnávateľovi túto skutočnosť musí preukázať sám zamestnanec. Zamestnávateľ môže vo svojom vnútornom predpise určiť, aké doklady bude od zamestnanca požadovať, ale v praxi aj tak nastanú prípady, kedy sa dôkazy budú líšiť v závislosti od konkrétnej situácie. Napr. rodným listom zamestnanec preukazuje, že je rodičom dieťaťa, ale nepreukazuje, že sa skutočne o dieťa stará. Podobne doklad o spoločnom bývaní nemusí preukazovať túto starostlivosť.

Z praktického hľadiska môže zamestnávateľ akceptovať čestné vyhlásenie zamestnanca, že sa stará o dieťa a jeho súčasťou môže byť aj vyhlásenie matky, že sa otec trvale stará o dieťa. Zamestnanec môže v prípade potreby predložiť aj rôzne doklady o tom, že uhrádza výdavky na dieťa, aj keď úhrada výdavkov nie je trvalou starostlivosťou o dieťa.

TERMÍN OZNÁMENIA STAROSTLIVOSTI O DIEŤA Zákonník práce priamo neurčuje. Pri matke sa to dá predpokladať na základe tehotenstva a čerpania materskej a rodičovskej dovolenky. Nepriamo je táto povinnosť určená v § 81 písm. g) Zákonníka práce, na základe ktorého je zamestnanec povinný oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, t. j. ak zamestnanec chce zvýšenú výmeru dovolenky, má to zamestnávateľovi oznámiť hneď.

V praxi budú vznikať situácie, keď bude musieť zamestnávateľ rozhodovať o nároku zamestnanca následne až po určitej dobe, často aj po skončení kalendárneho roka, a preto je vhodné, aby tieto praktické situácie zapracoval do svojho vnútorného predpisu.

Napríklad ak zamestnávateľ prijme zásadu, že bude poskytovať dlhšiu základnú výmeru dovolenky pomerne podľa počtu kalendárnych dní alebo mesiacov, musí jednoznačne určiť deň tohto nároku. Pretože v Zákonníku práce chýba definícia osoby trvalo sa starajúcej o dieťa, bude na zvážení príslušného súdu v prípade sporných nárokov zamestnancov, či tento stav nastáva dňom začatia starostlivosti alebo dňom oznámenia, t. j. dňom, keď sa zamestnávateľovi táto skutočnosť stala známou.

Pojem dieťaťa na účely päťtýždňovej dovolenky nie je v Zákonníku práce jednoznačne legislatívne upravený. V § 40 ods. 5 Zákonníka práce je určené ako rodinný príslušník vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení. Na účely § 103 ods. 2 Zákonníka práce tak bude za zamestnanca s dlhšou výmerou dovolenky považovaný nielen biologický otec a matka, ale aj náhradný rodič podľa zákona o rodine.

Horná hranica veku dieťaťa sa môže odvodiť z § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa plnoletosť nadobúda dovŕšením osemnásteho roku a pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva, pričom takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.

VZNIK A ZÁNIK PRÁVA NA VYŠŠIU VÝMERU DOVOLENKY je spojený so začatím a skončením trvalej starostlivosti o dieťa. Pretože konkrétna výmera dovolenky patrí zamestnancovi za príslušný kalendárny rok, je vhodné a pre mzdovú prax nevyhnutné, aby zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise určil detailné pravidlá výpočtu nároku na dovolenku a oboznámil s nimi všetkých zamestnancov.

Základná výmera dovolenky je v Zákonníku práce určená výrazom „najmenej 4 týždne/najmenej 5 týždňov“ a preto bude správny postup aj tých zamestnávateľov, ktorí sa rozhodnú zvýšiť dovolenku na 5 týždňov za celý kalendárny rok aj v prípade, že starostlivosť zamestnanca o dieťa začala v priebehu tohto kalendárneho roka.

