Vozidlo, ak je
predmetom dane, je zdaňované podľa zákona č. 361/2014 Z. z.
o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z. (ďalej len
„zákon o dani z motorových vozidiel“). Ktoré vozidlo je predmetom
dane, o tom sa daňovník (osoba, ktorá vozidlo zdaňuje) dozvie
z § 1, podľa ktorého predmetom dane sú kategórie vozidiel (motorové
vozidlá) L, M a N a O (prípojné vozidlá).
Vozidlo inej ako už uvedenej kategórie,
nie je predmetom dane i napriek tomu, ak by sa aj použilo
na podnikanie. Daňovník údaj o kategórii vozidla zistí
z dokladov o vozidle, ktorými môžu byť v čase ich vydávania
nielen osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II,
osvedčenie o evidencii ale aj technický preukaz.
Aby bolo vozidlo
predmetom dane musí spĺňať tri podmienky súčasne v zdaňovacom
období:
-
okrem
toho, že patrí do niektorej z kategórii vozidiel L, M, N
a O,
-
musí
byť evidované v Slovenskej republike (slovenské evidenčné
číslo)
-
a musí
sa používať na podnikanie (podnikanie podľa § 2 OZ
a § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani
z príjmov), alebo činnosti, z ktorých príjmy sú predmetom dane z príjmov
podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov).
Výnimky z predmetu dane
negatívne vymedzenie predmetu dane
(§ 2 ods. 2) a týka sa:
-
vozidla
používaného na skúšobné účely (§ 2 ods. 2 písm. a), so zvláštnym
evidenčným číslom obsahujúcim písmeno M (vozidlo má vydané iba osvedčenie
o pridelení zvláštneho čísla M, nie doklady o vozidle (teda osvedčenie
o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II) a
-
špeciálneho
vozidla, ktoré je určené na vykonávanie špeciálnych činností, nie je
určené na prepravu a v dokladoch vozidla je označené ako
špeciálne vozidlo (§ 2 ods. 2 písm. b), ide napr.
o autorýpadlo, drvič kameňa, elektrocentrálu, vrtnú súpravu a pod.
Oslobodenie od dane
(§ 4) pre vozidlá:
·
diplomatických
misií a konzulárnych úradov, ak je zaručená vzájomnosť (daňové priznanie
sa za použitie týchto vozidiel nepodáva).
·
slúžiacich
zámeru:
-
záchrana
ľudského života a majetku (ide o vozidlá záchrannej zdravotnej
služby, banskej záchrannej služby, horskej záchrannej služby, leteckej
záchrannej služby a požiarnej ochrany),
-
osobná
pravidelná doprava na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme. Oslobodenie od dane
sa týka iba osobnej pravidelnej dopravy, ktorou je podľa § 9
zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej doprave“) z hľadiska
dopravnej obslužnosti územia mestská doprava, prímestská doprava a aj
diaľková doprava. Objednávateľom takejto dopravy je podľa § 19 zákona
o cestnej doprave orgán verejnej správy, ktorý je podľa zákona povinný
organizovať a zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia kraja alebo obce
v pravidelnej doprave prevádzkovanej dopravcami. Podmienkou
zabezpečenia osobnej pravidelnej dopravy je uzatvorenie zmluvy o službách medzi
objednávateľom a dopravcom v pravidelnej doprave na dopravné
služby, ktoré by inak, najmä pre ekonomickú nevýhodnosť, vôbec neposkytoval, či
už v požadovanom rozsahu alebo kvalite alebo by ich neposkytoval
za určené základné cestovné, ale ktoré sú potrebné na zabezpečenie
dopravnej obslužnosti územia. Zmluvu o službách nie je možnéuzatvoriť
na diaľkovú dopravu a na komerčné miestne rekreačné
a turistické prepravy.
-
používania
výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe – nutné splnenie
podmienky výhradnosti ich použitia v niektorom
z týchto druhov výroby.
I keď sú vozidlá
od dane oslobodené, sú predmetom dane a preto nie je daňovník ich
používaním zbavený povinnosti
podať daňové priznanie, v ktorom túto skutočnosť vyznačí.
