| |
CESTOVNÉ NÁHRADY – ZAMESTNANEC A ZAMESTNÁVATEĽ
Na účely zákona o cestovných náhradách sa zamestnancom rozumie
osoba, ktorej vzniká nárok na cestovné náhrady. Takouto osobou je:
• zamestnanec v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere ak osobitný predpis neustanovuje inak (napr. zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
• člen družstva, ak podmienkou členstva je pracovný vzťah,
• fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak je to v tejto dohode dohodnuté,
• osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon,
• osoba, o ktorej to ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest)
• osoba, ktoré je vymenovaná alebo zvolená do orgánov právnickej osoby a nie je k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu (napr. konatelia s. r. o., členovia predstavenstva a. s., členovia komisií a dozorných rád, ...) a nevzniká jej nárok na cestovné náhrady z titulu pracovno-právneho vzťahu,
• osoba, ktorá plní pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie je v pracovno-právnom ani inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté (napr. výkon dobrovoľníckych prác v neziskových organizáciách, výkon činnosti v rámci projektov a pod.),
• osoba, ktorá je dočasne pridelená k užívateľskému podniku.
Možno teda konštatovať, že v prípade uplatňovania nároku na cestovné náhrady, kritériá pre definíciu osoby zamestnanca spĺňa podstatne viac fyzických osôb, než vyplýva z iných právnych noriem, napr. zo zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Za zamestnávateľa sa podľa zákona o cestovných náhradách považuje
• právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobnom pracovnom vzťahu (Zákonník práce),
• služobný úrad (zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
• štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona, právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67 %, iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok (zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z.n.p.),
• právnická osoba podľa § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách
• fyzická osoba podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o cestovných náhradách, ak je to písomne dohodnuté – napr. Zmluva o dielo alebo Mandátna zmluva,
• užívateľský zamestnávateľ, t. j. právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je zamestnanec dočasne pridelený na výkon práce (vo väzbe na § 58 Zákonníka práce),
• zamestnávateľ so sídlom v zahraničí, ku ktorému je vyslaný zamestnanec na základe dohody o vzájomnej výmene zamestnancov na zahraničnú pracovnú cestu.
Cestovné náhrady poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri
- pracovných cestách,
- dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi,
- vyslaní do členského štátu Európskej únie,
- vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,
- výkone práce v zahraničí,
- ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť.
Pravidelné pracovisko
Základným predpokladom správneho posúdenia nároku a výpočtu cestovných náhrad je určenie miesta pravidelného pracoviska zamestnanca.
Pravidelným pracoviskom je miesto, na ktorom sa písomne dohodli zamestnávateľ a zamestnanec, pričom táto písomná dohoda má prednosť pred pracovnou zmluvou alebo dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Ak zamestnávateľ a zamestnanec neuzavrú písomnú dohodu o mieste pravidelného pracoviska, za pravidelné pracovisko sa považuje miesto, ktoré je dohodnuté v pracovnej zmluve resp. dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru [§ 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce]. Vzhľadom na to, že v pracovnej zmluve možno dohodnúť viac než jedno miesto výkonu práce, z hľadiska nároku na cestovné náhrady pri pracovných cestách je nevyhnutné za pravidelné pracovisko považovať vždy len jedno miesto výkonu práce. Zákon o cestovných náhradách ponecháva voľnosť zamestnávateľovi a zamestnancovi, aby sa na mieste pravidelného pracoviska vopred dohodli a v zmysle toho sa posudzoval a uplatňoval nárok na cestovné náhrady. Ak častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania zamestnanca, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto jeho pobytu (trvalý pobyt alebo prechodný pobyt).
U zamestnanca dočasne prideleného k inému zamestnávateľovi (užívateľskému zamestnávateľovi) je pravidelným pracoviskom miesto, ktoré je určené v dohode o dočasnom pridelení alebo v pracovnej zmluve (§ 58 ods. 5 Zákonníka práce). Všeobecná úprava týkajúca sa miesta pravidelného pracoviska sa nevzťahuje na dočasne prideleného zamestnanca, t. j. v tomto prípade si nemôže dohodnúť miesto pravidelného pracoviska iným miestom. Ak častá zmena pracoviska dočasne prideleného zamestnanca vyplýva z osobitnej povahy povolania tohto zamestnanca, nemôže si ako miesto pravidelného pracoviska dohodnúť miesto jeho pobytu (trvalý pobyt alebo prechodný pobyt).
Pracovná cesta – úprava
Pri vysielaní zamestnanca na pracovnú cestu je potrebné vychádzať zo Zákonníka práce, ktorý zamestnávateľovi dáva možnosť vyslať zamestnanca na pracovnú cestu na nevyhnutne potrebné obdobie. Zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska, potrebuje od zamestnanca jeho súhlas s vyslaním na pracovnú cestu. Zamestnávateľ nepotrebuje súhlas zamestnanca, ak ide o pracovnú cestu v rámci obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca alebo vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo je vykonávanie pracovných ciest dohodnuté v pracovnej zmluve. Dočasne prideleného zamestnanca môže na pracovnú cestu vyslať len užívateľský zamestnávateľ (§ 57 ods. 2 Zákonníka práce).