OSEMTÝŽDŇOVÁ DOVOLENKA PRE OSOBITNÉ SKUPINY ZAMESTNANCOV (platná od 19. 11. 2019). Ustanovenie § 103 ods. 3 Zákonníka práce určuje základnú výmeru dovolenky v trvaní osem týždňov pre osobitné skupiny zamestnancov v závislosti od druhu práce, ktorú vykonávajú, nie od ich veku. Do 18. 11. 2019 Zákonník práce určoval najmenej osemtýždňovú dovolenku pre riaditeľa školy, riaditeľa školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcov, učiteľa, pedagogického asistenta, majstra odbornej výchovy, trénera športovej školy, trénera športovej triedy, korepetítora, zahraničného lektora, vychovávateľa a odborného zamestnanca podľa osobitného predpisu.

Novela Zákonníka práce č. 380/2019 Z. z. určila v § 103 ods. 3 nové kategórie zamestnancov, ktorým patrí najmenej osemtýždňová dovolenka od 19. 11. 2019 a pretože novela neobsahuje prechodné ustanovenie, títo zamestnanci mali právo na zvýšenú výmeru dovolenky už v roku 2019 a za celý kalendárny rok 2019 (samozrejme len v prípade, ak patrili do osobitnej skupiny počas celého kalendárneho roka 2019).

Od 19. 11. 2019 ide o nasledovných zamestnancov:

a) pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec podľa osobitného predpisu

· Osobitným predpisom pre túto skupinu zamestnancov je zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov. V § 20 tohto zákona sú uvedené kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov, zodpovedných za uskutočňovanie školského vzdelávacieho programu, výchovného programu alebo za poskytovanie výchovy v zariadení sociálnej pomoci (učiteľ, majster odbornej výchovy, vychovávateľ, korepetítor, školský tréner). V § 21 tohto zákona sú uvedené kategórie pedagogických zamestnancov, podieľajúcich sa na uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu alebo výchovného programu (pedagogický asistent, zahraničný lektor, školský špeciálny pedagóg). V § 22 tohto zákona sú uvedené podkategórie učiteľa profesijného rozvoja (lektor vzdelávania, metodik profesijného rozvoja, konzultant atestačného konania), v § 23 až § 27 sú uvedené kategórie odborných zamestnancov (psychológ a školský psychológ, špeciálny pedagóg a terénny špeciálny pedagóg, kariérový poradca, logopéd a školský logopéd, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg). Vedúci pedagogický zamestnanec (riaditeľ, zástupca riaditeľa, hlavný majster odbornej výchovy, vedúci vychovávateľ) a vedúci odborný zamestnanec (riaditeľ, zástupca riaditeľa, vedúci odborného útvaru) je definovaný v § 39 tohto zákona.

b) vysokoškolský učiteľ

· Vysokoškolský učiteľ podľa § 75 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov pôsobí vo funkciách profesor, hosťujúci profesor, docent, odborný asistent, asistent a lektor. Ostatné odseky tohto paragrafu detailne určujú, čo je obsahom ich funkcie.

c) výskumný pracovník a umelecký pracovník verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy

· Vysoká škola môže na plnenie svojich úloh vo vede, technike alebo umení zamestnávať výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov, ktorí sa môžu zúčastňovať aj na vzdelávacej činnosti vysokej školy. Určuje to § 80 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

d) zamestnanec s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.

ZVÝŠENÁ VÝMERA DOVOLENKY PRE TÝCHTO ZAMESTNANCOV má prispieť k zatraktívneniu vedeckej kariéry v SR a k zrovnoprávneniu týchto kategórií zamestnancov so zamestnancami vysokých škôl. Ide o zamestnancov inštitúcií vykonávajúcich činnosť podľa zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov, zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákona č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Títo zamestnanci sú odmeňovaní podľa prílohy č. 5 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

NOVÉ PRAVIDLÁ PRI URČOVANÍ MINIMÁLNEJ MZDY. Mzda zamestnanca podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Novela tohto zákona č. 375/2019 Z. z. účinná od 1. januára 2020 zmenila radikálnym spôsobom pravidlá pri každoročnom určovaní minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok z dôvodu posilnenia záväzkov a zásad vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov a Ústavy Slovenskej republiky. Slovenská republika je v otázke minimálnej mzdy viazaná čl. 4 ods. 1 revidovanej Európskej sociálnej charty, v ktorom sa určuje „priznať pracovníkom právo na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň”.

