| |
ODPOČÍTATEĽNÉ POLOŽKY OD ZÁKLADU DANE
Daňovník si môže znížiť základ dane o nasledovné nezdaniteľné časti:
- na daňovníka,
- na manželku (manžela),
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
- úhrada kúpeľnej starostlivosti.
Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka a manželku
(manžela) daňovníka sa viaže na životné minimum. Nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na manželku sú aj v roku 2018 ovplyvnené valorizačným mechanizmom, t. j. závisia od násobku platného životného minima, od dosiahnutého základu dane daňovníka z aktívnych príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie a od výšky vlastného príjmu manželky.
Ak daňovník dosahuje iba príjmy zo závislej činnosti, môže si u svojho zamestnávateľa uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne, bez ohľadu na to, aký základ dane bude počas kalendárneho roka vykazovať. Podmienkou však je, že daňovník u svojho zamestnávateľa podpísal "Vyhlásenie k zdaneniu príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti" podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov. V prípade súbežných pracovných pomerov môže mať daňovník vyhlásenie podpísané v danom mesiaci iba u jedného zamestnávateľa.
Túto mesačnú sumu si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je k 1. 1. príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov a ani daňovník, ktorý u svojho zamestnávateľa počas roka nepodpísal Vyhlásenie. Po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) sa pri výpočte ročnej nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2018 prihliadne na dosiahnutú výšku základu dane daňovníka z aktívnych príjmov, t. j. nielen z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov, ale aj z príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov. Ostatné nezdaniteľné časti základu dane, t. j. nezdaniteľnú časť základu dane na manželku a sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a kúpeľnú starostlivosť, si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), a to u svojho zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo sám pri podaní daňového priznania.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť každá fyzická osoba - daňový rezident aj daňový nerezident, za podmienky, že v príslušnom zdaňovacom období dosiahla tzv. aktívne príjmy, (bez ohľadu na to, či tieto príjmy boli dosahované počas celého zdaňovacieho obdobia alebo len počas jeho časti).
Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka musí daňovník (FO) posudzovať:
- či mu vznikol nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, či dosiahol tzv. aktívne príjmy, to je príjmy zo závislej činnosti (základ dane podľa § 5 zákona o dani z príjmov) alebo a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov). Ak takýto čiastkový základ dane nedosiahol, nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu v príslušnom zdaňovacom období nevzniká.
- na akú výšku nezdaniteľnej časti základu dane mu nárok vznikol v závislosti od dosiahnutého základu dane z aktívnych príjmov.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníkovi nevzniká z tzv. pasívnych príjmov t. j. príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov alebo ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov.
Postup pre určenie nezdaniteľnej časti základu dane
na daňovníka v roku 2018 je stanovený v § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov.
Ak daňovník dosiahne v príslušnom zdaňovacom období základ dane, ktorý:
a) sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima. Pre rok 2018 je platné životné minimum vo výške 199,48 eura, z čoho vyplýva nezdaniteľná časť na daňovníka vo výške 3830,02 eura,
b) je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.
Príklad
Daňovník dosiahne v roku 2018 základ dane vo výške 100-násobku životného minima (100 x 199,48) 19 948 eur a menej, v daňovom priznaní si môže uplatniť celú sumu nezdaniteľnej časti základu dane 3830,02 eura. Suma 19 809 eura predstavuje hornú hranicu na uplatnenie celej sumy nezdaniteľnej časti základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2018.
Príklad
Daňovník za rok 2018 dosiahol čiastkový základ dane podľa § 5 zákona o dani z príjmov (zo závislej činnosti) vo výške 3600 €. V akej výške si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane?
Daňovníkovi v roku 2018 vznikol nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, lebo dosahoval aktívne príjmy. Základ dane daňovníka z aktívnych príjmov je za rok 2018 nižší ako 19 948 € a daňovníkovi vznikol nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2018 v plnej výške, t. j. 3830,02 €. Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane iba do výšky skutočne dosiahnutého základu dane z aktívnych príjmov, t. j. vo výške 3 600 €.
Príklad
Daňovník dosiahne v roku 2018 základ dane 35 268,08 eura a vyšší, v daňovom priznaní si nemôže uplatniť žiadnu sumu nezdaniteľnej časti základu dane.
Výpočet:
Nezdaniteľná časť 44,2 x 199,48 = 8817,02 eura
1/4 základu dane 35 268,08 eura: 4 = 8817,02 eura
Rozdiel 0 eura
Suma dosiahnutého základu dane 35 268,08 eura predstavuje hornú hranicu, kedy si daňovník už nebude môcť uplatniť v daňovom priznaní žiadnu sumu nezdaniteľnej časti dane.
Daňovník uplatní prepočítanie nezdaniteľnej časti základu dane podľa vzorca určeného v § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov pri dosiahnutom základe dane v pásme nad 8 817,02 eura do 35 268,08 eura.
Príklad
Daňovník dosiahne v roku 2018 základ dane vo výške 24 000 eur. Akú sumu nezdaniteľného základu dane na daňovníka si môže uplatniť v daňovom priznaní?
Nezdaniteľná časť: 44,2 x 199,48 = 8 817,02 €
1/4 základu dane. 24 000: 4 = 6 000 €
Rozdiel 2 817,02 €
Daňovník si bude môcť uplatniť v daňovom priznaní nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 2 817,02 €.
Príklad
Daňovník dosiahol v roku 2018 príjmy z prenájmu(§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) vo výške 6 000 €.
Daňovníkovi nevznikol nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, lebo v roku 2018 dosahoval iba pasívne príjmy (príjmy z prenájmu), t. j. príjmy, pri ktorých si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane.
Ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo rovnakého dôchodku zo zahraničia, alebo výsluhového dôchodku, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť. Pod dôchodkom uvedeným v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa rozumieme starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu a výsluhový dôchodok. Od 1. 1. 2016 medzi dôchodky patrí aj vyrovnávací príplatok, ktorý je upravený zákonom č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.
Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane (v roku 2018 sumu 3 830,02 eura), základ dane si môže daňovník znížiť o rozdiel medzi sumou nezdaniteľnej časti a vyplatenou sumou dôchodku.
Príklad
Daňovník poberá k 1. 1. 2018 starobný dôchodok vo výške 300 eur, čo predstavuje ročnú sumu dôchodku 3 600 eur.
Daňovník si bude môcť uplatniť v daňovom priznaní odpočítanie nezdaniteľnej časti základu dane vo výške 230,02 eur (3 830,02- 3 600 eur).
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovník nemusí preukazovať. Má naň nárok bez ohľadu na to, v akom časovom úseku v rámci príslušného zdaňovacieho obdobia dosahoval zdaniteľné príjmy. V prípade poberania starobného alebo obdobného dôchodku musí daňovník preukázať výšku poberaného dôchodku.
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)
je upravená v § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov.
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane:
a) rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima (v roku 2018 vo výške 35 268,06 eur) a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima (v roku 2018 suma 3 830,02 eura),
2. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima (v roku 2018 suma 3 830,02 eura), nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku je rozdiel medzi 3 830,02 eura a vlastným príjmom manželky (manžela),
3. má vlastný príjem presahujúci sumu 19,2-násobku životného minima (v roku 2018 suma 3 830,02 eura), nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa rovná nule.
b) vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima (35 268,06 eur) a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane daňovníka ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima (12 647,03 eur v roku 2018) a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka. Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.
2. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela). Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa rovná nule.
Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na vyživovanú manželku
žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti až po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), a to u svojho zamestnávateľa prostredníctvom žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo sám prostredníctvom daňového priznania. Túto nezdaniteľnú sumu nie je možné uplatňovať mesačne. Daňovník si môže po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vo výške 1/12 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené všetky podmienky na jej uplatnenie.
Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si môže uplatniť po splnení uvedených podmienok aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR podľa § 16 zákona o dani z príjmov v príslušnom zdaňovacom období tvorí aspoň 90 % zo všetkých príjmov daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR aj zo zdrojov v zahraničí.
Príklad
Manžel má v roku 2018 základ dane 16 000 eur. Manželka dosiahla v roku 2018 príjem 2 000 eur. Akú sumu nezdaniteľnej časti základu dane si môže daňovník uplatniť na manželku?
Príjem manžela je 16 000 eur, čo je menej ako 176,8-násobok životného minima.
Nezdaniteľná časť 3 830,02 eura
Príjem manželky 2 000 eur
Rozdiel 1 830,02 eur
Daňovník si môže uplatniť na manželku nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 1 830,02 eur.
Príklad
Daňovník vykáže v roku 2018 základ dane 40 000 eur. Manželka mala v roku 2018 ročný príjem 1 500 eur. Môže si daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku?
Príjem manžela je 40 000 eur, čo je viac ako 176,8-násobok životného minima.
Výpočet:
63,4-násobok životného minima (63,4 x 199,48 eur) = 12 647,03 eur
1/4 základu dane daňovníka (40 000 eur: 4) = 10 000 eur
Rozdiel 2 647,03 eur
- vlastný príjem manželky 1 500 eur
Nezdaniteľná časť na manželku 1 147,03 eur
Daňovník si bude môcť uplatniť v daňovom priznaní za rok 2018 nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vo výške 1 147,03 eur.
Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane
na manželku (manžela) sa považuje za:
a) manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa podľa osobitného predpisu žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím, alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a súčasne
b) vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť; do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona o dani z príjmov, daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.
Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.
Príklad
Marek a Mária uzatvorili manželstvo 17. júna 2018. Mária bola počas celého roku 2017 nezamestnaná a bola evidovaná na úrade práce, nevznikol jej nárok na podporu v nezamestnanosti V roku 2018 nemala žiadny vlastný príjem. Milan v roku 2018 dosiahol základ dane podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov (živnosť) vo výške 31500 €.
Milan splnil všetky podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, t. j. poberal v roku 2018 aktívne príjmy, manželia žijú v spoločnej domácnosti. Splnil aj jednu zo 4 podmienok uvedených v § 11 ods. 4 písm. a) zákona o dani z príjmov - manželka bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Daňovník však musí zohľadniť skutočnosť, že v roku 2018 boli manželmi iba časť zdaňovacieho obdobia, a preto si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku iba v pomernej výške, t. j. vo výške 1 / 12 z celkovej ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na manželku za tie mesiace, na začiatku ktorých boli splnené všetky podmienky na jej uplatnenie (mesiace júl až december 2018) Keďže manželmi sú 6 mesiacov, môže si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku iba v pomernej výške 1 915,01 € (t. j. 6 / 12 zo sumy 3 830,02 €).
Uplatňovanie ostatných nezdaniteľných časti základu dane
Podľa § 11 ods. 10 zákona o dani z príjmov po skončení zdaňovacieho obdobia si daňovník môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane vo forme preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení (III. pilier). Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie si daňovník môže odpočítať od základu dane zisteného z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo z ich úhrnu. Tieto príspevky si možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, najviac však do výšky 180 eur za rok.
Na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky:
a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,
b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu na doplnkové dôchodkové sporenie ktorá nespĺňa vyššie uvedené podmienky v písm. a).
Zatiaľ čo predchádzajúce dve odpočítateľné položky od základu dane môže daňovník uplatniť automaticky pri splnení zákonom stanovených kritérií, túto odpočítateľnú položku si môže daňovník odpočítať od základu dane len za podmienky preukázania zaplatenej sumy.
Od roku 2018 si daňovníci môžu uplatniť aj novú nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú podľa zákona o dani z príjmov preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach (prevádzkovaných na základe povolenia podľa zákona 538/2005 Z. z.). Maximálna výška nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo je určená na sumu 50 € za rok.
Nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľníctvo
si daňovník môže uplatniť aj na svoju manželku (manžela) a vyživované dieťa, ak za nich vykonal úhradu súvisiacu s kúpeľnou starostlivosťou, najviac do výšky 50 € za každého z nich. Musí však ísť o výdavky vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe vyššie uvedeného zákona.
Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
Nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľníctvo si môže daňovník uplatniť iba ročne, t. j. po skončení zdaňovacieho obdobia, a to buď v ročnom zúčtovaní dane alebo v daňovom priznaní. Osobné údaje v členení priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu dane o zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami v zmysle § 11 ods. 14 zákona o dani z príjmov je daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, povinný uviesť v tomto daňovom priznaní.
Ak ide o zamestnanca, ktorý si svoju daňovú povinnosť vysporiadáva prostredníctvo ročného
zúčtovania u zamestnávateľa
ten preukazuje zamestnávateľovi nárok na zníženie základu dane o zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami v zmysle § 11 ods. 14 zákona o dani z príjmov predložením dokladu o zaplatení úhrady súvisiacej s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaloženej v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa vyššie uvedeného zákona.
Daňovník si môže uplatniť v daňovom priznaní daňový bonus na zaplatené úroky
vo výške 50 % zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie pre mladých v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru, najviac však zo sumy 50-tisíc eur na jednu nehnuteľnosť. Podmienky uplatnenia daňového bonusu upravuje § 33a zákona o dani z príjmov.
Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom, ak má:
a) najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver,
b) priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 zákona o dani z príjmov a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e zákona o dani z príjmov za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie. Priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 zákona o dani z príjmov a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e zákona o dani z príjmov.
Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch
počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. V roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 eur. pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie. Rovnako postupuje daňovník aj v roku, keď uplynie päťročná lehota na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, pričom uplatní len pomernú časť tohto daňového bonusu pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to končiac mesiacom, v ktorom päťročná lehota skončila.
O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorá sa najskôr zníži o sumu daňového bonusu ak daňovník daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov uplatňuje. Daňový bonus na zaplatené úroky možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak suma dane zníženej o daňový bonus vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.
Ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, daňový bonus na zaplatené úroky prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ.
Záver
Daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR zo zdrojov v zahraničí.
Ing. Anton Kolembus
SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU V SKÚŠOBNEJ DOBE
Všeobecná charakteristika skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe
Podľa § 59 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce je možné pracovný pomer skončiť v skúšobnej dobe, teda je možné ho skočiť aj týmto spôsobom. Ide o celkové skončenie pracovného pomeru, teda ukončením v skúšobnej dobe nezanikajú len určité konkrétne práva a povinnosti subjektov tohto právneho vzťahu, ale tento zaniká vcelku. Ide o jednostranné skončenie pracovného pomeru, teda je možné buď zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa a neviaže sa na konsenzus, teda dohodu týchto subjektov.
Podľa § 45 Zákonníka práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.
Uvedené ustanovenia dĺžky skúšobnej doby sú určené kogentnou právnou úpravou a predstavujú maximálne hranice, ktoré nemôžu byť presiahnuté, a to ani vtedy, keby s tým zamestnanec so zamestnávateľom súhlasili. Štatutárnym orgánom v obchodnej spoločnosti môže byť napríklad konateľ. Pokiaľ ide o zamestnanca, ktorý podlieha priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, napríklad manažér, ktorý spadá priamo pod konateľa, tak v prípade týchto zamestnancov je skúšobná doba najviac šesť mesiacov.
