Zákonná úprava inventarizácie

Povinnosť inventarizovať majetok a záväzky ako aj rozdiel majetku a záväzkov vyplýva z § 6 ods. 3 zákona o účtovníctve. Táto povinnosť je jednoznačná a týka sa všetkých účtovných jednotiek - t.j. právnických aj fyzických osôb, ktoré vykonávajú  podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, a to bez ohľadu na to, v akej sústave účtovníctva účtujú. Splnením tejto povinnosti sa zabezpečí preukázateľnosť účtovníctva účtovnej jednotky v zmysle § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve.

Vecný a termínový charakter samotnej realizácie inventarizácie je upravený v § 29 a § 30 zákona o účtovníctve. Pre účtovné jednotky, ktoré účtujú v sústave podvojného účtovníctva a sú podnikateľmi alebo prevádzkujú inú zárobkovú činnosť, vyplýva povinnosť uplatňovať pri inventarizácii aj § 26 ods. 1 až 3 spomínaného zákona, t.j. upravovať ocenenie majetku a záväzkov v účtovníctve. Účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva túto úpravu realizujú len v oblasti odpisovania majetku a tvorby rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z.n.p..

V úhrne možno tak konštatovať, že z ustanovení zákona o účtovníctve vyplývajú pre oblasť inventarizácie nasledujúce zásadné skutočnosti:

vykonanie inventarizácie je zákonnou povinnosťou účtovných jednotiek,

·        inventarizácia sa vykonáva v lehotách stanovených zákonom,

·        účtovné jednotky sú povinné preukázať vykonanie inventarizácie po dobu 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkala,

·        účtovná jednotka je povinná zaúčtovať inventarizačné rozdiely do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

Samotná organizácia a spôsob vykonania inventarizácie nie sú v súčasnosti striktne upravené žiadnym predpisom, preto sú tieto náležitosti plne v kompetencii účtovnej jednotky. Účtovná jednotka zodpovedá za vykonanie inventarizácie, jej včasnosť, kvalitu a výsledky, ktoré sa musia premietnuť do účtovníctva účtovnej jednotky.

Zo znenia spomenutých predpisov vyplýva, že podstata inventarizácie a požiadavky na jej vykonanie sú formulované veľmi stručne a všeobecne. Zákonná úprava inventarizácie majetku a záväzkov obsahuje len základné aspekty, ktoré je možné a potrebné od účtovných jednotiek všeobecne požadovať. Záleží na účtovných jednotkách, ako sa vzhľadom na svoje konkrétne podmienky postavia k aplikácii zákona pri príprave a realizácii inventarizácie. Ak má byť inventarizácia riadne vykonaná, a tým splniť svoje poslanie vo vzťahu k preukaznosti a vierohodnosti účtovníctva, musí byť riadne vymedzený a konkrétne popísaný každý druh či skupina majetku a záväzkov, ktoré musia byť inventarizované, a v prípade majetku aj miesto jeho uloženia a mená osôb, ktoré sú za príslušný majetok zodpovedné. Presné a jednoznačné vymedzenie predmetu inventarizácie v tomto smere uľahčuje najmä riadne vedená analytická evidencia a vhodne rozpracovaný účtovný rozvrh účtovnej jednotky.

Predmet inventarizácie

Účelom inventarizácie je preukázať, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve (účtovný stav) zodpovedá skutočnosti. Inventarizovať sa musí všetok majetok a záväzky, ktoré účtovná jednotka vedie v účtovníctve, ako aj majetok a záväzky, ktoré sa v účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sledujú na podsúvahových účtoch (prenajatý majetok, majetok prijatý do úschovy, zásoby prijaté na spracovanie, pohľadávky a záväzky z opcií a pod.). Inventarizácia zahŕňa ucelený komplex na seba nadväzujúcich prác, ktoré je možno rozdeliť do týchto čiastkových činností a úkonov:

·        zistenie skutočného stavu jednotlivých položiek aktív a pasív vykonaním fyzickej alebo dokladovej inventúry, príp. kombináciou obidvoch a zapísanie zistených skutočností do inventúrnych súpisov,

·        porovnanie skutočne zisteného a účtovného stavu jednotlivých položiek majetku a záväzkov a vyčíslenie inventarizačných rozdielov,

·        zistenie príčin inventarizačných rozdielov a miery zodpovednosti hmotne zodpovedných pracovníkov,

·        rozhodnutie o vysporiadaní inventarizačných rozdielov,

·        zúčtovanie inventarizačných rozdielov do účtovníctva,

·        posúdenie ocenenia majetku v účtovníctve vo vzťahu k skutočnej úžitkovej hodnote dlhodobého majetku a predajnej, príp. úžitkovej cene zásob, ako aj k možným rizikám, stratám a znehodnoteniam, ktoré sú známe v čase vykonávania inventarizácie. Ak sa preukáže, že je potrebné v zmysle § 25 a 26 zákona o účtovníctve znížiť účtovné ocenenie majetku, vyjadrí sa toto zníženie v účtovníctve podľa svojej povahy ako trvalé alebo prechodné.

Z ustanovenia § 29 ods.1 a 2 zákona o účtovníctve vyplýva, že účtovné jednotky inventarizáciou overujú, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti ku dňu riadnej resp. mimoriadnej účtovnej závierky. Inventarizáciu majetku a záväzkov možno preto z hľadiska dôvodov a potrieb jej vykonania rozdeliť v zásade na:

·        riadnu inventarizáciu, pri ktorej sa overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v rámci uzávierkových prác pri vykonaní tzv. riadnej ročnej účtovnej závierky, t.j. k poslednému dňu kalendárneho roka resp. k poslednému dňu hospodárskeho roka,

·        mimoriadnu inventarizáciu, pri ktorej sa overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v rámci vykonania tzv. mimoriadnej účtovnej závierky, t.j. k inému dňu ako k poslednému dňu účtovného obdobia.

Výnimky z periodicity inventarizácie sú uvedené v ďalších ustanoveniach zákona o účtovníctve:

·        § 29 ods .2: ak účtovná jednotka bude zostavovať tzv. priebežnú účtovnú závierku, pre potreby jej zostavenia sa inventarizácia vykoná len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve – t.j. aby sa mohli zaúčtovať opravné položky a rezervy,

·        § 29 ods. 3: pri hmotnom majetku, okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti, je možné vykonať inventarizáciu v dlhšej lehote, ktorá však nesmie prekročiť 4 roky. To znamená, že napr. budovy, stavby, haly, pozemky, pevne zabudované stroje a zariadenia sa môžu inventarizovať v 4-ročnej lehote,

·        § 29 ods. 3: pri peňažných prostriedkoch v hotovosti musia účtovné jednotky vykonať inventarizáciu ku dňu riadnej účtovnej závierky,

·        § 30 ods. 4: fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu zostavenia účtovnej závierky, možno vykonávať v priebehu posledných 3 mesiacov účtovného obdobia, príp. v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Pri takomto spôsobe vykonania inventúry sa však musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu účtovnej závierky údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky uvedeného majetku za dobu od ukončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, príp. za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa ukončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia,

·        § 30 ods. 4: fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, pričom však musí preukázať stav zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky zásob za dobu od skončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa skončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia.

Skutočné stavy hmotného majetku, príp. majetku nehmotnej povahy sa zisťujú tzv. fyzickou inventúrou. Pri fyzickej inventúre sa zisťuje stav majetku podľa jednotiek množstva vedených v účtovníctve (napr. v skladovej evidencii v ks, kg, m, m³ a pod.), t. j. spočítaním, vážením, meraním, technickým prepočtom pri voľne uloženom hromadnom materiále, obhliadkou a pod. Zistené skutočné stavy sa uvedú v inventúrnych súpisoch.