Pracovná cesta
= čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.
Výnimkou je pracovná cesta osoby konateľa, člena predstavenstva a pod., t. j. osoby vymenovanej alebo zvolenej do orgánov právnickej osoby, ak nie je v pracovnoprávnom vzťahu k tejto právnickej osobe, ktorá trvá od nástupu na cestu na plnenie činnosti pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti do skončenia tejto cesty, u týchto osôb nie je dané miesto pravidelného pracoviska a pracovná cesta začína už z miesta pobytu do miesta (sídla, prevádzky) spoločnosti vrátane výkonu činnosti v spoločnosti a cesta naspäť do miesta pobytu tejto osoby.
Zahraničná pracovná cesta
= čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty v zahraničí.
Poznámka
maximálna doba trvania pracovnej cesty nie je zákonom určená
výkon práce na pracovnej ceste nesmie presahovať druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve.
Pred nástupom na pracovnú cestu zamestnávateľ s prihliadnutím na oprávnené záujmy zamestnanca písomne – formou cestovného príkazu – určí zamestnancovi:
• miesto nástupu na pracovnú cestu (je možné dohodnúť aj mimo miesta pravidelného pracoviska),
• miesto výkonu práce,
• čas trvania (nevyhnutne potrebné obdobie),
• spôsob dopravy,
• miesto skončenia,
• možné ďalšie podmienky.
Pri určovaní podmienok pracovnej cesty
sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca. Pracovnú cestu nie je možné prerušiť z dôvodov na strane zamestnávateľa. Prerušenie je možné len v období pred začatím výkonu práce alebo po jeho skončení, zamestnanec nesmie prerušiť pracovnú cestu počas výkonu práce na pracovnej ceste (väzba na § 35 zákona o cestovných náhradách).
V praxi sa vyslanie na pracovnú cestu realizuje prostredníctvom tlačív – cestovných príkazov – s rôznym označením, nakoľko zákon žiadne záväzné tlačivo pre zamestnávateľa neurčuje. Zostáva na zamestnávateľovi, aby sa rozhodol, či mu na daný účel vyhovujú tlačivá voľne dostupné v obehu a v predaji, alebo si vypracuje vlastné tlačivo s údajmi a obsahom podľa svojich potrieb.
V prípadoch, ak zamestnanec uskutočňuje viacero pracovných ciest za sebou alebo ak na pracovnú cestu vysiela zamestnávateľ súčasne viacerých zamestnancov, zákon mu umožňuje určiť podmienky pracovnej cesty jedným cestovným príkazom.
Náhrady pri pracovnej ceste
1. Nárokové cestovné náhrady = náhrady, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi. Zákon o cestovných náhradách vymedzuje okruh povinných (obligatórnych) náhrad preukázaných výdavkov pri výkone pracovnej cesty zamestnanca, pričom, pri uplatňovaní nároku, ak to zákon požaduje, musí zamestnanec splniť zákonom stanovené podmienky preukaznosti (toto neplatí napr. pre stravné). Pri vyúčtovaní náhrad spojených s pracovnou cestou je zamestnanec povinný predložiť zamestnávateľovi príslušné doklady preukazujúce vynaložené výdavky. Ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným zákonom ustanoveným spôsobom (§ 34 zákona o cestovných náhradách – paušálne náhrady) z dôvodu zníženia administratívnej záťaže, od preukazovania výdavkov sa upúšťa. Pri výpočte paušálnej sumy náhrad je rovnako potrebné prihliadať na zákonné nároky zamestnanca a aj na jeho oprávnené záujmy.
K nárokovým (povinným) cestovným náhradám patria
podľa § 4 zákona o cestovných náhradách
• náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
• náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
• stravné,
• náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
• náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok trvá pracovná cesta viac ako 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.
Zákon o cestovných náhradách upravuje poskytovanie náhrad aj u zamestnanca v rámci dočasného pridelenia na výkon prác inému zamestnávateľovi a tiež pri vyslaní zamestnanca na výkon práce pri poskytovaní služieb do členského štátu Európskej únie.
Zamestnancovi, dočasne pridelenému inému (užívateľskému) zamestnávateľovi
v zmysle § 58 Zákonníka práce t. j. na území SR, vzniká právny nárok na cestovné náhrady, len ak ho na pracovnú cestu vysiela (užívateľský) zamestnávateľ. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa (§ 58 ods. 9 Zákonníka práce). Právny zamestnávateľ, prípadne agentúra dočasného zamestnávania, má možnosť, ale nie povinnosť, poskytnúť zamestnancovi cestovné náhrady a to najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste, ide o nenárokové plnenie pre zamestnanca.