Pokiaľ by v pracovnej zmluve bola dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako ustanovená v Zákonníku práce, v tejto časti by bola táto pracovná zmluva absolútne neplatná a platili by časové určenia ustanovené v § 45 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko ide o kogentnú právnu úpravu. V prípade kratšej skúšobnej doby v pracovnej zmluve je táto právne súladná, nakoľko Zákonník práce určuje len maximálne hranice a neustanovuje minimálne hranice dĺžky skúšobnej doby v pracovnom pomere.
Podľa § 45 ods. 2 Zákonníka práce
sa skúšobná doba predlžuje o dĺžku prekážok v práci na strane zamestnanca. Prekážky v práci na strane zamestnanca sú predmetom samostatnej piatej časti Zákonníka práce, pričom ide o právne skutočnosti, ktoré zabraňujú zamestnancovi v riadnom výkone závislej práce, pričom Zákonník práce ich predpokladá a ukladá zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, ktoré je v určitých prípadoch spojené aj s náhradou mzdy, závisí od konkrétneho prípadu.
Pritom Zákonník práce rozlišuje rôzne druhy prekážok v práci na strane zamestnanca, ide napríklad o prekážky v práci z dôvodov všeobecného záujmu; z dôvodu dobrovoľníckej činnosti; z dôvodu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy; z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl; zvyšovanie kvalifikácie; dôležité osobné prekážky v práci; dočasné prerušenie výkonu práce.
Tak napríklad keď zamestnanec navštívi lekára za účelom vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, tak zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, ale tento jeden deň sa nezapočítava do dĺžky plynutia skúšobnej doby v tomto prípade. Taktiež pokiaľ je zamestnanec počas skúšobnej doby práceneschopný, tak dĺžka práceneschopnosti sa nezapočítava do plynutia skúšobnej doby a o jej trvanie sa skúšobná doba predlžuje.
Uvedenou právnou úpravou § 45 ods. 2 Zákonníka práce zákonodarca zabránil prípadom, keď zamestnanci využívali práceneschopnosť v záujme toho, aby im uplynula skúšobná doba a vyhli sa tým možnému skončeniu pracovného pomeru.
Skúšobnú dobu nemožno dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu. O pracovný pomer na určitú dobu ide v tom prípade, keď je jeho začiatok a koniec v pracovnej zmluve presne stanovený alebo vtedy, keď síce nedošlo k presnému stanoveniu jeho začiatku alebo konca, ale jeho dĺžka je viazaná na určiteľné právne skutočnosti.
Tak napríklad keď je dĺžka trvania pracovného pomeru stanovená v pracovnej zmluve na čas zastupovania zamestnankyne, ktorá je na materskej dovolenke, ide o pracovný pomer na dobu určitú, pretože jeho dĺžka je určiteľná dĺžkou materskej dovolenky zastupovanej zamestnankyne, ide teda o určiteľný právny parameter. Taktiež platí § 48 ods. 2 Zákonníka práce podľa ktorého Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
Pri opakovanom pracovnom pomere na dobu určitú už nemožno dohodnúť skúšobnú dobu, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.
Obsahové náležitosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe
Právna úprava Zákonníka práce neviaže možnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe na nijaký skutkový právny dôvod, teda neustanovuje, a to ani demonštratívnym právnym výpočtom, kedy môžu zamestnanec alebo zamestnávateľ skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe. Uvedené je konštatované formuláciou § 72 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého pracovný pomer v skúšobnej dobe môže skončiť tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak v Zákonníku práce ďalej nie je ustanovené inak.
Uvedený aspekt je základným rozdielom skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a výpoveďou zo strany zamestnávateľa, nakoľko v prípade výpovede môže zamestnávateľ so zamestnancom skončiť pracovný pomer len zo skutkových právnych dôvodov, ktoré sú uvedené v § 63 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré sú tam uvedené taxatívnym právnym výpočtom. Taktiež ukončenie pracovného pomeru výpoveďou sa viaže na uplynutie výpovednej doby, ktorá je Zákonníkom práce ustanovená.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
je zásadne fakultatívnym právnym inštitútom pracovného práva, teda zamestnanec alebo zamestnávateľ môžu, ale nemusia tento právny inštitút využiť. Uvedené súvisí s princípom subsidiarity sankcionovania v pracovnom práve, podľa ktorého aj v skúšobnej dobe je možné využiť miernejšie spôsoby sankcionovania zamestnanca v porovnaní so skončením pracovného pomeru.
V § 72 ods. 1 však Zákonník práce ustanovuje špecifické kategórie zamestnancov, v prípade ktorých je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe komplikovanejšie v porovnaní s ostatnými zamestnancami v pracovnom pomere. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Uvedené spojenie "vo výnimočných prípadoch" Zákonník práce ani prostredníctvom taxatívneho právneho výpočtu neustanovuje a preto je na úvahe zamestnávateľa, aký dôvod v písomnom vyhotovení skončenia pracovného pomeru uvedenie. Tento skutkový dôvod však nesmie súvisieť s tehotenstvom alebo materstvom danej zamestnankyne a taktiež musí byť riadne odôvodnený, takže ide o podstatnú obsahovú náležitosť tohto právneho úkonu. Prípadné nedodržanie uvedenej obsahovej náležitosti sankcionuje Zákonník práce zásadne, a to neplatnosťou právneho úkonu. Uvedená neplatnosť takéhoto právneho úkonu vyplýva aj z § 12 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý konštatuje, že právny úkon, teda aj skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, je neplatný, nakoľko sa neurobil formou predpísanou Zákonníkom práce a tento predpis túto neplatnosť právneho úkonu výslovne ustanovuje.
Pritom Zákonník práce výslovne neustanovuje, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré je podstatným pracovnoprávnym úkonom.
V prípade absolútnej neplatnosti platí
že táto pôsobí okamžite a môže sa jej dovolávať každý, teda nielen ten, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý v konkrétnom prípade. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému a ktokoľvek sa jej môže dovolávať, nemusí byť podaný návrh súdnou cestou. Pri relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa na takýto právny úkon pozeráme ako na súladný, a to až dovtedy, kým sa nepreukáže, že daný právny úkon je neplatný a nespôsobuje právne účinky. Relatívnej neplatnosti sa môže dovolávať ten, koho sa bezprostredne týka, a to tým, že podá návrh na súd, ktorý ustanoví, že daný právny úkon je v celu alebo len sčasti neplatným a až odvtedy stráca právny účinok.
Preto pokiaľ zamestnávateľ nedodrží písomnú formu alebo riadne neodôvodní skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou zamestnankyňou alebo matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou, tak pôjde o neplatný právny úkon a tento nespôsobuje právne účinky. V konečnom dôsledku uvedená neplatnosť právneho úkonu znamená, že uvedená zamestnankyňa ostáva zamestnaná v pracovnom pomere a zamestnávateľ má naďalej právnu povinnosť prideľovať jej závislú prácu a poskytovať mzdu v súlade s pracovnou zmluvou, ktorá je v platnosti.
