| |
NOVINKY V OBLASTI ZÁBEZPEKY NA DAŇ
Počnúc rokom 2018 sa povinnosť zložiť zábezpeku na daň rozširuje aj na prípady, ak je žiadateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň nedoplatok na DPH 1 000 eur a viac alebo ktorej bola zrušená registrácia pre DPH z dôvodu opakovaného porušovania povinností administratívnej povahy (nepodávanie daňových priznaní alebo kontrolného výkazu), opakovaného neplatenia vlastnej daňovej povinnosti, opakovanej nezastihnuteľnosti príp. z dôvodu opakovaného porušovania povinností pri vykonávaní daňovej kontroly.
Do konca roku 2017 nebola legislatívne striktne riešená situácia, keď bolo vydané rozhodnutie o zastavení registračného konania, pričom už bolo vydané rozhodnutie o zložení zábezpeky. V takýchto prípadoch totiž vydané rozhodnutie o zložení zábezpeky strácala svoju opodstatnenosť. Ak teda k takejto situácii dôjde, novela zákona o DPH ukladá od 1.1.2018 daňovému úradu povinnosť zrušiť rozhodnutie o zložení zábezpeky z úradnej moci a v prípade, ak na základe tohto rozhodnutia subjekt už zaplatil zábezpeku, túto zábezpeku mu vrátil.
Zákon o DPH v znení účinnom do 31.12.2017 ustanovoval správcovi dane povinnosť vrátiť platiteľovi dane po uplynutí 12 mesiacov zábezpeku alebo jej časť, ktorá v rámci tohto obdobia nebola použitá na úhradu daňových nedoplatkov na DPH. Vrátenie zábezpeky v situácii, keď by v rámci obdobia 12 mesiacov od zloženia zábezpeky došlo k zrušeniu registrácie pre DPH, t.j. odpadol by dôvod na ponechanie peňažnej zábezpeky v štátnom rozpočte však neriešil. Z tohto dôvodu došlo k doplneniu ustanovenia § 4c ods.7 zákona o DPH, ktorým sa ustanovuje povinnosť daňovému úradu vrátiť bezodkladne zábezpeku alebo jej ostávajúcu časť v prípade, ak je fyzickej alebo právnickej osobe zrušená registrácia za platiteľa DPH. Vrátenie zábezpeky alebo jej ostávajúcej časti sa však logicky nebude týkať prípadu, keď ku zrušeniu registrácie dôjde z dôvodu zániku právnickej osoby bez likvidácie, t.j. keď právny nástupca je alebo sa stáva platiteľom dane.
Inštitút daňového zástupcu pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu
Dať zastúpiť daňovým zástupcom vo veci uplatnenia oslobodenia od dane bolo podľa zákona o DPH platného do 31.12.2017 možné len v prípade zahraničnej osoby pri dovoze tovaru podľa § 48 ods.3 spomínaného právneho predpisu.
Počnúc rokom 2018 sa zavádza možnosť osobitného daňového zastúpenia pre zahraničnú osobu aj pre prípad, ak zahraničná osoba nadobúda tovar v tuzemsku z iného členského štátu a tento tovar nadobúda na účely jeho dodania do iného členského štátu s oslobodením od DPH podľa § 43 zákona o DPH alebo na účely jeho vývozu s oslobodením od DPH podľa § 47 zákona o DPH alebo na účely jeho dodania formou zásielkového predaja, avšak len ak je miestom dodania pri tomto zásielkovom predaji iný členský štát. Doplnenie tejto možnosti je v súlade s článkom 204 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a je novelou zakomponované v rámci nového ustanovenia § 69aa zákona o DPH.
Podľa § 69aa ods.1 zákona o DPH sa zahraničná osoba, ktorá nadobúda tovar v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona o DPH na účel jeho dodania s oslobodením od dane podľa § 43 alebo § 47 spomínaného právneho predpisu alebo dodania formou zásielkového predaja s miestom dodania v inom členskom štáte, môže dať zastúpiť daňovým zástupcom, ak:
a) tieto dodania tovaru zahraničná osoba uskutočňuje výlučne prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok,
b) nie je platiteľom podľa zákona o DPH a
c) nedodáva tovar alebo službu, pri ktorej by jej vznikla povinnosť platiť splatnú daň v tuzemsku, keby mala postavenie platiteľa podľa zákona o DPH.
Podmienkou daňového zastúpenia je, že zastúpená zahraničná osoba nie je povinná platiť splatnú DPH v tuzemsku. Ďalšou podmienkou je, že zahraničná osoba, ktorá si zvolí daňového zástupcu, nemôže byť registrovaná ako platiteľ DPH podľa § 5 príp. podľa § 6 zákona o DPH. Pokiaľ zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom plánuje dodať tovar v tuzemsku, z dodania ktorého má byť DPH ním platená v tuzemsku (napr. zahraničná osoba dodá tovar nezdaniteľnej osobe v tuzemsku), musí odvolať plnomocenstvo udelené daňovému zástupcovi a musí sa registrovať pre DPH ako platiteľ dane.
Daňový zástupca môže zastupovať aj viaceré zahraničné osoby, pričom je povinný podávať za zastúpené zahraničné osoby jedno daňové priznanie, jeden kontrolný výkaz a jeden súhrnný výkaz. Možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok v zmysle § 80 ods.2 zákona o DPH sa však na prípady daňového zastupovania nevzťahuje. Súhrnný výkaz je daňový zástupca povinný podávať za obdobie kalendárneho mesiaca, pokiaľ zahraničná osoba (resp. zahraničné osoby) uskutoční dodanie tovarov do iného členského štátu s oslobodením od DPH podľa § 43 zákona o DPH.
