| |
TÉMA NOVÍN
Daň vyberaná zrážkou |
Vyberanie dane zrážkou je osobitný spôsob vyberania dane z príjmov, pri ktorom za daňovníka vyberá daň platiteľ dane. Daň vyberaná zrážkou je upravená v § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Ustanovenie taxatívne vymenúva príjmy podliehajúce zrážkovej dani, definuje základ dane, sadzbu dane a upravuje postup pri vyberaní dane zrážkou predovšetkým na strane platiteľa dane, ale aj na strane daňovníka.
Ustanovenia § 43 ZDP upravujú v roku 2013 nasledovné novely ZDP :
- zákon č. 395/2012 Z.z. účinný od 1. 1. 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 135/2013 Z.z. účinný od 1. 7. 2013 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Systém vyberania zrážkovej dane podľa ustanovenia § 43 ZDP je s účinnosťou od 1. 1. 2011 založený na princípe, podľa ktorého takto vybraná daň je v zásade považovaná za daňovú povinnosť splnenú. Len vo výnimočných prípadoch, taxatívne uvedených v § 43 ods. 6 ZDP, môže byť vybraná daň považovaná za preddavok na daň, ktorý sa vysporiada prostredníctvom podaného daňového priznania.
Daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenti SR) môžu považovať zrazenú daň za preddavok len pri príjme, ktorý dosiahli z vyplatenia (vrátenia) podielových listov. Zrazená daň sa však aj v tomto prípade považuje za splnenú daňovú povinnosť u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, Fondu národného majetku SR a Národnej banky Slovenska.
Daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenti SR) môžu zrazenú daň uplatniť ako preddavok na daň okrem príjmu dosiahnutého z vyplatenia (vrátenia) podielového listu aj napr. z príjmov umelcov, športovcov, a vo vymedzených prípadoch aj z výnosov v z dlhopisov, licenčných poplatkov, z nájomného, úrokov a iných výnosov z úverov a pôžičiek.
Platiteľ dane
Platiteľom dane je spravidla osoba, ktorá zdaniteľný príjem vypláca. Podľa § 2 písm. v) ZDP platiteľom dane je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.
Osobitným spôsobom je v § 43 ods. 13, 14 a 16 ZDP (s účinnosťou od 1. 7. 2013 v § 13, 14 a 15 ZDP) vymedzená osoba platiteľa dane v prípade:
- príjmov fondu prevádzky, údržby a opráv, kedy platiteľom dane je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
- výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok (okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok) plynúcich do 30. júna 2013 fyzickým osobám, daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie, Fondu národného majetku SR, Národnej banke Slovenska a daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou – právnickej osobe, ktorá na území SR nepodniká prostredníctvom stálej prevádzkarne, kedy platiteľom dane je obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú.
S účinnosťou od 1. júla 2013 (zákon č.135/2013 Z.z.) výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok plynúce po 30. 6. 2013 fyzickým osobám sú zdaňované prostredníctvom daňového priznania a u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedené výnosy nie sú príjmom zo zdroja na území SR. V prípade výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok plynúcich po 30.6.2013 daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie, Fondu národného majetku SR a Národnej banke Slovenska je platiteľom dane daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, Fond národného majetku SR a Národná banka Slovenska,
- výnosov zo štátnych dlhopisov, štátnych pokladničných poukážok a výnosov z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie, Fondu národného majetku SR a Národnej banke Slovenska, kedy platiteľom dane je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, Fond národného majetku SR a Národná banka Slovenska.
V týchto prípadoch sú v postavení platiteľa dane osoby, ktoré príjem nevyplácali, ale naopak, získali ho, a to aj napriek tomu, že nie sú právnymi vlastníkmi veci, z využitia ktorej takýto príjem plynie.
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov zriadené vlastníkmi bytov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) sa stáva platiteľom dane vtedy, ak na ním zriadený účet fondu prevádzky, údržby a opráv plynú príjmy vymedzené v § 43 ods. 3 písm. g) ZDP za prenájom spoločných nebytových priestorov, zo sankcií súvisiacich s použitím tohto fondu a z predaja spoločných nebytových priestorov. Táto právna úprava je ústretovým krokom voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov, pretože ich zbavuje povinnosti zdaniť prislúchajúcu časť z príjmov z prenájmu alebo predaja nimi osobne.
Obchodník s cennými papiermi je platiteľom dane vyberanej zrážkou v prípade, ak emitent vypláca výnosy z dlhopisov alebo výnosy z pokladničných poukážok prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi. V ostatných prípadoch je osobou platiteľa dane samotný emitent, ktorý tieto príjmy vypláca.
Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, Fond národného majetku SR a Národná banka Slovenska je platiteľom dane vyberanej zrážkou v prípade, ak mu plynú výnosy zo štátnych dlhopisov, štátnych pokladničných poukážok a s účinnosťou od 1. 7. 2013 aj z iných ako štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok, a výnosy z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok .
V súlade s § 48 ZDP platiteľom dane podľa § 43 ZDP je aj fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí (zahraničný platiteľ dane) v prípadoch uvedených v ustanovení § 48 ZDP.
Základ dane a sadzba dane
V zásade platí, že základom dane pre daň vyberanú zrážkou je hrubý príjem neznížený o výdavky (§ 43 ods. 4 ZDP).
Výnimky z tohto pravidla sú uvedené:
- v § 43 ods. 5 ZDP:
- pri dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia a plneniach z poistenia pre prípad dožitia určitého veku je základom dane pre daň vyberanú zrážkou plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné,
- pri autorských honorároch je základom dane príjem znížený o zrazený príspevok podľa § 1 zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch (príspevok do literárneho fondu),
- pri výnosoch z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, ktoré plynú do 30. 6. 2013 daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie, Fondu národného majetku SR a Národnej banke Slovenska je základom dane pre daň vyberanú zrážkou výnos z predaja znížený o ich obstarávaciu cenu a poplatky súvisiace s obstaraním,
- pri výnosoch (príjmoch) z dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods.3 písm.i) ZDP] a výnosoch (príjmoch) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods.3 písm.l) ZDP] plynúcich od 1. 7. 2013 daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie, Fondu národného majetku SR a Národnej banke Slovenska je základom dane úhrn týchto výnosov (príjmov) v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich vyplateniu, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka znížených o obstarávaciu cenu dlhopisov vyradených z majetku v súlade s príslušnými postupmi účtovania a poplatky súvisiace s ich obstaraním,
- v § 43 ods. 9 ZDP – pri výnosoch z cenných papierov, ktoré plynú príjemcovi od správcovskej spoločnosti, je základom dane pre daň vyberanú zrážkou vyplácaný výnos z majetku v podielovom fonde znížený o príjmy správcovských spoločností, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vrátane prijatých podielov na zisku, ktoré nie sú predmetom dane,
- v § 43 ods. 10 ZDP – pri vyplatení (vrátení) podielového listu základom dane pre daň vyberanú zrážkou je kladný rozdiel medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je predajná cena podielového listu pri jeho vydaní.
Ak je daňovník platiteľom dane z pridanej hodnoty v SR, zrážka dane sa vykoná zo sumy zdaniteľného príjmu bez dane z pridanej hodnoty.
Daň vyberaná zrážkou sa vypočíta zo základu dane, pričom sa použije sadza dane podľa § 43 ods.1 ZDP vo výške 19 %. Pokiaľ ide o príjmy plynúce daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, pre daň vyberanú zrážkou sa použije sadzba dane vo výške 19 %, ak však ide o daňovníka, ktorý je rezidentom štátu, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, daň takto stanovená nepresiahne výšku maximálnej dane určenej v príslušnej medzinárodnej zmluve.
V tejto súvislosti treba poznamenať, že rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie príslušnej medzinárodnej zmluvy je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v zmluvnom štáte, s ktorým je táto medzinárodná zmluva uzatvorená a preukázanie splnenia aj iných podmienok vyžadovaných zmluvou, a to pred výplatou, poukázaním alebo pripísaním príjmu.
Základ dane a daň sa podľa § 47 ods. 1 ZDP zaokrúhľujú na eurocenty nadol, v prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene bez zaokrúhlenia.
Povinnosti platiteľa dane
Podľa § 43 ods. 10 ZDP je platiteľ dane povinný vykonať zrážku dane v momente, kedy príjem vypláca, poukazuje alebo pripisuje v prospech daňovníka. Ide teda o moment, keď platiteľ príjmu uhrádza svoj záväzok, napr. formou hotovostnej úhrady, bezhotovostnej úhrady prostredníctvom bankového účtu, formou započítania záväzku platiteľa dane s pohľadávkou voči prijímateľovi príjmu, formou pripísania úroku na účet a pod. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka, pričom za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie.
Platiteľ dane je povinný podľa § 43 ods. 11 ZDP zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac (s výnimkou prípadu, ak správca dane na žiadosť platiteľa určil iný postup). Správcom dane je v tomto prípade miestne príslušný daňový úrad platiteľa dane.
