| |
ODKLAD PLATENIA DANE
Odklad platenia dane alebo jej úhrada v splátkach
je možná len a výlučne na základe žiadosti daňového subjektu. Preto; správca dane nemôže z úradnej moci a z vlastného podnetu povoliť odklad platenia dane alebo jej splátkovú úhradu. V § 57 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) neustanovuje špecifické obsahové náležitosti, ktoré musí takáto žiadosť daňového subjektu obsahovať. Preto je potrebné použiť všeobecné ustanovenie daňového poriadku o obsahových náležitostiach podania, ktoré ustanovuje, že každé podanie v daňovom konaní musí obsahovať:
- kto ho podáva,
- v akej veci - v tomto prípade ide o odklad alebo splátkovú úhradu dane,
- čo sa navrhuje,
- dôvody, pre ktoré sa podanie podáva.
V tomto prípade je vhodné špecifikovať skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa podáva žiadosť o povolenie odkladu alebo splátkovej úhrady dane. Daňový subjekt spolu so žiadosťou o povolenie odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach predloží aj analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie. Povinnosť predložiť analýzu finančnej a ekonomickej situácie sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie.
Podanie - žiadosť o odklad alebo splátky dane
je možné podať písomne, ústne do zápisnice, elektronickou formou, v tomto prípade však dané podanie musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom osoby podľa osobitných predpisov. Pokiaľ tak daňový subjekt neurobí, môže doručovať správcovi dane dané podanie aj keď nemá zaručený elektronický podpis na základe písomnej dohody o elektronickom doručovaní. Pokiaľ sa žiadosť o povolenie odkladu platby dane alebo jej splácanie v splátkach doručí správcovi dane elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, musí byť takéto podanie najneskôr do 5 pracovných dní od odoslania elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, doručené správcovi dane v listinnej podobe, inak sa považuje za nedoručené a nespôsobí právne účinky.
Pokiaľ žiadosť daňového subjektu o odklad platenia dane alebo splátkovú úhradu dane nemá uvedené obsahové náležitosti, tak príslušný správca dane vyzve daňový subjekt, žiadateľa, aby opravil, prípadne doplnil svoju žiadosť a určí mu na to lehotu, pričom daňový subjekt poučí o právnych následkoch neopravenia alebo nedoplnenia daného podania. Pokiaľ daňový subjekt opraví svoju žiadosť, správca dane považuje žiadosť za správnu okamihom jej doručenia, inak nemôže v danej procesnej záležitosti ďalej konať.
Na povolenie odkladu platenia dane alebo povolenie úhrady dane v splátkach nemá žiadateľ, daňový subjekt právny nárok, čo vyplýva z § 57 ods. 1 daňového poriadku, kde je ustanovené, že správca dane "môže" povoliť odklad platenia dane alebo jej splátkovú úhradu. Preto aj keď má žiadosť daňového subjektu všetky náležitosti, ktoré ustanovuje daňový poriadok, správca dane, teda daňový úrad, colný úrad alebo obec nemusí takejto žiadosti vyhovieť.
Rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo povolenia platenia dane v splátkach musí predchádzať zabezpečenie dlžnej sumy dane spôsobmi, ktoré ustanovuje daňový poriadok, pričom uvedené neplatí, ak výška dane alebo nedoplatku nepresiahne 3 000 eur. Prvou z možností je zriadenie záložného práva na majetok daňového subjektu v daňovom konaní podľa § 81 daňového poriadku. V tomto prípade sa záložné právo zriaďuje na majetok daňového subjektu alebo daňového dlžníka autoritatívnou formou, teda rozhodnutím správcu dane, súhlasné stanovisko daňového subjektu nemusí správca dane získavať a postačí vydať rozhodnutie. Proces zriadenia záložného práva v daňovom konaní podľa § 81 daňového poriadku súvisí aj s osobitnou právnou úpravou, konkrétne so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v z.n.p. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, teda pozemok alebo stavbu, ktorá má byť predmetom záložného práva, je potrebné na jeho vznik zaslať rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva príslušnému katastrálnemu úradu, ktorý vykoná zápis záložného práva do katastrálnej evidencie a vyznačí vznik záložného práva v prospech správcu dane na liste vlastníctva, časti "C" daňového subjektu.
Pokiaľ sa záložné právo zriaďuje k hnuteľnej veci daňového subjektu alebo daňového dlžníka, je potrebné rozhodnutie o zriadení záložného práva doručiť notárovi do notárskeho centrálneho registra záložných práv, ktorí vedú notári v súlade s §§ 73d až 73i zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v z.n.p.
Právne účinky vzniku záložného práva podľa § 81 daňového poriadku nevznikajú od okamihu právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o zriadení záložného práva, ale od okamihu vzniku záložného práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností alebo od registrácie vzniku záložného práva k hnuteľnej veci príslušným notárom.
Popri zriadení záložného práva podľa § 81 daňového poriadku rozhodnutím správcu dane je možné taktiež využiť aj zabezpečenie odkladu platenia dane alebo jej úhrady v splátkach aj prostredníctvom niektorého zo zabezpečovacích právnych mechanizmov, ktoré sú ustanovené v Občianskom zákonníku, teda ide o zabezpečovacie mechanizmy, ktoré ustanovuje súkromné občianske právo. Pritom tam uvedený výpočet zabezpečovacích mechanizmov je len demonštratívny a preto je možné využiť aj ďalšie, ktoré uvedené ustanovenie výslovne neupravuje, pokiaľ s tým vyslovia súhlas subjekty daného konania, napríklad je možné využiť zabezpečenie dlžnej dane obmedzením prevodu práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve daňového subjektu.