Otázka minimálnej mzdy je zmienená aj v zásade 6 Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý môže byť podkladom na vytvorenie pravidiel európskej minimálnej mzdy. Podľa bodu 6 Európskeho piliera sociálnych práv „pracovníci majú právo na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Treba zaručiť primerané minimálne mzdy, ktoré vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky zabezpečia uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín, pri zachovaní prístupu k zamestnanosti a stimulov na hľadanie práce. Treba zamedziť chudobe pracujúcich.“.

Obdobný záväzok vyplýva aj z čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom podľa ods. 1 písm. a) „Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.” V čl. 36 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa určuje, že „Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.“

Novela č. č. 375/2019 Z. z. stanovila, že predmetom zákona o minimálnej mzde nie je len poskytovanie minimálnej mzdy, ale aj určovanie minimálnej mzdy.

V § 7 novelizovaného zákona o mzde určuje, že o sume minimálnej mzdy rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov najneskôr od 1. apríla a najneskôr do 15. júla. Do tohto dňa sa môžu dohodnúť na sume mesačnej minimálnej mzdy. Ich dohoda o určení sumy minimálnej mzdy bude potom záväzná pre určenie minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok. Zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov predložia túto dohodu do 31. júla Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré oznámi v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, že sa minimálna mzda dohodla podľa § 7. Súčasťou oznámenia bude aj uvedenie sumy mesačnej minimálnej mzdy a hodinovej minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok.

Ak nedôjde k bipartitnej dohode medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov, stane sa otázka mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky do 31. augusta.

Hospodárska a sociálna rada SR bola zriadená zákonom č. 103/2007 Z. z. ako konzultačný a dohodovací orgán vlády a sociálnych partnerov (tzv. tripartita) na celoštátnej úrovni. Zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov sa za účasti zástupcov vlády Slovenskej republiky môžu dohodnúť na sume mesačnej minimálnej mzdy. Ak k dohode dôjde, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky oznámi v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, že sa minimálna mzda dohodla podľa § 7, oznámi sa aj suma mesačnej minimálnej mzdy a hodinovej minimálnej mzdy. Suma mesačnej minimálnej mzdy sa dohaduje ako celé číslo a suma hodinovej minimálnej mzdy potom podľa § 2 ods. 2 zákona o minimálnej mzde predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy, ktorá sa zaokrúhli na tri desatinné miesta.

(Viac o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 3/2020 a podrobné informácie nájdete v odbornej tematickej publikácii Zákonník práce s komentárom po novele)