Ak ide o slovenského zamestnanca dočasne prideleného na výkon práce užívateľskému zamestnávateľovi do iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát EÚ“) podľa § 5 ods. 4 písm. c) Zákonníka práce, t.j. aplikuje sa tretí model Smernice 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (ďalej len „smernica“), tento zamestnanec pracuje pod vedením a na zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa sídliaceho v inom členskom štáte EÚ, ktorý riadi a kontroluje jeho prácu, poskytuje mu pracovné prostriedky, vytvára pracovné podmienky a vysiela ho na pracovné cesty. Oblasť cestovných náhrad upravuje národná legislatíva členského štátu EÚ. Slovenský zamestnanec svoju prácu nevykonáva v rámci služieb poskytovaných jeho právnym zamestnávateľom v tomto členskom štáte EÚ. Nárok na cestovné náhrady mu z titulu dočasného pridelenia od svojho právneho zamestnávateľa (prípadne agentúry dočasného pridelenia) nevzniká.
Zamestnancovi vyslanému na výkon práce pri poskytovaní služieb do iného členského štátu EÚ
v zmysle § 5 ods. 4 písm. a) alebo b) Zákonníka práce (resp. model 1 alebo 2 smernice) patria cestovné náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Nárok na cestovné náhrady podľa § 6 ods. 1 zákona o cestovných náhradách má slovenský zamestnanec vyslaný na výkon práce do iného členského štátu EÚ.
Smernica nezakladá vyslaným zamestnancom nárok na cestovné náhrady podľa práva krajiny, do ktorej je zamestnanec vyslaný, uvedenú problematiku ponechala na národnej legislatíve a na individuálnych alebo kolektívnych dohodách, vzťahujúcich sa na pracovno-právny vzťah medzi vyslaným zamestnancom a vysielajúcim zamestnávateľom.
2. Do skupiny nenárokových (fakultatívnych) náhrad patria tie cestovné náhrady, ktoré zamestnávateľ nie je povinný zamestnancovi poskytovať, ich poskytovanie závisí od rozhodnutia zamestnávateľa, resp. môže byť dohodnuté v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve ale inom internom predpise zamestnávateľa.
Príkladmo možno uviesť cestovné náhrady pri vzniku pracovného pomeru zamestnanca, o ktorých rozhoduje jednostranne zamestnávateľ a to najneskôr do 90 kalendárnych dní od vzniku tohto pracovného pomeru, náhradu preukázateľne vynaložených výdavkov na sťahovanie zamestnanca a pod.
Pri zahraničných pracovných cestách platí režim poskytovania náhrad ako pri pracovných cestách tuzemských, okruh nárokových náhrad sa tu rozširuje o niektoré ďalšie:
• náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí (okrem situácie, ak zamestnanca na tento účel poistil zamestnávateľ),
• náhrada preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a očkovanie doporučené Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva SR pri pracovných cestách do tropických alebo inak zdravotne obťažných oblastí,
• náhrada písomne dohodnutých výdavkov spojených s návštevou rodiny zamestnanca v mieste jej pobytu alebo na dohodnutom mieste pobytu rodiny na území SR,
• náhrada výdavkov za spotrebované pohonné látky v eurách alebo v príslušnej cudzej mene...
Cestovné náhrady a daň z príjmov
Povinnosť vyplácania cestovných náhrad má priamu nadväznosť na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov). Cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok (napr. podľa zákona o cestovných náhradách) okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste nie je u zamestnanca predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov. Z týchto príjmov zamestnanec (ani zamestnávateľ) neplatí daň ani odvody na sociálne a zdravotné poistenie.
Nenárokové (dobrovoľné, fakultatívne) cestovné náhrady poskytnuté zamestnávateľom sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) a sú súčasťou vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie a tiež preddavkov na verejné zdravotné poistenie u zamestnanca aj u zamestnávateľa.
U zamestnávateľa sú len nárokové cestovné náhrady ako aj vreckové (nenárokové plnenie) poskytnuté pri zahraničnej pracovnej ceste daňovo uznaným výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.
S účinnosťou od 1. januára 2015 zákon o dani z príjmov umožňuje uznať do daňových výdavkov aj cestovné náhrady poskytnuté nad rámec zákona (napr. zákona o cestovných náhradách), ak na strane zamestnanca predstavujú zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 a 3 písm. d) a zároveň ich poskytovanie upravuje kolektívna zmluva, pracovná zmluva alebo iný interný predpis zamestnávateľa (§ 19 ods. 1).
Medzinárodný ekonomický prenájom ekonomický zamestnávateľ (daň.) = užívateľský zamestnávateľ (prac.)
V zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 zákona o dani z príjmov sa za zamestnávateľa považuje aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR), pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť aj vtedy, ak sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Takto vyplácaný príjem sa považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. ekonomický zamestnávateľ (rezident SR) ako platiteľ dane zrazí a odvedie daň za zamestnanca dočasne prideleného z iného štátu. V situácii, ak osoba so sídlom alebo bydliskom v zahraničí (právny zamestnávateľ) má na území SR organizačnú zložku, potom táto osoba (právny zamestnávateľ) sa stáva platiteľom dane v rozsahu poskytnutej mzdy, stáva sa zahraničným platiteľom dane (§ 48 ods. 2 zákona o dani z príjmov) ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Podobne je to upravené aj v iných štátoch a ide o opatrenie na elimináciu zneužívania čl. 15 (resp. 14) ods. 2 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Stále platí, že nárok na cestovné náhrady zamestnancovi vzniká, ak ho na pracovnú cestu vyšle ekonomický zamestnávateľ (t. j. nie právny zamestnávateľ so sídlom v zahraničí), rozsah a výška náhrad sa uplatní v zmysle národnej legislatívy (zákon o cestovných náhradách).