Platiteľ dane je súčasne povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane. ZDP neustanovuje formu tohto oznámenia. Vzor oznámenia uverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR je len odporúčané tlačivo, preto správca dane akceptuje akúkoľvek písomnú formu oznámenia obsahujúcu potrebné údaje v súvislosti so zrazením a odvedením dane.
Registračná povinnosť platiteľa dane
Okrem povinnosti vyberať daň za daňovníka má platiteľ dane aj registračnú povinnosť. V súlade s § 49a ods. 3 ZDP vzniká fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá sa stane platiteľom dane, registračná povinnosť alebo oznamovacia povinnosť v závislosti od toho, či už je registrovaná podľa § 49a ods. 1 alebo 2 ZDP. Ak táto osoba je už registrovaná, je povinná, na účel vykonania zmien v registrácii, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane, že sa stala platiteľom dane. Ak nie je registrovaná, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľa dane.
Postup pri registrácii daňovníka, náležitosti žiadosti o registráciu, konanie na základe výzvy správcu dane (odstránenie nedostatkov, nesplnenie registračnej povinnosti) upravuje § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).
V prípade, že dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa ZDP, postupuje platiteľ dane podľa § 49a ods. 6 ZDP. Postup pri oznamovaní zmien skutočností uvedených pri registrácii podľa daňového poriadku je upravený v § 67 ods. 9 a 11 daňového poriadku.
Vysporiadanie nesprávne zrazenej dane
S účinnosťou od 1. januára 2012 bol do ZDP doplnený § 43a, podľa ktorého postupuje daňovník, ak má pochybnosti o správnosti zrazenej dane platiteľom dane. V súlade s týmto ustanovením môže do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane došlo, požiadať platiteľa dane o vysvetlenie a preukázať svoje pochybnosti. Platiteľ dane je povinný v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti daňovníkovi písomne odpovedať a prípadnú chybu v tejto lehote aj opraviť. V prípade nesplnenia tejto povinnosti alebo nesúhlasu daňovníka s postupom platiteľa dane po doručení písomného vysvetlenia (§ 43a ods. 2 ZDP), môže daňovník podať v zákonom určených lehotách na platiteľa dane sťažnosť správcovi dane. O sťažnosti rozhoduje na základe § 43a ods. 3 ZDP správca dane miestne príslušný platiteľovi dane, ktorý sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu alebo vyhovie čiastočne a platiteľovi dane uloží povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote, alebo sťažnosť zamietne. Platiteľom dane nevykonaná náprava uložená rozhodnutím správcu dane má za následok uloženie pokuty podľa daňového poriadku.
Ak platiteľovi dane vznikla zo ZDP povinnosť zraziť daň, ale platiteľ ju zrazil v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ako vyplýva zo ZDP, vzniknutý rozdiel je nedoplatkom, resp. preplatkom platiteľa dane, ktorý sa vysporiada prostredníctvom platiteľa dane. V prípade preplatku môže platiteľ dane požiadať o jeho vrátenie svojho miestne príslušného správcu dane, ktorý pri vrátení preplatku postupuje podľa § 79 daňového poriadku. Daňovník môže požiadať o vrátenie preplatku platiteľa dane.
V osobitných prípadoch vymedzených v Článku 4 usmernenia MF SR č. 5005/2000-7 uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 8/2000 (príjmy charakteru dividend, úrokov, licenčných poplatkov) môže daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je rezidentom štátu, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, požiadať o vrátenie dane, resp. rozdielu dane zrazenej podľa ZDP a dane, ktorá mala byť zrazená podľa medzinárodnej zmluvy, aj Daňový úrad Bratislava.
Postup daňovníka
V súlade s § 4 ods. 7 a § 17 ods. 3 písm. a) ZDP sa do základu dane nezahŕňa príjem, pri ktorom je vybraním dane zrážkou daňová povinnosť splnená. Do základu dane sa zároveň nezahrnujú príjmy, pri ktorých ZDP umožňuje daň vybranú zrážkou považovať za preddavok na daň, ale daňovník nevyužije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň.
Podľa § 43 ods. 6 ZDP sa daňová povinnosť daňovníka z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Ak daňovník podáva daňové priznanie, do základu dane nezahrnie tento príjem a v daňovom priznaní neuvádza ani daň vybranú zrážkou. Rovnako sa postupuje pri príjme, pri ktorom daňovník nevyužil možnosť považovať daň vybranú zrážkou za preddavok na daň.
