|
ZÁSADNÉ ZMENY V ZÁKONÍKU PRÁCE
Posledná novela, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2013 a ktorá priniesla 107 zmien, bola vo forme zákona uverejnená v Zbierke zákonov pod číslom 361/2012 Z. z. Táto právna norma zásadným spôsobom mení vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancami vo všetkých oblastiach.
Ochrana práv zamestnanca
Zamestnávateľ, ktorý chce monitorovať svojich zamestnancov kamerovým systémom, vykonávať záznam telefonických hovorov alebo kontrolovať elektronickú poštu musí mať na takúto činnosť vážny dôvod (napríklad prevencia pred krádežou majetku), keďže ide o zásah do ich práva
na súkromie. Monitorovanie zamestnancov by malo byť účelné, transparentné a primerané. Kontrolný mechanizmus implementovaný zamestnávateľom na účely monitorovania zamestnancov je legitímny za podmienky, že zamestnávateľ rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia ako aj dobu jej trvania prerokuje so zástupcami zamestnancov ako aj so zamestnancami. Z pôvodného obsahu Základných zásad sa vypúšťa kontrola listových zásielok adresovaných zamestnancovi ako súkromnej osobe. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa totiž nesmie kontrolovať súkromná pošta zamestnanca.
V aplikačnej praxi často dochádzalo k prípadom, pri ktorých boli zamestnanci nútení k zmene svojho pracovnoprávneho statusu, a to napriek tomu, že tieto fyzické osoby mali naďalej vykonávať tú istú prácu. Takýmto spôsobom sa zamestnanci menili na podnikateľov (samostatne zárobkovo činnú osobu), a to aj napriek skutočnosti, že nedochádzalo k naplneniu základných charakteristík podnikania (predovšetkým takáto osoba nevykonávala činnosť za účelom dosiahnutia zisku). Realizovaná zmena mení uvedenú skutočnosť tak, aby pojem závislá práca bol definovaný identifikačnými znakmi, najmä vecnými a druhovými, ktoré sú najvýznamnejšie pre identifikáciu závislej práce. Zároveň ustanovenie riešiace danú problematiku upozorňuje na skutočnosť, že závislú prácu (ak sú naplnené jej znaky) nemožno vykonávať v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu.
Predzmluvné vzťahy
V úvode spomínaný právny predpis vymedzuje vo svojom znení okruh informácií, ktoré zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu. Okrem informácií o tehotenstve, rodinných pomeroch, bezúhonnosti, politickej a náboženskej príslušnosti posledná novela stanovuje, že zamestnávateľ nemá oprávnenie od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu vyžadovať ani informáciu o odborovej príslušnosti.
Skúšobná doba
Zo znenia Zákonníka práce sa novelou vypúšťa ustanovenie, na základe ktorého bolo možné v pracovnej zmluve so všetkými zamestnancami dohodnúť maximálnu dĺžku skúšobnej doby v dĺžke šesť mesiacov a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, maximálne v dĺžke deväť mesiacov. Rovnako sa vypúšťa aj ustanovenie, ktorým sa stanovuje možnosť, aby sa v kolektívnej zmluve mohlo dohodnúť, že skúšobná doba sa môže predĺžiť napríklad o čas prekážok v práci na strane zamestnávateľa.
Práca na dobu určitú
Podstatným spôsobom sa novelou zasahuje do znenia Zákonníka práce v časti uzatvorenia pracovného pomeru na určitú dobu. Podľa novej právnej úpravy možno tento pracovnoprávny vzťah dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné predĺžiť len z dôvodu taxatívne vymedzených v tomto právnom predpise.
Dohoda o skončení pracovného pomeru
Znenie právnej normy stanovuje povinnosť uviesť v dohode o skončení pracovného pomeru dôvod nielen vtedy, keď o to zamestnanec požiada, prípadne ak ide o organizačné dôvody, ale aj ak ide o skončenie pracovného pomeru dohodou zo zdravotného dôvodu, pretože to má vplyv na poskytnutie odstupného, čo v prípade jeho neuvedenia môže vyvolať pochybnosť, z akého dôvodu sa pracovný pomer skončil, a či zamestnancovi patrí odstupné.