Nezabudnite v marci 2020

Termín zákonnej povinnosti	Charakteristika zákonnej povinnosti	Povinná osoba a zákon v platnom znení
2. 3. – pondelok (namiesto soboty 29. 2.)	Podanie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za január 2020	Zamestnávateľ § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
	Podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti za január 2020	Zamestnávateľ - platiteľ osobitnej sadzby dane -§ 15a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Daň z motorových vozidiel – splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 8 300 €	Platiteľ dane z mot. vozidiel § 10 ods. 4 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel
	Oznámenie príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného v januári 2020, keď platiteľom poistného začína a prestáva byť štát	Zamestnávateľ § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
9. 3. – pondelok (namiesto nedele 8. 3.)	Splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za február 2020	Zamestnávateľ § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p.
	Splatnosť poistného na verejné zdravotné poistenie z dividend vyplatených vo februári 2020, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť	Platiteľ dividend § 17 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
	Podanie výkazu preddavkov platiteľa dividend za dividendy, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť, a ktoré boli vyplatené vo februári 2020	Platiteľ dividend § 20 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
10. 3. – utorok	Doručiť zamestnancom, ktorí poberali v roku 2019 zdaniteľné príjmy, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste za rok 2019 – vzťahuje sa len na tých zamestnancov, ktorí nepožiadali zamestnávateľa o vystavenie tohto dokladu skôr	Zamestnávateľ § 39 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
16. 3. – pondelok (namiesto nedele 15. 3.)	Odvod dane vyberanej zrážkou vo februári 2020 z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ zrážkovej dane § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
	Odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane § 44 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
31. 3. – utorok	Podanie prehľadu o príjmoch zo ZČ, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za II/ 2020	Zamestnávateľ § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
	Podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti za február 2020	Zamestnávateľ - platiteľ osobitnej sadzby dane - § 15a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Vykonanie ročného zúčtovania a výpočet dane za rok 2019 zamestnancom, ktorí o to požiadali	Zamestnávateľ § 38 ods. 6 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019	Zamestnanec § 32, § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
	Úhrada dane z príjmov fyzických osôb za rok 2019	Zamestnanec § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z nepeňažného plnenia poskytnutého v roku 2019 držiteľom registrácie lieku a farmaceutickej spoločnosti zdravotníckemu pracovníkovi	Príjemca nepeňažného plnenia od držiteľa registrácie lieku a farmaceutickej spoločnosti § 43 ods. 17 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
	Úhrada dane vyberanej zrážkou z nepeňažného plnenia poskytnutého v roku 2019 držiteľom registrácie lieku a farmaceutickej spoločnosti zdravot. pracovníkovi	Platiteľ dane z nepeňažných plnení § 43 ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
	Daň z motorových vozidiel – splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 8 300 €	Platiteľ dane z mot. vozidiel § 10 ods. 4 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel
	Daň z motorových vozidiel – splatnosť 1/4 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 700 €	Platiteľ dane z mot. vozidiel § 10 ods. 5 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel
	Oznámenie príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného vo februári 2020, keď platiteľom poistného začína a prestáva byť štát	Zamestnávateľ § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
do výplatného termínu	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, ktoré platí zamestnávateľ za február 2020	Zamestnávateľ § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
	Splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za február 2020	Zamestnávateľ § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov za február 2020	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer vo februári 2020	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Deň pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu alebo pred vznikom poistenia	Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
	Prihlásiť zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
do 3 dní	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť,	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti)	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
	Od výplatného termínu doručiť zdravotnej poisťovni výkaz preddavkov na poistné za február 2020	Zamestnávateľ § 20 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p. a Metodické usmernenie UDZS č. 3/2/2008
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru	Odvod mesačných *preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti* a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za február 2020	Zamestnávateľ § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
	Prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za február 2020 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke	Zamestnávateľ § 6 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení n. p.
Do 8 dní	Odhlásiť zamestnanca v pobočke Sociálnej poisťovne, odhlásiť sa z registra zamestnávateľov v pobočke Sociálnej poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí si uplatnili nárok na dávku dôchodkového poistenia	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2a. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
	Elektronicky predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2b. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie sociálneho poistenia, začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmeny v údajoch zamestnanca (priezvisko, stav, miesto trvalého pobytu) a zmenu názvu a sídla zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. c), d), m), n) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. i) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov	Zamestnávateľ § 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdravotnej poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
	Oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom, zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie odo dňa zmeny zamestnancom	Zamestnanec § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca	Odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti, poberanie príjmov podliehajúcich dani, zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu	Zamestnávateľ § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
	Podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania a pri zániku daňovníka – pri využívaní motorového vozidla zamestnanca	Zamestnávateľ § 9 ods. 3 a nasl. zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel