| |
Ako si dávať novoročné predsavzatia
Nikto presne nevie čo to je čas.
Každý vie len toľko, že sa nedá zastaviť. Čas je niečo, čo neustále krúti kolotoč života, v ktorom sa človek celý rok vezie. Kolotoč sa zastaví iba raz za rok, vždy na Silvestra o polnoci. V tom okamihu sa človek ešte s krútiacou sa hlavou obzrie dozadu. Uvidí sa v zrkadle starého roka a ten obraz je natoľko deprimujúci, že sa, naskakujúc na znovu sa rozbiehajúci kolotoč, skalopevne rozhodne vidieť o rok niečo úplne iné, niečo krásne. Tak prichádzajú na svet novoročné predsavzatia. Bohužiaľ, o rok sa scéna zopakuje a obraz je buď ten istý, alebo ešte horší ako pred rokom. Otázkou je, prečo. Prečo len mizivé percento novoročných predsavzatí nájde v novom roku svoje naplnenie. Prečo drvivá väčšina z nich končí fiaskom. Prečo sa človek nepoučí a latku, ktorú v tomto roku zhodil, si posunie ešte vyššie.
Na všetky tieto prečo sa ponúka viacero odpovedí:
- Lebo tak je to človeku súdené,
- Lebo človek si len myslí, že je tvor mysliaci,
- Lebo neplniť vlastné predsavzatia je veľmi ľudské.
- Lebo človeku v tom bránia prírodné zákony, rodičia, manžel, resp. manželka, šéf v práci a možno aj všetci svätí.
- Lebo keby raz dané predsavzatia splnil, zastal by čas..
- Lebo, lebo, lebo.
Tých lebo je toľko, že nemá zmysel pokúšať sa nájsť tú správnu odpoveď. Oveľa lepšie je naučiť, ako si správne dávať správne novoročné predsavzatia. O tom sú nasledujúce riadky.
Životu nebezpečné a život neohrozujúce predsavzatia
Ukazuje sa, že bez ohľadu na rasu, národnosť, pohlavie či vek, prakticky na celom svete sú tými najnesplniteľnejšími predsavzatiami tie najprimitívnejšie veci.
Tu je ich rebríček:
1. Schudnúť.
Štatistiky ukazujú, že ľahšie je stať sa milionárom/milionárkou, ako schudnúť. Na to, aby človek prišiel k miliónu stačí iba raz nájsť bohatého hlupáka. Na to, aby človek schudol, musí držať stále zavreté ústa, lebo ako náhle ich otvorí, už má v nich kalorickú bombu.
2. Prestať fajčiť.
Zatiaľ jediný známy spôsob, ako prestať fajčiť je zapaľovať cigaretu z oboch strán. Bohužiaľ, ako ukazujú štatistiky zdravotných poisťovní ani to nie je stopercentne spoľahlivý spôsob – každoročne pribúda pacientov s popálenými ústami.
3. Prestať piť.
Prestať piť je životu nebezpečné. Človek bez príjmu tekutín nevydrží dlhšie ako niekoľko dní. Ak je už pitie doslova biologickou potrebou nutnou na zachovanie života, prečo sa takýmto nezmyselným predsavzatím pokúšať o samovraždu?
4. Prestať robiť dlhy.
Je všeobecne známe, že bez ohľadu na množstvo peňazí, ktoré človek má ich nikdy nemá dosť. A tak si požičiava. Na to, na ono a najnovšie na čokoľvek. Že každá pôžičkáreň je vlastne novodobým škripcom na mučenie si človek uvedomí až potom, keď už visí na škripci a začínajú mu priťahovať skrutky.
5. Tráviť viac času doma.
Kedysi platilo „Môj dom, môj hrad.“ Dnes sa už bývanie na hrade nenosí – veď kto by chcel pobývať v niečom čo nemá garáž, teplú vodu, kanalizáciu a možno ani signál na mobil. Je preto prirodzené, že človek uteká z hradu medzi ľudí. Je preto neprirodzené, aby sa spomedzi ľudí, kde sa cíti ako ryba vo vode vrátil robiť strašidlo do hradu. A už vôbec nie, ak ho v tom hrade čaká iné strašidlo s kopou malých strašidielok.