Výpovedná doba
V zmysle ustanovenia riešiaceho danú problematiku môžu zamestnávatelia dohodnúť v pracovných
zmluvách alebo kolektívnych zmluvách dlhšie výpovedné doby napr. pre zamestnancov, ktorým chýba pri skončení pracovného pomeru niekoľko mesiacov do dôchodku, ktorí tak po skončení pracovného pomeru plynulo prejdú do starobného dôchodku. V tomto ustanovení sa zároveň rozširuje právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu za nezotrvanie v pracovnom pomere a viazať ju na dĺžku výpovednej dobe zamestnanca, to znamená, že zamestnanec má v prípade skončenia pracovného pomeru dodržať záväzok odpracovať celú výpovednú dobu a ak ho neodpracuje, uplatní sa sankcia, ak sa dohodla písomne v pracovnej zmluve.
Poskytnutie odstupného
Zamestnanec, ktorého zamestnanie bolo skončené, má právo na odstupné alebo iné podobné dávky, ktorých výška sa určí okrem iného s ohľadom na výšku mzdy, a ktoré vypláca priamo zamestnávateľ. Preto sa pre neho stanovuje povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, ale aj výpoveďou z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov. Zamestnancovi tak vznikne právny nárok na odstupné, ktoré je diferencované podľa odpracovaných rokov nasledovne:
- 1-mesačné odstupné + 2 mesiace výpovedná doba, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
- 2-mesačné odstupné + 3 mesiace výpovedná doba, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
- 3-mesačné odstupné + 3 mesiace výpovedná doba, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov
a menej ako dvadsať rokov,
- 4-mesačné odstupné + 3 mesiace výpovedná doba, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov.
Zamestnávateľ môže z istých dôvodov skončiť pracovný pomer aj dohodou. Vtedy má zamestnanec nárok na:
- 1-mesačné odstupné, ak práca trvala menej ako 2 roky,
- 2-mesačné odstupné, ak práca trvala od 2 do 5 rokov,
- 3-mesačné odstupné, ak práca trvala od 5 rokov do 10 rokov,
- 4-mesačné odstupné, ak práca trvala od 10 rokov do 20 rokov,
- 5-mesačné odstupné, ak práca trvala nad 20 rokov.
Pracovný čas
Novela Zákonníka práce svojim znením ruší možnosť zvýšiť rozsah priemerného týždenného pracovného času vedúcemu zamestnancovi v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti
tohto vedúceho zamestnanca na najviac 56 hodín. Uvedené vychádza v súvislosti s obmedzením
rozsahu práce nadčas, ktorú môžu títo zamestnanci vykonávať, keďže priemerný týždenný pracovný čas pozostáva z ustanoveného pracovného času, neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku
a práce nadčas. Zmena nadväzuje aj na Dohovor č. 1 MOP o obmedzení pracovného času na osem hodín denne a štyridsaťosem hodín týždenne v priemyselných podnikoch (1919), ktorým je SR viazaná.
Konto pracovného času
Ustanovením riešiacim konta pracovného času možno dohodnúť vyrovnávacie obdobie v rozsahu najviac 30 mesiacov, v ktorom sa má vyrovnať konto pracovného času, pričom platí, že v období najviac 12 mesiacov nesmie pracovný čas vrátane práce nadčas ako aj kladného účtu konta pracovného času presiahnuť v priemere 48 hodín.
Prestávky v práci
Zákonník práce spresňuje ustanovenie, v zmysle ktorého v prípade, že ak ide primeraný čas na odpočinok a jedenie podľa § 91 ods. 1, pri ktorom nedochádza k prerušeniu samotnej práce, nemožno tento čas nezapočítať do pracovného času, keďže zamestnanec naďalej vykonáva prácu. Stanovuje sa preto, že tento primeraný čas na odpočinok a jedenie sa započíta do pracovného času. V tejto súvislosti možno poukázať aj na § 3 ods. 8 zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., podľa ktorého ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov prerušiť, musí sa zamestnancovi v doprave aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie, pričom tento čas je súčasťou pracovného času.
Práca nadčas
Podľa novej právnej úpravy môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom prácu nadčas len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, čím sa zabezpečí základné pravidlo, že práca nadčas má mať vždy výnimočnú povahu a nie je súčasťou plánovania rozvrhovania pracovného času. Vo svojom znení sa stanovila výnimka, v rámci ktorej je zo strany zamestnávateľa možné nariadiť prácu nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke
povolanie podľa osobitného predpisu (§ 27 zákona č. 578/2004 Z. z.), ktorému možno nariadiť ďalšiu
prácu nadčas nad rozsah 150 hodín do rozsahu 250 hodín v kalendárnom roku (ďalších 100 hodín v kalendárnom roku), pričom maximálny rozsah práce nadčas v kalendárnom roku (400 hodín) zostáva zachovaný.
K zmene ustanovenia dochádza z dôvodu špecifických podmienok v oblasti zdravotníctva, ktoré vyžadujú okamžité zabezpečenie úloh a ktoré v oblasti zdravotníctva neznesú odklad, pričom ustanovením rozsahu nariadenej práce najviac na 150 hodín v kalendárnom roku by mohlo byť ohrozené ich zabezpečovanie. S cieľom zabezpečiť, že nariaďovanie práce nadčas nad 150 hodín do rozsahu 250 hodín bude použité na vyššie uvedený účel, vyžaduje sa na uplatnenie tejto výnimky dohoda so zástupcami zamestnancov. Zároveň sa vypúšťa ustanovenie v časti, ktorá sa týka možnosti práce nadčas niektorých vedúcich zamestnancov.
Nočná práca
Definícia nočnej práce je charakterizovaná ako práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou, čím sa rešpektuje tradičná definícia nočnej práce. Uvedený stav bol menený novelou
Zákonníka práce účinnou od 1. 9. 2011.
Dovolenka
Novelou sa nielenže spresňuje, že nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky majú aj zamestnanci starší ako 33 rokov, ale zároveň sa aj stanovuje, aby sa povinnosť dohody o druhoch
prác zvlášť ťažkých a zdraviu škodlivých pracoviskách a oblasti, kde sa takéto práce vykonávajú, rozšírila aj na Ministerstvo zahraničných vecí SR. V zmysle Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje výlučne zamestnávateľ. V aplikačnej praxi však dochádza k prípadom, že zamestnávateľ neurčí
zamestnancovi čerpanie dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Vzhľadom na účel dovolenky sa stanovuje, že ak zamestnávateľ neurčí čerpanie dovolenky (pre čas do konca kalendárneho roka) najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, bude mať právo na
určenie dovolenky aj zamestnanec. Čerpanie dovolenky bude zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi najmenej 30 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnávateľa.
Mzda za prácu nadčas
V novej právnej úprave sa stanovuje potreba jednotne u všetkých zamestnávateľov obmedziť okruh funkcií zamestnancov, s ktorými sa môže dohodnúť mzda s prihliadnutím na prácu nadčas, len na vymedzený okruh vedúcich a tvorivých zamestnancov. Novela stanovuje, že zamestnávateľ môže s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca a so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno. Zároveň sa novelou skracuje lehota na vyčerpanie náhradného voľna za prácu nadčas na obdobie štyroch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná, ak nedošlo k dohode o tom, kedy sa bude náhradné voľno čerpať. Cieľom je skrátiť čas, počas ktorého nemusí zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.
Náhrada mzdy za sviatok
Zákonník práce vo svojom ustanovení umožňuje, aby sa za prácu vo sviatok čerpalo náhradné voľno. Novela tejto právnej úpravy stanovuje, že u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný pracovný čas, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok nepatrí.
Priemerný zárobok
Novelou Zákonníka práce sa jednotne upravil postup výpočtu priemerného zárobku zamestnanca v prípade, ak mu bola v rozhodujúcom období vyplatená mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku. Vylúčením tejto sumy mzdy, ktorá sa poskytuje za čas, kedy zamestnanec prácu nevykonáva, zo zúčtovanej mzdy zamestnanca a vylúčením času neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku z počtu odpracovaných hodín sa zabráni skresleniu priemerného zárobku zamestnanca.
Návšteva lekára na ošetrenie
V Zákonníku práce sa spresňuje, čo sa považuje za jeden deň na určenie celkového nároku zamestnanca za kalendárny rok na vyšetrenie a ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a na sprevádzanie. Na tento účel sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po ustanovený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť dní.
JUDr. Miroslav Tichý
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku VS 1/2013)
|
|
|
AKO SI DÁVAŤ NOVOROČNÉ PREDSAVZATIA |
Nikto presne nevie čo to je čas
Každý vie len toľko, že sa nedá zastaviť. Čas je niečo, čo neustále krúti kolotoč života, v ktorom sa človek celý rok vezie. Kolotoč sa zastaví iba raz za rok, vždy na Silvestra o polnoci. V tom okamihu sa človek ešte s krútiacou sa hlavou obzrie dozadu. Uvidí sa v zrkadle starého roka a ten obraz je natoľko deprimujúci, že sa naskakujúc na znovu sa rozbiehajúci kolotoč, skalopevne rozhodne vidieť o rok niečo úplne iné, niečo krásne. Tak prichádzajú na svet novoročné predsavzatia.
Bohužiaľ, o rok sa scéna zopakuje a obraz je buď ten istý, alebo ešte horší ako pred rokom. Otázkou je, prečo. Prečo len mizivé percento novoročných predsavzatí nájde v novom roku svoje naplnenie. Prečo drvivá väčšina z nich končí fiaskom. Prečo sa človek nepoučí a latku, ktorú v tomto roku zhodil, si posunie ešte vyššie.
Na všetky tieto prečo sa ponúka viacero odpovedí
- lebo tak je to človeku súdené,
- lebo človek si len myslí, že je tvor mysliaci,
- lebo neplniť vlastné predsavzatia je veľmi ľudské.
- lebo človeku v tom bránia prírodné zákony, rodičia, manžel, resp. manželka, šéf v práci a možno aj všetci svätí.
- lebo keby raz dané predsavzatia splnil, zastal by čas..
- lebo, lebo, lebo.
Tých lebo je toľko, že nemá zmysel pokúšať sa nájsť tú správnu odpoveď. Oveľa lepšie je naučiť sa, ako si správne dávať správne novoročné predsavzatia.
Životu nebezpečné a život neohrozujúce predsavzatia
Ukazuje sa, že bez ohľadu na rasu, národnosť, pohlavie či vek, prakticky na celom svete sú tými najnesplniteľnejšími predsavzatiami tie najprimitívnejšie veci.
- Schudnúť. Štatistiky ukazujú, že ľahšie je stať sa milionárom/ milionárkou, ako schudnúť. Na
to, aby človek prišiel k miliónu stačí iba raz nájsť bohatého hlupáka. Na to, aby človek schudol,
musí držať stále zavreté ústa, lebo ako náhle ich otvorí, už má v nich kalorickú bombu.
- Prestať fajčiť. Zatiaľ jediný známy spôsob, ako prestať fajčiť, je zapaľovať cigaretu z oboch strán. Bohužiaľ, ako ukazujú štatistiky zdravotných poisťovní ani to nie je stopercentne spoľahlivý spôsob –
každoročne pribúda pacientov s popálenými ústami.
- Prestať piť. Prestať piť je životu nebezpečné. Človek bez príjmu tekutín nevydrží dlhšie ako niekoľko dní. Ak je už pitie doslova biologickou potrebou nutnou na zachovanie života, prečo sa takýmto nezmyselným predsavzatím pokúšať o samovraždu?
- Prestať robiť dlhy. Je všeobecne známe, že bez ohľadu na množstvo peňazí, ktoré človek má, ich nikdy nemá dosť. A tak si požičiava. Na to, na ono a najnovšie na čokoľvek. Že každá pôžičkáreň je vlastne novodobým škripcom na mučenie si človek uvedomí až potom, keď už visí na škripci a začínajú mu priťahovať skrutky.
- Tráviť viac času doma. Kedysi platilo „Môj dom, môj hrad.“ Dnes sa už bývanie na hrade nenosí – veď kto by chcel pobývať v niečom čo nemá garáž, teplú vodu, kanalizáciu a možno ani signál na mobil. Je preto prirodzené, že človek uteká z hradu medzi ľudí. Je preto neprirodzené, aby sa spomedzi ľudí, kde sa cíti ako ryba vo vode vrátil robiť strašidlo do hradu. A už vôbec nie, ak ho v tom hrade čaká iné strašidlo s kopou malých strašidielok.