O poskytnutí nenárokových cestovných náhrad sa môže ekonomický zamestnávateľ dohodnúť s dočasne prideleným zamestnancom v dohode o dočasnom pridelení, v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise.
Ak počas doby výkonu práce u ekonomického zamestnávateľa dočasne pridelenému (prenajímanému) zamestnancovi poskytuje „zahraničné diéty“ právny zamestnávateľ alebo zahraničná pracovná agentúra v zmysle zahraničnej legislatívy alebo iného vlastného predpisu, takto poskytnutý príjem je na účely zákona zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. a)].
Problematikou prenájmu pracovnej sily sa zaoberá oznámenie MF SR č. 2686/1998-62 (FS č. 4/1998) a pokyn MF SR č. 8253/1999/72 (FS č. 12/1999).
Ing. Renáta Kaletová
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 1/2018)
VŠETKO DÔLEŽITÉ O REZERVÁCH
Rezervy
sú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou, ale so známym účelom.
Tvorba rezervy je podmienená existenciou záväzku, napríklad záväzok voči zamestnancom za nevyčerpané dovolenky, záväzok voči dodávateľom za nevyfakturované dodávky a služby.
Záväzok s určitým časovým vymedzením a určitou výškou sa neúčtuje na účte rezerv, ale na príslušnom účte záväzku, napríklad na účte 326 – Nevyfakturované dodávky, alebo v knihe záväzkov v jednoduchom účtovníctve.
Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky.
Zásady pre tvorbu a použite rezerv
• Rezervy sa tvoria na základe zásady opatrnosti na riziká a straty,
• Ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt,
• Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky,
• Rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená a do výšky, v ktorej bola vytvorená,
• Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho obdobia,
• Rezervy nemajú aktívny zostatok,
• Sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácií sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť; prípadne sa upraví výška už vytvorenej rezervy.
Rezervy možno členiť podľa viacerých kritérií napríklad podľa predpokladanej doby vyrovnania pri ich vzniku, podľa účelu, na ktoré sa tvoria, podľa toho, či ich tvorba je alebo nie je daňovým výdavkom.
Časové hľadisko
• Krátkodobé rezervy – predpokladaná doba vyrovnania pri vzniku je najviac jeden rok, napríklad rezerva na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálnych a zdravotných odvodov. Účtujú sa na účte 323 – Krátkodobé rezervy.
• Dlhodobé rezervy – predpokladaná doba vyrovnania pri vzniku je viac ako jeden rok, napríklad rezerva na záručné opravy. Účtujú sa na účte 451 – Rezervy zákonné, ak ide o rezervy daňové, alebo na účte 459 – Ostatné rezervy.
• Podľa účely tvorby:
• Rezervy na náklady – účtuje sa na príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený nákladový účet, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 – Ostatné náklady na finančnú činnosť.
• Rezerva na obstaranie majetku, napríklad materiálu, dlhodobého majetku – účtuje sa na príslušný majetkový účet (04., 11., 13.).
• Rezerva na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii – účtuje sa ako zníženie pôvodne dosiahnutých výnosov.
• Rezerva na stratu zo zákazkovej výroby podľa § 30 postupov účtovania – účtuje sa na osobitnom analytickom účte k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky.
Daňové hľadisko
• Daňové rezervy – ich tvorba je v súlade s § 20 zákona o dani z príjmov; označujú sa aj ako zákonné rezervy. Ide o:
a) rezervy v poisťovníctve,
b) rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami,
c) rezervy účtované ako náklad na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
d) rezervy na vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu,
e) na lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného predpisu; tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného poradu potvrdenom odborným lesným hospodárom, a to aj u daňovníka, účtujúceho v sústave JÚ,
f) likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom; to neplatí u daňovníka účtujúceho v sústave JÚ,
g) uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave JÚ,
h) nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom, a to aj u daňovníka účtujúceho v JÚ,
i) účelová finančná rezerva podľa § 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
• Nedaňové rezervy – ostatné rezervy, ktoré účtovná jednotka povinne tvorí podľa § 19 postupov účtovania, na základe vlastného rozhodnutia, alebo jej povinnosť tvorby rezervy vyplýva z osobitných predpisov.
Podľa postupov účtovania sa rezervy vytvárajú na: náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia, reklamácie a záručné opravy, odstránenie odpadov a obalov, rekultiváciu pozemkov, demoláciu budov, odstupné, nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho poistenia, odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti, nevyfakturované dodávky a služby, členské príspevky do zväzov, spolkov, komôr a podobne, bonusy, skontá, rabaty a podobne, ktoré sa týkajú výrobkov, tovaru a služieb predaných pred ukončením vykazovaného účtovného obdobia, náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy, na zostavenie daňového priznania, pokuty a penále, finančné povinnosti z ručenia a záruk, povinnosť spätného odkúpenia obalov, prebiehajúce súdne spory, prémie a odmeny, odchodné, rôzne plnenia pre zamestnancov, provízie obchodným zástupcom, na stratové a nevýhodné zmluvy, náklady na uvedenie prenajatého majetku do predchádzajúceho stavu, vypustené emisie do ovzdušia, iné riziká a straty súvisiace s činnosťou účtovnej jednotky.