Zabezpečovacie mechanizmy
V § 544 až 558 Občiansky zákonník rozlišuje tieto zabezpečovacie mechanizmy, ktoré sú využiteľné aj v daňovom konaní: zmluvná pokuta, ručenie, dohoda o zrážkach zo mzdy, zabezpečovací prevod práva, zabezpečovacie postúpenie pohľadávky, zábezpeka a uznanie dlhu, záložná zmluva - záložné právo je však možné zriadiť aj autoritatívnym spôsobom, a to rozhodnutím správcu dane v daňovom konaní podľa § 81 daňového poriadku. Pre prípad, že by si daňový subjekt neplnil riadne svoju právnu povinnosť
uhradiť správcovi dane daň, je možné dohodnúť, že zaplatí správcovi dane vopred dohodnutú finančnú čiastku, ktorá je zmluvnou pokutou. V občianskom práve zmluvná pokuta pokrýva v celej svojej výške aj prípadnú škodu, ktorá v dôsledku neplnenia právnej povinnosti oprávnenému subjektu vznikla. Takúto úlohu teda zmluvná pokuta plní aj v podobe zabezpečovacieho mechanizmu v daňovom práve.
Ručenie
spočíva v tom, že pokiaľ daňový subjekt nebude spôsobilý riadne a včas uhradiť splatnú daň príslušnému správcovi dane, písomne sa zaviaže iný subjekt, že v prípade platobnej neschopnosti daňového dlžníka uhradí príslušnému správcovi dane splatnú daň v dohodnutej výške. Ručenie vzniká jednostranným písomným prejavom vôle ručiteľa voči veriteľovi, že bude za daňového dlžníka plniť jeho daňovú platbu. Veriteľ nemusí výslovne prejaviť súhlas s písomným prejavom vôle ručiteľa, teda postačuje, keď si veriteľ prevezme peňažnú platbu dane, ktorú plnil ručiteľ namiesto daňovníka a tým je ručenie relevantné. Súhlasné stanovisko daňového subjektu pre vznik ručenia sa nevyžaduje.
Dohoda o zrážkach zo mzdy
Tento právny inštitút zabezpečuje, že pre prípad, že daňový subjekt sa stane daňovým dlžníkom, zamestnávateľ začne vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka vo výške, ktorá je ustanovená v písomnej dohode daňového dlžníka a správcu dane, ktorý má právnu pozíciu veriteľa. V tomto prípade zamestnávateľ nemá postavenie strany dohody o zrážkach zo mzdy, táto dohoda sa uzatvára medzi správcom dane a daňovým dlžníkom, ale zamestnávateľ je povinný od okamihu doručenia tejto dohody vykonávať dohodnuté zrážky zo mzdy daňového dlžníka v dohodnutom rozsahu. Uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy sa končí ukončením pracovnoprávneho vzťahu, dohodou veriteľa s dlžníkom alebo uhradením dlžnej čiastky dane daňovým dlžníkom v konkrétnom prípade.
Zabezpečovací prevod práva predstavuje "najciteľnejší" zásah do právneho postavenia daňového dlžníka, nakoľko dochádza ku faktickej strate práva. Napríklad pokiaľ daňový dlžník vlastní nejakú vec, tak prevedie počas trvania dlhu na dani na správcu dane vlastnícke právo k nej. Počas trvania daňového dlhu teda daňový dlžník nemôže s predmetnou vecou vôbec nakladať, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú na niečom inom. Pokiaľ splatí daňový dlžník svoj daňový dlh správcovi dane v celom rozsahu, tak zo zákona dochádza aj k zániku zabezpečovacieho prevodu práva. Tým sa daňový subjekt zo zákona stáva vlastníkom predmetnej veci v celom rozsahu.
Postúpenie pohľadávky
Pokiaľ má daňový dlžník určitú pohľadávku, teda je veriteľom, tak môže na zabezpečenie svojho daňového dlhu previesť právo k tejto pohľadávke na správcu dane - veriteľa. V tomto prípade však daňový dlžník musí svojmu dlžníkovi oznámiť, že k prevodu pohľadávky došlo a zmenil sa teda jeho veriteľ.
Zábezpeka
V prípade tohto zabezpečovacieho právneho inštitútu môže zložiť daňový dlžník určitú hodnotu, napríklad finančnú hotovosť, ale aj akciu, štátnu pokladničnú poukážku na úhradu svojho daňového nedoplatku v prospech správcu dane, pričom tento zabezpečovací mechanizmus trvá taktiež len po dobu trvania daňového nedoplatku, potom stráca platnosť.
Uznanie dlhu
predstavuje zlepšenie právnej pozície správcu dane v tom, že sa ním daňový dlžník priznáva k tomu, že daňový dlh, čo do výšky trval v čase, keď ho daňový dlžník uznal. Uvedená domnienka existencie daňového dlhu v čase jeho uznania je vyvrátiteľná, daňový dlžník, ktorý uznal daňový dlh, však musí preukázať, že daňový dlh v čase jeho uznania nebol a teda ide o už neaktuálnu podlžnosť. Pokiaľ došlo k vzniku zabezpečenia pre odklad dane alebo povolenia jej platby v splátkach, tak príslušný správca dane môže vydať rozhodnutie.