V súvislosti so spomínanou problematikou novela zákona o DPH od 1.1.2018 dopĺňa aj ustanovenie § 5 ods.1, v rámci ktorého sú ustanovené prípady, keď sa zahraničná osoba nemusí registrovať pre DPH aj napriek tomu, že v tuzemsku uskutoční zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom DPH v Slovenskej republike. Na základe doplnenia § 5 ods.1 písm. d) zákona o DPH zahraničná osoba nebude povinná požiadať o registráciu pre DPH, ak si zvolí daňového zástupcu podľa navrhovaného § 69aa zákona o DPH. Pokiaľ zahraničná osoba nad rámec daňového zastúpenia uskutoční zdaniteľný obchod v tuzemsku, pri ktorom bude osobou povinnou platiť DPH v tuzemsku, musí sa pre DPH v tuzemsku registrovať.
V kontexte s inštitútom daňového zástupcu v zmysle § 69aa zákona o DPH sa spresňujú a dopĺňajú aj fakturačné povinnosti. V zmysle novodoplneného odseku 3 v rámci § 72 zákona o DPH vzniká zahraničnej osobe, ktorá je zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a alebo § 69aa zákona o DPH povinnosť vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku. Táto faktúra musí pritom obsahovať meno a priezvisko alebo názov daňového zástupcu podľa § 69a alebo § 69aa zákona o DPH, adresu jeho sídla alebo bydliska a jeho osobitné identifikačné číslo pre daň, ak zahraničná osoba je zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a alebo § 69aa spomínaného právneho predpisu.
Dodanie nehnuteľnosti a oznamovacia povinnosť pri tuzemskom samozdanení
Na základe prvej vety ustanovenia § 38 ods.1 zákona o DPH je platiteľ dane povinný uplatniť oslobodenie od dane na dodanie novej stavby alebo jej časti a pozemku, na ktorom tieto stavby stoja. To isté ustanovenie (druhá veta) poskytuje platiteľovi dane (dodávateľovi) právo voľby, aby namiesto oslobodenia od dane boli uvedené nehnuteľnosti (stavby dodané po 5 rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo časti stavby) zdanené DPH.
Podľa § 69 ods.12 písm. c) zákona o DPH, ak sa dodávateľ rozhodne zdaniť nehnuteľnosť, ktorá má byť v zásade oslobodená od DPH, je osobou povinnou platiť DPH kupujúci (nadobúdateľ), pokiaľ má postavenie platiteľa dane. Z dôvodu, aby platiteľ dane, ktorý je nadobúdateľom nehnuteľnosti s istotou vedel, že je osobou povinnou platiť DPH na základe prenesenia daňovej povinnosti, došlo k doplneniu ustanovenia § 38 ods.1 zákona o DPH o povinnosť dodávateľa písomne informovať nadobúdateľa o tom, že sa rozhodol dodanie nehnuteľnosti zdaniť a túto povinnosť musí splniť v lehote na vyhotovenie faktúry podľa § 73 zákona o DPH.
Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku na všetky stavby
Vymedzenie investičného majetku pre účely úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa od 1. 1. 2018 rozšírilo na všetky stavby – t.z. okrem budov aj na inžinierske stavby, resp. stavby iné ako budovy, môžu podliehať zmene ich použitia na oslobodené činnosti zo zdaňovaných činností a naopak, príp. sa môže meniť rozsah ich použitia na zdaňované činnosti a súčasne na činnosti oslobodené od dane.
Ak teda dôjde k zmene použitia stavby v rámci 20 – ročného obdobia stanoveného na úpravu odpočítanej dane, platiteľ dane bude povinný upraviť odpočítanú DPH, a to pri každom druhu stavby.
V zmysle príslušného prechodného ustanovenia sa úprava odpočítanej dane podľa § 54 a 54a účinného po 1.1.2018 neuplatní na daň odpočítanú pred 1. januárom 2018, ktorá sa vzťahuje na inú stavbu alebo časť stavby ako bola uvedená v § 54 ods. 2 písm. b) a c) v znení účinnom do 31. decembra 2017. Úprava odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH pri stavbe inej ako budova sa tak bude vzťahovať len na tú stavbu, pri ktorej si platiteľ dane odpočítal DPH po 31. decembri 2017.
Osobitná úprava zdaňovania služieb cestovného ruchu po novom
Ustanovenia týkajúce sa osobitnej úpravy zdaňovania služieb cestovného ruchu bolo potrebné zmeniť v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Európska komisia totiž podala žalobu na Súdny dvor EÚ na 8 členských štátov EÚ za porušenie čl. 306 až 310 smernice č.2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktoré ustanovujú pravidlá osobitného režimu zdaňovania prirážky cestovnými kanceláriami alebo cestovnými agentúrami. Európska komisia považovala za neprípustné, aby platiteľ dane, ktorý predáva zájazd inému podnikateľovi na účely jeho ďalšieho predaja uplatňoval osobitný režim zdaňovania prirážky. Súdny dvor EÚ žalobu EK zamietol a potvrdil, že žalované členské štáty uplatňujú osobitnú úpravu zdaňovania prirážky v súlade s článkami 306 až 310 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (rozsudok Súdneho dvora EÚ C – 269/11).
Na základe uvedeného rozsudku sa právna úprava zdaňovania služieb cestovného ruchu mení. V zmysle nového znenia § 65 ods.1 zákona o DPH teda platí, že platiteľ, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb tovary a služby na účel uskutočnenia cesty (ďalej len „služby cestovného ruchu“) a pri predaji vystupuje voči zákazníkom vo vlastnom mene (ďalej len „cestovná kancelária“), je povinný uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 65 ods.2 až 8 zákona o DPH. Služby cestovného ruchu obstarané zdaniteľnou osobou od iných zdaniteľných osôb sa považujú za dodanie jednej služby zákazníkovi a táto služba je predmetom dane v členskom štáte, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo alebo prevádzkareň, z ktorej službu dodala.
Počnúc rokom 2018 sa tak povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu bude vzťahovať na všetky predaje balíkov cestovných služieb cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami, ktoré tieto balíky predávajú vo svojom mene. V nadväznosti na spomínanú zmenu sa od 1.januára 2018 vypustil v § 65 odsek 10, čo v praxi znamená, že platiteľ dane (cestovná kancelária, cestovná agentúra) nebude môcť zdaňovať jednotlivé služby cestovného ruchu a kupujúci, platiteľ dane, si nebude môcť uplatniť z týchto služieb odpočítanie dane.
Ďalej sa ustanovenie § 65 ods.3 zákona o DPH zosúladilo s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor v prípade C-291/03 (Mytravel plc.) rozhodol, že čl. 26 šiestej smernice (články 306 až 310 smernice 2006/112/ES) sa má vykladať v tom zmysle, že cestovná kancelária alebo usporiadateľ zájazdov, ktorý za zaplatenie ceny za balík služieb poskytuje jednak služby poskytnuté tretími osobami a jednak vlastné služby, v zásade musí oddeliť časť balíka služieb predstavujúcu jeho vlastné služby. Cestovná kancelária (platiteľ dane) do základu dane pre výpočet prirážky nezahrnie vlastné služby, ale tieto zdaní osobitne bežným režimom.
Osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby pri postúpení pohľadávky
Osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby bola do zákona o DPH zakompovaná už od roku 2016 a to v rámci samostatného ustanovenia § 68d spomínaného právneho predpisu.
V rámci tohto osobitného režimu sa počnúc rokom 2018 osobitne ustanovil vznik daňovej povinnosti v prípade, ak platiteľ dane (ktorý používa túto osobitnú úpravu) postúpi pohľadávku. Postúpenie peňažnej pohľadávky platiteľom dane, ktorý používa túto osobitnú úpravu, môže mať totiž nepriaznivý dopad jednak na podnikateľov (odberateľov), ale aj na príjmy štátu.
V takýchto prípadoch platiteľovi dane vznikne daňová povinnosť dňom postúpenia pohľadávky a základom dane bude cena bez dane požadovaná za dodaný tovar alebo službu od príjemcu plnenia. Týmto dňom vznikne odberateľovi právo na odpočítanie dane. Pokiaľ pôjde o odberateľa, ktorý používa bežný režim, nebude právo na odpočítanie dane viazané na výšku zaplatenej sumy. Táto úprava týkajúca sa postúpenia pohľadávky predstavuje výnimku zo systému uplatňovania dane na základe prijatia platby.
Ustanovenie § 68d ods.5 zákona o DPH sa doplnilo o úpravu vzniku práva na odpočítanie dane v prípade, ak je odberateľ platiteľom dane, ktorý používa osobitnú úpravu a za dodaný tovar alebo službu nezaplatí dodávateľovi, ale na základe postúpenej pohľadávky zaplatí inej osobe (postupníkovi). Právo na odpočítanie dane vznikne v takomto prípade odberateľovi dňom zaplatenia postupníkovi, a to v rozsahu zaplatenej sumy.
Zrušenie obmedzenia prenesenia daňovej povinnosti pri určitých komoditách
V zmysle ustanovenia § 69 ods.12 písm. f) a g) zákona o DPH sa uplatňuje pravidlo tzv. prenesenia daňovej povinnosti na poľnohospodárske plodiny, ktoré patria do kapitoly 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, a na kovy ako oceľ a železo a polotovary z kovov, ktoré patria do kapitoly 72 a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka. Podľa právnej úpravy platnej do konca roku 2017 sa pri uvedených tovaroch prenos daňovej povinnosti na príjemcu (platiteľa dane) aplikuje však len v prípadoch, ak je základ dane (cena bez DPH) za dodanie spomínaných tovarov uvedený na faktúre 5 000 eur a viac.
V dôsledku aplikačných problémov v podnikateľskej praxi sa spomínaný obmedzujúci limit počnúc rokom 2018 zrušil a prenesenie daňovej povinnosti sa tak bude vzťahovať na všetky dodania spomínaných komodít.
Pre úplnosť možno v uvedenej súvislosti pripomenúť, že uvedený limit 5 000 eur na prenesenie daňovej povinnosti na prijímateľa plnenia naďalej zostáva v platnosti pri dodávke mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie ako aj na dodanie integrovaných obvodov, ako sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky, v stave pred zabudovaním do výrobkov pre konečného spotrebiteľa (viď § 69 ods.12 písm. h) a i) zákona o DPH).
Novinky v oblasti trojstranného obchodu
Jednou z podmienok pre uplatnenie trojstranného obchodu podľa znenia zákona o DPH účinného do konca roku 2017 bola podmienka, že prvý odberateľ nesmie byť v členskom štáte druhého odberateľa registrovaný pre DPH. Aj keď takto ustanovenú podmienku trojstranného obchodu uplatňuje viacero členských štátov EÚ, článok 141 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty túto podmienku formuluje tak, že prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa, t.j. nemôže mať sídlo a ani prevádzkareň v členskom štáte druhého odberateľa. Z tohto titulu došlo počnúc rokom k zosúladeniu zákona s citovanou formuláciou smernice o DPH.
V rámci ustanovenia § 80 ods.3 zákona o DPH došlo k doplneniu, v zmysle ktorého osoby registrované pre daň podľa § 7 a 7a zákona o DPH, ktoré sa zúčastnia na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ, sú povinné podávať súhrnný výkaz, pričom obdobie, za ktoré budú podávať súhrnný výkaz, sa ustanovuje rovnako ako u platiteľov dane, ktorí dodávajú tovar do iných členských štátov resp., ktorí sa zúčastňujú na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ.
Napokon možno poznamenať, že v zmysle prechodných ustanovení zdaniteľná osoba, ktorá sa zúčastňuje na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45 ods.1 v znení zákona o DPH účinnom od 1. januára 2018 a je registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a tohto zákona, podá súhrnný výkaz podľa § 80 ods.2 zákona o DPH za obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. januára 2018.
Zmena podmienok ručenia odberateľa za DPH z predchádzajúceho stupňa
Na základe ustanovenia § 69 ods. 14 písm. b) zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2017 platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa § 69b zákona o DPH za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že:
a) protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka,
b) uskutočnil zdaniteľný obchod s platiteľom počas obdobia, v ktorom bol tento platiteľ zverejnený v zozname podľa § 69 ods.15 zákona o DPH,
c) v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.
Od 1.januára 2018 sa v rámci citovaného ustanovenia zákona o DPH vypustilo znenie pod písmenom b), ktoré ustanovuje jednu zo zákonných domnienok pre ručenie odberateľa za DPH z predchádzajúceho stupňa. Dôvodom pre vypustenie tohto ustanovenia bola predovšetkým skutočnosť, že v aplikačnej praxi platitelia dane (odberatelia) z obavy ručenia za DPH z predchádzajúceho stupňa, platili čiastku DPH na osobný daňový účet dodávateľa. Takto rozdeľovali platenie protihodnoty za dodanie tovaru a služby, a na podnikateľský účet dodávateľa platili cenu (odmenu) za dodanie okrem čiastky DPH a na jeho osobný daňový účet (správcovi dane) platili čiastku DPH.
Novinky pri zrušení registrácie
Ustanovenie § 81 ods.2 zákona o DPH sa zosúladilo so znením § 81 ods.4 písm. b) bodu 1 tohto právneho predpisu. Nejde však len o technickú zmenu, nakoľko týmto spresnením by sa malo zabrániť zrušeniu registrácie len z dôvodu, že zdaniteľná osoba skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane. Ak osoba bude vykonávať činnosť, ktorá je predmetom dane v inom členskom štáte, nestráca status zdaniteľnej osoby.
Ďalej v rámci ustanovenia § 81 zákona o DPH pribudol od 1.1.2018 úplne nový odsek 9, v zmysle ktorého vzniká za posledné zdaňovacie obdobie platiteľovi dane povinnosť vrátiť DPH, ktorú si odpočítal z titulu zaplatenia za tovar alebo službu pred ich dodaním (vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods.4 zákona o DPH). Ak ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia platiteľovi dane tovar alebo služba neboli dodané, nie je totiž splnená vecná podmienka na odpočítanie dane, ktorou je použitie tovaru alebo služby na uskutočňovanie zdaňovaných činností. Povinnosť vrátenia DPH z tohto dôvodu sa však nevzťahuje na prípady, ak platiteľ dane zaniká bez likvidácie a právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom dane.
Daňová povinnosť pri dovoze tovaru
V rámci problematiky daňovej povinnosti pri dovoze tovaru došlo od 1. 1. 2018 k zosúladeniu vzniku daňovej povinnosti pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla s článkom 70 a 71 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Deň vzniku daňovej povinnosti sa tak mení a daňová povinnosť vznikne už dňom prepustenia tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla.
Podľa prechodného ustanovenia daňová povinnosť, pokiaľ ide o tovar dovezený pred 1. januárom 2018 a prepustený do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, vznikne dňom ukončenia colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla (uplatní sa podľa znenia zákona o DPH účinného do konca roka 2017).
Z dôvodu navrhovanej zmeny vzniku daňovej povinnosti pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, sa určuje osobitne lehota pre splatnosť vyrubenej dane pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla. Colný úrad bezodkladne po prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla oznámi osobe povinnej platiť daň sumu dane podľa prvej vety a daň je splatná do desiatich dní odo dňa oznámenia sumy dane.
V súvislosti s § 21 ods. 1 písm. b) zákona o DPH sa ustanovuje, aby na rozdiel od colného dlhu, ktorého výška sa v súlade s colnými predpismi oznámi až po skončení colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, bola suma dane oznámená bezodkladne už po prepustení tovaru do tohto colného režimu.
Záver
Ako vyplýva z § 12 zákona o DPH, colný úrad pri oznámení sumy dane, ktorú má dovozca zaplatiť pri prepustení tovaru do tohto colného režimu, postupuje v súlade s colnými predpismi a na vydanie rozhodnutia, ktorým oznámi daň, sa vzťahuje postup podľa § 85 ods. 1 colného zákona.
Z dôvodu právnej istoty sa tiež doplnilo ustanovenie § 21 ods.5 zákona o DPH, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na úroky za oneskorenú úhradu DPH pri dovoze tovaru sa vzťahujú colné predpisy.
Ing. Ján Mintál
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 3-4/2018)
PREDDAVKY NA DAŇ Z PRÍJMOV PRÁVNICKEJ OSOBY V ROKU 2018
Platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby je komplexne upravené v ustanovení § 42 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
Výška preddavkov a lehoty splatnosti
Výška preddavkov a termíny ich platenia sa určujú podľa dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
Podľa § 42 ods.6 ZDP daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o daň vybranú podľa § 43 odpočítavanú ako preddavok na daň.
V roku 2018 sa pri platení preddavkov vychádza zo základu dane, ktorý je uvedený na riadku 500 daňového priznania za rok 2017, prenásobeného sadzbou dane 21 %. Suma vypočítanej dane sa zníži o sumu uvedenú na riadku 610 (úľavu na dani) , na riadku 710 (zápočet dane zaplatenej v zahraničí) a na riadku 1030 (sumu dane vybranej zrážkou považovanej za preddavok na daň). Výpočet dane na účely určenia výšky preddavkov na daň v roku 2018 sa uvedie na riadku 1110 tlačiva daňového priznania za rok 2017 (č. MF/016161/2017-721).
Ak daň za zdaňovacie obdobie roka 2017 vypočítaná podľa § 42 ods.6 ZDP:
• presiahla 16 600 eur, daňovník platí počnúc prvým mesiacom roka 2018 mesačné preddavky vo výške 1/12 z tejto dane. Všetky preddavky sú splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sú platené;
• presiahla 2 500 eur a nepresiahla 16 600 eur, daňovník platí štvrťročné preddavky na zdaňovacie obdobie roka 2018 vo výške 1/4 z tejto dane. Preddavky sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka.
U daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, je štvrťročný preddavok na daň splatný do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka.
Poznámka:
Podľa § 27 ods.4 zákona č.563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ak pripadne deň splatnosti preddavku na daň na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok, dňom jeho splatnosti je najbližší nasledujúci pracovný deň.
Príklad:
Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2017 uviedla daň pre výpočet preddavkov vo výške 26 650,50 €. Pretože daň presiahla sumu 16 600 €, spoločnosť sa stáva mesačným platiteľom preddavkov. Preddavky v roku 2018 bude platiť vo výške 2 220,87 € (26 650,50: 12 = 2 220,8750, po zaokrúhlení 2 220,87), a to vždy do konca príslušného mesiaca.
Poznámka:
Podľa § 47 ods.1 zákona o dani z príjmov preddavky sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol.
Príklad:
Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2017 uviedla daň pre výpočet preddavkov vo výške 10 562,31 €. Daň nepresiahla sumu 16 600 €, presiahla však sumu 2 500 €, preto sa spoločnosť stáva štvrťročným platiteľom preddavkov. Preddavky za 1. až 4. štvrťrok 2018 bude platiť vo výške 2 640,57 € (10 562,31: 4= 2 640,5775, po zaokrúhlení 2 640,57), a to vždy do konca príslušného kalendárneho štvrťroka.
Kedy daňovník neplatí preddavky na daň
Preddavky na daň nie je povinný platiť ten daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla sumu 2 500 eura s výnimkou prípadu, ak správca dane daňovníkovi určí platenie preddavkov rozhodnutím podľa § 42 ods. 10 ZDP.
Do skupiny daňovníkov neplatiacich preddavky patria aj daňovníci v likvidácii a konkurze.
Preddavky neplatia v zdaňovacích obdobiach podľa § 41 ods. 4 a 6 ZDP, to znamená odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu až do dňa ukončenia týchto procesov.
Príklad:
Daňovník v roku 2018 platí mesačné preddavky. Dňa 16. mája 2018 vstúpi do likvidácie, preto preddavok splatný 31. mája 2018 už nebude platiť. Takisto nebude platiť preddavky počas celého obdobia likvidácie.
Medzi daňovníkov, ktorí neplatia preddavky, patria aj daňovníci, ktorí podávajú daňové priznanie v roku 2018 prvýkrát. Títo daňovníci podľa § 42 ods.8 ZDP neplatia preddavky do lehoty na podanie daňového priznania, resp. do predĺženej lehoty na podanie daňového priznania, ale sumu preddavkov splatných za toto obdobie vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní za rok 2017 vyrovnajú v lehote na podanie tohto daňového priznania, t.j. do 31.3.2018 (lehota sa posúva na 2.4. 2018), resp. do predĺženej lehoty na podanie daňového priznania.
Platenie preddavkov do lehoty na podanie priznania
Podľa § 49 ods.2 a 3 ZDP daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, resp. v predĺženej lehote na základe oznámenia podaného daňovníkom príslušnému správcovi dane najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania.
Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti (§ 42 ods. 7 ZDP). Ide o daň uvedenú v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky.
Daňové priznanie za rok 2017 musí byť podané najneskôr 3. apríla 2018. Do tejto lehoty sa platia preddavky z daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za rok 2016. V prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa platia preddavky z daňovej povinnosti za rok 2016 až do uplynutia predĺženej lehoty.
Posledná známa daňová povinnosť z daňového priznania za rok 2016 sa vypočíta takto:
Základ dane (znížený o odpočet daňovej straty) z r.500 daňového priznania sa vynásobí sadzbou dane 21 % a odpočítajú sa sumy na riadku na riadku 610 (úľavu na dani) , na riadku 710 (zápočet dane zaplatenej v zahraničí) a na riadku 1030 (sumu dane vybranej zrážkou považovanej za preddavok na daň), t. j. (r. 500 x 21 %) – (r.610 + r.710 + r.1030).