Kto je daňovníkom zdaňujúcim
vozidlo ako predmet dane?
Daňovníkom (§ 3) je vždy fyzická
osoba alebo právnická osoba, v závislosti od toho aké
má „postavenie“ k zápisu v dokladoch
o vozidle. Podľa toho je buď:
·
držiteľom,
·
alebo
držiteľom vozidla je jej organizačná zložka,
·
alebo
používateľom vozidla, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná
osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená,
·
alebo
používateľom vozidla, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla
zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie.
Daňovníkom je aj
zamestnávateľ, za súčasného splnenia podmienok; t. j. že vypláca
zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva
na podnikanie (či už samotným zamestnancom, ak je vozidlo jeho vlastné,
alebo inou osobou, ak táto je vlastníkom vozidla a sama ho používa
na podnikanie alebo ho na tento účel prenajíma).
Vznik daňovej povinnosti
(§ 8)
je vo všeobecnosti viazaný k prvému
dňu mesiaca, v ktorom boli splnené rozhodujúce skutočnosti napĺňajúce
predmet dane, t. j. došlo k použitiu vozidla príslušnej kategórie,
evidovaného v Slovenskej republike na podnikanie v zdaňovacom
období. Výnimky vzniku daňovej povinnosti sa týkajú:
·
právneho
nástupcu daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie a
·
zmeny
v osobe daňovníka pri tom istom predmete dane v jednom
kalendárnom mesiaci.
Pri týchto výnimkách
platí, že daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom došlo k zániku daňovníka zrušeného bez
likvidácie alebo, v ktorom došlo k zmene v osobe daňovníka pri
tom istom predmete dane.
Daňová povinnosť môže zaniknúť,
ak dôjde k niektorej
z uvedených situácii podporených zákonom o dani z motorových
vozidiel a to k:
·
vyradeniu
alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie; v tejto
súvislosti ide o spoplatnený úkon vyradenia alebo dočasného
vyradenia vozidla z evidencie vozidiel v Slovenskej republike,
o ktorý môže požiadať daňovník na orgáne PZ,
·
ukončeniu
alebo prerušeniu podnikania (pozastaveniu prevádzkovania živnosti), pri
ktorom je dôležitý moment ukončenia alebo prerušenia podnikania. Deň, ktorý je
uvedený v oznámení o ukončení podnikania, je dňom, ktorým už nie je
podnikateľský subjekt oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť,
·
zániku
daňovníka bez likvidácie,
·
zmene
držiteľa vozidla,
·
ukončeniu
použitia vozidla daňovníkom; užívateľom (ak používa vozidlo osoby, ktorá
vozidlo nepoužíva na podnikanie, ktorá zomrela, zanikla, alebo bola
zrušená) alebo zamestnávateľom (ak používa na podnikanie vozidlo
zamestnanca).
Ak došlo
k niektorej z uvedených situácii daňová povinnosť, podľa zákona
o dani z motorových vozidiel zaniká posledným dňom toho mesiaca,
v ktorom k tejto situácii došlo.
Daňová povinnosť môže zaniknúť
a to 31. decembra roka, ktorý predchádza roku,
za ktorý sa daňové priznanie podáva a to vtedy, ak v zdaňovacom
období (za ktoré, by sa inak podávalo daňové priznanie v lehote
do 31.1. po uplynutí zdaňovacieho obdobia) neboli splnené rozhodujúce
skutočnosti napĺňajúce predmet dane a v tomto zdaňovacom období
o vozidle nebolo účtované, vozidlo nebolo evidované v daňovej
evidencii alebo neboli naň uplatňované výdavky spojené s používaním
vozidla. Daňovník takýto zánik daňovej povinnosti (§ 8
ods. 6) oznamuje správcovi dane formou oznámenia (nie podaním
daňového priznania) v lehote do 31. januára po uplynutí
zdaňovacieho obdobia.
Daňovník oznámenie
o zániku daňovej povinnosti podľa § 8 ods. 6 využije až vtedy, ak
k zániku daňovej povinnosti nedošlo už skôr podľa niektorého z ustanovení
§ 8 ods. 2.