Rozhodnutie, ktorým sa povoľuje odklad platenie dane alebo platenie dane v splátkach
musí obsahovať náležitosti, ktoré predpisuje v § 63 ods. 3 daňový poriadok pre rozhodnutie v daňovom konaní vo všeobecnosti s určitými špecifickými doplnkami a sú to tieto náležitosti:
- Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu. V praxi totiž dochádza k prípadom, že pokiaľ je správcom dane obec, napríklad pri dani z nehnuteľností, tak sa vydávajú platobné výmery s hlavičkou "mestského úradu". V tomto prípade ide o nesprávne označenie, nakoľko mestský úrad nemá právnu subjektivitu a preto má byť vydávané rozhodnutie pod hlavičkou mesta. Pokiaľ uvedené nebude rešpektované, tak môže dôjsť k napadnutiu daného rozhodnutia daňovým subjektom pre vecnú nesprávnosť, prípadne odvolanie v predmetnej procesnej záležitosti môže byť úspešné.
- Označenie daňového subjektu. V tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového subjektu v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napríklad pokiaľ ide o fyzickú osobu - podnikateľa, tak aby bolo jeho obchodné meno presne odpísané zo živnostenského registra alebo pokiaľ ide o právnickú osobu tak z obchodného registra. Pokiaľ toto nebude rešpektované, tak môže byť dotknutý daňový subjekt úspešný v rámci odvolacieho konania.
- Číslo a dátum rozhodnutia.
- Výroková časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, v ktorej musí byť jednoznačne uvedené presné označenie ustanovenia zákona, na základe ktorého sa rozhodlo, v tomto prípade je to § 57 daňového poriadku. Taktiež musí obsahovať dobu, počas ktorej sa odkladá povinnosť uhradiť daň alebo rozpis splátok v prípade povolenia splátkovej úhrady dane daňovým subjektom. Taktiež je potrebné uviesť, kto hradí náklady daňového konania podľa § 12 daňového poriadku a pokiaľ rozhodnutie v daňovom konaní povoľuje úhradu dane v splátkach, teda ukladá peňažné plnenie, tak potom je potrebné uviesť komplexné identifikačné údaje pre realizáciu platby.
- Odôvodnenie je podstatnou súčasťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V odôvodnení by správca dane mal uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Predovšetkým by mali byť uvedené dôvody, pre ktoré sa správca dane rozhodol pre povolenie odkladu platenia dane alebo jej splátkovej platby.
- Poučenie o možnosti podať opravný prostriedok v prípade daňového rozhodnutia, ktorým sa povoľuje daňovému subjektu odklad platenia dane alebo jej platenie v splátkach musí obsahovať upozornenie, že proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
- Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z.n.p.
Pokiaľ správca dane povolí rozhodnutím odklad platenia dane alebo jej splátkové platby, tak zároveň vydá rozhodnutie o výške úrokov, ktoré musí daňový subjekt správcovi dane uhradiť v súlade s § 57 ods. 5 daňového poriadku. Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani. Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr odo dňa doručenia rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o povolení platenia dane v splátkach.
V prípade, že si daňový subjekt nesplní svoju právnu povinnosť
pri odklade platby dane alebo neuhradí správcovi dane jednotlivé splátky dane v súlade s rozhodnutím o povolení splácania dane v splátkach, popri tom, že sa stáva daňovým dlžníkom, tak nastávajú pre neho aj tieto nepriaznivé právne následky:
- Nasledujúci odklad dane alebo povolenie platby dane v splátkach môže správca dane povoliť, ak uplynulo najmenej 5 rokov odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach uvedený ako posledný termín platby dane daňovým subjektom.
- Okamihom nedodržania podmienok pre odklad dane alebo neuhradením splátky dane podľa rozhodnutia o povolení úhrady dane v splátkach platí, že sa stáva splatným celá výška neuhradenej dane okamžite, ale k okamihu pôvodnej splatnosti dane alebo splátky dane určenej daňovému subjektu. V tomto prípade teda došlo k oneskoreniu platby dane a správca dane vyrubí úroky z omeškania podľa § 156 daňového poriadku.
- Správca dane zo sumy neuhradenej dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku.
- Existujúce nedodržanie podmienok určených v rozhodnutí správcu dane o odklade platby dane alebo jej povolenia v splátkach zakladá právnu povinnosť správcu dane začať voči daňovému subjektu exekučné konanie. Uvedené exekučné konanie musí správca dane začať v lehote do 30 pracovných dní od okamihu, kedy mala byť daň alebo splátka dane zaplatená správcovi dane daňovým subjektom. Spustenie exekučného konania pre správcu dane v prípade, že je výška dane alebo daňového nedoplatku nad 3 000 eur nemôže byť komplikované, nakoľko pred vydaním rozhodnutia príslušného správcu dane o odklade platenia dane alebo jej platby v splátkach musí byť zriadené záložné právo podľa § 81 daňového poriadku alebo vzniknúť zabezpečenie podľa občianskeho práva.