6. Viac cvičiť, resp. pohybovať sa.
Pokiaľ sa cvičenie chápe ako pohybovanie jazykom, je to v poriadku. Ak ale ideme ďalej a cvičenie si spojíme s potením trička, narazíme na problém. Tu už ide o vydávanie energie a ako je známe, nikto nemá energie nadbytok. Prečo ju teda míňať na nejaké bezduché pohyby, keď existuje kopa príjemnejších spôsobov, ako s energiou naložiť?
7. Tvrdšie pracovať.
Už samo slovo „pracovať“ dnes v ľuďoch vyvoláva nepríjemné pocity. Je všeobecne uznávanou pravdou, že práca je dnes posledným zúfalým spôsobom, ako prísť k peniazom. O tvrdej práci už ani nehovoriac. To sa dnes dá spájať snáď iba s pokusom nabúrať sa do trezoru.
8. Zdravšie jesť.
Inými slovami, zabudnúť na rýchle občerstvenie a mrhať vzácnym časom na spôsobné narábanie s príborom nad jedlom, naaranžovaným na tanieri. Načo je celá tá poézia, keď vlastne treba len rýchlo hodiť niečo do seba, aby kručiaci žalúdok nerušil pri naháňaní času?
Všetky vyššie uvedené predsavzatia priamo ohrozujú život človeka a takýto hazard si treba sakramentsky dobre zvážiť. Ich naplnenie je nielen prakticky nemožné, ale navyše aj zbytočné. Ako keby sme si dali predsavzatie, že oženíme psa s mačkou. Z dlhodobého hľadiska sa totiž javia ako smiešne. Starí ľudia nikdy nenariekajú nad tým, že neschudli, necvičili či tvrdo nepracovali. Nariekajú nad premárnenou mladosťou.
Prieskumy ukazujú, že keby sa dal čas vrátiť, nikto z nich by nechcel viac pracovať, ale:
- Mať viac lások.
- Zjesť viac zmrzlín.
- Viac sa voziť na kolotočoch a vystrieľať viac papierových ruží.
- Viac cestovať.
- Postaviť viac snehuliakov.
- Chodiť bosí.
- Chodiť po horách.
- Dlhšie spávať.
- Viac leňošiť.
Ak teda ešte existuje niečo ako múdrosť staroby, potom treba zabudnúť na životu nebezpečné predsavzatia a pozrieť sa po niečom, čo je zlučiteľné s normálnym životom normálneho smrteľníka. Najjednoduchším riešením je Namiesto novoročných predsavzatí „ čo urobím“ prijať predsavzatia „čo neurobím“.
Tu je za hrsť vhodných typov:
- Nevyleziem na Mount Everest
- Nebudem skákať z lietadla ani s padákom, ani bez neho.
- Neprejdem peší Veľký múr v Číne.
- Nenamaľujem svoj autoportrét.
- Nebudem sa v Austrálii pretekať s kenguru.
- Nenapíšem knihu básní s titulom „Krvavé sonety“.
- Nebudem súťažiť so žralokom, kto si odhryzne väčší kus z toho druhého.
- Nevyhrám svetovú súťaž v brušných tancoch.
- Neodkážem v testamente milión Eur svojej mačke.
- Nenaučím sa 5000 čínskych slov slovom aj písmom.
- Nevyhrám olympijské zlato v maratónskom behu.
- Nebudem si pamätať dátum svokriných narodenín.
- Nebudem rečniť v parlamente.