Dôležitým kritériom pre
priradenie zodpovedajúcej ročnej sadzby dane
z prílohy č. 1
k zákonu o dani z motorových vozidiel je základ dane (§ 5),
ktorým je:
·
výkon
motora v kW – platí pre vozidlá kategórie L, M a N,
ktorých jediným zdrojom energie je elektrina – elektromobily
·
Ročná
sadzba dane je pre tieto vozidlá nulová bez ohľadu na výkon motora, čo ale
neznamená, že daňovník za takéto vozidlo nemá povinnosť podať daňové
priznanie, ak je toto predmetom dane.
·
zdvihový
objem valcov motora v cm3 platí pre
osobné vozidlá (pojem osobné vozidlo pre účely dane z motorových
vozidiel zahŕňa vozidlo kategórie L a M1)
·
hmotnosť
vozidla a počet náprav vozidla platí pre úžitkové vozidlá
a autobusy (pojem úžitkové vozidlá pre účely dane
z motorových vozidiel zahŕňa vozidlá kategórie M2, M3,
N1 až N3 a O1 až O4).
Hmotnosť vozidla je bližšie špecifikovaná
v závislosti od dokladov vozidla vydávaných počas jednotlivých rokov
v nadväznosti na právnu úpravu, podľa ktorej boli vydávané. Hmotnosť
preto môže byť uvedená ako – celková hmotnosť, ktorá je súčtom
pohotovostnej a užitočnej hmotnosti (doklad vozidla – technické
osvedčenie), alebo ako najväčšia prípustná celková hmotnosť (doklady
vozidla – osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie
o evidencii časť II). V návesových jazdných súpravách je hmotnosť
vozidla numerickým súčtom najväčších
prípustných hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy uvedené
v osvedčení o evidencii časť I a časť II a podľa
starších dokladov (technické osvedčenie, osvedčenie o evidencii) je
celková hmotnosť jednotlivého vozidla súčtom hmotností pripadajúcich
na jednotlivé nápravy.
Existuje nejaká výnimka pri
určení ročnej sadzby dane?
Existuje a týka sa vozidla
ťahač a náves, ktoré na tento účel musia splniť zákonom ustanovenú
podmienku vytvorenia jednej návesovej jazdnej súpravy (§ 6 ods. 2).
Daňovník v takomto prípade zaradí pri podaní daňového priznania ťahač a osobitne náves (t. j. jednotlivé vozidlá) do najbližšej
nižšej ročnej sadzby dane (príloha č. 1), než do akej by skutočne
patrili podľa hmotnosti a počtu náprav uvedených v doklade vozidla
vtedy, ak vytvoria jednu návesovú jazdnú súpravu iba raz, a to
i napriek tomu, ak sa aj použili počas zdaňovacieho obdobia v rôznych
návesových súpravách, pričom na zmeny počas zdaňovacieho obdobia
sa neprihliada.
Návesovou jazdnou
súpravou (na účely dane z motorových vozidiel), je „súprava“ vozidiel
tvorená vozidlom ťahač
a vozidlom náves, nie vozidlom ťahač a vozidlom príves.
Ročná sadzba dane,
taká aká je uvedená
v prílohe č. 1. k zákonu o dani z motorových vozidiel
nemusí byť konečná, nakoľko táto sa upravuje (§ 7):
·
v závislosti od evidencie
vozidla (dátumu prvej evidencie vozidla (rok výroby vozidla),
v tvare deň, mesiac a rok) a to nasledovne:
1. znížením
·
25 %
počas prvých 36 kalendárnych mesiacov, pričom prvým kalendárnym mesiacom je
mesiac, v ktorom bolo vozidlo evidované
·
následne
o 20 % po uplynutí 36 kalendárnych mesiacov, t. j. počnúc
37 kalendárnym mesiacom ale najviac do 72 kalendárneho mesiaca (vrátane
mesiaca prvej evidencie vozidla)
·
a ďalej
o 15 % po uplynutí 72 kalendárneho mesiaca, t. j. počnúc
73 kalendárnym mesiacom ale najviac do 108 kalendárneho mesiaca (vrátane
mesiaca prvej evidencie vozidla).