- Viac cvičiť, resp. pohybovať sa. Pokiaľ sa cvičenie chápe ako pohybovanie jazykom, je to v poriadku. Ak ale ideme ďalej a cvičenie si spojíme s potením trička, narazíme na problém. Tu
už ide o vydávanie energie a ako je známe, nikto nemá energie nadbytok. Prečo ju teda míňať
na nejaké bezduché pohyby, keď existuje kopa príjemnejších spôsobov, ako s energiou naložiť?
- Tvrdšie pracovať. Už samo slovo „pracovať“ dnes v ľuďoch vyvoláva nepríjemné pocity. Je
všeobecne uznávanou pravdou, že práca je dnes posledným zúfalým spôsobom, ako prísť k
peniazom. O tvrdej práci už ani nehovoriac. To sa dnes dá spájať snáď iba s pokusom nabúrať sa do trezoru.
- Zdravšie jesť. Inými slovami, zabudnúť na rýchle občerstvenie a mrhať vzácnym časom na spôsobné narábanie s príborom nad jedlom, naaranžovaným na tanieri. Načo je celá tá poézia,
keď vlastne treba len rýchlo hodiť niečo do seba, aby kručiaci žalúdok nerušil pri naháňaní času?
Všetky vyššie uvedené predsavzatia priamo ohrozujú život človeka a takýto hazard si treba dobre zvážiť. Ich naplnenie je nielen prakticky nemožné, ale navyše aj zbytočné. Ako keby sme si dali predsavzatie, že oženíme psa s mačkou. Z dlhodobého hľadiska sa totiž javia ako smiešne. Starí ľudia nikdy nenariekajú nad tým, že neschudli, necvičili či tvrdo nepracovali. Nariekajú nad premárnenou mladosťou. Prieskumy ukazujú, že keby sa dal čas vrátiť, nikto z nich by nechcel viac pracovať, ale – mať viac lások, zjesť viac zmrzlín, viac sa voziť na kolotočoch a vystrieľať viac papierových ruží, viac cestovať, postaviť viac snehuliakov, chodiť bosí, chodiť po horách, dlhšie spávať, viac leňošiť. Ak teda ešte existuje niečo ako múdrosť staroby, potom treba zabudnúť na životu nebezpečné predsavzatia a pozrieť sa po niečom, čo je zlučiteľné s normálnym životom normálneho smrteľníka. Najjednoduchším riešením je namiesto novoročných predsavzatí „čo urobím“ prijať predsavzatia „čo neurobím“. Rozdiel medzi nesplniteľným a splniteľným predsavzatím je v dvoch hlúpych písmenkách. Nesplniteľné predsavzatie vždy začína kladným tvrdením, napr. budem, schudnem, urobím, prestanem. Z fyziky je ale známe, že kladné priťahuje záporné. Takže to schudnem sa, vďaka fyzike, stane, bez ohľadu na to, ako dlho budeme hladovať, neschudol/neschudla som. Človek už od prírody má nutkanie vyhľadávať problémy. Preto ho automatické napĺňanie predsavzatí úplne neuspokojuje a v duchu príslovia „Keď je somárovi dobre ide sa na ľad kĺzať“ tajne a potichu príjme aspoň jedno nesplniteľné predsavzatie. Evidentne tu ide o príznak nemoci, ktorú treba liečiť. Ako najúčinnejšia prvá pomoc proti uhryznutiu svedomím sa ukázalo nalievanie šampanského do hrdla postihnutého dovtedy, kým tento neprestane vnímať okolie, resp. kým nezačne vnímať okolia dva. O niečo viac sofistikovaným riešením je vymyslieť si kompromisné predsavzatie. To je také, ktoré sa síce samo automaticky nesplní, ale na druhú stranu ani človeka veľmi fyzicky ani psychicky nezničí.
- Zaľúbim sa
- Viac oddychovať
- Budem viac čítať
- Budem viac cvičiť
Záver
Aby sa novoročné predsavzatia nestali po vytriezvení nočnou morou, odborníci v oblasti psychológie
odporúčajú
- Najskôr si predsavzatie otestovať. T.j. prijať predsavzatie len „cvične“ a testovať, či
máme na jeho splnenie. Ak sa ukáže že nie, jednoducho si povieme, že sme si ho vlastne ani nedali.
- Nefixovať začiatok plnenia na začiatok roka. Obyčajne je začiatok roka pre človeka dostatočne
veľkým blázincom aj bez akýchsi predsavzatí. Lepšie je posunúť začiatok ich plnenia na jar, kedy má človek viac chuti do života.