Tvorba rezervy sa účtuje na nákladový alebo majetkový účet
podľa toho, či ide o rezervu na náklad alebo o rezervu na obstaranie majetku. Zrušenie nepotrebnej rezervy sa účtuje opačným účtovným zápisom, ako sa účtovala tvorba.
Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom na príslušný účet záväzkov. Tvorba a zrušenie rezerv sa účtujú na základe interných dokladov; použitie na základe faktúr, mzdových a výplatných listín alebo iných dokladov o vzniku záväzku.
| Účtovné súvzťažnosti |
| Č. |
Druh rezervy |
Tvorba |
Použitie |
Zrušenie |
| 1. |
rezerva na nevyčerpané dovolenky |
521/323 |
323/331 |
323/521 |
| 2. |
rezerva na sociálne a zdravotné odvody |
524/323 |
323/336 |
323/524 |
| 3. |
rezerva na audit účtovnej závierky |
518/323 |
323/321 |
323/518 |
| 4. |
rezerva na spotrebu elektrickej energie |
502/323 |
323/321 |
323/502 |
| 5. |
rezerva na nevyfakturovaný materiá |
111/323 |
323/321 |
323/111 |
| 6. |
rezerva na zľavy na predané výroby |
601/323 |
323/311 |
323/601 |
| 7. |
rezerva na stratu zo zákazkovej výroby |
548/316 |
- |
316/548 |
Upozornenie
Nárok na zľavu, bonus alebo skonto z ceny nakupovaných zásob sa neúčtuje ako rezerva. Nejedná sa o záväzok, ale o pohľadávku. Zľavy z ceny sú súčasťou ocenenia zásob (-111, -131, -501, 504/-321).
Uplatnenie tvorby rezervy na náklad do základu dane z príjmov
Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa zákona o účtovníctve, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok. Zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvora nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane.
V praxi sa môžu vyskytnúť tri varianty
1. Tvorba rezervy je daňovým výdavkom v zdaňovacom období, kedy sa tvorba rezervy účtuje, napr.: Rezerva na nevyčerpanú dovolenku 521/323. Náklad na účte 521 – Mzdové náklady je daňovým výdavkom.
2. Tvorba rezervy nie je daňovým výdavkom, ale náklad, na ktorý bola rezerva vytvorená je daňovým výdavkom, napríklad:Rezerva na spotrebu energie v roku 2016 502/323 vo výške 1 000 €.
Náklad na účte 502 – Spotreba energie nie je daňovým výdavkom; v daňovom priznaní sa uvedie ako položka zvyšujúca základ dane. Faktúra v roku 2017 je vo výške 800 €, účtovný zápis 323/321 vo výške 800 €, zrušenie rezervy 323/502 vo výške 200 €.
V daňovom priznaní sa uvedie ako položka znižujúca základ dane: 800 € spotreba energia, 200 € vylúčenie zo základu dane.
3. Tvorba rezervy ani náklad, ku ktorému bola vytvorená, nebude nikdy daňovým výdavkom, napr.: Rezerva na pokutu 544/323. Položka na účte 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania nebude daňovým výdavkom v čase účtovania, ani keď nastane použitie rezervy 323/379.
Účtovanie rezerv v JÚ
Ako už bolo spomenuté v úvode a pri daňových rezervách, v jednoduchom účtovníctve sa vytvárajú len tie rezervy, ktorých tvorbu účtovanú ako náklad, zákon o dani z príjmom umožňuje zahrnúť do základu dane z príjmov. ÚJ, ktoré účtujú v sústave JÚ, môžu vytvárať tri druhy rezerv:
1. Rezerva na lesnú pestovnú činnosť,
2. Rezerva na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok,
3. Rezerva na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácnosti.
Tvorba, čerpanie a zrušenie rezerv sa účtujú v knihe rezerv. V peňažnom denníku sa tvorba a čerpanie rezerv účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií nasledovne:
• Tvorba rezervy – výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení ostatné výdavky,
• Čerpanie rezervy – storno výdavku ovplyvňujúceho základ dane v členení ostatné výdavky a súčasne ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky (mínus a plus).
Právne predpisy, ktoré upravujú tvorbu rezerv
• § 26 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve,
• § 19 Opatrenia MF SR č. 23054/ 2002-92 – postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva,
• § 15 Opatrenia MF/27076/2007-74 – postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva,
• § 17 ods. 23 a § 20 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Ing. Kolenová Iveta
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 1/2018)
|
|
| |
Sústredenie
Každé ráno myslíme na to, že nás čaká mnoho povinností. Väčšina z nás ale nerobí rovnomerne jednu úlohu za druhou. Často odkladáme úlohy na neskôr alebo chceme stihnúť viacero vecí naraz, pričom nás neustále napadajú stresujúce myšlienky na nedokončené a spolovice rozrobené veci. Už sme si zvykli, že sa v práci musíme zaoberať naraz viacerými úlohami.