Všimli ste si? Rozdiel medzi nesplniteľným a splniteľným predsavzatím je v dvoch hlúpych písmenkách. Nesplniteľné predsavzatie vždy začína kladným tvrdením, napríklad budem, schudnem, urobím, prestanem. Z fyziky je ale známe, že kladné priťahuje záporné. Takže zo schudnem sa, vďaka fyzike, stane, bez ohľadu na to, ako dlho budeme hladovať, stane neschudol/neschudla som. Splniteľné novoročné predsavzatia sa poznajú podľa toho, že sú v negatívnom tvare, t.j. nebudem, nevyleziem, nenaučím sa, atď. na ich splnenie dokonca netreba ani pomoc fyziky, netreba robiť absolútne nič a ony sa automaticky splnia. Geniálne. Treba si len dať si pozor, aby človek, nedajbože, nevyvinul nejakú extra aktivitu. Na druhej strane je pravdou aj to, že človeka pri takto formulovaných predsavzatiach trochu hryzie svedomie. Človek už od prírody má nutkanie vyhľadávať problémy. Preto ho automatické napĺňanie predsavzatí úplne neuspokojuje a v duchu príslovia „Keď je somárovi dobre ide sa na ľad kĺzať“ tajne a potichu príjme aspoň jedno nesplniteľné predsavzatie. Evidentne tu ide o príznak nemoci, ktorú treba liečiť. Ako najúčinnejšia prvá pomoc proti uhryznutiu svedomím sa ukázalo nalievanie šampanského do hrdla postihnutého dovtedy, kým tento neprestane vnímať okolie, resp. kým nezačne vnímať okolia dva. O niečo viac sofistikovaným riešením je vymyslieť si kompromisné predsavzatie. To je také, ktoré sa síce samo automaticky nesplní, ale na druhú stranu ani človeka veľmi fyzicky ani psychicky nezničí.
Napríklad takéto:
- Zaľúbim sa.
Zaľúbiť sa dá vždy – do jedla, pitia, ženy, muža, západu slnka, prírodnej scenérie, atď. Pri ženách a mužoch odporúčame postupovať s odbornou opatrnosťou, ale inak sa zaľúbenosti medze nekladú.
- Viac oddychovať.
Okrem druhu, známeho pod anglickou nadávkou “workoholik“ je oddychovanie jednou z človeku najprirodzenejších aktivít. Dôležité je len vedieť si vybrať tú najvhodnejšiu formu. Ak zabudneme na príslušníkov nám cudzích orientálnych kultúr, ktorí tvrdia, že im na oddych stačí pár sekúnd a tiež na Američanov, ktorí význam tohto slova nepoznajú, potom sa pred nami rozprestiera pestrá paleta možností, na pozadí ktorej je krásne ničnerobenie.
- Budem viac čítať.
Čítame všetci, aj keď nie vždy si to uvedomujeme: čítame cenovky na tovaroch, faktúry, účty za plyn a elektriku, tí šťastnejší aj výpisy z účtu. „budem čítať“ tak patrí do kategórie automaticky splnených predsavzatí. Komplikáciou je len slovko „viac“. Našťastie „viac“ je naťahovacie ako žuvačka. Ak napríklad prečítame o jeden účet viac ako minule, sme v suchu. A ak, prepytujem, si prečítame aj nejakú knižku, môžeme si začať vykať.
- Budem viac cvičiť.
Ide o podobné predsavzatie, ako „budem viac čítať“. Ak som doteraz vôbec necvičil, stačí ak zaparkujem auto o trochu ďalej a tých pár krokov navyše budem považovať za cvičenie „naviac“.
Záver
Aby sa novoročné predsavzatia nestali po vytriezvení nočnou morou, odborníci v oblasti psychológie odporúčajú:
- Najskôr si predsavzatie otestovať. T.j. prijať predsavzatie len „cvične“ a testovať, či máme na jeho splnenie. Ak sa ukáže že nie, jednoducho si povieme, že sme si ho vlastne ani nedali.
- Nefixovať začiatok plnenia na začiatok roka. Obyčajne je začiatok roka pre človeka dostatočne veľkým blázincom aj bez akýchsi predsavzatí. Lepšie je posunúť začiatok ich plnenia na jar, kedy má človek viac chuti do života.