- Postupovať pri plnení po malých krôčikoch. Ak chcem schudnúť, tak to nemusí znamenať
zhodiť 10 kíl za mesiac, ale napríklad len 20 deka ale každý mesiac.
- Nerezignovať po prvom zlyhaní. Ak sme neboli dosť opatrní a predsavzali sme si prestať
fajčiť a po mesiaci abstinencie sme si opäť zapálili, svet sa nezrútil. Treba začať odznova a dávať si viac pozor.
Zabudnime ale na psychológov a pozrime sa na vec pragmatickými očami.
- Najľahšie splniteľným novoročným predsavzatím je predsavzatie zachovať si všetky neresti
zo starého roka.
- Kto nedokáže splniť svoje novoročné predsavzatia sám seba považuje za padavku. Kto to dokáže, pripadá svojmu okoliu za blázna.
- Zatiaľ vždy prišiel nový rok bez ohľadu na to, koľko novoročných predsavzatí sme dokázali
splniť. Tak prečo by mal byť tento rok iný?
- Múdry človek nejde so svojimi novoročnými predsavzatiami na bubon. To mu zaručí, že sa strápni len sám pred sebou.
- Je bezpečnejšie radšej si dať o jeden dúšok šampanského viac na úkor jedného predsavzatia.
- Všeobecne platnou pravdou je, že cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami. Tak prečo
sa na túto cestu silou mocou vybrať práve na Nový rok?
- Svet by bol oveľa krajší, keby naše problémy mali tiež taký krátky život ako naše novoročné
predsavzatia.
Ing. Milan Konvit
|
|
|
Na stromčeku sviečka svieti, pokoj, šťastie nech k Vám letí. A keď rozžiaria sa Vaše tváre, by hojnosti ste mali stále.
Nech čerti od vás smolu odnesú, choroby nech stratia Vašu adresu. Veľké príjmy, malé dane, ostatného primerane.
Vianoce čisté a biele ako sneh, v živote len radosť, zdravie a smiech.
Silvestrovskú náladu po celý rok, šťastie nech sprevádza Váš krok.
Zvončeky už zvonia a ihličie vonia, svetlo sviečok mihotavé, Vianoce k nám prišli práve. Preto sviatky krásne majte, v pohode ich prežívajte.
Kde sa vzal, tu sa vzal, stromček zrazu v izbe stál. Pod ním ležia balíčky, pre veľkých aj maličkých. Už sa celý ligoce, prajem krásne Vianoce.
Mrazivé ticho, všade biely sneh, konečne pokoj, nebo plne hviezd. Je tu čas vianočný, keď stromček sa ligoce, prajeme vám zo srdca prekrásne Vianoce.
Veselé Vianoce chcem Vám priať, aby človek človeka mal stále rád, aby jeden druhému viac šťastia prial, aby tento Nový rok za to stál.
Krásne sviatky vianočné, veselé cesty polnočné, pod stromčekom veľký dar, na Silvestra pekný bal. Na tom bale ľahký krok, potom šťastný Novy rok!
Oheň v krbe tíško praská, v srdciach vládne pokoj, láska. Z oblohy sa sype sneh, všade počuť detsky smiech. Už sa stromček ligoce, prajem krásne Vianoce!
Letí k Tebe darček z neba, je v ňom všetko čo Ti treba: šťastie, láska, pokoj, neha, Ježiško ma rad aj Teba. Každú slzu kvapôčku premení Ti na vločku. Veselé Vianoce!
Nech tichá hudba veselosti, Vám počas celých Vianoc znie,
nech ten rok nastávajúci Vám šťastie a lásku prinesie!
Veselé sviatky Vianočné, pekné cesty polnočné, pod stromčekom pekný darček, na Silvestra rezký tanček, zo zábavy rovný krok a potom šťastný Nový rok.
Lásky, šťastia hodiny, v kruhu svojej rodiny, užite si spoločné, krásne sviatky Vianočné a nech dlho prevláda novoročná nálada.
Na stole je kapor a iné dobroty, uprostred sviečka a stromček oproti. Nech vládne pohoda v dnešný deň sviatočný, nech plný lásky je tento čas vianočný.
|
|
|
V ROČNÍKU 2013 PRIPRAVUJEME: |
- Zákony I/2013 – Zákon o správe daní, Zákon o dani z príjmov, Zákon o dani z pridanej hodnoty...