Príklad:
Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2016 vykázala na r. 500 základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 63 351 €, na r. 610, 710 a 930 vykázala nulu. Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň v roku 2018 do lehoty na podanie daňového priznania je vo výške 13 303,71 € (63 351 x 21 %). Z tejto dane vyplynulo platenie štvrťročných preddavkov na daň vo výške 3 325,92 € (13 303,71 €: 4 = 3 325,92). Preddavok je splatný do konca kalendárneho štvrťroka, t. j. do 31.3.2018 (lehota sa posúva na 3. 4. 2018).
Platenie preddavkov po lehote na podanie priznania
Počnúc mesiacom (štvrťrokom) nasledujúcim po lehote na podanie daňového priznania platí daňovník preddavky z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. To znamená, že po lehote na podanie daňového priznania za rok 2017 (po 31. 3. 2018, resp. po predĺženej lehote na základe oznámenia) platí daňovník preddavky z dane uvedenej v daňovom priznaní za rok 2017. Súčasne je povinný vysporiadať rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami do lehoty na podanie daňového priznania podľa poslednej známej povinnosti (rok 2016) a výškou preddavkov vypočítaných z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (rok 2017).
Ak sú zaplatené preddavky do lehoty na podanie priznania nižšie ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania za rok 2017, daňovník je povinný rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia zaplatiť do konca mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania, t.j. v roku 2018 zaplatí rozdiel do 30. apríla 2018, prípadne do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí predĺženej lehoty na podanie priznania (§ 42 ods.9 ZDP). Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému určil správca dane platenie preddavkov na daň do lehoty na podanie daňového priznania inak podľa § 42 ods.10 ZDP, ak správca dane v rozhodnutí vydanom do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania neuvedie inak.
Ak sú zaplatené preddavky do lehoty na podanie daňového priznania vyššie ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2017, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na žiadosť daňovníka vrátia. Správca dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku.
Platenie preddavkov daňovníkom, ktorý podáva priznanie prvýkrát
Podľa § 42 ods. 8 ZDP daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť daňové priznanie podané, do lehoty na podanie daňového priznania preddavky neplatí. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní vyrovná v lehote na podanie daňového priznania.
Ide o daňovníka, ktorý vznikol v roku 2017 a z toho dôvodu nemá poslednú známu daňovú povinnosť (nepodával daňové priznanie za rok 2016). Sumu preddavkov splatných za obdobie do podania daňového priznania za rok 2017 (mesačné alebo štvrťročné) si tento daňovník vypočíta z dane uvedenej v daňovom priznaní za rok 2017 a vyrovná ich do 31. marca 2018 (lehota sa posúva na 3. apríla 2018), resp. do predĺženej lehoty na podanie daňového priznania.
Platenie preddavkov novými daňovníkmi
Nový daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením, preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, neplatí. To znamená, že ak daňovník vznikne v roku 2018, preddavky v tomto roku nebude platiť a daňovú povinnosť vyrovná v lehote na podanie priznania za rok 2018, t. j. do 31.marca 2019.
Správca dane však môže daňovníkovi aj na obdobie po jeho vzniku v odôvodnených prípadoch určiť platenie preddavkov na daň inak rozhodnutím podľa § 42 ods. 10 ZDP.
Platenie preddavkov právnym nástupcom a pri zmene právnej formy daňovníka
U daňovníkov, ktorí počas kalendárneho roka zmenili právnu formu alebo sa zlúčili, splynuli alebo rozdelili, je platenie preddavkov upravené osobitným spôsobom v § 42 ods. 4 ZDP. Základom pre výpočet preddavkov u tejto skupiny daňovníkov je daň za obdobie, ktoré predchádzalo obdobiu, v ktorom došlo k zmene, t.j. zániku alebo vzniku právnickej osoby.
• Daňovník, ktorý v roku 2018 zmenil právnu formu, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy, t.j. z dane za zdaňovacie obdobie roka 2017.
• Daňovník, ktorý vznikol v roku 2018 splynutím, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane zaniknutých daňovníkov za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov, t.j. zo súčtu dane za zdaňovacie obdobie roka 2017.
• Daňovník, ktorý sa v roku 2018 zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane
1. daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka,
2. daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu,
t.j. zo súčtu dane týchto dvoch daňovníkov za zdaňovacie obdobie roka 2017.
• Daňovník, ktorý vznikol v roku 2018 rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane zaniknutého daňovníka za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením.
Platenie preddavkov pri zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok
V § 42 ZDP nie je osobitne upravené platenie preddavkov pri zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok a naopak, preto sa postupuje podľa jednotlivých odsekov tohto ustanovenia. Do lehoty na podanie daňového priznania sa platia preddavky vypočítané na základe poslednej známej daňovej povinnosti (§ 42 ods.7 ZDP), po lehote na podanie daňovej povinnosti z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (§ 42 ods.6 a 9 ZDP).
Ak daňovník počas hospodárskeho roka bude platiť štvrťročné preddavky, podľa § 42 ods.2 ZDP platí štvrťročné preddavky do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka.