Pri pohľadávkach, záväzkoch, finančných investíciách, opravných položkách, rezervách, rozdiele majetku a záväzkov a pod. – t.j. pri majetku, pri ktorom nie je možné vykonať fyzickú inventúru – sa skutočný stav zisťuje tzv. dokladovou inventúrou. Pri tomto spôsobe inventúry sa preverí správnosť zostatku príslušného účtu na základe dokladov (účtovných dokladov, listín, zmlúv, spisov, korešpondencie a pod.) a účtovných zápisov, či účtovný stav zodpovedá skutočnosti. Dokladovou inventúrou sa musí preukázať, na základe akého dokladu bol účtovný zápis vykonaný. Zistené stavy vyplývajúce zo spomínaných dokladov sa uvedú rovnako v inventúrnych súpisoch ako pri fyzickej inventúre.

Pri niektorých druhoch majetku sa môže urobiť tzv. kombinovaná inventúra, t. j. fyzická aj dokladová. Napríklad pri inventarizácii budov a stavieb sa dokladovou inventúrou (výpis z katastra nehnuteľností) overujú vlastnícke práva k majetku a fyzickou inventúrou (obhliadkou) sa overuje skutočný stav.

Kombinovaná inventúra sa vykonáva napr. aj pri:

¨           nedokončených investíciách – fyzickou inventúrou sa zisťuje stav nedokončených hmotných investícií, zistený prostredníctvom miestnej obhliadky a dokladovou inventúrou napr. vydanie stavebného povolenia, náklady na investície, rozpočet stavby a pod.,

¨           nedokončenej výrobe - fyzickou inventúrou sa zisťuje stav nedokončenej výroby a dokladovou inventúrou skutočne vynaložené náklady na rozpracovanú výrobu.

Plánovanie inventarizácie

Organizovanie a technická stránka inventarizácie nie sú upravené žiadnym právnym predpisom. Preto je potrebné, aby si účtovné jednotky vypracovali vnútropodnikovú smernicu na vykonanie inventarizácie konkrétne rozpracovanú na vlastné podmienky, ktorá by obsahovala hlavné zásady pre správne a včasné vykonanie inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov, vrátane pokynov na ich zabezpečenie. Rozsah a obsah smernice je závislý od štruktúry a objemu aktivít príslušnej účtovnej jednotky. Z praktického hľadiska možno odporučiť vypracovanie plánu, resp. harmonogramu inventarizácie, v ktorom sa uvedú predovšetkým nasledujúce skutočnosti:

·        aká inventarizácia sa bude vykonávať (riadna, mimoriadna), resp. dôvod, pre ktorý sa bude vykonávať,

·        časový harmonogram vykonania jednotlivých činností a uvedenie osôb, ktoré sú zodpovedné za vykonanie jednotlivých činností,

·        zásady, ktoré sú rozhodujúce pre oceňovanie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,

·        zodpovednosť za vysporiadanie zistených rozdielov,

·        určenie zloženia inventarizačných komisií,

·        forma vyhotovovania inventúrnych súpisov a inventarizačných zápisov,

·        zúčtovanie inventarizačných rozdielov.

V období pred vykonaním inventarizácie je potrebné vypracovať prehľad majetku, ktorý sa bude inventarizovať. Tento prehľad sa vypracuje zvlášť za jednotlivé druhy majetku, pričom je vhodné ho vypracovať podľa miesta uloženia majetku a podľa hmotne zodpovedných pracovníkov.