Záver
Povolenie odkladu platenia dane alebo jej splátkovej úhrady je podstatným právnym inštitútom daňového práva. Preto je nevyhnutné, aby podmienky pre priznanie tohto práva boli riadne preverené a ich dodržiavanie bolo riadne kontrolované. Predovšetkým je potrebné dodržať obsahové náležitosti žiadosti o vydanie rozhodnutia správcu dane, ktoré ustanovuje právna úprava. Taktiež je podstatné, aby správca dane vydal rozhodnutie, ktoré obsahuje náležitosti ustanovené právnou úpravou.
Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v publikácii DUO 1/2019)
MLADISTVÍ ZAMESTNANCI
Ide o zamestnancov, ktorých individuálne pomery sú v porovnaní s možnosťami ostatných zamestnancov objektívnou príčinou istého znevýhodnenia pri ich uplatňovaní sa v pracovnom procese.
Podstatou pozitívnej diskriminácie
je eliminácia negatívnych faktorov dosahovaná formou určitého zvýhodnenia, ktoré spočíva v poskytnutí vyššieho stupňa právnej ochrany, v konečnej fáze vyjadreného v podobe osobitnej, odchylne konštruovanej legislatívnej úpravy. V závislosti od jednotlivých hodnotiacich kritérií možno túto ochranu rozdeliť do viacerých skupín. Z hľadiska subjektu sa osobitná ochrana vzťahuje tiež na mladistvých zamestnancov.
Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, resp. aj v obdobných pracovných vzťahoch, vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Mladistvým zamestnancom je v zmysle Zákonníka práce zamestnanec mladší ako 18 rokov.
Pracovnoprávna subjektivita
t.j. spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti zamestnanca a spôsobilosť nadobúdať vlastnými právnymi úkonmi tieto práva a brať na seba povinnosti vznikajú súčasne, a to dňom dovŕšenia 15 rokov. Z uvedeného existujú dve výnimky týkajúce sa výlučne spôsobilosti na právne úkony. V zmysle prvej ako deň nástupu do práce zamestnávateľ nesmie s osobou staršou ako 15 rokov dohodnúť deň, ktorý by predchádzal dňu skončenia povinnej školskej dochádzky tejto osoby. To znamená, že zamestnávateľ môže pracovnú zmluvu uzavrieť s fyzickou osobou po dosiahnutí 15. roku veku, a to aj pred skončením povinnej školskej dochádzky, ale deň nástupu do práce musí byť dohodnutý až na obdobie po skončení povinnej školskej dochádzky. V zmysle druhej výnimky zamestnávateľ môže dohodu o hmotnej zodpovednosti uzatvoriť najskôr v deň, keď zamestnanec dovŕši 18 rokov. Keďže ide o kogentné ustanovenie, účastníci zmluvy sa od neho nemôžu odchýliť ani na základe vzájomnej dohody. Tým, že Zákonník práce viaže uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti striktne na dosiahnutie 18. roku veku, nemôže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti s plnoletým zamestnancom mladším ako 18 rokov, ktorý plnoletosť nadobudol v súlade s Občianskym zákonníkom uzavretím manželstva na základe rozhodnutia súdu o povolení uzavrieť manželstvo po dosiahnutí 16. roku veku. V mene neplnoletého zamestnanca zákon neumožňuje uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti ani jeho zákonnému zástupcovi.
Pri nástupe do zamestnania
je vo všeobecnosti zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na ním vykonávanú prácu, ako aj s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať. Okrem uvedeného, vo vzťahu k mladistvému zamestnancovi, zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť oboznámiť mladistvého zamestnanca o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Odchýlna právna úprava sa v prípade mladistvých zamestnancov týka aj pracovného času, t.j. časového úseku, kedy je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou, a doby odpočinku, t.j. akejkoľvek doby, ktorá nie je pracovným časom. Odpočinok zahŕňa prestávky v práci, nepretržitý denný odpočinok, nepretržitý odpočinok v týždni a odpočinok počas sviatkov a právo na dovolenku.
Týždenný pracovný čas sa ustanovuje všeobecne a špecificky. V súlade s princípom maximalizácie požiadaviek na riadny výkon práce sa týždenný pracovný čas ustanovuje všeobecne najviac v rozsahu:
• 40 hodín,
• 38 a 3/4 hodiny, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho prácu striedavo v dvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke,
• 37 a 1/2 hodiny, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho prácu vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke.
Špecificky sa týždenný pracovný čas okrem iného ustanovuje najviac v rozsahu:
• 30 hodín, ak ide o mladistvého zamestnanca mladšieho ako 16 rokov,
• 37 a 1/2 hodiny, ak ide o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov.
Uvedený rozsah pracovného času sa vzťahuje na mladistvého zamestnanca aj v prípade, keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Zároveň platí, že pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.
Zákonník práce rozlišuje poskytnutie prestávky v práci (ust. § 91)
teda prestávky na odpočinok a jedenie podľa toho, či ide o plnoletého zamestnanca alebo mladistvého zamestnanca. Plnoletému zamestnancovi musí zamestnávateľ poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie najmenej v rozsahu 30 minút, ak jeho pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín. Mladistvému zamestnancovi poskytne zamestnávateľ prestávku na odpočinok a jedenie minimálne v rozsahu 30 minút už v prípade, ak je jeho pracovná zmena dlhšia ako štyri a pól hodiny.