V odôvodnení písomného vyhotovenia skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou je potrebné presne uviesť skutkové dôvody pre ktoré sa rozhodol zamestnávateľ so zamestnankyňou skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s uvedením právnej a skutkovej kvalifikácie jej protiprávneho konania. Pritom uvedená zamestnankyňa má možnosť domáhať sa svojich prípadných právnych nárokov aj súdnou cestou, pokiaľ zamestnávateľ nezjednal nápravu a odmieta takúto zamestnankyňu naďalej zamestnávať a prideľovať jej prácu.
Uvedeným právnym nárokom je napríklad nielen možnosť požadovať ďalšie zamestnávanie, ale aj možnosť požadovať prípadnú náhradu mzdy, ktorá zamestnankyni prináleží od okamihu neplatného skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe až do prideľovania práce v pracovnom pomere. Taktiež ale trebárs môže ísť o právo požadovať úhradu nemajetkovej ujmy, ktorá takejto zamestnankyni vznikla, jej výšku však môže súd posúdiť z pohľadu jej primeranosti.
Formálne náležitosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe
Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré sa doručuje alebo odovzdáva druhému účastníkovi pracovného pomeru musí mať vždy písomnú formu. V prípade, že ide o tehotnú ženu, matku do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacu ženu, tak Zákonník práce spája nedodržanie písomnej formy s neplatnosťou takéhoto právneho úkonu.
V súvislosti so skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe je potrebné rešpektovať, že písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe je písomnosťou, ktorá sa druhej strane doručuje do vlastných rúk. Vyplýva to z § 38 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.
V kontexte uvedených súvislostí platí, že písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Tak napríklad môže ísť o adresu zamestnanca, ktorá je zamestnávateľovi známa z pracovnej zmluvy alebo mu bola zamestnancom naposledy oznámená.
Preto je nevyhnutné, aby si oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe prevzal zamestnanec osobne, čo potvrdí na doručenke s označením so vlastných rúk svojím podpisom. Pokiaľ zamestnávateľ doručí uvedené oznámenie zamestnancovi len "obyčajnou doručenkou" a toto prevezme napríklad blízky rodinný príslušník zamestnanca, tak nebol dodržaný postup podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, čo má podstatné právne následky. Takto doručené oznámenie nespôsobuje Zákonníkom práce ustanovené právne účinky, teda nedôjde ku skončeniu pracovného pomeru a zamestnávateľ má právnu povinnosť ďalej zamestnancovi prideľovať závislú prácu a poskytnúť mu zodpovedajúcu mzdu podľa pracovnej zmluvy, ktorá je platná.
V prípade, že zamestnávateľ naďalej zamestnancovi neprideľuje prácu, tak zamestnanec má možnosť dožadovať sa plnenia jeho právnych povinností cestou súdu, podaním žalobného návrhu na príslušný súd.
Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru
doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.
Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Pritom platí, že pokiaľ sa zamestnávateľovi vráti písomnosť ako nedoručiteľná, nemusí vykonať opakovaný pokus o doručenie takejto písomnosti, oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Právne účinky nastanú okamihom vrátenia oznámenia odosielateľovi. Taktiež nemá právny význam, keď si adresát oznámenia odmietne previať túto písomnosť, nakoľko táto sa považuje za doručenú okamihom odmietnutia jej prevzatia.
Uvedená právna úprava Zákonníka práce teda reaguje na prípady, ktoré nastali vtedy, keď sa subjekt pracovného pomeru vyhýbal prevzatiu nepríjemnej písomnosti, ktorá súvisela so skončením pracovného pomeru.
Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce platí, že písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Podstatné je pritom slovo "spravidla", ktoré evokuje právny predpoklad, že ide o akúsi zvyklosť alebo slušnosť, aby druhý účastník pracovnoprávneho vzťahu mal možnosť v predstihu sa dozvedieť o skončení pracovného pomeru. Uvedená lehota je najneskorším časovým určením pre doručenie oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktorá by mala byť dodržaná, pričom ale Zákonník práce konkrétne neustanovuje neplatnosť oznámenie v prípade nedodržania tohto časového určenia.
V prípade skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe je potrebné riadne rešpektovať jednotlivé základné zásady Zákonníka práce, napríklad čl. 2, ktorý ustanovuje zásadu "dobrých mravov", ktorá je principiálnym aspektom. Podľa uvedeného článku Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Preto by samotný aspekt, že zamestnanec je v skúšobnej dobe nemal byť zneužívaný na jeho šikanovanie alebo nemôže byť zneužívaný voči takémuto zamestnancovi v pracovnom pomere. Preto je nevyhnutné, aby sa s každým zamestnancom jednalo v porovnateľných situáciách rovnako a neprideľovali sa mu úlohy, ktoré sú ťažko zvládnuteľné, len z pohľadu, že je v skúšobnej dobe a skončenie pracovného pomeru s ním je ľahko možné.
Taktiež je v prípade zamestnanca pracujúceho v skúšobnej dobre rešpektovať zásadu rovnakého zaobchádzania, z ktorej vyplýva zákaz diskriminácie podľa diskriminačného kritéria, ktoré je neprípustné podľa čl. 1 základných zásad Zákonníka práce, pričom každý jeden prípad porušenia tejto zásady je potrebné posudzovať individuálne. V prípade zamestnancov v skúšobnej dobe je totiž zvýšené riziko, že ich zamestnanec bude zaťažovať vo zvýšenej miere pracovnými úlohami, prípadne im neposkytne adekvátne mzdové ohodnotenie.
V prípade, že dôjde napríklad ku mzdovému diskriminovaniu zamestnanca v skúšobnej dobe, tento má možnosť podať sťažnosť priamo svojmu zamestnávateľovi, ktorý je povinný okamžite sa ňou zaoberať a prestať s takýmto konaním voči podriadenému. Pokiaľ nedôjde k náprave zo strany zamestnávateľa, tak má zamestnanec v skúšobnej dobe možnosť podať podnet na príslušné orgány verejnej správy a v neposlednom rade sa môže dovolávať ochrany svojich práv a oprávnených záujmov súdnou cestou. Cestou súdu je taktiež možné domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá zamestnancovi v skúšobnej dobe vznikla v dôsledku diskriminácie, súd má však možnosť zhodnotiť návrh zamestnanca z pohľadu primeranosti.
Záver
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe predstavuje možnosť, prostredníctvom ktorej môže subjekt pracovnoprávneho vzťahu bez uvedenia dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu skončiť pracovný pomer. Pritom Zákonník práce ustanovuje jednotlivé náležitosti, ktoré musí tento právny úkon spĺňať. Špecifiká sú napríklad v prípade tehotnej ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej ženy, kedy je možné skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe musí byť subjektu pracovného pomeru riadne doručené a nemôže byť doručené inému subjektu, napríklad blízkemu rodinnému príslušníkovi. Treba pritom povedať, že jednotlivé aspekty skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe musia byť naplnené kumulatívne, v komplexnom rozsahu.
Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v publikácii PAM 1/2019)
|
|
| |
286/2018 Z. z.
Zákon o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre 01.11.2018
287/2018 Z. z.
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 01.11.2018
288/2018 Z. z.
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 01.11.2018
289/2018 Z. z.
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 01.11.2018
290/2018 Z. z.
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov 01.01.2019
291/2018 Z. z.
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 14.01.2019
292/2018 Z. z.
Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 25. septembra 2018 č. 12/2018 o registri finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v oblasti poskytovania úverov na bývanie
293/2018 Z. z.
Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o uložení dodatku ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa
294/2018 Z. z.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 121/2015 Z. z., ktorou sa vydáva zoznam rizikových látok v znení vyhlášky č. 21/2018 Z. z. 01.11.2018
295/2018 Z. z.
Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú vzory výpisov z osobného účtu a výkazov v doplnkovom dôchodkovom sporení 01.01.2019
296/2018 Z. z.
Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o informácii o dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia 01.01.2019
297/2018 Z. z.
Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní strieborných zberateľských euromincí v nominálnej hodnote 10 eur pri príležitosti 10. výročia zavedenia eura v Slovenskej republike
298/2018 Z. z.
Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 25. septembra 2018 č. 11/2018 o predkladaní výkazov správcovskými spoločnosťami, zahraničnými správcovskými spoločnosťami, samosprávnymi investičnými fondmi a depozitármi fondov na účely dohľadu nad finančným trhom
299/2018 Z. z.
Oznámenie o oprave chyby v opatrení Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 304/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú vzory žiadostí o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania
|
|
| |
|
8.
novembra
Štvrtok
|
Poistné
|
splatnosť preddavku
na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne,
splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné
poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo
činné osoby za október 2018 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na
sociálnom poistení
|
|
splatnosť poistného
na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov
s nepravidelným príjmom za október 2018
|
|
15.
novembra
Štvrtok
|
Daň
z príjmov
|
odvod dane vyberanej
zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň
a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane
|
|
odvod sumy na
zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti
správcovi dane
|
|
20.
novembra
Utorok
|
DPH
|
predloženie žiadosti
o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12
predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol
v októbri 2018 49 790 €
|
|
26.
novembra
Pondelok
|
DPH
|
podanie súhrnného
výkazu k DPH za október 2018 elektronickými prostriedkami
prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov
v ňom uvádzaných presiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku
50 000 €
|
|
podanie kontrolného
výkazu k DPH za október 2018 elektronickými prostriedkami
prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny
mesiac)
|
|
podanie daňového
priznania k DPH za október 2018 elektronickými prostriedkami
prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny
mesiac)
|
|
splatnosť DPH za
október 2018 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou
|
|
Spotrebné
dane
|
podanie daňového
priznania elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej
podateľne a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov,
tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu
za október 2018
|
|
30.
novembra
Piatok
|
Daň
z príjmov
|
splatnosť mesačného
preddavku na daň z príjmov fyzických a právnických osôb
|
|
podanie prehľadu
o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil
zamestnávateľ, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň
z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom
bonuse za október 2018 (platitelia DPH len elektronickými prostriedkami
prostredníctvom elektronickej podateľne)
|
|
podanie
oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa
z príjmu zo závislej činnosti za október 2018
|
|
Daň
z MV
|
splatnosť 1/12 ročnej
predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane,
ak presahuje 8 300 €
|
|
Poistné
|
písomne oznámiť
príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného v októbri
2018, keď platiteľom poistného začína a prestáva byť štát
|
|
do
výplatného termínu
|
Poistné
|
splatnosť
preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných
poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na
sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí
zamestnávateľ za október 2018
|
|
elektronicky
predložiť Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov za október
2018
|
|
elektronicky
predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za
zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v október 2018
|
|
Deň
pred
vznikom pracovnoprávneho vzťahu alebo pred vznikom poistenia
|
Poistné
|
prihlásiť zamestnanca
do Sociálnej poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred
začatím výkonu činnosti zamestnanca
|
|
prihlásiť
zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu,
v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca
|
|
do
3 dní
|
Poistné
|
oznámiť
pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske
ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť,
|
|
predložiť pobočke
Sociálnej poisťovne žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po
10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti)
|
|
od výplatného termínu
doručiť zdravotnej poisťovni výkaz preddavkov na poistné za október 2018
|
|
do
5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy
daňovníkovi k dobru
|
Daň
z príjmov
|
odvod mesačných preddavkov
na daň z príjmov zo závislej činnosti a odvod osobitnej dane
vybraného ústavného činiteľa za október 2018
|
|
prevod finančných
prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za október 2018 na
osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke
|
|
do
8 dní
|
Poistné
|
odhlásiť zamestnanca
v pobočke Sociálnej poisťovne, odhlásiť sa z registra
zamestnávateľov v pobočke Sociálnej poisťovne, oznámiť zmenu
v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu
|
|
elektronicky
predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za
zamestnancov, ktorí si uplatnili nárok na dávku dôchodkového poistenia,
|
|
elektronicky
predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia odo dňa doručenia výzvy
Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie,
|
|
oznámiť pobočke
Sociálnej poisťovne prerušenie sociálneho poistenia, začiatok
a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmeny
v údajoch zamestnanca (priezvisko, stav, miesto trvalého pobytu),
platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím
dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov
|
|
predložiť pobočke
Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania
pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania
|
|
oznámiť pobočke
Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace
s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie
o nárokoch zamestnancov
|
|
prihlásiť
a odhlásiť v pobočke zdravotnej poisťovne zamestnancov a ich
zamestnávateľa
|
|
oznámiť
zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné
poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo
obdobného pracovného vzťahu zamestnancom
|
|
oznámiť
zamestnávateľovi zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie
odo dňa zmeny zamestnancom
|
|
do
30 dní
|
Miestne
dane
|
oznámiť správcovi dane
rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti ako aj zmenu
týchto skutočností
|
|
Do
konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca
|
Správa
dane
|
odo dňa získania
povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej
zárobkovej činnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane,
oznámiť vykonávanie činnosti, poberanie príjmov podliehajúcich dani,
zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu
|
|
Daň
z MV
|
podať daňové
priznanie pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania a pri zániku
daňovníka
|
|
Pred
nadobudnutím tovaru v hodnote 14 000 € bez DPH, pred prijatím
služby a pred dodaním služby do iného členského štátu
|
DPH
|
registrácia na DPH
pre povinnú osobu (neplatiteľa DPH), ak nadobúda v tuzemsku tovar
z iného členského štátu v hodnote nad 14 000 €
v kalendárnom roku, registrácia pred prijatím služby a pred dodaním
služby do iného členského štátu, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa
§ 15 ods. 1 zákona o DPH
|
|
|
| |
Aby porada bola efektívna a prínosná |
PRÍPRAVA PORADY - ak je vašou úlohou pripraviť a viesť poradu:
- pomenujte cieľ porady,
- vyberte jej účastníkov (max. 10 osôb),
- stanovte si čas (od - do),
- vopred oboznámte účastníkov s cieľom porady (napr. mailom),
- vyžiadajte si prípravu účastníkov - ak je to potrebné, včas ich oboznámte s tým, čo si majú pripraviť,
- pripravte si miestnosť porady, prípadné materiály a techniku (data projektor, PC..),
- držte sa stanovenej štruktúry - majte oporné body, aby ste nezabudli na dôležité veci,
- požiadajte niekoho o zápis z porady (ten po jej ukončení rozošlite všetkým účastníkom),
- poradu veďte nie monológom - dajte priestor na vyjadrenie všetkým rovnomerne,
- držte sa faktov,
- na záver urobte krátke zhrnutie, aby každému bolo jasné, čo má v najbližšom čase robiť.
- poďakujte za účasť a prípravu.
Porada by mala byť efektívnym stretnutím, nemala by byť samoúčelná (lebo už uplynul nejaký čas od tej poslednej) a mala by priniesť želaný efekt. Ten môžeme docieliť len ak si jasne pomenujeme, čo dosiahnuť chceme.
Plamínek (2008) hovorí o troch účeloch porád:
vymeniť si informácie,
hľadať riešenie problémov,
rozhodovanie.