- Postupovať pri plnení po malých krôčikoch. Ak chcem schudnúť, tak to nemusí znamenať zhodiť 10 kíl za mesiac, ale napríklad len 20 deka ale každý mesiac.
- Nerezignovať po prvom zlyhaní. Ak sme neboli dosť opatrní a predsavzali sme si prestať fajčiť a po mesiaci abstinencie sme si opäť zapálili, svet sa nezrútil. Treba začať odznova a dávať si viac pozor.
Zabudnime ale na psychológov a pozrime sa na vec pragmatickými očami. Tie nám ukážu takýto obrázok:
- Najľahšie splniteľným novoročným predsavzatím je predsavzatie zachovať si všetky neresti zo starého roka.
- Kto nedokáže splniť svoje novoročné predsavzatia sám seba považuje za padavku. Kto to dokáže, pripadá svojmu okoliu za blázna.
- Zatiaľ vždy prišiel nový rok bez ohľadu na to, koľko novoročných predsavzatí sme dokázali splniť. Tak prečo by mal byť tento rok iný?
- Múdry človek nejde so svojimi novoročnými predsavzatiami na bubon. To mu zaručí, že sa strápni len sám pred sebou.
- Je bezpečnejšie radšej si dať o jeden dúšok šampanského viac na úkor jedného predsavzatia.
- Všeobecne platnou pravdou je, že cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami. Tak prečo sa na túto cestu silou mocou vybrať práve na Nový rok?
- Svet by bol oveľa krajší, keby naše problémy mali tiež taký krátky život ako naše novoročné predsavzatia.
A celkom na koniec pridáme myšlienku O. Wilda: „ Dobré predsavzatia sú jednoducho šeky, ktoré človek vypíše na banku, v ktorej nemá účet.“
Ako rozprávať rozprávky
Jednou z otázok, na ktorú nevedia špecialisti na komunikáciu dať jednoznačnú odpoveď je otázka „Ktorá forma komunikácie je najúčinnejšia?“. Jedni tvrdia, že to je televízne vysielanie, druhí preferujú rečnenie na spôsob Cicera, tretí stavajú na piedestál písanie príspevkov do Facebooku, atď. Všetci sa mýlia. História aj naša životná skúsenosť jednoznačne potvrdzujú, že najúčinnejšou formou komunikácie je rozprávanie rozprávok. Keď je duša človeka najtvárnejšia, t.j. v rannom detstve, kŕmia ju rozprávkami. Rozprávka v zhustenej podobe farbisto popisuje, čo decko v živote čaká – láska, sex, násilie, vraždy, nespravodlivosť, pretvárku, hlúposť, prefíkanosť, atď., atď. rozprávka sa dostane človiečikovi pod kožu natoľko, že prvé, čo ho v krízovej situácii napadne je rozprávať rozprávku: zabudol si napísať domácu úlohu? Nemohol, lebo horný sused ich vytopil a voda odniesla zošit na domáce úlohy. Dostal štvorku z matiky? Môže za to ježibaba učiteľka, ktorá od neho chcela, aby v januári spočítal, koľko jahôd je v lese. Príde neskoro na rande? Na vine je bosorák – vodič električky, ktorý ho uniesol a nezastal až na konečnej. Pravidelne mešká do práce? Je to osud – sudičky mu ako dar prisúdili, že bude večne meškať, bez ohľadu na to, kedy vyrazí na cestu. Zabudne na narodeniny manželky? Porobila mu zlá predavačka v kvetinárstve – ako vošiel dnu, zabudol po čo prišiel a miesto kytice priniesol basu pív.
Čo je rozprávka
Rozprávka je vymyslený krátky príbeh, v ktorom sa dejú neuveriteľné veci, vystupujú tajomné sily, dobro zápasí so zlom aby nakoniec dobro zvíťazilo. Rozprávka začína idylkou (Všetci na strane dobra sú šťastní, bez ohľadu na to, či kráľovstvu šéfujú, alebo od svitu do mrku drú v kráľovskej záhrade.), pokračuje zápletkou (zlým silám ide idylka na nervy a kujú pikle a s pomocou temných síl spôsobia tragédiu), vrcholí krízou a príchodom záchrancu a končí náznakom svetlej budúcnosti.