Neoddeliteľnou a veľmi dôležitou súčasťou plánovania inventarizácie je časový harmonogram s vyznačením druhu inventarizovaného majetku a záväzkov a príslušných účtov podľa účtového rozvrhu účtovnej jednotky, pričom pri každom druhu majetku je potrebné definovať spôsob vykonania inventúry (dokladová, fyzická, kombinovaná), predpokladané termíny konania, zloženie inventarizačnej komisie, osobu zodpovednú za zverený majetok a osobu zodpovednú za vykonanie inventarizácie. Ak takýto harmonogram je dôsledne zostavený, je postačujúce, ak k nemu kompetentná osoba vydá príkaz na vykonanie inventarizácie. Časový harmonogram vykonania inventarizácií je potrebné vypracovať tak, aby sa stihli vykonať všetky inventarizácie v zákonom stanovenej lehote. Tým sa predíde časovej tiesni, ktorá môže byť príčinou nesprávneho alebo neúplného vykonania inventarizácie. Účtovná jednotka môže začať vykonávať inventarizáciu už tri mesiace pred ukončením účtovného obdobia a musí ju ukončiť do konca januára nasledujúceho účtovného obdobia. Toto časové vymedzenie sa týka iba vykonania riadnej inventarizácie, nakoľko zákon o účtovníctve nevymedzuje časový priestor pre vykonanie mimoriadnej inventarizácie. Presný termín vykonania inventarizácie je vhodné stanoviť formou príkazu tesne pred jej konaním, čím je možné získať presný obraz o skutočnom stave majetku z dôvodu, že takýmto konaním sa napr. znižuje možnosť hmotne zodpovedných pracovníkov vedome kryť úbytky majetku. Vhodné je tiež, ak sa inventarizácie všetkých hospodárskych prostriedkov tej istej povahy (napr. všetok dlhodobý hmotný majetok) vykonávajú spravidla naraz. Kladom uplatnenia tohto princípu je, že prípadné inventarizačné rozdiely sú zistené k rovnakému dňu a preto aj usporiadanie inventarizačných rozdielov sa môže urobiť bez vplyvu pohybu majetku v období uskutočnenia inventarizácie.

Na vykonaní inventarizácie

by sa okrem členov inventarizačnej komisie mal zúčastniť pracovník, ktorý je hmotne zodpovedný za hospodárske prostriedky, ktoré sú predmetom inventarizácie. V prípade, že ide o inventúru, ktorá sa uskutočňuje z titulu zmeny hmotne zodpovednej osoby, je potrebné, aby sa na nej zúčastnil hmotne zodpovedný pracovník, ktorý odovzdáva funkciu a aj pracovník, ktorý preberie funkciu a preberie aj hmotnú zodpovednosť. Ak sa hmotne zodpovedný pracovník nemôže zúčastniť na vykonaní fyzickej inventúry a nijakého pracovníka pred začatím inventúry za seba neurčil, vykoná sa inventúra za účasti pracovníka, ktorého určí vedúci organizácie alebo majiteľ firmy. Ak sa inventúra vykonáva v prevádzkach, kde pracuje kolektív hmotne zodpovedných pracovníkov, je dôležité, aby každému členovi kolektívu hmotne zodpovedných pracovníkov bola umožnená účasť na vykonaní inventúry.

Pri tvorbe inventarizačných komisií je dôležité zohľadňovať určité okolnosti ovplyvňujúce určenie členov inventarizačnej komisie. Nie je vhodné, aby inventarizáciu vykonávali iba pracovníci, ktorí majú hmotnú zodpovednosť za jednotlivé predmety inventarizácie. Členmi inventarizačnej komisie by tiež nemali byť pracovníci, ktorí účtujú pohyb inventarizovaných hospodárskych prostriedkov. V uvedených prípadoch úplne stráca význam kontrolná funkcia inventarizácie a vykonanie inventarizácie sa stáva iba splnením si povinnosti vyplývajúcej zo zákona o účtovníctve. Kontrolná funkcia inventarizácie stúpne na význame najmä v tom prípade, ak inventarizáciu vykonávajú nezainteresovaní pracovníci (napr. pracovníci firmy, ktorej predmetom podnikania je vedenie účtovníctva, či samotné vykonávanie inventarizácií). Odporúčania doteraz uvedených náležitostí treba samozrejme chápať v primeranom dosahu na účtovné jednotky v závislosti od ich veľkosti, počtu zamestnancov, objemu majetku a pod..

Úlohou inventarizačnej komisie je príprava a vykonanie fyzickej alebo dokladovej inventúry majetku v jednotlivých zložkách účtovnej jednotky a zabezpečenie všetkých ďalších inventarizačných prác. Postup pri inventarizácii by mal byť organizovaný tak, aby sa zabezpečilo úplné a správne zistenie skutočných stavov majetku bez narušenia prevádzky účtovnej jednotky. Samotná inventúra si vyžaduje zabezpečiť aj také úlohy, aby sa odstránili nejednoznačnosti a prípadné ďalšie nezrovnalosti, ktoré by mohli vyplynúť z výsledkov inventarizácie.