INFORMATÍVNA PORADA by mala byť o skupinovej diskusii, nie o monológu jednotlivca. Predpokladáme, že cieľom výmeny informácií je posun v stave riešenia spoločnej úlohy, prípadne oboznamovanie tímu jeho jednotlivými členmi o čiastkových úlohách.
Úlohou "riešiteľskej" porady je hľadanie možností, ako vyriešiť zadanú úlohu. Výsledkom nemusí byť jedno riešenie, dobrým výsledkom môže byť i brainstorming, suma nápadov na možné riešenia, ktoré treba ďalej preveriť.
ROZHODOVACIA PORADA potom vyberá to riešenie, ktoré sa nakoniec realizuje. Ak má byť takáto porada efektívna, potom by sa malo jednať o rozhodovanie participatívne, kde sa na výbere najvhodnejšieho riešenia budú podieľať všetci prítomní. A nielen jeden človek, napr. vedúci.
Po tom, ako sme si pomenovali cieľ, je potrebné sa na poradu pripraviť. A nielen seba, ale aj všetkých ostatných zainteresovaných:
- stanovte čas a miesto konanie porady, uveďte menovitý zoznam jej účastníkov - mali by byť prítomní len ľudia, ktorých sa daný problém naozaj týka, max. 10 ľudí,
- pripravte si (v písomnej podobe) v bodoch jednotlivé témy, ktoré na porade chcete riešiť,
- pridajte k týmto bodom menovite, od koho z prítomných budete očakávať nejaké informácie - potrebujú sa na to pripraviť,
- naplánujte si časovú organizáciu porady. Nie je to zvyčajný postup, ale je efektívny. Ako pre človeka, ktorý poradu vedie, tak aj pre jej účastníkov. Je vhodné, pokiaľ si všetci môžu organizovať ďalší pracovný program a vedia, či je porada plánovaná na hodinu, alebo na celé dopoludnie. Je dôležité dodržať stanovený začiatok porady a tiež jej ukončenie. V tomto bode treba byť veľmi dôsledný a vyžadovať dodržiavanie času aj od ostatných,
- časový plán, spolu s očakávanou prípravou pošlite dostatočne vopred (nie dve hodiny...) napr. mailom alebo v tlačenej podobe všetkým zainteresovaným,
- zvážte, či na poradu potrebujete pripraviť nejaké pomôcky - flipchart, dataprojektor, premietacie plátno. Pomôžu vám zefektívniť priebeh porady - pokiaľ napr. píšete priebežné poznámky a najdôležitejšie body veľkými písmenami na flipchart, všetci prítomní sú stále v obraze, kam sa v danej téme posúvate. Na plátno napr. môžete premietnuť krátku prezentáciu, kde jasne a stručne zhrniete to, čo potrebujete povedať ostatným. Viacej si ľudia zapamätajú, pokiaľ spojíte viacej vnemov - nielen sluchový, ale aj zrakový,
- zamyslite sa nad tým, ako chcete poradu viesť, ako ju budete moderovať, pripravte si na účastníkov konkrétne otázky. Nezabudnite však dať priestor aj im samotným, najlepšie priebežne, na vyjadrenie ich názoru alebo položenie otázok. Obligátne "chce sa na záver niekto niečo spýtať" nestačí.
VEDENIE PORADY - pri samotnom vedení porady sa môžete inšpirovať napr. postupom, ktorý navrhuje Plamínek (2008). Odporúča sledovať nižšie uvedenú schému:
Plamínek, J.: Štruktúra porady
Definujte tému, overte, či jej všetci porozumeli a zistite, či ju akceptujú.
1. Ak sa nejedná o opakované stretnutie zohratého tímu, vymedzte role - rozsah práv, vedúcu pozíciu, zapisovateľa, zodpovednosti.
2. Dohoda o procese - akými metódami budete pracovať, aké budú čiastkové témy, či máte nejaké pravidlá pre komunikáciu, ako bude skupina postupovať v prípade problémov...
3. Pristúpte k veci samotnej - začnite diskutovať, riešiť alebo rozhodovať. Ak sa nedostanete k želanému výsledku, možno vám neostane nič iné, len sa znovu vrátiť na začiatok a zvážiť, či nemôžete byť úspešnejší po prehodnotení cieľa alebo nejakou zmenou procesu.
Napriek tomu, že sa dobre pripravíme, všetko okolo porady premyslíme, ostáva nám jej samotná realizácie. A tá si vyžaduje pomerne veľké umenie od toho, kto ju vedie, a to umenie "moderátorské" či "facilitátorské". Istým spôsobom je to umenie, pretože potrebujete ľudí udržať "pri vedomí".
Porada by mala byť efektívnym stretnutím, nemala by byť samoúčelná a mala by priniesť želaný efekt.
Človek, ktorý poradu vedie
zásadným spôsobom ovplyvňuje jej priebeh. Nemôže sa obávať aktívne vstupovať do procesu diania, nemal by váhať s prerušením skupiny, pokiaľ sa skupina výrazne odklonila od stanoveného postupu práce. Pokiaľ vedúci nevie odlíšiť podstatné veci od vedľajších, celá porada pravdepodobne nebude úspešná. Diskusia sa "vetví" a porada končí chaosom.
Nie je jednoduché udržať účastníkov porady v aktivite a v sústredenom vnímaní po celý čas trvania porady. Je to trochu o cviku, môžete si tiež pomôcť nejakými technikami. Nič by však nemalo byť umelé. Len preto, že danú techniku niekto odporúčal v časopise, alebo v knihe, nemusí u vás fungovať. Vy poznáte svojich ľudí, viete ako reagujú a vašim cieľom by malo byť, aby ste boli čo najprirodzenejší.
Jednu z možných metód odporúča Reháková (1998). Na to, aby sa pracovníci na porade dopracovali k očakávanému výsledku, mal by moderátor dodržať tzv. moderačný cyklus.
• Dôležitá je atmosféra - dobrú atmosféru treba pripravovať cielene vopred, ešte pred stanoveným začiatkom porady. S príchodiacimi sa môžeme neformálne rozprávať na tému blížiacej sa dovolenky alebo aktuálneho športového zápasu. Mala by to byť téma neutrálna, nie konfrontačná. Ak je začiatok porady stanovený na 9:00, bolo by vhodné o tomto čase aj začať, či už sú tam prítomní všetci účastníci alebo nie.
• Čo budeme robiť? Moderátor by mal zabezpečiť, aby určenú tému skutočne všetci pochopili, aby boli uzrozumení s cieľom porady. Je samozrejme možné, že v priebehu porady sa vynoria nové témy, otázky a je potrebné ich zodpovedať, resp. nejakým spôsobom riešiť. Žiadna otázka, návrh by nemali ostať nevypočuté - najjednoduchšie je, pokiaľ ich moderátor poznamená na flipchart a vo vhodnej chvíli sa k nim potom vráti.
• Štartovacia téma - na úvod môžete navrhnúť na riešenie taký bod programu, pri ktorom predpokladáte, že sa k riešeniu dopracujete ľahko. Rýchla dohoda môže podporiť motiváciu pre ďalšiu diskusiu. Pomôcť si môžete aj otázkou "Ktorú tému prosím považujete za najdôležitejšiu?"
• Riešenie problému - špecifikovali sme problém, hľadáme cesty, ako ho riešiť. Môžeme využiť opätovne zápis na flipchart - zozbierame nápady účastníkov, zoradíme ich do prehľadnej tabuľky. Ku každému pripíšeme prípadné riziká a výhody. Ideálne na konci tejto fázy vyberieme najvhodnejšie riešenie - dospejeme k dohode.