Poskytnutie prestávky na odpočinok a jedenie je konštruované kumulatívne, čo znamená, že tieto prestávky sa vzájomne zlučujú. Zamestnávateľ nie je povinný prestávku na odpočinok a prestávku na jedenie rozlišovať, teda poskytnúť jednu prestávku na odpočinok a druhú prestávku na jedenie. Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku pracovnej zmeny a ani na konci pracovnej zmeny, preto nie je možné, aby zamestnanec využil túto prestávku tak, že nastúpi oneskorene na pracovnú zmenu alebo skončí pracovnú zmenu predčasne.
Mimo určených pracovných zmien sa zamestnancovi zaručuje poskytnutie nepretržitého denného odpočinku (ust. § 92) v rámci 24 hodinového cyklu, t.j. nepretržitého odpočinku medzi predchádzajúcou a nadväzujúcou pracovnou zmenou zásadne v rozsahu najmenej 12 hodín po sebe nasledujúcich pre zamestnanca všeobecne, alebo najmenej 14 hodín po sebe nasledujúcich, ak ide o mladistvého zamestnanca.
Zákonník práce súčasne zakotvuje pri taxatívne uvedených druhoch prác (taxatívne znamená, že zákonom uvedený výpočet nie je možné zužovať a ani rozširovať) špecifickú úpravu nepretržitého denného odpočinku medzi dvoma zmenami jeho skrátením až na osem hodín, ale len zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov. Skrátenie nepretržitého denného odpočinku medzi dvoma zmenami neprichádza do úvahy vo vzťahu k mladistvému zamestnancovi.
Súčasťou odpočinku je tiež právo na dovolenku (ust. § 100 a nasl.
ktorú môžeme vo všeobecnosti definovať ako právom poskytnutú a garantovanú možnosť prerušenia výkonu práce na určitý čas, ktorá je spojená s existenciou pracovného pomeru a ktorá sa poskytuje zamestnancom až po splnení zákonom ustanovených predpokladov.
Pri výmere dovolenky zákon neobsahuje rozdielnu úpravu týkajúcu sa mladistvých zamestnancov. Rozdielnu úpravu obsahuje Zákonník práce pri krátení dovolenky (ust. § 109), pričom upravuje krátenie dovolenky v závislosti od dôvodu, pre ktorý zamestnanec nepracoval a rozlišuje tri skupiny dôvodov krátenia dovolenky.
Do prvej skupiny patrí krátenie dovolenky z dôvodu:
• výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
• čerpania rodičovskej dovolenky podľa ust. § 166 ods. 2 Zákonníka práce,
• dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie podľa ust. 136 ods. 2 Zákonníka práce,
• dôležitých osobných prekážok v práci podľa ust. § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Zákonníka práce.
Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku z uvedených dôvodov za prvých sto takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu. Pri krátení dovolenky z dôvodov patriacich do prvej skupiny Zákonník práce obmedzuje zamestnávateľa povinnosťou poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trval po celý rok, dovolenku minimálne v trvaní jedného týždňa a mladistvému zamestnancovi minimálne v trvaní dvoch týždňov. Je dôležité podotknúť, že pri tejto skupine dôvodov krátenia dovolenky dáva Zákonník práce možnosť, ale nie povinnosť krátiť zamestnancovi dovolenku.
Zákonník práce obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú výlučne mladistvých zamestnancov (ust. § 171 až 176).
Zákon výslovne ukladá zamestnávateľovi povinnosť utvárať priaznivé pracovné podmienky na všestranný rozvoj telesných a duševných schopností mladistvých zamestnancov, a to aj osobitnou úpravou ich pracovných podmienok. Pri riešení dôležitých otázok týkajúcich sa mladistvých zamestnancov musí zamestnávateľ úzko spolupracovať s ich zákonnými zástupcami. Kto je zákonným zástupcom fyzickej osoby do dosiahnutia plnoletosti upravujú predovšetkým predpisy rodinného práva. V prvom rade zákonným zástupcom je rodič maloletého dieťaťa, a to ako pokrvný rodič, tak aj adoptívny rodič, teda osoba, ktorá si dieťa osvojila. Obdobné postavenie zákon priznáva osobe, ktorej bolo dieťa súdom zverené do náhradnej starostlivosti. Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu mladistvých zamestnancov, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere, pričom táto evidencia musí obsahovať dátum narodenia mladistvých zamestnancov.
Predpisy pracovného práva
upravujú lekárske preventívne prehliadky zamestnanca (nielen mladistvého zamestnanca) vo vzťahu k práci. Pri lekárskej prehliadke zamestnanca je nutné rozlišovať, či ide o bežnú lekársku prehliadku realizovanú u obvodného lekára a hradenú z verejného zdravotného poistenia alebo či sa jedná o prehliadku vo vzťahu k práci zabezpečenú prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby. V prvom prípade zamestnávateľ nemá možnosť nariadiť zamestnancovi povinnosť zúčastniť sa tejto prehliadky. V druhom prípade je však účasť zamestnanca na lekárskej prehliadke povinná, pričom táto povinnosť vyplýva zamestnancovi priamo zo zákona.
Okrem toho Zákonník práce obsahuje aj osobitnú úpravu lekárskej preventívnej prehliadky mladistvého zamestnanca vo vzťahu k práci. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti mladistvého zamestnanca na prácu na základe výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci pravidelne, a to najmenej raz za rok a vždy pred preradením mladistvého zamestnanca na inú prácu. Zákon pri úprave lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci neukladá povinnosť len zamestnávateľovi, ale výslovne uvádza, že mladistvý zamestnanec je povinný podrobiť sa určeným lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci.