Výnimkou sú taxatívne určené príjmy v § 43 ods. 6 písm. a) až d) ZDP [od 1.7.2013 v § 43 ods.6 písm.a) až c) ZDP], pri ktorých je možné daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň. Ak sa daňovník pri týchto príjmoch rozhodne daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň, musí podľa § 43 ods. 7 ZDP podať daňové priznanie, v ktorom do zdaniteľných príjmov zahrnie aj príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, pričom zrazený preddavok odpočíta od dane vypočítanej v daňovom priznaní. Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, zahrnie do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane (§ 43 ods. 8 ZDP). Pokiaľ suma vybranej dane zrážkou prevyšuje výšku dane vypočítanú v daňovom priznaní, má daňovník nárok na vrátenie daňového preplatku za podmienok uvedených v § 79 daňového poriadku.
Daň vyberaná zrážkou sa považuje za preddavok:
- u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, FNM a NBS), ak bola vybraná:
- z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia),
- u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta), ak bola vybraná:
- z príjmov podľa § 16 ods. písm. d) ZDP – príjem umelca, športovca, artistu a spoluúčinkujúcich osôb z činnosti vykonávanej na území SR,
- z výnosov z dlhopisov plynúcich do 30.6.2013 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) bod 3 ZDP (právnická osoba), ktorý na území SR nepodniká prostredníctvom stálej prevádzkarne,
- u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je rezidentom niektorého z členských štátov Európskej únie alebo štátov tvoriacich Európsky hospodársky priestor, ak bola vybraná:
- z príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1, 2 a 4 ZDP, t. j. z licenčných poplatkov za poskytnutie a použitie priemyselných práv, autorských práv, z nájomného za prenájom hnuteľných vecí,
- z úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov,
- z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia).
Ak sa pri týchto vymedzených príjmoch rozhodnú považovať zrazenú daň za preddavok spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností, môžu si odpočítať pomernú časť dane, ktorá bola zrazená spoločnosti v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.
Ak tieto príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a pri ktorých možno považovať vybranú daň za preddavok, plynú manželom z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) môžu si odpočítať časť dane v rovnakom pomere, v akom sa podľa § 4 ods. 8 ZDP zdaňujú tieto príjmy. Ak napríklad plynú manželom príjmy z vyplatenia (vrátenia) podielových listov, pre uplatnenie tohto ustanovenia je podstatné, aby podielové listy, z ktorých príjmy plynú, patrili do BSM a nie je rozhodujúce, na meno ktorého z manželov je podielový list vedený.
Daňovník, ktorý sa rozhodne v súlade s § 43 ods. 7 ZDP považovať zrazenú daň za preddavok, priloží k daňovému priznaniu kópiu potvrdenia o príjme a zrazenej dani, ak povinnosť predloženia tejto prílohy vyplýva z príslušného tlačiva daňového priznania. Ak je predmetom zdanenia príjem patriaci do BSM, potvrdenie môže byť vystavené na meno ktoréhokoľvek z manželov.
Ing. Jana Bielená
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DÚVaP 92013)
|
|
| |
| ČITATELIA SA PÝTAJÚ,ODBORNÍCI ODPOVEDAJÚ |
ODPLATA ZA AUTORSKÉ PRÁVA
Slovenský rezident zaplatil českému rezidentovi odplatu za použitie autorského práva k filmu.
Je slovenský rezident povinný zraziť daň z príjmu?
Zdaniteľným príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR je podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 2 aj odplata za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu. Tento príjem sa podľa § 43 ZDP zdaňuje daňou vyberanou zrážkou, pričom na zdanenie sa použije sadzba dane podľa § 43 ods.1 ZDP vo výške 19 %.
Nakoľko je však SR v daňových vzťahoch k ČR viazaná zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia o zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003), platiteľ dane musí pri zdanení predmetného príjmu vychádzať aj z príslušných ustanovení tejto zmluvy. Predmetný príjem je kultúrnym licenčným poplatkom a spadá do rámca článku 12 citovanej zmluvy, podľa ktorého je zdaniteľný len v štáte rezidencie prijímateľa príjmu, t. j. v tomto prípade je zdaniteľný len v ČR.
Záver
Z uvedeného vyplýva, že SR nemá právo na zdanenie príjmov z kultúrnych licenčných poplatkov, ktoré plynú rezidentom ČR za poskytnutie autorského práva k filmu, preto slovenský rezident nezrazí z vyplácaného príjmu daň vyberanú zrážkou. Z tohto dôvodu slovenský rezident neodvedie daň a ani mu nevzniká povinnosť podať oznámenie o odvedení zrážky dane.