• Plánujeme opatrenia - po tom, ako sme sa rozhodli pre konkrétne riešenie, je vhodné vytvoriť niečo, ako "akčný plán" - teda akýsi sumár toho, čo je potrebné vykonať a kto je za to zodpovedný. Tento plán by mohol vyzerať napr. takto:
Čo? Tu celými vetami vpisujeme opatrenia, ktoré sa majú vykonať. Je dôležité zaznamenať celé znenie úlohy, pretože účastníci veľmi rýchlo zabudnú, na čom sa dohodli...
Načo? Definuje sa, čo daným opatrením chceme dosiahnuť. Záverečné hodnotenie potom robíme merateľnejším.
Kto? Všetky aktivity potrebujú mať určeného pracovníka, ktorý je zodpovedný za ich realizáciu. Jedného, konkrétneho pracovníka. Určenie "ekonomický úsek" nechá ľudí chladnými a konečného výsledku sa nedočkáte.
Dokedy? Uveďte presný dátum, dokedy má byť dané opatrenie realizované (dokedy má daný človek podať správu, dokedy má pripraviť rozpočet...)
Inf• Slúži na stanovenie spôsobu, akým bude zodpovedná osoba informovať ostatných zainteresovaných pracovníkov o realizácii opatrenia.
• Odbočili sme od témy? Niekedy debata ohľadne hľadania riešení môže prebiehať naozaj búrlivo. V prípade, že skupina odíde od stanovenej témy, môže ju moderátor priviesť späť.
• Zhrnutie na záver. Malo by slúžiť na zhrnutie priebehu a vyzdvihnutie prínosu práve končiacej porady. Je vhodné, ak oceníme účastníkov (za prípravu, aktívnu účasť, korektné vystupovanie a vypočutie návrhov ostatných...).
ZÁPIS Z PORADY - je vhodné, pokiaľ je už na začiatku stretnutia určený jeden človek, ktorý zapisuje informácie o priebehu porady, ako aj výstupy z nej. Po porade by ich mal do stanoveného času, v určenej forme, odovzdať všetkým prítomným.
Niekedy postačí jednoduchý zápis v textovom editore, rozoslaný mailom. Inokedy bude vhodnejšie zápis, prípadne tabuľku akčného plánu vytlačiť a osobne odovzdať účastníkom porady.
OSOBNÉ PROBLÉMY NA PORADU NEPATRIA - niekedy sa stane, že samotné riešenie problému prekryjú osobné problémy prítomných pracovníkov. Pokiaľ však má byť porada efektívna, tieto problémy na ňu nepatria.
Môže sa stať, že niekto z pracovníkov má "zlý deň" - ochorel, vieme že má rodinné problémy. Ak som v pozícií moderátora porady, môže sa citlivo spýtať, osamote s daným pracovníkom, či je pripravený a svoju rolu v rámci porady zvládne. Pokiaľ nie, je vhodnejšie ho ospravedlniť a pokiaľ sa to dá, poradu viesť radšej bez neho. I keď niektoré názory smerujú k striktnému oddeľovaniu súkromného a pracovného života, predsa len, všetko čím žijeme, čo nás trápi alebo teší, náš pracovný výkon a schopnosť sústrediť sa nevyhnutne ovplyvňuje.
Pokiaľ vieme, že trecie plochy vyplývajú zo vzájomných antipatii medzi pracovníkmi, možno postačí len viac komunikácie s nimi a zistenie pravej príčiny problémov. Ak problém pomenujeme a postavíme ho do roviny konkrétnych faktov, je ľahšie riešiteľný, než keď len podliehame emóciám, antipatiám.
FACILITÁCIA A MEDIÁCIA PRI VEDENÍ PORÁD
Čo znamenajú tieto dva cudzie pojmy? Kto to je facilitátor či mediátor? Ako môže pomôcť pri tom, aby sme naše porady premenili na efektívne?
Je pravdou, že ani jedného z nich, nebudú využívať malé organizácie, ktoré viac menej fungujú dobre a zvyčajne sa vedia na svojich postupoch dohovoriť.
Dobrým pomocníkmi však môžu byť tam, kde sa niečo zaseklo alebo sa pracovníci ocitli v situácií veľmi protichodných názorov a sami nevedia ako ďalej.
V latinčine slovo facile znamená ľahko, facilis je ľahko uskutočniteľný, facilitátor je teda "uľahčovač". Uľahčovač cesty k spoločnému riešeniu. Facilitátor obvykle navrhuje postup diskusie, sústreďuje pozornosť na stanovenú tému a zabraňuje odbiehaniu od nej. Sleduje a obmedzuje čas určený na jeden príspevok. Zabezpečuje, aby bol každý vypočutý.
Mediátor je prostredník vyriešenia situácie vo chvíli, keď zúčastnené strany nie sú schopné spolu komunikovať, alebo im to ide veľmi ťažko, uchyľujú sa k osobným útokom a nevedia spoločne hľadať pracovné riešenia. Pracovníci sa často "zaseknú" a všetko, čo druhá strana prinesie ako nápad, považujú automaticky za zlé.
Záver
Pri mediácií nikdy neriešime, kedy spor vznikol a "kto je vinný". Cieľom je dosiahnuť také riešenie, s ktorým budú všetky strany spokojné. Mediátor je potom prostredníkom, ktorí špecifickým postupom zaisťuje, aby ľudia dodržiavali dohodnuté pravidlá. Nerozhoduje o tom, o čom sa bude na porade hovoriť. Pomáha ľuďom, aby sa vedeli navzájom vypočuť a hľadali také riešenia, kde sa ich záujmy navzájom prekrývajú. Mediácia je zvyčajne dlhší proces, nerátajte, že mediátor príde na hodinu a problém je vyriešený.
Mgr. Mária Kopčíková
Použitá literatúra:
o Reháková,H.: Manažér 9 (1998); o Plamínek, J.: Vedení porad, Grada, 2007; o Plamínek, J.: Komunikaca a prezentace, Grada, 2008
|
|
| |
| PRÁVE VYCHÁDZAJÚ - MESAČNÍKY A ODBORNÉ PUBLIKÁCIE |
Poradca - (Poradca), č. 3/2019 (X/2018)
Zákon o vlastníctve bytov a nebytových pristorov - úplné znenie zákona s komentárom
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále - (PaM), č.12/2018 (X/2018)
Nedoplatok a preplatok na RZP - Ing. Jarmila Strählová
Zmena pracovných podmienok - PhDr. Petra Martončiková
Dane, účtovníctvo, odvody - bez chýb pokút a penále (DUO), č.11-12/2018 (X/2018)
Inventarizácia majetku a záväzkov - Ing. Ján Mitál
Zmeny účtovného obdobia na hosopodársky rok - Ing.Anton Kolembus
Onotematické odborné časopisy : Podnikáme ekonomicky a bezpečne bez chýb, pokút a penále - monotematika
100 otázok a odpovedí daň z príjmov FO a PO - otázky z praxe
Zákonník práce -úplné znenie zákona (A6, 240 str.)
Školský zákon - úplné znenie zákona ( A6, 278 str.)