2. ponechaním
v sume uvedenej v prílohe č. 1 počas 36 kalendárnych
mesiacov a to počnúc 109 kalendárnym mesiacom vrátane
mesiaca prvej evidencie vozidla najviac do 144 kalendárneho
mesiaca.
3. zvýšením
·
10 % počas 12
kalendárnych mesiacov, počnúc 145 kalendárnym mesiacom, vrátane mesiaca
prvej evidencie vozidla najviac do 156 kalendárneho
mesiaca.
·
20 % uplynutím 156
kalendárneho mesiaca, teda počnúc 157 kalendárnym mesiacom (vrátane mesiaca
prvej evidencie vozidla).
Vzhľadom na to,
že pre úpravu ročnej sadzby dane sa používa kritérium – dátum prvej evidencie
vozidla (rok výroby), v jednom zdaňovacom období, môže byť ročná sadzba
dane upravená súčasne dvomi spôsobmi, či už znížením alebo ponechaním
v zodpovedajúcej sume alebo kombináciou jej ponechania
v zodpovedajúcej sume a zvýšením, alebo dvomi zníženiami či zvýšeniami
súčasne, t. j. budú použité pre jedno vozidlo „dve úpravy jednej ročnej sadzby
dane“ v jednom zdaňovacom období.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate
v publikácii DUO 1/2019)
Kalendárny rok sa v mzdovej učtárni považuje za zdaňovacie
obdobie, ktoré je potrebné uzatvoriť a otvoriť nové obdobie. V tejto
súvislosti majú zamestnanci povinnosť sa daňovo vysporiadať
s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím a pripraviť sa na nové. Aké sú
povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov pri vysporiadaní daňovej
povinnosti a ako postupovať pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na
daň?
FORMU A SPÔSOB
VYSPORIADANIA ROČNEJ DAŇOVEJ POVINNOSTI upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Ročné zúčtovanie vykoná
zamestnávateľ len na písomnú žiadosť zamestnanca, ktorej vzor je predpísaný
Finančným riaditeľstvom SR s názvom: „Žiadosť o vykonanie ročného
zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie
obdobie roku 2018“ (ďalej len „žiadosť o vykonanie výpočtu dane“
alebo „žiadosť“). Zamestnávateľ môze vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň
z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti (ďalej len „ročné
zúčtovanie“) zamestnancovi, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa §
32 zákona a ktorý mal v roku 2018 zdaniteľné príjmy len zo
závislej činnosti (§ 5 zákona) a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň
vyberá zrážkou podľa § 43 zákona, pri ktorých uplatnil postup podľa §
43 ods. 7 zákona (príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol
zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok
na daň). Ak zamestnanec nepožiada alebo nemôže požiadať zamestnávateľa
o vykonanie ročného zúčtovania, je povinný podať daňové
priznanie len ak:
-
dosiahol zdaniteľné príjmy
presahujúce 50 % sumy podľa § 11
ods. 2 písm. a) zákona, t. j. sumu 1 901,67 eura
-
vykazuje daňovú stratu, napr. ak ide o daňovníka, ktorý má príjmy
z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
ROČNÉ ZÚČTOVANIE
VYKONÁ ZAMESTNÁVATEĽ LEN NA ŽIADOSŤ ZAMESTNANCA, ktorú je zamestnanec povinný podpísať
a podať zamestnávateľovi najneskôr do 15. februára 2019. Zamestnávateľ vykoná
v ročnom zúčtovaní výpočet dane a súčasne prihliadne na:
- zrazené preddavky na daň,
- nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, príp. na nezdaniteľnú časť základu dane na
daňovníka, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho
príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo
sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo
zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového
dôchodku (ďalej len „dôchodok“) alebo obdobného dôchodku zo zahraničia,
- nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), najviac vo výške 3 830,02 eura,
- nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) preukázateľne zaplatené
v zdaňovacom období, najviac vo výške 180 eura,
- nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú
starostlivosť, najviac vo
výške 50 eura na daňovníka,
- zamestnaneckú prémiu,
- daňový bonus na vyživované dieťa, najviac vo výške 258,72 eura na jedno
dieťa,
- daňový bonus na zaplatené úroky z úverov na
bývanie, najviac vo výške 400 eura.