Inventúrne súpisy a inventarizačné zápisy

V § 30 zákona o účtovníctve je stanovené, že skutočné stavy majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov zistené inventúrou, sa zaznamenávajú v tzv. inventúrnych súpisoch. To znamená, že vyhotovovanie inventúrnych súpisov je zákonnou povinnosťou účtovných jednotiek. Inventúrne súpisy sú zákonom určenou písomnosťou, ktorou účtovná jednotka preukazuje vykonanie inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Tieto súpisy sú neoddeliteľnou súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky. Predstavujú účtovný záznam, ktorý zabezpečuje splnenie zákonnej požiadavky preukaznosti účtovníctva v zmysle § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve. Inventúrny súpis musí zo zákona povinne obsahovať náležitosti uvedené v § 30 ods. 2 zákona o účtovníctve. Vychádzajúc z ustanovenia § 35 ods.3 písm. b) zákona o účtovníctve je inventúrne súpisy nevyhnutné uschovávať po dobu 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

Stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovnáva so stavom majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise. Možno teda skonštatovať, že inventarizačný zápis - predstavuje akýsi inventarizačný záznam o priebehu a výsledku inventúry ako určitú súhrnnú správu pre potreby uskutočnenia ďalších potrebných úkonov nadväzujúcich na výsledky inventarizácie. Podľa § 30 ods. 3 zákona o účtovníctve je inventarizačný zápis účtovným záznamom, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva a ktorý musí povinne obsahovať náležitosti uvedené v § 30 ods. 3 zákona o účtovníctve.

Inventarizačné rozdiely a ich účtovanie

V zásade môže mať inventarizačný rozdiel dvojaký charakter. Môže ísť buď o:

1.      manko – dochádza k nemu v prípadoch, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom, pričom pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok, alebo

2.      prebytok – dochádza k nemu ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom.

Zákon o účtovníctve v rámci § 30 ods. 6 uvádza, že také rozdiely, ktoré vyplývajú z úpravy ocenenia podľa § 26 a 27 zákona o účtovníctve sa ako inventarizačné rozdiely neposudzujú. Zákonom o účtovníctve je účtovným jednotkám ustanovená povinnosť zaúčtovať inventarizačný rozdiel do toho účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

Podvojné účtovníctvo

V rámci podvojného účtovníctva sa inventarizačné rozdiely podľa § 30 ods. 7 zákona  o účtovníctve sa účtujú na príslušné účty nákladov alebo výnosov. Takýto postup sa však neaplikuje v prípade:

Ø  chýbajúcich cenných papierov, kedy sa vykáže ich úbytok na analytickom účte Cenné papiere v umorovacom konaní a ak sa začne umorovacie konanie,

Ø  schodku peňažných hotovostí a cenín, ktorý sa účtuje ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe.

Príklad

Zamestnankyňa XY prevzala hmotnú zodpovednosť za peniaze v pokladnici firmy. V rámci uzávierkových prác bolo pri inventarizácii zistený schodok pokladničnej hotovosti.

V predmetnom prípade sa inventarizačné rozdiely v prípade schodku peňažných hotovostí a cenín účtujú vždy ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe. Účtovať bude teda v prípade hmotnej zodpovednosti zamestnankyne potrebné nasledovne:

Pre prípad, ak by za pokladničnú hotovosť prevzala hmotnú zodpovednosť firma externe spracúvajúca účtovnú agendu zamestnávateľa, je potrebné pre účely účtovného riešenia vychádzať z § 55 ods. 9 písm. a) Postupov účtovania v PÚ, v zmysle ktorého pohľadávku voči zodpovednej osobe na náhradu škody alebo manka je potrebné účtovne zachytiť na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky. Rovnako však treba aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) Postupov účtovania v PÚ.

Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok novo zistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený ocenený reálnou hodnotou, účtuje sa so súvzťažným zápisom na účet 384 – Výnosy budúcich období a tieto sa rozpúšťajú rovnakým spôsobom ako dotácie podľa § 56 ods. 12 postupov účtovania v PÚ.

Ak ide o neodpisovaný dlhodobý hmotný majetok novo zistený pri inventarizácii ocenený reálnou hodnotou účtuje sa so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Prebytok nakupovaných zásob, ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu pri ich vyskladnení, sa účtuje v prospech účtov účtovej skupiny 50 - Spotrebované nákupy a skutočný úbytok zásob, ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu pri ich vyskladnení, sa účtuje na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 - Spotrebované nákupy. Prebytok nakupovaných zásob, ak sa nepreukáže chybné účtovanie podľa predchádzajúcej vety, sa účtuje v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

V rámci účtovania zásob sa :

Ø  inventarizačné rozdiely materiálu a tovaru sa účtujú na ťarchu účtu 549 -Manká a škody, ak ide o manká a v prospech účtu 648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, ak ide o prebytky alebo v prospech účtov účtovej skupiny 50 - Spotrebované nákupy, ak je možné preukázať, že prišlo k prebytku nesprávnym účtovaním spotreby materiálu alebo predávaného tovaru,

Ø  úbytky materiálu a tovaru do výšky noriem prirodzených úbytkov sa účtujú na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 - Spotrebované nákup,

Ø  inventarizačné rozdiely zásob vlastnej výroby sa účtujú na ťarchu účtu 549 - Manká a škody, ak ide o manká a v prospech účtov účtovej skupiny 61 - Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob, ak ide o prebytky,

Ø  úbytky zásob vlastnej výroby do výšky noriem prirodzených úbytkov sa účtujú na ťarchu účtov účtovej skupiny 61 - Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

·           Prebytok zásob vlastnej výroby vrátane zvierat sa účtuje na príslušné účty zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

Príklad

Účtovná jednotka obstarala drobný materiál na údržbu a opravy v hodnote 300 eur, ktorý v zmysle vnútropodnikovej smernice zaúčtovala priamo do spotreby. Pri inventarizácii sa zistilo, že nespotrebovaná časť tohto materiálu v hodnote 26 eur je stále k dispozícii.

Postupy účtovania v PÚ v rámci § 43 ods. 14 dávajú možnosť účtovnej jednotke rozhodnúť o určitých druhoch materiálov, že budú účtované priamo do spotreby, t. j. bez zaúčtovania na sklad. Týmto rozhodnutím sa však nemôže skresľovať skutočná spotreba materiálu. Preto postupy účtovania v PÚ stanovujú povinnosť pri účtovnej závierke porovnať skutočnú spotrebu materiálu so zaúčtovanou a pokiaľ vyplynie rozdiel, musí sa zúčtovať na úroveň skutočnej spotreby. Ak sa teda pri inventarizácii zistí, že účtovná jednotka má k dispozícii nespotrebovaný materiál, ktorý na základe svojho rozhodnutia účtovala pri jeho obstaraní priamo do spotreby bez zaúčtovania na sklad, o hodnotu zisteného nespotrebovaného materiálu sa zníži zaúčtovaná spotreba na účte 501 – Spotreba materiálu a súvzťažne sa zvýši stav materiálu na sklade na účte 112 – Materiál na sklade:

·           Ak sa pri inventarizácii záväzkov zistí, že ich suma je iná ako je ich suma v účtovníctve, nevytvárajú sa opravné položky, ale ich zvýšenie alebo zníženie sa účtuje priamo na účte záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu nákladov alebo v prospech príslušného účtu výnosov, napríklad, ak nie je záväzok splatený alebo splácaný včas a podľa zmluvy vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania alebo penále.

·           Jednoduché účtovníctvo

·           Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok novo zistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený sa účtuje v knihách dlhodobého majetku.