Ľuďom, ktorí sa venujú popri nejakej úlohe aj ďalším, trvá v priemere dvakrát tak dlho, než ju dokončia. Vedomá myseľ má totiž obmedzené možnosti. Vo svojom mozgu nikdy vedome neriešime naraz viacero vecí.
Odlišne pracuje podvedomá myseľ, ktorá automaticky riadi náš život a umožňuje nám robiť viacero vecí naraz. Aj pri šoférovaní pracuje naše podvedomie, keď robíme automatické pohyby, nad ktorými nepotrebujeme premýšľať. Naše podvedomie má schopnosť rozhodovať sa automaticky, aby sme nestrácali čas stálym uvažovaním.
Keď robíte veci automaticky, mozog vykazuje oveľa menej aktivity. Zjednodušene sa dá povedať, že máte skoro celú kapacitu mozgu voľnú a môžete ju používať na ďalšie činnosti. Niektoré činnosti (ako napr. učenie) sa zautomatizovať nedajú a je potrebné im venovať plnú pozornosť.
Preto je dôležité si uvedomiť, kedy sa váš mozog môže sústrediť len na jedinú vec.
Nedokážeme robiť viac vecí súčasne
Pokiaľ sa snažíte robiť viacero činností naraz, mozog medzi nimi neustále prepína. Ak sa domnievate, že dokážete naraz čítať knihu aj sledovať televízor, je to len klam. Váš mozog neustále preskakuje od knihy k televízoru a naopak. Samozrejme, niekedy môžete mať pocit, že zvládate viac vecí naraz, platí to však len v prípade, že sa na ne nemusí mozog naplno sústrediť. Ale pokiaľ sa začne v televízii odohrávať napínavá scéna, okamžite prestanete čítať knihu, pretože televízia si začne vyžadovať viac pozornosti. Ak nemáte činnosti zautomatizované, dochádza k takémuto procesu preskakovania od jednej činnosti k druhej – čo váš mozog (či už viac, alebo menej) spomaľuje.
Doba, počas ktorej sa človek dokáže skoncentrovať na jedinú úlohu, je individuálna. Niekomu to trvá 2 minúty, niekomu dlhšie. Čo si väčšina ľudí neuvedomuje je, že pokiaľ na 30 sekúnd odbehnete v myšlienkach od danej činnosti k inej, práca sa vám nepredĺži len o spomínaných 30 sekúnd, ale aj o dobu, počas ktorej sa potrebujete opätovne skoncentrovať na danú vec.
Myslite na to, čo práve robíte
Rovnako to robia aj vrcholoví športovci tesne pred výkonom - niekedy sa koncentrujú aj celé minúty, aby v danej chvíli boli schopní podať majstrovský výkon. Ak chcete byť v niečom úspešní, musíte sa bezpodmienečne vedieť koncentrovať v danej chvíli priamo a presne na to, čo práve robíte.
Každá činnosť, ktorú vykonávate sústredene, váš organizmus nabudí. Naopak, každá nesústredená činnosť človeka uspáva a paradoxne mu sťažuje aj zaspávanie na konci dňa. Koncentrácia je jednou zo základných podmienok úspechu v akejkoľvek činnosti.
Naučte sa koncentrovať
Ak teda robíte veci s plným sústredením, nabijú vás energiou namiesto toho, aby vás vyčerpali. Koncentrované myslenie sa dá trénovať. Schopnosť sústrediť sa je schopnosťou byť osamote sám so sebou. V podstate ide o meditáciu, ktorá má jednoduchý základ: uvoľnene si sadnite, zavrite oči, predstavte si pred sebou bielu stenu a pokúsite sa zahnať všetky rušivé obrazy a myšlienky. Sústreďte sa len na vlastné dýchanie. Nesnažte sa ho meniť, len ho sledujte.
Využite svoj potenciál naplno
Ľudská pozornosť je obmedzená a človek nie je schopný sa plne sústrediť na jednu vec neobmedzene dlho. Optimálna schopnosť koncentrácie sa vo všeobecnosti vyčerpá približne za 30 minút. Maximálne sústredenie netrvá dlhšia ako 15 až 20 minút. Následne pozornosť postupne ochabuje a produktivita výrazne klesá. Môžete sa snažiť, ako len chcete, ale čím viac sa to snažíte prekonať, tým viac vyčerpávate svoj mozog. Riešenie je jednoduché – dať pravidelnú si pauzu. A to pravidelne.
Je vhodné, predovšetkým, ak ide o duševnú prácu, túto po každých cca 25-tich minútach prerušiť a urobiť si na 3 až 5 minút prestávku. Kratšia prestávka nestačí na skutočné zotavenie, naopak, ak toto časové rozpätie prekročíte, návrat do pôvodného výkonu sa pre priveľký časový odstup od úlohy predĺži.
Dodržiavajte pravidlá:
• Nikdy by ste nemali pracovať ani sa učiť bez prestávky.