SPLATNOSŤ DANE
Vlastníci bytov a nebytových priestorov v roku 2013 prenajali nebytový priestor FO, ktorá v ňom prevádzkuje krajčírstvo. Mesačné platby od nájomcu za prenájom nebytového priestoru plynuli priamo na bankový účet fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci.
Kedy je daň z príjmu splatná?
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako platiteľ dane odvedie daň vo výške 19 % z úhrnu všetkých príjmov z nájomného za nebytový priestor, ktoré boli pripísané na účet fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013, svojmu miestne príslušnému daňovému úradu v lehote najneskôr do 15. 1. 2014 a súčasne podľa § 43 ods. 11 ZDP predloží správcovi dane oznámenie o odvedení dane.
REGISTRAČNÁ POVINNOSŤ PLATITEĽA DANE
Daňovník – rezident SRN mal slovenskou bankou pripísané úroky z účtu. Banka zrazila z úrokov daň, nakoľko do termínu ich pripísania jej daňovník nepredložil potvrdenie o daňovej rezidencii v SRN.
Má daňovník nárok na vrátenie dane?
Keďže v súlade s článkom 11 Zmluvy medzi ČSSR a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 18/1984 ) môžu byť úroky vyplatené daňovému rezidentovi SRN zdanené výlučne v SRN, daňovník – rezident SRN trvá na vrátení zrazenej dane v SR.
V predmetnom prípade daňovník môže požiadať o vrátenie dane zrazenej v rozpore so zmluvou platiteľa dane, ktorý zrážku dane vykonal, alebo Daňový úrad Bratislava.
Záver
K žiadosti o vrátenie dane zrazenej v rozpore so zmluvou daňový rezident SRN priloží doklady preukazujúce miesto jeho rezidencie v čase poberania úrokového príjmu a prípadne ďalšie relevantné dokumenty preukazujúce nárok na oslobodenie úrokového príjmu od dane podľa zmluvy (napr. potvrdenie o zaplatení dane, ak bolo správcom platiteľa dane vydané, alebo potvrdenie o zrazení a odvedení dane, vydané slovenským platiteľom dane, číslo účtu, na ktorý má byť nesprávne zrazená daň alebo jej časť vrátená a v prípade niektorých zmlúv aj preukázanie skutočného vlastníctva príjmu).
ZDANITEĽNÝ PRÍJEM V SR
Daňovník, PO so sídlom v Luxemburgu, uzavrel so slovenskou spoločnosťou zmluvu, predmetom ktorej je príprava a vedenie rokovaní o uzatvorení zmluvy s inou slovenskou spoločnosťou a organizačné zabezpečenie plnenia zmluvy. Platby za vykonané práce predstavujú vo všeobecnosti úhrady za služby.
Sú úhrady zdaniteľným príjmom v SR podliehajúcim dani vyberanej zrážkou?
Pretože ide o služby vykonávané na území SR, podľa § 16 ods. 1 písm. c) ZDP sú úhrady zdaniteľným príjmom v SR podliehajúcim dani vyberanej zrážkou. Nakoľko je SR v daňových vzťahoch k Luxemburskému veľkovojvodstvu viazaná zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 227/1993), má táto zmluva prednosť pred ZDP. Podľa článku 7 - Zisky podnikov tejto zmluvy zisky luxemburskej právnickej osoby sa zdaňujú výlučne v štáte rezidencie, t. j. v Luxemburgu. V SR by boli zdaniteľné tieto príjmy len v prípade, ak by luxemburský podnik vykonával túto činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR.
Záver
V tomto prípade teda slovenská spoločnosť nezrazí daň z úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a vyplatí mu plnú sumu úhrady. Podmienkou na uplatnenie oslobodenia príjmu od dane v SR je preukázanie rezidencie luxemburskej spoločnosti platiteľovi príjmu.
ZMLUVA O KONTROLNEJ ČINNOSTI
Nemecká spoločnosť špecializovaná na audit kvality výrobkov uzavrela so slovenskou spoločnosťou zmluvu o kontrolnej činnosti. Zaviazala sa v nej po dobu jedného roka na pracovisku slovenskej firmy vykonávať dozor nad výrobnou technológiou a navrhovať organizačné a technické zlepšenia smerujúce k dosiahnutiu vyššej kvalitatívnej úrovne.
Bude príjem nemeckej spoločnosti z poskytnutých služieb, ktorých zdroj je na území SR zdaniteľným príjmom?