- Zákony II/2012 – Obchodný zákonník, Občiansky poriadok, Trestný zákon...
- Zákony III/2012 – Zákonník práce, Zákon o sociálnom poistení, Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci...
- Zákony IV/2012 – Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, Zákon o štátnom fonde rozvoja bývania, Zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde...
- Zákony V/2013 – Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, Zákon o výchove a vzdelávaní, Zákon o obecnom zriadení...
- Zákony VI/2013 – Zákon o životnom prostredí, Zákon o ovzduší, Zákon o vodách...
- Súvzťažnosti pre podvojné účtovníctvo – Príručka pri spracovaní podvojného účtovníctva.
- Daňové priznania za rok 2012 – Vyplnené tlačivá, názorné príklady, výpočty a postupy pri podávaní daňového priznania PO a FO.
- Účtovná závierka za rok 2012 – Každá účtovná jednotka, ktorá vedie účtovníctvo, je povinná zostaviť z neho výstup za celé účtovné obdobie, je povinná zostaviť účtovnú závierku.
- Mzdová účtovníčka (2013) – Kompletné spracovanie mzdovej a personálnej agendy.
- Odvody od 1. 1. 2013 – Prehľad parametrov, sadzieb, vzorových výpočtov a ďalších údajov z oblastí miezd a platov.
- Daňové výdavky A - Z (2013) – Encyklopédia daňových výdavkov, ktorej cieľom je prostredníctvom abecedne zoradených hesiel priblížiť rozsah a zložitosť problematiky.
|
|
|
ZÁKONNÍK PRÁCE
Dňa 25. 10. 2012 bola schválená ďalšia novela Zákonníka práce, ktorá priniesla až 107 zmien, z ktorých mnohé spôsobili zásadné zmeny v pracovnoprávnych vzťahoch uzatvorených medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Čo patrí medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré novela priniesla? Všetko o zmenách v Zákonníku práce ponúkame v balíčku za výhodnú cenu.
Zákonník práce – úplné znenie zákona s komentárom
mesačník Poradca 5/2013, (A5, 224 str.)
Zákonník práce od .1. 1. 2013 - príspevok
mesačník DÚVaP 1/2013, (A5, 124 str.)
Čo priniesla posledná novela zákonníka práce? – príspevok
mesačník PaM 1/2013 (A4, 80 str.)
BALÍČEK ZÁKONNÍK PRÁCE obsahuje:
Poradca 5/2013 – úplné znenie zákona s komentárom + DÚVaP 1/2013 - príspevok + PaM 1/2013 - príspevok
Cena balíčka je 15,08 €.
Cena balíčka s 30 % zľavou je 10,50 €.
Ušetríte 4,58 €.
Cena balíčka je konečná, vrátane DPH a distribučných nákladov.
Len do vypredania zásob.
Balíček si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@poradca.sk
RADI ODPOVIEME NA VAŠE OTÁZKY NA VŠETKÝCH UVEDENÝCH TELEFÓNNYCH ČÍSLACH V ČASE OD 9,00 – 15,00
Publikácie vydavateľstva si môžte objednať na internetovej stránke, alebo telefonicky na číslach uvedených v sekcii kontakty.
E-mailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určena čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina.
- Tieto e-mailové noviny Vám boli doručené výlučne na základe žiadosti o zasielanie e-mailových novín.
- Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len pre vlastné účely, nesmú býť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!
|
|
|
Adresa: |
|
E-mail: |
ExiCon, s. r. o.
Martina Rázusa 1140
010 01 Žilina
Slovenská republika
|
|
objednavky@exicon.eu
|
|
IČO: 44853530
DIČ: 2022854900
IČ DPH: SK2022854900
|
|
|
|
|
|
Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 51548/L. |
|
|
V prípade, že ste si noviny osobne nevyžiadal(a), alebo si želáte ukončiť ich zasielanie na Vašu adresu, zašlite prosím správu s predmetom NEPOSIELAŤ vrátane originálnej správy na adresu objednavky@exicon.eu, následne budete vyraden(á) z databázy príjemcov e-mailových novin.
|
Copyright (c) Exicon s.r.o., 2011 |