Špecifickou formou ochrany mladistvých zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch je zakotvenie zákazu výkonu niektorých prác. Ide o zákaz zamestnávania mladistvých zamestnancov skupinami prác podľa kritéria pracovného času, v ktorom sa má práca vykonávať a podľa kritéria druhu práce.
Z hľadiska pracovného času zákon zamestnávateľovi zakazuje:
==> zamestnávať mladistvého zamestnanca,
==> prácou nadčas, t.j. prácou presahujúcou ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca vyplývajúci zo zamestnávateľom vopred určeného rozvrhnutia, teda prácou vykonávanou mimo rámca rozvrhu pracovných zmien zamestnanca,
==> nočnou prácou, t.j. prácou vykonávanou medzi 22. hodinou nočnou jedného kalendárneho dňa a 6. hodinou rannou nasledujúceho kalendárneho dňa v rámci dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich 24 hodinových denných cyklov; výnimku z uvedeného predstavuje výkon nočnej práce nepresahujúcej jednu hodinu, ak je to potrebné pre výchovu na povolanie u zamestnanca staršieho ako 16 rokov, pričom musí byť dodržaná podmienka, že nočná práca mladistvého zamestnanca bezprostredne nadväzuje na jeho prácu pripadajúcu podľa rozvrhu pracovných zmien na denný čas,
==> prácou, ktorá by z hľadiska ustanoveného spôsobu odmeňovania priamo závisiaceho od pracovného výkonu zamestnanca s cieľom dosiahnuť vyššie ohodnotenie viedla, alebo by mohla viesť k neúmernému zvyšovaniu pracovného výkonu, ktorý by ohrozoval bezpečnosť a zdravie mladistvého zamestnanca,
==> nariadiť mladistvému zamestnancovi alebo s ním dohodnúť pracovnú pohotovosť (pod pojmom pracovná pohotovosť rozumieme stav pripravenosti zamestnanca bezodkladne nastúpiť na výkon práce v okamihu získania vedomosti o vzniku potreby túto prácu vykonávať).
Z hľadiska druhu práce sa mladiství zamestnanci nesmú zamestnávať prácami:
==> pod zemou pri ťažbe nerastov alebo razení tunelov a štôlní,
==> ktoré so zreteľom na anatomické, fyziologické a psychické zvláštnosti v tomto veku sú pre nich neprimerané, nebezpečné alebo zdraviu škodlivé,
==> pri ktorých sú vystavení zvýšenému nebezpečenstvu úrazu,
==> pri výkone ktorých by mohli vážne ohroziť bezpečnosť alebo zdravie iných zamestnancov alebo tretích osôb.
Zoznam prác a pracovísk zakázaných mladistvým zamestnancom
a zamestnancom blízkych veku mladistvých a určenie podrobnejších podmienok, za ktorých môžu mladiství zamestnanci vykonávať tieto práce v súvislosti s ich prípravou na povolanie ustanovuje vláda Slovenskej republiky nariadením č. 286/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov. Zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, obsahuje príloha č. 1 uvedeného nariadenia.
V súlade s nariadením je zamestnávateľ povinný pri všetkých prácach a na pracoviskách spojených so špecifickým rizikom z vystavenia mladistvého zamestnanca škodlivému pôsobeniu fyzikálnych, chemických, biologických faktorov a procesov posúdiť a vyhodnotiť všetky riziká pre jeho bezpečnosť a zdravie na základe odborného posúdenia príslušného lekára o zdravotnej spôsobilosti mladistvého zamestnanca rozhodnúť o prijatí potrebných opatrení. Zamestnávateľ v zmysle nariadenia nesmie prideľovať mladistvému zamestnancovi okrem iného prácu, ak by objektívne presahovala jeho fyzické a psychické schopnosti, bol vystavený škodlivému žiareniu, záťaži teplom alebo chladom, nadmernému hluku alebo vibráciám (ust. § 3). Nariadenie ust. § 4 pri dodržaní stanovených podmienok zakotvuje z uvedeného výnimku.
Zákonník práce zakazuje zamestnávateľovi zamestnávať mladistvého zamestnanca prácou, na ktorú získal kvalifikáciu, pretože je jej výkon mladistvým zamestnancom zakázaný alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jeho zdravie. Zamestnávateľ je povinný dovtedy, kým bude mladistvý zamestnanec môcť túto prácu vykonávať, poskytnúť mu inú primeranú prácu zodpovedajúcu pokiaľ možno jeho kvalifikácii. V danom prípade je dôležitá existencia reálneho predpokladu, že po uplynutí určitého časového obdobia, bude môcť mladistvý zamestnanec túto prácu vykonávať.
No a napokon zákon pri mladistvých zamestnancoch zakotvuje určité špecifiká aj pri skončení pracovného pomeru. Výpoveď daná mladistvému zamestnancovi a okamžité skončenie pracovného pomeru s mladistvým zamestnancom zo strany zamestnávateľa je nutné dať na vedomie jeho zákonnému zástupcovi. Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru alebo skončením v skúšobnej dobe zo strany mladistvého zamestnanca alebo ak sa má jeho pracovný pomer skončiť dohodou, zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu mladistvého zamestnanca.
Na okamžité skončenie pracovného pomeru Zákonník práce taxatívne určuje dôvody zvlášť pre zamestnávateľa aj pre zamestnanca.