Príklad
Ako majú postupovať zamestnanci, ktorí
minulý rok pracovali pre viacerých zamestnávateľov (súčasne alebo postupne po
sebe), ktorého z nich majú (môžu) požiadať o vykonanie ročného
zúčtovania?
Zamestnanec, ktorý mal v zdaňovacom
období 2018 viacerých zamestnávateľov súčasne alebo postupne, môže požiadať
o vykonanie ročného zúčtovania posledného zamestnávateľa, u ktorého
si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (mal podpísané
vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka,
v praxi označované aj ako „vyhlásenie na zdanenie príjmov“). Ak si
nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka neuplatňoval u žiadneho
zamestnávateľa, môže o ročné zúčtovanie požiadať ktoréhokoľvek
zamestnávateľa, ktorý mu počas roka 2018 vyplácal zdaniteľné príjmy.
Príklad
Kto vykoná ročné zúčtovanie
zamestnancom, ktorí v súčasnosti nepracujú? Môže napríklad nezamestnaný
alebo dôchodca požiadať svojho bývalého zamestnávateľa o vykonanie ročného
zúčtovania?
O ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2018 môže
požiadať aj bývalý zamestnanec svojho bývalého zamestnávateľa, ktorý mu v zdaňovacom
období 2018 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.
POVINNOSTI
ZAMESTNANCA - Za
účelom vykonania ročného zúčtovania zamestnanec predloží zamestnávateľovi
žiadosť o vykonanie výpočtu dane a prílohy žiadosti – tie sú
nevyhnutnou súčasťou žiadosti len pri dodatočnom uplatnení nárokov zamestnanca
v ročnom zúčtovaní. Bez vyplnenej a podpísanej žiadosti nie
je možné ročné zúčtovanie vykonať. Ak si zamestnanec na základe
žiadosti v ročnom zúčtovaní uplatňuje:
- nárok na nezdaniteľnú časť
základu dane na manželku (manžela), musí čestne vyhlásiť, že manželka
nemala vlastné príjmy alebo mala vlastné príjmy nepresahujúce sumu 3
830,02 €. Na preukázanie nároku je zamestnanec povinný priložiť
k žiadosti príslušné doklady – kópia sobášneho listu (stačí predložiť
iba raz, až kým nedôjde k zmene), potvrdenie o výške vlastného
príjmu manželky (nie je povinnou prílohou žiadosti, ale odporúča sa
preukázať), a zároveň povinnosť predkložiť doklady, že manžel(ka)
spĺňa aspoň jednu zo zákonných podmienok [napr. rodný list dieťaťa (ak sa
manželka stará o dieťa do 3 rokov veku dieťaťa), posudok
o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa (ak sa manželka
stará o dieťa do 6 rokov veku dieťaťa), rozhodnutie o poberaní
peňažného príspevku, potvrdenie o zaradení do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, posudok, že ide o občana s (ťažkým)
zdravotným postihnutím)]
- nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na
daňovníka z dôvodu, že
na začiatku zdaňovacieho obdobia, t.j. od 1. 1. 2018, príp. skôr, bol
(a stále je) poberateľom dôchodku, je povinný uviesť v žiadosti
úhrnnú sumu dôchodku za zdaňovacie obdobie a na preukázanie nároku
priložiť príslušný doklad – doklad o ročnom úhrne vyplateného
dôchodku alebo posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku
- nárok na nezdaniteľnú časť základu
dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie preukázateľne zaplatené
v zdaňovacom období (od 1. 1. 2018 – 31. 12. 2018), je povinný
v žiadosti uviesť úhrn preukázateľne zaplatených príspevkov a na
preukázanie nároku priložiť príslušný doklad o zaplatení príspevkov
na DDS – na tento účel je určený výpis z osobného účtu, ktorý je
zasielaný sporiteľom do konca januára 2019.
Ak bude tento príspevok odvádzať počas zdaňovacieho obdobia za
zamestnanca zamestnávateľ, zamestnanec pri podaní žiadosti o vykonanie
výpočtu dane doklad o zaplatení príspevkov nepredkladá. Zároveň platí, že
ak boli príspevky za zdaňovacie obdobie roku 2018 zaplatené (na základe dohody
o zrážkach zo mzdy) zamestnávateľom a to najneskôr do 31. 1. 2019,
uplatnia sa aj príspevky zrazené v decembrových výplatách uhradené
v januárových výplatných termínoch.
- nárok nezdaniteľnú časť
základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace
s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, je povinný
predložiť zamestnávateľovi doklad o zaplatení úhrady súvisiacej
s kúpeľnou starostlivosťou vynaloženej v kúpeľnom zariadení
a doklad preukazujúci oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej
časti základu dane na vyživované osoby, ak si túto daňovú úľavu na tieto
osoby uplatňuje (napr. kópia sobášneho listu, kópia rodného listu
u detí). V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na meno
daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo na manželku, na
vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby
v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že
služby spotreboval uvedený daňovník). Nezdaniteľnú časť základu dane vo
výške úhrad súvisiacich s kúpeľnou starostlivosťou bude možné
uplatniť prvýkrát pri vysporiadaní daňovej povinnosti za rok 2018,
a to najviac vo výške 50 eur za rok na daňovníka a najviac do
výšky 50 eur za rok za každú vyživovanú osobu. Daňovú úľavu si môže
uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie
tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa
viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu
dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
- dodatočne nárok na daňový bonus, nakoľko si ho napr. neuplatňoval počas roka
2018 u žiadneho zamestnávateľa, na preukázanie nároku prikladá
príslušné doklady [napr. rodný list dieťaťa (ak ide o vlastné dieťa),
doklad o osvojení, potvrdenie o návšteve školy),
- nárok na daňový bonus na zaplatené úroky
z výšky poskytného úveru na bývanie, na preukázanie nároku
je povinný predložiť potvrdenie vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou
úver na bývanie) a čestne vyhlásiť, že mu nebol poskytnutý
hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej
pred 1. 1. 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny
príspevok pre mladých. Daňový bonus na zaplatené úroky bude možné uplatniť
prvýkrát pri vysporiadaní daňovej povinnosti za rok 2018 a to
najviac vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom
období, najviac však vo výške 400 € ročne, pričom výška úrokov
musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000
€ na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo
rodinný dom,
- dodatočne nárok na zaplatené
poistné a príspevky, je zamestnanec povinný o zaplatení povinného
poistného a príspevkov priložiť príslušný doklad, napr. doklad
o ich zaplatení vo forme výpisu z účtu. Pod poistným
a príspevkami sa rozumie poistné na verejné zdravotné poistenie,
poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie
a príspevky na starobné dôchodkové sporenie (s výnimkou
dobrovoľného príspevku na SDS, ktoré je v § 11 ods. 8 zákona
ustanovené ako nezdaniteľná časť základu dane) alebo poistné
a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, ktoré je povinný
platiť zamestnanec, t. j. daňovník poberajúci príjmy zo závislej činnosti,
- nárok na zamestnaneckú prémiu, ak ide o zamestnanca, ktorému na ňu za
príslušné zdaňovacie obdobie vznikol nárok, na tento účel je zamestnanec
povinný požiadať zamestnávateľa o jej priznanie a vyplatenie
priamo pri podaní žiadosti o vykonanie výpočtu dane.
Prehľad – Daňové zvýhodnenia v maximálne uplatniteľnej
výške pre rok 2018 a pre rok 2019
Parameter
|
Rok 2018
|
Rok 2019
|
Platné
životné minimum
|
199,48 €
|
205,07 €
|
Mesačné
nezdaniteľné minimum na daňovníka
|
319,17 €
|
328,11 €
|
Ročné
nezdaniteľné minimum na daňovníka
|
3 830,02 €
|
3 937,35 €
|
NČZD
na manželského partnera
|
3 830,02 €
|
3 937,35 €
|
NČZD
na príspevky na DDS
|
180,00 €
|
180,00 €
|
NČZD
na úhrady za kúpeľnú starostlivosť
|
50,00 €
|
50,00 €
|
Daňový
bonus na dieťa (výška je uvedená na jedno dieťa)
|
258,72 €
|
266,04 €
|
Daňový
bonus na zaplatené úroky z úverov na bývanie
|
400,00 €
|
400,00 €
|
V žiadosti
o vykonanie výpočtu dane môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa aj
o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na účely vyhlásenia
o poukázaní sumy do výšky 2 % alebo 3 % zaplatenej dane. Potvrdenie
o zaplatení dane na účely poukázania podielu zaplatenej dane je
zamestnávateľ povinný vystaviť najneskôr do 15. apríla 2019.