Príklad:
Spoločnosť má stanovený hospodársky rok od 1. júna 2018 do 31. mája 2019. Splatnosť štvrťročných preddavkov bude nasledovná:
- prvý preddavok – 31.8. 2018
- druhý preddavok – 30.11.2018
- tretí preddavok – 28.2.2019
- štvrtý preddavok – 31.5. 2019
Platenie preddavkov inak
Zákon o dani z príjmov oprávňuje správcu dane meniť výšku preddavkov a spôsob ich platenia odchylne od pravidiel, ktoré vyplývajú z predchádzajúcich ustanovení § 42. Správca dane môže tak urobiť na základe žiadosti daňovníka alebo aj z vlastného podnetu v týchto prípadoch:
• ak sa preddavky stanovujú podľa § 42 ods. 3 a 4 – ide o prípady, kedy daňovník nemá povinnosť platiť preddavky na daň, resp. prípady, kedy ide o platenie preddavkov u novo vzniknutých daňovníkov splynutím, zlúčením, rozdelením,
• ak je daňová povinnosť, na základe ktorej sú preddavky platené (daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, posledná známa daňová povinnosť), zmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním (podanie dodatočného daňového priznania u právnickej osoby nezakladá povinnosť upraviť platenie preddavkov na daň).
V odôvodnených prípadoch na žiadosť daňovníka môže správca dane určiť platenie preddavkov na daň inak nielen z dôvodov priamo uvedených v tomto ustanovení.
Záver
Správca dane určí preddavky v uvedených prípadoch formou rozhodnutia. V ustanovení § 42 ods. 10 ZDP je správcovi dane daná absolútna právomoc meniť preddavky na daň. V prípade, že o stanovenie preddavkov inak žiada daňovník, musí dôvody uvedené v žiadosti aj preukázať. Správca dane môže stanoviť inak len tie preddavky, u ktorých splatnosť ešte nenastala. Z toho dôvodu je potrebné žiadať správcu dane o určenie preddavkov inak zásadne pred termínom splatnosti a v dostatočnom časovom predstihu.
Ing. Jana Bielená
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 3-4/2018)
|
|
| |
Sluchový aparát človeka
Napriek svojej miniaturizácii ho zaraďujeme do kategórie najdokonalejších a štrukturálne najzložitejších.
Má dve zásadné funkcie, ktorými sú počúvanie zvukov a zachovávanie rovnováhy. Tomu je prispôsobená aj stavba ucha.
Tvoria ho tri základné časti. Vonkajší diel, ušnica alebo aurikula, zachytáva zvukové vlny z okolia, nasmeruje ich do vonkajšieho zvukovodu – sluchovej trubice. Na jej konci vlnenie zvuku rozochvieva bubienkovú blanu – tenkú vláknitú membránu s kožným krytom. Vibrácie bubienka sa prenášajú na tri maličké, navzájom prepojené mikrokostičky v strednom uchu – kladivko, nákovka a strmienok. Zvukové chvenie potom prestupuje do vnútorného ucha – slimáčikovitého útvaru naplneného špeciálnou tekutinou.
Vlnenie tekutiny vo vnútri kochley hýbe mikroskopickými chĺpkami rôznej dĺžky a tie stimulujú nervové bunky, aby vysielali zvukové informácie „ušným“ – vestibulokochleárnym nervom do sluchového centra v mozgu. Stredné ucho s nosohltanom spája citlivá Eustachova trubica. Býva uzatvorená, ale pri práci malých svalov hlavy, v priebehu zívania či prehĺtania, sa otvára.
Zvukové signály a impulzy
prichádzajúce priamo od ich zdroja, signály zoslabené vzdialenosťou od prameňa zvuku, ale tiež zvuk odrazený a zmenený. Uši, ktorými načúvame, sú len akýmsi dôležitým médiom a podstatným sprostredkovateľom ďalšieho prenosu. Hlavným a skutočným spracovateľom zvukového vnemu je centrum v mozgu.
Podľa doterajších exaktných zistení vníma ľudský sluch akustické javy od 15 do 12 tisíc Hertzov (Hz). Človek teda nepostrehne kmity od 1 do15 Hz – infrazvuky, a nad 20 000 Hz – ultrazvuky. Vie sa ale, že väčšina ľudí počuje vlastne len v rozsahu 40 Hz až 14 000 Hz a podľa toho sú navrhované rozličné reproduktorové sústavy.
Predpokladá sa však, že človek môže istým spôsobom vnímať aj zvuky pod a nad oblasťou počuteľného vibračného spektra a tie sú predmetom špekulácií o ich špecifických pozitívnych účinkoch. Asi tak na 55 % venujeme pozornosť sluchovým signálom a až 90 % vnímame vizuálne. Podľa niektorých tvrdení by sme mali tento pomer vyrovnať, keďže už starí Indovia a Číňania vedeli, že oko nie je až tak presné, uhýba a hľadá – zatiaľ čo ucho sa vie sústrediť a nachádza. Ucho je Cesta, tvrdili a tvrdia...
Sledovanie kvality sluchu človeka patrí medzi zásadné kontrolné mechanizmy jeho zmyslových orgánov. Je potrebné uskutočňovať ho veľmi pozorne, a to už od detstva v pravidelných intervaloch. Žiaden impulz, ktorý by mohol signalizovať poruchu sluchu, sa nesmie podceniť, ale musí byť dôkladne sledovaný a identifikovaný, aby sa v budúcnosti neznásobil a neskomplikoval.
Vzhľadom na vhodnosť odlíšenia sluchového problému od inej poruchy nervového systému, je často žiaduce vykonať aj iné vyšetrenia – foniatrické, logopedické, neurologické, internistické alebo psychologické.
Objektívne merateľnú zvukovú energiu vníma človek ako sluchový vnem, ktorý je jeho subjektívnym pocitom. Funkčné vyšetrenie sluchu s meraním jeho citlivosti a prahu počuteľnosti sa nazýva audiometria s výsledkom v podobe audiogramu – grafického záznamu závislosti intenzity zvuku (dB) na frekvencii zvuku (Hz). Vyšetrujú sa dva typy vedenia sluchového podnetu (zvuku) – vzdušné (so sluchátkami na ušiach) a kostné (kostný vibrátor s pružinou na lebečnom výbežku vzadu za ušnicou – na processus mastoideus). Táto špecializovaná diagnostika sa vykonáva otorinolaryngológom – špecialistom pre choroby ušné, nosné a krčné.