Zamestnanec môže vo všeobecnosti pracovný pomer okamžite skončiť, ak:
* podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,
* zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
* je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer nielen z uvedených dôvodov, ale aj v prípade, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.
Mladiství zamestnanci sú jednou zo skupín zamestnancov, ktorým Zákonník práce poskytuje osobitnú ochranu, čo pre zamestnávateľa predstavuje zvýšený rozsah povinností vo vzťahu k mladistvým zamestnancom.
Záver
Každý zamestnávateľ by mal poznať nielen zákonné požiadavky pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov, ale mal by si tiež uvedomiť, že mladiství zamestnanci, ktorí nastupujú po skončení štúdia do zamestnania, nemajú skúsenosti a bezpečné pracovné návyky, preto potrebujú usmernenie, radu a zvýšený dohľad. Znalosť zákonných požiadaviek a uvedomenie si fyzických a psychických daností mladistvých zamestnancov pomôže zamestnávateľom zabezpečiť vhodné pracovisko pre túto vekovú kategóriu zamestnancov a zároveň im umožní pripraviť si skúsených zamestnancov pre budúcnosť.
JUDr.Sandra Mrukviová Tomiová
.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v publikácii PAM 1/2019)
|
|
| |
GEOCACHING - NAVIGÁCIA ORIENTAČNÝ BEH PRÍRODOU I MESTOM |
Nový druh takéhoto turistického športovania s využívaním internetu a GPS (Global Position System) fascinuje čoraz viacej ľudí a stáva sa pomaličky spoločenskou záležitosťou až mániou. Začína to byť vlastne nový životný štýl. Obvyklým prechádzkam dáva úplne iný rozmer, zábavu a nádych exotického dobrodružstva. O čo vlastne ide v tomto "nákazlivom" turistickom trende?
JE TO HRA
čosi medzi športovým orientačným behom a naháňačkou za "pokladom", pri ktorej potrebujete mapu, GPS a znalosť jej užívania, dobré topánky, turistický odev a chodeckú výdrž. Niekedy je totiž táto vytrvalostná aktivita skutočne namáhavým športom, ktorý postupne zlepšuje prácu pohybového systému, srdca aj pľúc každého aktívneho účastníka. Po prvý krát sa tento druh neobvyklého športovania objavil v Spojených štátoch severoamerických v roku 2000 a má pomerne jednoduché pravidlá. Do plastovej nádoby s viečkom (podobnej tej, ktorá sa používa pre ukladanie potravín do mrazničky), zaváracieho pohára alebo umelohmotného puzdierka od kinofilmu sa vložia rôzne zaujímavé drobnosti a spolu so zápisníkom a tužkou sa uschovajú na utajenom mieste. Takáto schránka by mala byť z vonkajšej strany označená základnými informáciami, aby sa znížilo riziko, že bude osobami, ktoré nemajú s geocachingom nič spoločné, považovaná za nebezpečný predmet, čo by mohlo viesť k rôznym nepríjemnostiam. Poloha úkrytu sa zameriava pomocou GPS (radšej na viacej pokusov) a jeho geografické súradnice zverejnia na príslušných internetových stránkach. Tí účastníci hier, ktorí chcú akýkoľvek takto schovaný "poklad" nájsť, musia mať takisto funkčný prístroj pre satelitnú navigáciu.
KEĎ SA IM ÚKRYT PODARÍ OBJAVIŤ
vyberú si zo schránky (cache) zvolený predmet a vložia namiesto neho svoj príspevok, zapíšu sa do zápisníku - logbooku (čosi ako kniha návštev alebo vrcholová horolezecká knižka), aby potom nádobu opäť ukryli na pôvodné miesto. O svojom náleze neskôr podajú správu na oficiálnej webovej stránke (www.geocaching.com). Tam nachádzajú vyznávači geocachingu nielen zoznamy úkrytov, ale tiež ich súradnice, digitálne mapy aj postup ako vyrobiť cache. Pravda najprv treba byť na stránke zaregistrovaný svojou prezývkou a vytvoriť si vlastný účet (základná verzia je zadarmo).
Tento špeciálny šport má čoraz viacej priaznivcov. Na ilustráciu len v USA je ich registrovaných viac ako pol milióna. Každé nové miesto úkrytu kdekoľvek na svete podlieha schvaľovacej procedúre centrály v Spojených štátoch. Tá uznáva len také skrýše, ktoré sú založené geocachermi s trvalým bydliskom v príslušnej krajine. Platná je iba taká, ktorá je vzdialená od susedného úkrytu viac ako sto šesťdesiatjeden metrov. Koľko je na svete skrýš či hľadačov, to doposiaľ nikto presne nespočítal. K veľmociam ale určite patria USA, Kanada, Austrália a v Európe Veľká Británia.
SKRÝŠE
sa väčšinou dávajú na také miesta, aby ich nikto nenašiel náhodne. Pomerne typické sú úkryty v dutinách stromov, pňoch, pod menšími skalnými prevismi a v rôznych puklinách, jaskynkách. Skrýše nesmú byť v stenách kultúrnych pamiatok, na súkromných pozemkoch alebo v prírodných rezerváciách, aby nedošlo k právnym problémom. Nemali by obsahovať výbušniny, tabakové výrobky, alkohol, drogy ani potraviny alebo iné chemicky nestabilné súčasti. Najlepšie a najužitočnejšie pre súťažiacich sú úkryty v divokej prírode, čo najďalej od civilizácie, ktoré by človek za normálnych okolností nemal dôvod vyhľadávať.