·           Novozistený dlhodobý majetok pri inventarizácii sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií v peňažnom denníku súčasne s odpisom dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku, a to do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane celkom a v druhovom členení medzi „ostatné výdavky“ počas doby odpisovania v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov a v rovnakej výške ako uvedený odpis sa účtuje zvýšenie príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov celkom  v druhovom členení medzi „ostatné príjmy“. Uvedený inventarizačný prebytok sa tak zahrnie do základu dane z príjmov počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 zákona o dani z príjmov a vo výške odpisu podľa § 27 zákona o dani z príjmov.

·           Prirodzené úbytky zásob sú považované za riadnu spotrebu, pričom výdavky vynaložené na obstaranie týchto zásob nie je nutné stornovať v rámci uzávierkových operácií. Úbytky nad stanovené normy prirodzených úbytkov uvedené vo vnútornom predpise sú považované za manká. 

·           Prebytky zásob zistené pri inventarizácii sa podchytia ako prírastok v knihe zásob v reálnej hodnote podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve. V peňažnom denníku sa v rámci uzávierkových účtovných operácií nebude účtovať o tomto prebytku. Prebytok sa zapíše do peňažného denníka, t. j. zahrnie sa do základu dane až v okamihu predaja týchto zásob vo forme tržieb z predaja. 

Príklad

Podnikateľ XY účtujúci v JÚ prevádzkuje predajňu ovocia a zeleniny, kde má interným predpisom stanovenú normu prirodzených úbytkov. Inventúrou boli zistené úbytky zásob nad stanovenú normu, ktoré predstavovali sumu 120 eur. Iné inventarizačné rozdiely neboli zistené.

Pretože v JÚ sa nákup zásob účtuje priamo do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, v daňových výdavkoch je premietnutá aj tá časť zásob, ktorá sa v dôsledku prirodzených úbytkov nepredá a nedosiahne sa z nej zdaniteľný príjem. Prirodzené úbytky zásob v ekonomicky odôvodnenej výške preukázanej daňovníkom, vrátane stratného v maloobchodnom predaji a nezavinených úhynov zvierat sú v zmysle zákona o dani z príjmov považované za daňový výdavok. Preto pri úbytkoch v rámci normy prirodzených úbytkov zásob nie je potrebné vykonať žiadne úpravy v Peňažnom denníku. V rámci uzávierkových účtovných operácií je však nutné zaúčtovať storno výdavkov vo výške úbytku nad normu prirodzených úbytkov alebo celej výšky, ak norma nie je v účtovnej jednotke stanovená. Storno bude zaúčtované vo výške 120 eur, t.j. vo výške presahujúcej normu prirodzených úbytkov. Podkladom pre účtovanie bude interný účtovný doklad, ktorého súčasťou bude inventarizačný zápis s uvedením príslušných noriem prirodzených úbytkov. Inventarizačný rozdiel v podobe úbytku zásob je potrebné zároveň zapísať v Knihe zásob, resp. na skladových kartách príslušných zásob.

Príklad

Fyzickou inventúrou bolo u podnikateľa XY účtujúceho v sústave JÚ zistené, že v účtovníctve nie je zachytené určité množstvo zásob tovaru.

V prípade, že účtovná jednotka zistí prebytky na zásobách bude v rámci uzávierkových operácií postupovať nasledovne. Prebytky zaeviduje ako prírastok v skladovej evidencii v príslušných knihách zásob, resp. v skladových kartách. V zmysle zákona o účtovníctve sa tieto prebytky (nájdené novozistené zásoby) ocenia reálnou hodnotou. V peňažnom denníku sa o tomto prebytku v rámci uzávierkových operácií nebude účtovať. Tieto inventarizačné rozdiely na zásobách sa stanú súčasťou základu dane (zdaniteľných príjmov) pri ich predaji vo forme tržieb za predaj tovaru – tzn. v peňažnom denníku budú zaúčtované až v okamihu predaja v príjmoch zahrnovaných do základu dane do stĺpca „Predaj tovaru“. K účtovaniu je potrebné doložiť spôsob, akým boli nájdené zásoby ocenené.

Ing. Ján Mintál

                          (Viac nielen o tejto téme sa dočítate v publikácii DUO 11-12/2018)