Tí na strane dobra sú pekní, dobrosrdeční, často naivní, spravidla s urodzeným pôvodom. Zloduchovia sú zlí , škaredí, prefíkaní a vládnu temným silám. Záchranca sa záchrancom stane len vďaka zhode okolností, dovtedy pôsobí ako hlupáčik.
Rozprávanie rozprávky je oveľa náročnejšie ako obyčajné vyhováranie sa. Chce to naučiť sa a dodržiavať niekoľko základných pravidiel. Na čo musíme pamätať, keď si vymýšľame rozprávku:
- Komu je rozprávka určená? Iná rozprávka zaberie na šéfa v práci, iná na manželského partnera, rodičov, resp. naopak na deti.
- Kde má poslucháč prah naivity? Aby rozprávka fungovala, nesmie si poslucháč uvedomiť, že počúva rozprávku. Čo všetko je schopný „zhltnúť aj s navijakom“ závisí od nastavenia jeho prahu naivity – čím vyššie, tým neuveriteľnejší príbeh mu môžeme vešať na nos.
- Aké rozprávky už počul? Ani najnaivnejšia naivka neuverí rozprávke, ktorá sa x-tý raz opakuje, najmä ak v rozprávke zomiera naša stará mama, horí náš dom, alebo nám kradnú auto.
- Kde budeme rozprávku rozprávať? Z detstva si pamätáme, že najviac kúzlo rozprávky pôsobí v dôverne známom prostredí. Ak sa k tomu pridá ešte prítmie, alebo aspoň zatienená miestnosť, efekt je zaručený.
- Koľko máme poslucháčov?
- Čo chceme rozprávkou prekryť?
- Akú rolu chceme v rozprávke hrať?
Kedy sa uchýliť k rozprávke
Rozprávkou sa snažíme zabiť viacero múch jednou ranou:
Otupiť počiatočný hnev,
Odviesť pozornosť inam,
Ukázať, že veci mohli dopadnúť aj horšie,
Štylizovať seba do pozície záchrancu.
Aby sme rozprávkou dosiahli tieto ciele, musíme predovšetkým zvážiť, či situácia, ktorej práve čelíme, je vhodná pre rozprávku. Napríklad, ak raz za čas meškáme do práce, môžeme použiť rozprávku o nehode, novom šoférovi, ktorý zablúdil, alebo o dopravnej zápche. Podobne ak zabudneme na narodeniny manželky, môžeme skúsiť rozprávku o zabudnutej kytici, prepade skínmi, ktorí nám zobrali peňaženku a prsteň, ktorý sme práve kúpili ako dar. Ak niečo zbabreme v práci, pomôže rozprávka o zlyhaní subdodávateľov, počítačovom víruse a pod. Veľmi dôležité je zakomponovať do príbehu pôsobenie síl, s ktorými sa dopredu nedalo počítať a ktoré sú mimo našu kontrolu. Vzápätí treba ukázať, ako šikovne sme tieto sily eliminovali, aj keď nás to stálo čas, energiu, peniaze, riskovali sme život a pod.
Hoci rozprávka je do veľkej miery univerzálnym liekom, nesmie sa to s jeho podávaním preháňať.
Pozor, pri rozprávaní rozprávok šéfovi, manželke, manželovi, milencovi, masám, atď. treba mať na pamäti, že aj tu platí tisíckrát overená ľudová múdrosť o tom, že „Dotiaľ sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije“. Inými slovami, časy keď Šeherezáda tisíc nocí za sebou vodila šacha za nos rozprávaním rozprávok sú dávno preč a musíme počítať s tým, že po tretej rozprávke začne v tom, komu ju vešiame na nos klíčiť podozrenie, po piatej znervóznie a pri desiatej nás jednoducho vyhodí.