Ateroskleróza
sa zvyčajne spája s ochoreniami mozgu a srdca alebo v spojení s vysokým tlakom. Pritom ale zabúdame, že sa týka aj malého krvného potrubia, ktoré súvisí so zmyslovými orgánmi – v tomto prípade so sluchom. Viacero vedeckých štúdií naznačilo, že strava s nízkym obsahom tuku prospieva k lepšej kvalite počutiu. Je dôležité udržiavať si prijateľnú hmotnosť konzumáciou racionálnej výživy, vyhýbať sa jedlám s obsahom nasýtených mastných kyselín (maslo, smažené pokrmy, pretučnené mäso). Je treba vziať do úvahy aj niektoré tvrdenia, ktoré hovoria, že správnu sluchovú činnosť uší môže ovplyvniť konzumácia jedál bohatých na provitamín A (10 až 15000 U.I. – medzinárodných jednotiek – denne), z ktorého sa v organizme vytvára originálny vitamín A, ako napríklad: mrkva, žltá a tmavozelená listová zelenina (paprika, špenát, zeler), mliečne výrobky, žlté ovocie (marhule, mango), rybí tuk alebo pečienka.
Dôležitý je aj vitamín B1 – thiamín, ktorého vplyv na nervovú činnosť sluchu je nezanedbateľný. Obsahujú ho pivovarské kvasnice, strukoviny, celozrnné výrobky, morské ryby, arašidy, sójové bôby, ovsené vločky, alebo chudé bravčové mäso.
Ničí sa varením a jeho účinky znižuje kofeín, nikotín, alkohol aj rôzne spôsoby spracovania potravín, ďalej priamy prístup vzduchu, vody.
Thiamín a vitamín A sa zúčastňujú na priebežných „opravách“ ušných tkanív ohrozených prípadnou infekciou a posilňujú kvalitu spomínaného vestibulokochleárneho nervu. Prírodná medicína odporúča tiež výraznejšiu konzumáciu cesnaku, cibule, čili papričiek, pažítky, horčice, žeruchy, póru a chrenu na úpravu a koordináciu tvorby ušného mazu – v prípade jeho nadprodukcie totiž dochádza okrem hygienického diskomfortu aj k nepríjemným, hoci drobným problémom vedenia zvuku. Niekedy je príčinou toho, že počujeme neodbytné zvuky (tinitus) v podobe bzučania, pískania alebo syčania.
Na posilnenie kvality a odolnosti sluchového aparátu
je blahodarné pitie najrozličnejších kombinácií koktailov ovocno – zeleninových štiav.
Treba ich piť v prijateľnom množstve 230 – 250 mililitrov, ktoré sa môže ešte riediť čistou vodou alebo stolovou minerálkou.
Na dosiahnutie maximálneho účinku je však potrebné kombinácie obmieňať. Dospelí môžu vypiť denne dva až tri poháre s takýmto obsahom. Každá surovina sa spracúva osobitne a pri premiešavaní sa používajú nekovové lyžice.
!Dôležité
Rôzne vhodné kombinácie ovocia a zeleniny na výrobu koktailov z ich štiav
3 veľké mrkvy + 50g petržlenovej vňate + 2 strúčky cesnaku
1/4 uhorky + hrsť žeruchy + 125 g bielej kapusty + 2 strúčky cesnaku
2 kiwi + 1/2 manga + 1 stredne veľké jablko
1 grapefruit + 1 pomaranč + 125 g jahôd
Zvuky v podobe hudby
adekvátne príjemnej intenzity môžu mať pre kvalitu sluchového aparátu a s tým súvisiaci duševný a fyzický stav človeka 21. storočia výrazne posilňujúce účinky.
V prípade muziky ide o liek budúcnosti, pretože je to práve ucho, ktoré vytvára choreografiu vonkajšieho i vnútorného telesného tanca, rovnováhy, rytmu a pohybu. Príslušná hudba sa dá vďaka komfortnému príjmu zdravým a posilňovaným sluchom, totiž využívať ako stabilizátor duševnej rovnováhy nielen u zdravých jedincov, ale aj momentálne preťažených, citovo deprimovaných alebo frustrovaných.
Hudba dokáže úspešne prekrývať nepríjemné zvuky a pocity, ovplyvňuje dýchanie, údery srdca a ich frekvenciu, krvný tlak.Zlepšuje telesnú a svalovú koordináciu, ovplyvňuje telesnú teplotu a dokáže zvyšovať hladinu prirodzených optimalizujúcich opiátov – endorfínov, ktoré spätnou väzbou pozitívne pôsobia na kvalitu vnímania sluchových podnetov.
Záver
Príjemná hudba patrí medzi zvuky, ktoré pozitívne ovplyvňujú činnosť a kvalitu imunitného systému a zároveň zvyšuje fyzickú odolnosť aj vytrvalosť, zlepšuje produktivitu práce. Ticho sa púšťa na operačných sálach, v nemocničných chodbách, v čakárňach. Pomáha stíšiť a skvalitniť akustické prostredie veľkých kancelárií, hál, kabín áut, palúb lietadiel. Len treba mať v poriadku jej prijímač – sluchový aparát.
MUDr. Pavel Malovič
|
|