Na záver žiadosti zamestnanec uvádza počet zamestnávateľov, od
ktorých poberal príjmy zo závislej činnosti okrem zamestnávateľa, ktorého žiada
o vykonanie ročného zúčtovania. Súčasne vyhlasuje, že k žiadosti
predkladá všetky potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti,
o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse a že nie je povinný podať
daňové priznanie podľa § 32 zákona.
Príklad
Zamestnanec si chce v ročnom zúčtovaní dodatočne uplatniť
daňový bonus na maloleté dieťa, ktoré sa narodilo v priebehu roka 2018.
Dokedy musí požiadať svojho
zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2018? Čo
v prípade, že tento termín nestihne?
Ak zamestnanec poberal v roku 2018
zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, môže zamestnávateľa požiadať
o vykonanie ročného zúčtovania do 15. februára 2019. V žiadosti
o vykonanie ročného zúčtovania vypíše údaje o dieťati, žijúcom
s ním v domácnosti – meno, priezvisko, rodné číslo a kalendárne
mesiace, za ktoré má nárok na daňový bonus, a súčasne doloží
zamestnávateľovi rodný list tohto dieťaťa. Ak o ročné zúčtovanie
nepožiada, má povinnosť podať daňové priznanie typu A v termíne do 1.
apríla 2019.
POVINNOSTI
ZAMESTNÁVATEĽA - Ročné zúčtovanie a výpočet dane za rok 2018 vykoná
zamestnávateľ najneskôr do 1. apríla 2019 (nakoľko 31. marec
2019 pripadol na nedeľu). Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na
daň len tým zamestnancom, ktorí oň požiadali v zákonom stanovenej
lehote, t.j. do 15. februára 2019 a k žiadosti
predložili všetky potrebné doklady. Ak správca dane zistí, že zamestnávateľ
nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý ho o vykonanie ročného
zúčtovania požiadal a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky
podmienky, uloží mu pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca.
Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000
eur za všetkých zamestnancov, ktorí požiadali o vykonanie ročného
zúčtovania, splnili na jeho vykonanie všetky podmienky, ale zamestnávateľ týmto
zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal. Na účely vysporiadania daňovej
povinnosti je zamestnávateľ povinný:
- vystaviť a doručiť zamestnancovi, ktorý
požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a ktorému
zamestnávateľ v roku 2018 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej
činnosti, doklad o vyplatenom príjme na predpísanom tlačive „Ročné
zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2018“. Túto povinnosť je
zamestnávateľ povinný splniť v termíne do 30. apríla 2019,
- vystaviť a doručiť zamestnancovi, ktorý
nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a ktorému
zamestnávateľ v roku 2018 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej
činnosti, doklad o vyplatenom príjme na predpísanom tlačive
„Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti, o preddavkoch na
daň, o daňovom bonuse na vyživované deti za rok 2018“ (ďalej len „Potvrdenie
o zdaniteľných príjmoch“). Túto povinnosť je
zamestnávateľ povinný splniť v termíne najneskôr do 11. marca 2019
(nakoľko 10. marec 2019 pripadol na nedeľu).
V prípade, že
zamestnanec žiada o ročné zúčtovanie za rok 2018 iného zamestnávateľa
a požiada o vystavenie Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch
bývalého zamestnávateľa najneskôr do 5. februára 2019, bývalý zamestnávateľ je
povinný vystaviť a doručiť toto potvrdenie bývalému zamestnancovi
najneskôr do 11. februára 2019 (nakoľko 10. február 2019 pripadol na nedeľu).
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate
v publikácii PaM 2/2019)