Podľa § 16 ods. 1 písm. c) ZDP príjem nemeckej spoločnosti z poskytnutých služieb, ktorých zdroj je na území SR, je zdaniteľným príjmom, a to zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 2 ZDP. Slovenská republika má však podľa článku 7 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku uzatvorenej medzi ČSSR a Spolkovou republikou Nemecko (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 18/1984) právo na zdanenie príjmu nemeckej spoločnosti, ak ide o príjmy dosiahnuté činnosťou stálej prevádzkarne. Podľa § 16 ods. 2 ZDP a článku 5 ods. 1 zmluvy sa stálou prevádzkarňou rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky.
Keďže nemeckému poskytovateľovi je na území Slovenskej republiky dané k dispozícii pevné miesto pre podnikanie, ktorým je vybavené kontrolné pracovisko, a výkon činnosti (poskytovanie služieb) prostredníctvom tohto miesta presiahne obdobie je 6 mesiacov (§ 16 ods. 2 ZDP), vzniká nemeckej spoločnosti trvalé miesto (zariadenie) na podnikanie, t.j. vzniká stála prevádzkareň.
V tomto prípade, príjem nemeckej spoločnosti za poskytnuté služby prostredníctvom stálej prevádzkarne sa zdania prostredníctvom daňového priznania. Z týchto príjmov sa teda daň nevyberá zrážkou.
Záver
Je potrebné dodať, že pokiaľ by služby poskytoval na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne daňový rezident zo štátu, ktorý nie je členským štátom EU alebo ďalších štátov EHP, musia platitelia príjmu (slovenskí zákazníci) uplatňovať § 44 ods. 2 ZDP. Ak totiž takémuto poskytovateľovi služieb vznikla stála prevádzkareň, platiteľ príjmu podľa § 44 ods. 2 ZDP zráža v prospech svojho miestne príslušného správcu dane zabezpečenie vo výške 19 % .
(viac riešení problémov nájdete v mesačníku 1000 riešení 9/2013 )
|
|
| |
Čiastka 65/2013
283/2013 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 243/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na námorné vybavenie v znení neskorších predpisov
Čiastka 66/2013
284/2013 Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o podrobnostiach o výške poskytovanej podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania, o všeobecných podmienkach poskytnutia podpory a o obsahu žiadosti
285/2013 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 125/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spracúvaní starých vozidiel a o niektorých požiadavkách na výrobu vozidiel v znení neskorších predpisov
286/2013 Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o predkladaní údajov o poplatkoch uvedených v cenníkoch pre fyzické osoby-nepodnikateľov bankami a pobočkami zahraničných bánk
287/2013 Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o výške štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2014
|
|
| |
Personálne riadenie– riadenie ľudských zdrojov?
Manažment súčasnosti reflektuje na potrebu klásť dôraz na ľudí v oveľa väčšej miere, ako kedykoľvek v minulosti. A to nielen na poli akademickom, vednom, ale aj v bežnej manažérskej praxi. Ľudské zdroje v rozvoji úspešnej firmy zohrávajú nenahraditeľnú úlohu. V minulosti sa im nevenovala taká pozornosť, ako dnes, v trhových podmienkach.
Personálna práca
ktorá sa venuje starostlivosti o ľudské zdroje, prešla vo svojom vývoji rôznymi etapami. Prvá etapa – personálna administratíva zahŕňala len základné administratívne práce a procedúry spojené so zamestnávaním ľudí, odmeňovaním a vedením evidencie o nich. Neskôr v sebe zahŕňala aj základnú povinnú starostlivosť o zamestnancov, obmedzovala sa len na pasívnu funkciu. Ľudské zdroje sa považovali za menej dôležité ako ostatné zdroje v organizácií. Druhá etapa– personálne riadenie zahŕňalo systematické vykonávanie personálnych činností, ako sú analýza práce, personálne plánovanie, výber, hodnotenie a rozvoj zamestnancov, plánovanie kariéry. Išlo teda o aktívne hľadanie účinných spôsobov, ako ovplyvňovať správanie zamestnancov s cieľom dosiahnuť zvyšovanie produktivity práce. V tejto etape boli ľudské zdroje rovnako dôležité ako ostatné zdroje v podniku – hlavným cieľom bolo nájsť správneho človeka na správne miesto. Tretia etapa – riadenie ľudských zdrojov zahŕňa riadenie ľudí takým spôsobom, ktorý vedie k zvýšeniu výkonnosti organizácie pri dosiahnutí osobných cieľov zamestnancov. Ľudské zdroje považuje za tie najdôležitejšie zdroje v organizácií do ktorých sa oplatí investovať – cieľom je správnemu človeku nájsť správne miesto. Personálny manažment, nazývaný niektorými autormi aj riadenie
ľudských zdrojov, je najvyššia etapa personálnej práce. Je to podnikateľsky orientovaná filozofia, ktorej cieľom je dosiahnuť konkurenčnú výhodu.