• Počas krátkych oddychových prestávok neseďte na mieste (sedenie nepredstavuje efektívny oddych). Pomáha krátka prechádzka a vyvetranie miestnosti.
• Prestávkový čas venujte výhradne uvoľneniu, na prácu počas prestávky nemyslite.
• Urobte si každé 2 hodiny aj jednu dlhšiu prestávku. Táto by mala trvať 20 až 30 minút.
Čo je stav prúdenia?
Poznáte ten pocit, keď vám všetko ide “od ruky” a práca sa akoby robí sama? Stav prúdenia (z angl. flow – plynúť, prúdiť) je stav, kedy zabúdate na čas a ste úplne pohltení tým, čo práve robíte.
Stav, kedy vás nezaujímajú názory ostatných a dokážete prakticky čokoľvek. Ide o neprerušovaný tok myšlienok, kedy sa v jednej chvíli koncentrujete na jedinú vec a nevnímate, ako plynie čas.
V tomto stave využívate svoje schopnosti najefektívnejšie. Prekonáte sami seba v istej činnosti, ktorá vás úplne pohltí. V čase prúdenia vás motivuje potešenie z tejto činnosti samotnej, nie z jej výsledku.
Flow je stav, v ktorom náš mozog funguje najlepšie. Stav prúdenia znamená byť niečím hlboko zaujatý. Mozog má menší výdaj energie, no je oveľa výkonnejší. A ako zistíte, že ste sa dostali do stavu prúdenia? Jednoducho – stratíte pojem o čase.
Ako sa dostať do stavu prúdenia?
Každého z nás napadne denne asi 25 000 myšlienok, a to bez ohľadu na to, či chceme alebo nie. Ak odpočítame čas spánku, tak zhruba 1 až 2 sekundy na niečo myslíme a potom preskočme na inú myšlienku. Problém je v tom, že tento proces preskakovania obvykle nekontrolujeme. Dá sa to však naučiť. Síce nezabránite všetkým negatívnym a nežiaducim myšlienkam, aby vás napadali, ale môžete ovplyvňovať to, ktoré myšlienky vám majú zostať v hlave dlhšiu dobu.
Predpoklady dosiahnutia stavu prúdenia
Všeobecne platí, že ľudia, ktorí majú rozvinutú zvedavosť, vytrvalosť a sústredenosť, dosahujú flow jednoduchšie:
• Základným predpokladom je, že s danou činnosťou už máte nejakú skúsenosť – musí vám byť známa.
• Kľúčom k úspechu je koncentrácia. Musíte sa na niečo konkrétne sústrediť a využívať pri tom svoju predstavivosť
• Musíte si vedieť danú činnosť sami zorganizovať. Iní by vám do toho nemali zasahovať. Nad činnosťou musíte mať úplný pocit kontroly.
• Musíte mať jasný cieľ a tiež možnosť jeho dosiahnutia – úspešného dokončenia úlohy. Jasné ciele situácie nemusia vždy znamenať, že máte dokonalú predstavu o tom, ako bude vyzerať konečný výsledok vášho počínania.
• Musíte cítiť nejaké emócie, byť nadšení pre samotnú prácu. Jedna možnosť je, že robíte na niečom, čo vás baví. Druhá možnosť je, že pracujete spôsobom, ktorý je zábavný.
• Potrebujete si vytvoriť návyk a stať sa v tom návyku dobrí. Vytvorte si vlastný rituál k danej činnosti a zbavte sa všetkých rušných vplyvov. Ak ešte nemáte vytvorený návyk, použite vôľu, aby ste sa naštartovali. Vôľa vám pomôže vybudovať si návyk.
• Potrebujete mať priaznivé pracovné podmienky. Môžete disponovať akoukoľvek silnou motiváciou, no pokiaľ sa nachádzate v rušivom pracovnom prostredí, bude veľmi ťažké dostať sa do stavu prúdenia.
Oktanový model fenoménu flow
Základným predpokladom dosiahnutia flow je pociťovanie miernej výzvy, resp. adekvátnosti požiadaviek kladených situáciou vzhľadom k našim schopnostiam im čeliť. Fenoménu prúdenia z hľadiska vzťahu medzi požiadavkami a schopnosťami sa ako prvý venoval profesor psychológie M. Csikszentmihalyi, podľa ktorého požiadavky situácie, ktoré sú nižšie ako naše schopnosti, prinášajú typicky pocity nudy a vyššie požiadavky bývajú, na druhej strane, zdrojom úzkosti z toho, že nedokážeme primerane reagovať.
Prílišná uvoľnenosť vedie k ustrnutiu a apatii, naopak, prílišné nabudenie organizmu zase ku kolapsu sústredenosti až úzkosti.
Hybné sily motivácie
Živé organizmy majú vo svojich génoch hlboko zakorenené programy s inštrukciami, ako prežiť. Tie vytvárajú najsilnejšiu hybnú silu ich životnej motivácie – túžbu prežiť.
Hybné sily môžu byť nátlakové (aktivované strachom a obavami) alebo ťahové (resp. príťažlivé). Ak sa aktivujú ťahové sily, dochádza už k spomínanému, prúdeniu - flow. Človek nachádzajúci sa v tomto stavu naplno využíva svoju súčasnú výkonnostnú kapacitu.