Ako rozprávať rozprávku
Predovšetkým musíme sami rozprávanému príbehu uveriť a prežívať ho. Pri tvorbe rozprávky sa môžeme inšpirovať klasikou a snažiť sa nájsť dnešné ekvivalenty baby Jagy, bosorky, zlej macochy, lietajúceho koňa, hlúpeho Jana a ďalších hrdinov tradičných rozprávok. Dôležité je vybrať postavy tak, aby sa adresát rozprávky ani náhodou nemohol stotožniť s niektorou zápornou postavou. Pri rozprávaní treba meniť intonáciu, rýchlosť reči, prípadne imitovať niektoré postavy z príbehu. Je dobré mať pripravených niekoľko variantov príbehu a modifikovať príbeh podľa reakcie poslucháča/poslucháčov. Tiež je dobré počas rozprávania klásť kontrolne otázky, aby sme otestovali, do akej miery nám príbeh „žerú“. Dobrý rozprávač rozprávok musí mať:
Fantáziu,
Odvahu,
Schopnosť improvizovať,
Výrečnosť
Cit pre mieru – vedieť nakoľko môže preháňať,
Schopnosť uveriť vlastnej rozprávke.
Test: viete rozprávať rozprávky?
Tento krátky test vám má ukázať, či vôbec má zmysel, aby ste rozprávanie rozprávok zaradili do svojej výzbroje.
- Viete rozpovedať čo sa vám v noci snívalo?
- Snívate často s otvorenými očami?
- Dokážete opísať človeka, ktorého ste videli len raz v živote?
- Máte radi telenovely?
- Ak vám nevyjde to, čo ste si naplánovali viete zaimprovizovať?
- Viete vymenovať názvy viac ako 15 rozprávok?
- Viete popísať ako vyzerá novodobá bosorka?
- Viete vymenovať aspoň päť novodobých „zlých síl“?
- Viete vymenovať aspoň päť miest, kde sa môže odohrať novodobá rozprávka?
- Viete vymenovať aspoň päť „zázračných“ vyvrcholení novodobej rozprávky?
Ako ste na všetkých 10 otázok odpovedali „áno“ môžete si pri najbližšej príležitosti (nesplnení úlohy, neskorom príchode domov/do práce, zabudnutí dôležitej veci, ...) vyskúšať obranu rozprávkou.
Záver
Krása rozprávania rozprávok dospelým , je v tom, že aj keď tušia, že ich ťaháme za nos univerzálna sila rozprávky spôsobí, že vypadnú zo svojej role a stanú sa poslucháčmi. Postavy v našej rozprávke musia byť čiernobiele – alebo stopercentne dobré, alebo stopercentne zlé. Pri vymýšľaní rozprávky odporúčame dodržať nasledovný postup:
Vyberte si príbeh, naplánujte si dopredu kľúčové scény.
Zvoľte uveriteľne neuveriteľnú zápletku. To automaticky zvýši ochotu poslucháča vypočuť si rozprávku do konca.
Dodržujte klasiku: úvod (ako vznikol problém), jadro (boj zo zlom), koniec (vy ako záchranca)
Napíšte si rozprávku a cvične si ju niekoľkokrát povedzte na nečisto. Príbeh môže byť hlúpy/bláznivý ale zároveň musí byť realistický. Pre istotu je dobré mať v zálohe niekoľko pokračovaní zápletky a použiť tú, ktorá sa v danej situácii javí ako najpríhodnejšia.
Nepoužívajte v príbehu mená ľudí, ktorí sú v poslucháčovom dosahu! Mohlo by ho napadnúť opýtať sa ich na ich verziu príbehu.
Dajte si záležať na precítenom prednese. Emócie sú vítané.
Používajte extrémy/zdrobneniny, citoslovcia, dlhááááánske slová, ..
Ukážte, že vás to, čo sa stalo mrzí.
Rozprávka musí mať dobrý koniec. To neznamená, že budeme tvrdiť, že všetko je a bude stopercentne v poriadku. Aj malá škoda je oproti katastrofe ešte stále dobrým koncom.
|
|