Konkurenčná výhoda
sa dá len ťažko napodobniť. Predstavuje taký spôsob uskutočňovania personálnej práce, kde sa riadenie ľudských zdrojov stáva najdôležitejším z celého podnikového riadenia. Uznáva ľudský
potenciál, ako nositeľa pracovnej sily s jeho vedomosťami, schopnosťami, zručnosťami. Považuje ho za najdôležitejší zdroj, ktorý môže zabezpečiť firme efektívnu produkciu, do ktorého sa oplatí investovať. V čom je rozdiel? Na túto otázku odpovedal Armstrong (1987): „Niektorí personálni manažéri považujú riadenie ľudských zdrojov len za množstvo hesiel, alebo staré víno v nových fľašiach. Ono v skutočnosti nemôže byť nič viac nič menej, než iný názov pre personálne riadenie, ale ako to obvykle cítime, jeho cena spočíva v zdôraznení zaobchádzania s ľuďmi ako s rozhodujúcim zdrojom, ktorého riadenie je bezprostrednou úlohou vrcholového manažmentu ako súčasť procesu strategického plánovania podniku.“
Personálne riadenie a riadenie ľudských zdrojov sa zhodujú v týchto smeroch:
- personálne riadenie i riadenie ľudských zdrojov vychádzajú zo strategického riadenia,
- uznávajú, že za riadenie ľudí sú zodpovední línioví manažéri. Personálny útvar poskytuje len služby, aby umožnili manažérom vykonávať ich povinnosti,
- personálne riadenie a najmä mäkká verzia riadenia ľudských zdrojov sa zhodujú v pohľade na rešpektovanie jednotlivca – vyváženosť potrieb organizácie a jednotlivca a rozvíjanie ľudí v záujme dosiahnutia maximálnej úrovne ich schopností pre ich vlastné uspokojenie a pre ľahšie plnenie cieľov organizácie,
- uznávajú že jednou z najdôležitejších funkcií je prispôsobovanie sa ľudí neustále sa meniacim požiadavkám organizácie,
- využívajú rovnakým spôsobom personálne činnosti,
- kladú dôraz na zamestnanecké vzťahy a proces komunikácie a spolupráce.
Personálne riadenie a riadenie ľudských zdrojov majú tieto rozdiely:
- personálne riadenie sa zameriava na iných než vedúcich pracovníkov, pričom riadenie ľudských
zdrojov sa týka viac vedúcich pracovníkov,
- v riadení ľudských zdrojov ide viac o aktivity líniových manažérov, personálne riadenie ovplyvňuje viac líniových manažérov,
- riadenie ľudských zdrojov zdôrazňuje význam zapojenia vyšších úrovní riadenia do riadenia kultúry, personálne riadenie vždy skôr pozerá na rozvoj organizácie a ním spojené sociálne orientované myšlienky.
Najvýznamnejší rozdiel spočíva v tom, že riadenie ľudských zdrojov je založené na manažérsky a podnikateľsky orientovanej filozofii. Je prvoradou strategickou aktivitou vyššieho manažmentu. Vyjadruje celkové záujmy organizácie, záujmy členov organizácie sú uznávané, no sú podriadené záujmom organizácie. Z toho pramení význam, ktorý sa prikladá strategickej integrácií, ktorá vychádza z vízie vrcholového manažmentu a jeho spôsobu vedenia. „Riadenie ľudských zdrojov je príliš dôležité, aby mohlo byť zverené personálnym manažérom“. Keď porovnávame riadenie ľudských zdrojov a personálne riadenie, objaví sa viac zhodných čŕt, než rozdielov.