Dôležitá je aj skutočnosť, že v stave prúdenia sa objavuje veľké množstvo mentálnej energie. Táto energia je spravidla omnoho väčšia a účinnejšia, než je energia vytváraná z obáv a strachu. Využitie energie „ťahu“ prináša hlboké uspokojenie.
Práca nás môže robiť šťastnejšími než voľnočasové aktivity
Psychológovia Csikszentmihalyi a LeFevre už v roku 1989 prišli s objavom, že práca, ktorá svojím prostredím a podmienkami podnecuje stav prúdenia, dokáže produkovať viac pozitívnych emócií než voľný čas. Pracovné prostredie nás núti udržiavať sústredenú pozornosť, narážať na hranice svojich schopností a zdolávať ich. Zatiaľ, čo práca spĺňa základné predpoklady pre vznik flow - u úradníkov na 47 % času a u manažérov na 64 % času, voľnočasové aktivity im podliehajú len z 20-tich %.
Autori to nazývajú „paradoxom práce“
pretože aj ľudia, ktorí si počas práce želajú vykonávať inú činnosť, sa cítia kreatívni, koncentrovaní, silní a spokojní častejšie počas pracovnej doby než v iných kontextoch. Vo voľnom čase sú totiž požiadavky situácie nízke, a preto často upadáme do apatie a venujeme sa pasívnym činnostiam, akou je napríklad pozeranie televízie. Takéto činnosti ale nebývajú zdrojom tak kladného zážitku ako je flow.
Pomodoro metóda
Je už 30 rokov stará metóda práce, alebo skôr organizovania pracovného času. Svoj názov získala podľa kuchynskej “minútky” v tvare paradajky (taliansky pomodoro). Podstatou metódyje naučiť sa pracovať bez rozptyľovania sa.
Princíp pomodora je jednoduchý
• Vezmite si stopky (kuchynskú minútku alebo čokoľvek iné, čo vám odráta čas).
• Na začiatok si určite jednu úlohu, ktorej sa budete venovať.
• Vyčleňte si čas – podľa pomodoro metódy je maximum 25 minút. Spustite časovač a začnite pracovať. V priebehu tohto času ignorujte všetko naokolo. Nesledujte svoju e-mailovú schránku, sociálne siete, telefón ani okolitých ľudí.
• Po uplynutí stanoveného času si dajte krátku prestávku.
Nastavené stopky vás budú tlačiť k tomu, aby ste danú činnosť ukončili načas, a nevenovali pozornosť rušivým elementom, ktoré by vás od nej odpútali. Ak sa túto metódu naučíte používať, vaša produktivita bude zaručene rásť. Niektorí skúsenejší používatelia tejto techniky používajú 25-minútové jednotky techniky pri plánovaní dňa a úloh ako odhad. Na konci dňa si zapíšu, koľko „pomodoro jednotiek“ úloha trvala.
Pri každej úlohe je najťažšie sadnúť si k nej a začať ju robiť
Prvých pár minút je najhorších, pretože bojujeme s rozptýlením. Rozptýlenie sa vyznačuje tým, že naša pozornosť si robí, „čo sa jej zachce“. Mnoho ľudí sa domnieva, že opakom koncentrácie je relaxácia. To je však omyl. Relaxácia si vyžaduje veľmi hlboké sústredenie. Od koncentrácie pri práci sa líši jedine obsahom. Opakom koncentrácie je rozptýlenosť. Ak sa s ňou naučíte bojovať a ponoríte sa do práce, napokon sa dostanete do stavu prúdenia a zabudnete na čas.
Dôležité pri tom je, ako nad prácou premýšľate - či vás baví alebo nie. Šetrite energiu, ktorou dnes plytváte na to, aby ste boli nahnevaní na úlohu alebo dokonca sami na seba. Pustite sa do práce bez toho, aby ste premýšľali o jej náročnosti.
Záver
Čím častejšie sa dokážete dostať do oblasti vrcholového výkonu, tým viac budete zažívať aj pocity šťastia, ktoré vás nabijú energiou. Dostať sa do stavu prúdenia však nie je jednoduché. Je podmienený radou predpokladov – musí sa vám dariť, musíte robiť veci, ktoré vás bavia a zapájať svoje silné stránky. V stave prúdenia zvládate danú činnosť s minimálnym úsilím, zároveň objavujete nové veci a získavate nové schopnosti a znalosti, vznikajú nové spoje v mozgu, a s tým súvisí tiež príliv energie. Už Aristoteles prehlásil: „Najviac zo všetkého vyčerpáva nečinnosť.“ Určite ste už zažili pocit, keď ste sa nudili a boli ste pri tom unavení. Keď sa nudíte, striedate rôzne myšlienky z rôznych oblastí a pri žiadnej nevydržíte dlho. Vaše myšlienky prúdia neriadene všetkými smermi, čo je pre mozog energeticky omnoho náročnejšie, ako keď máte prúd myšlienok zrovnaný v jednom smere.
Ing. Jana Jarošová, PhD.
|
|