Zákon o strelných zbraniach a strelive
Daňová optimalizácia - správne optimalizovanie daňovej povinnosti
Odvody poistného 2018 - prehľad odvodov pre jednotlivé kategórie poistencov
Vnútropodnikové smernice
Kontrola podnikania
Podnikame bez chýb, pokút a penále
Daňové a mzdové zákony
Výkladový slovník pre verejnú správu - 1800 odborných pojmov a výrazov
Daňové a nedaňové výdavky 2018 - prehľad daňových a nedaň. výdavkoch
PRIPRAVUJEME
Poradca - (Poradca), č.4/2019 (XI/2018)
Zákon o verejnom obstarávaní - úplné znenie zákona s komentárom
Práce a mzdy - (PaM), č.1/2019 (XI/2018)
Ukončenie roka v mzdovej a pracovnej oblasti
Mladiství zamestnanci
Dane, účtovníctvo, odvody - bez chýb pokút a penále (DUO), č.1/2019 (XI/2018)
Daňové priznanie
Uplatňovanie DPH
1 000 riešení, č. 10-12/2018 (X/2018)
Vlastníctvo bytov
Koniec roka v účtovníctve
|
|
| |
Daň z príjmov FO a PO v praxi
S blížiacim sa koncom kalendárneho roka nastáva pre podnikateľov ale aj ostatné fyzické osoby aj koniec zdaňovacieho obdobia. Najprv je potrebné stanoviť základ dane. Čo všetko si môže daňovník uplatniť ako výdavok? Aký bude postup pri delení príjmov napríklad medzi manželmi?
Zákon o dani z príjmov - úplné znenie zákona s komentárom
mesačník Poradca 6-7/2018 (A5, 504 str.)
Odvod zrážkovej dane daňovému úradu - príspevok
mesačník DUO 10/2018 (A5, 80 str.)
100 otázok a odpovedí - daň z príjmov FO a PO
momotematika (A5, 120 str.)
Daňová optimalizácia
odborná monotematika (A5, 160 str.)
Zákon o dani z príjmov - úplné znenie zákona
Aktualizácia I/1 (A5, 200 str.)
Balíček Daň z príjmov FO a PO v
obsahuje:
Poradca 6-7/2018 - úplné znenie zákona s komentárom
DUO 10/2018 - príspevok
100 otázok a odpovedí - daň z príjmov FO a PO - monotematika
Daňová optimalizácia - monotematika
Aktualizácia I/1 - úplné znenie zákona
Cena balíčka je 35,50 €.
Cena balíčka so 50 % zľavou je 17,90 €.
Ušetríte 17,60 €.
V cene je zahrnuté poštovné, balné aj DPH.
Uvedená ponuka je platná do vypredania zásob. Vydavateľstvo si vyhradzuje právo nahradiť vypredanú publikáciu inou - adekvátnou k obsahu balíčka.
Spoločnosť s.r.o. v kocke
Tak ako v prípade každej obchodnej spoločnosti, tak aj v prípade s.r.o. je potrebné poznať organizáciu vnútropodnikového účtovníctva. Podobne to platí aj v prípade dani z príjmov. Aký postup bude s.r.o. uplatňovať pri odloženej dani? Čo znamená vedenie analytickej evidencie? Všetkým podnikateľom, živnostníkom, s.r.o. ponúkame balíček publikácií.
Vnútropodnikové účtovníctvo v s.r.o. - príspevok
mesačník DUO 9/2018 (A4, 80 str.)
Obchodný zákonník - úplné znenie zákona
Aktualizácia II/3 (A5, 384 str.)
Podnikáme ekonomicky a bezpečne -
momotematika - (A5, 382 str.)
Strelné zbrane a strelivo - úplné znenie zákona
(A6, 240 str.)
Personalistika a mzdy - príklady a riešenia problémov
mesačník 1000 riešení 5/2018 (A5, 96 str.)
Balíček Spoločnosť s.r.o. v kocke obsahuje:
DUO 9/2018 - príspevok
1000 Riešení 5/2018 - príklady a riešenia problémov
Aktualizácia II/3 - úplné znenie zákona
Strelné zbrane a strelivo - úplné znenie zákona
Podnikáme bezpečne a ekonomicky - monotematika
Cena balíčka je 28,30 €
Cena balíčka so 30 % zľavou je 19,80 €.
Ušetríte 8,50 €.
V cene je zahrnuté poštovné, balné aj DPH.
Uvedená ponuka je platná do vypredania zásob. Vydavateľstvo si vyhradzuje právo nahradiť vypredanú publikáciu inou - adekvátnou k obsahu balíčka.
Koniec roka v účtovníctve
Ukončenie roka je proces, ktorý zahŕňa celý rad činností, počnúc inventarizáciou majetku a záväzkov a končiac zostavením účtovnej závierky. Ktoré účtovné jednotky majú povinnosť inventarizovať majetok? Ako správne ukončiť rok v účtovníctve? V našich publikáciách poradíme ekonómom, účtovníkom, audítorom, podnikateľom, FO, SZČO.
Vnútropodnikové smernice - odborná publikácia (A5, 288 str.)
Vnútropodnikové smernice - odborná publikácia
(A5, 288 str.)
Účtovníctvo - zákony a predpisy - úplné znenie zákona
monotematika (A5, 300 str.)
Súvzťažnosti pre PÚ
momotematika (A5, 352 str.)
Ekonomický slovník
(A5, 264 str.)
Účtovníctvo - príklady a riešenia problémov
mesačník 1000 riešení 10-12/2018 (A5, 220 str.)
Balíček Koniec roka v účtovníctve
obsahuje:
Vnútropodnikové smernice - monotematika
1000 riešení 10-12/2018 - príklady a riešenia problémov
Účtovníctvo - zákony a predpisy - monotematika
Súvzťažnost pre PÚ - monotematika
Ekonomický slovník
Cena balíčka je 45,50 €.
Cena balíčka so 50 % zľavou je 22,70 €.
Ušetríte 22,70 €.
V cene je zahrnuté poštovné, balné aj DPH.
Uvedená ponuka je platná do vypredania zásob. Vydavateľstvo si vyhradzuje právo nahradiť vypredanú publikáciu inou - adekvátnou k obsahu balíčka.
Ceny balíčkov sú konečné, vrátane DPH a distribučných nákladov.
Uvedená ponuka je platná do vypredania zásob. Vydavateľstvo si vyhradzuje právo nahradiť vypredanú publikáciu inou - adekvátnou k obsahu balíčka.
Balíčky si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@poradca.sk
RADI ODPOVIEME NA VAŠE OTÁZKY TELEFONICKY, PRÍPADNE EMAILOM DENNE OD 9:00 DO 15:00
Publikácie vydavateľstva si môžte objednať na internetovej stránke, alebo telefonicky na číslach uvedených v sekcii kontakty.
E-mailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určena čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina.
- Tieto e-mailové noviny Vám boli doručené výlučne na základe žiadosti o zasielanie e-mailových novín.
- Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len pre vlastné účely, nesmú býť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!
|
|
| |
| Adresa: |
|
E-mail: |
MK Media, s.r.o.
Martina Rázusa 1140
010 01 Žilina
Slovenská republika
|
|
objednavky@exicon.eu
|
| |
IČO: 36419176
DIČ: 2021832285
IČ DPH: SK2021832285
|
|
|
|
|
| |
| Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 15012/L. |
|
|
V prípade, že ste si noviny osobne nevyžiadal(a), alebo si želáte ukončiť ich zasielanie na Vašu adresu, zašlite prosím správu
s predmetom NEPOSIELAŤ vrátane originálnej správy na adresu objednavky@exicon.eu, následne budete vyraden(á) z databázy príjemcov e-mailových novin.
|
| Copyright (c) MK Media, s.r.o, 2015 |