HĽADANIE "MULTICACHE"
obľúbenou disciplínou geocacherov je hľadanie "multicache" - postupný prechod cez niekoľko skrýš v prírode ale aj v meste. Kým sa dostanú k tej poslednej, musia niekedy dokonca počítať rôzne logické a matematické úlohy. Z nich vyjdú súradnice pre objavenie mikroschránky s ďalšími údajmi. Pri hľadaní jednotlivých úkrytov sa našliape slušný počet kilometrov, čo výrazne prospieva zdraviu hľadačov.
MULTICACHE VYTVÁRAJÚ ICH ZAKLADATELIA
ak chcú previesť ich hľadačov zaujímavými neznámymi miestami a nenápadne ich priviesť k novému druhu vytrvalostného športovania. Väčšina zapálených geocacherov sa venuje obľúbenej športovej hre každý voľný víkend, ale v letných mesiacoch aj vo všedné dni podvečer po práci. Niektorí "lovia" bez ohľadu na počasie a ročné obdobie, hoci aj po tme. Sú ale tiež takí maniaci, ktorí sa vydávajú s "džípíeskou" v ruke za pokladmi pri služobných cestách alebo dovolenkách v zahraničí. Bohaté na takéto poklady sú najmä USA, Veľká Británia, Taliansko alebo Grécko. Na celom svete je v súčasnosti schovaných takmer milión pokladov. Nikdy netreba podceňovať výstroj. Oblečenie by malo byť vodotesné a ľahké - nezaškodí špeciálny odev z prevzdušnenej lycry alebo nylonu. Treba predpokladať náročný terén, čo vyžaduje chránenie kĺbov nohy spevnením (tejping, kinesiologický tejping) a kamašami. Nohy treba mať v teple a suchu. Preto sa odporúčajú ľahké a vodotesné "maratónky" s koženou či kovom spevnenú podrážku.
Geocaching je asi najviac podobný klasickému orientačnému behu cezpoľným pretekom, v ktorých účastníci používajú mapu a kompas, aby sa navigovali medzi kontrolnými stanovišťami alebo kontrolnými bodmi na neznámej trase. Na topografickej mape sú vyznačené isté body, ale nie cesta medzi nimi. Priama čiara je síce najkratšou vzdialenosťou medzi dvoma bodmi, ale nie je to nevyhnutne najrýchlejšia trasa.
ORGANIZÁTORI SÚŤAŽÍ
sa často postarajú o to, že medzi kontrolnými stanovišťami musia bežci často obísť také prekážky ako sú najrozličnejšia roklina, prevýšenia, potoky. Súťažiaci čítajú z máp, posudzujú terén a hľadajú najvhodnejšiu trasu medzi jednotlivými kontrolnými bodmi. Používajú kompas na určenie svojej polohy a vytýčenie správneho smeru, prípadne na orientáciu v ľahko identifikovateľných význačných bodoch v krajine. To geocacherovi zaisťuje GPS - pôvodne vojenský navigačný systém vyvinutý pre armádu Spojených štátov. Či už ide o geocaching alebo orientačný beh - isté je, že účastník by mal mať istú energiu a rýchlosť chodca (bežca) na dlhé trate. Mal by vedieť čítať mapu (dobrá pomoc aj pri GPS), ovládať navigáciu a byť pripravený na konfrontáciu s rozsiahlym terénom, kde sa nachádzajú svahy, skalnaté oblasti alebo močiare, ako aj cesty, či cestičky rôznych typov a kvality. Nový druh takéhoto turistického športovania s využívaním internetu a GPS fascinuje čoraz viacej ľudí a stáva sa pomaličky spoločenskou záležitosťou až mániou.
V CYKLOTURISTIKE SA STÁVA VYUŽÍVANIE GPS TAKTIEŽ VEĽKÝM HITOM
Táto outdoorová navigácia má menšie rozmery a býva odolná voči vode (mierny dážď) a prachu. Pre cyklistov je upravená tak, že - na rozdiel od automobilovej navigácie s dotykovým displejom - sa ovláda veľkými tlačítkami. Počíta sa totiž s tým, že cyklista by mohol funkcie prepínať počas jazdy a ešte mať pri tom nasadené rukavice. Pri výbere prístrojčeka je potrebné dávať veľký pozor na udávanú výdrž navigácie. Treba počítať s veľkou energetickou spotrebou a preto je vhodné voziť so sebou náhradné batérie. Taktiež je dobré venovať pozornosť anténe - nie sú príliš užitočné rozličné vyklápacie zariadenia s tendenciou zlomiť sa pri prvom páde na zem. Pre náročnejších cykloturistov existuje aj takzvaný GPS - fitness prístroj. To je zariadenie, kombinujúce klasický bezdrôtový cyklopočítač s meračom pulzovej frekvencie spolu s možnosťou digitálneho spracovávania tréningu (preteku) vrátane najazdených výškových profilov.
ZÁVER
Športovať možno v našom storočí rôznym spôsobom. Často nenápadne namáhavým a moderne zábavným. K tejto sorte patrí určite aj spomínaná rozkoš z používania GPS na všemožné spôsoby.
MUDr. Pavel Malovič
|
|