Úloha riadenia ľudských zdrojov
je slúžiť tomu, aby bol podnik výkonný a aby sa jeho výkon neustále zlepšoval. Túto úlohu možno zabezpečiť cestou zlepšovania využitia všetkých zdrojov, ktorými podnik disponuje – t.j. materiálnych, finančných a ľudských, za pomoci informačných zdrojov. Na základe súčasnej teórie a praxe v prosperujúcich podnikoch toto riadenie dosahuje svoj hlavný cieľ plnením troch základných úloh zameraných na:
1. zabezpečenie potrebného počtu zamestnancov v požadovanej profesijnej a kvalifikačnejštruktúre a v dynamickom súlade so strategickými cieľmi podniku – podnik sa usiluje o zaradenie správneho človeka na správne miesto a snaží sa o to, aby tento človek bol neustále pripravený prispôsobiť sa meniacim požiadavkám pracovného miesta. Riadenie ľudských zdrojov musí vytvárať v organizácií prostredie, aby potreba a štruktúra pracovných miest, bola v súlade s počtom a štruktúrou zamestnancov, pričom každé pracovné miesto musí byť obsadzované zamestnancom, ktorý spĺňa požiadavky na výkon práce na danom pracovnom mieste. Pracovné miesto tiež musí poskytovať zamestnancovi priestor na sebarealizáciu. Popri plnení cieľov pre organizáciu, by malo umožniť zamestnancovi dosahovať aj osobné ciele, pružne zohľadňovať okrem počtu a požiadaviek pracovných miest aj ich prípadnú premenlivosť a s určitým predstihom na ne reagovať rozvojom pracovných schopností svojich zamestnancov.
2. zosúladenie správania zamestnancov so strategickými cieľmi podniku – čo znamená efektívne využívať pracovné schopností zamestnancov pomocou adekvátnych stimulačných nástrojov, formovanie tímov, efektívny štýl vedenia ľudí. To predpokladá systematické vzdelávanie a rozvoj zamestnancov. Patrí sem aj optimálne využívanie pracovných síl v podniku, využívanie fondu pracovnej doby a podobne.
3. personálny a sociálny rozvoj zamestnancov podniku – čo znamená rozvoj ich pracovných
schopností, rozvoj osobnosti, sociálnych vlastností, pracovnej kariéry smerujúcej k vnútornému
uspokojeniu z vykonávanej práce, k zblíženiu, či stotožneniu individuálnych záujmov a záujmov podniku a k uspokojovaniu sociálnych potrieb zamestnancov. V súčasnosti, keď sme svedkami
zmien v oblasti riadenia ľudských zdrojov, sa objavujú názory, že je potrebné zamerať sa
na inak definované hlavné úlohy, s inak stanovenými prioritami ako doteraz. Ide o úlohy riadenia ľudských zdrojov, ako je zlepšenie kvality pracovného života, zlepšenie rozvoja zamestnancov,
zvýšenie produktivity práce, zvýšenie spokojnosti zamestnancov, zvýšenie pripravenosti
na zmeny. V záujme plnenia týchto úloh sa riadenie ľudských zdrojov zameriava hlavne na také
aktivity, akými sú vzdelávanie a rozvoj zamestnancov, organizačný rozvoj, vytváranie pracovných
úloh, pracovných miest a organizačných štruktúr, formovanie personálu organizácie a plánovanie ľudských zdrojov. Základnou zmenou tradičného je poradie významu uvedených aktivít – keď do popredia sa dostáva formovanie efektívneho personálu, vzdelávanie a rozvoj vlastných zamestnancov, vrátane aktivít, ktoré slúžia efektívnosti podniku. Mimoriadny dôraz sa kladie na kvalitné a zdravé vzťahy v podniku a na starostlivosť o zamestnancov.
4. dodržiavanie všetkých zákonov v oblasti práce, zamestnanosti a ochrany ľudských práv.
Záver
Charakteristické pre riadenie ľudských zdrojov je, že vychádza zo strategického plánu organizácie,
je súčasťou strategického plánu a je s ním vertikálne prepojené, samozrejme musí byť s ním
v súlade. Zároveň sú jednotlivé personálne činnosti prepojené navzájom horizontálne. Musia
na seba nadväzovať. Strategické riadenie ľudských zdrojov vyjadruje prístup k riešeniu dlhodobých
záležitostí v podniku, týkajúcich sa ľudí v pracovnom procese. Je zamerané na vybudovanie
konkurenčnej výhody v ľudských zdrojoch. Táto konkurenčná výhoda sa od iných konkurenčných výhod líši tým, že je jedinečná, veľmi ťažko napodobniteľná a tým aj dlhšie udržateľná.
Ing. Oľga Poniščiaková
|
|
| |
September 2013
| Daň z príjmov |
30. 9. - pondelok |
podanie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za august 2013 |
| podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti za august 2013 |
| splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických a právnických osôb, ktoré mali v predchádzajúcom zdaňovacom období daň vyššiu ako 16 596,96 € |
| do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru |
odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za august 2013 |
| DPH |
20. 9. - piatok |
predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol v auguste 2013 49 790 € |
| podanie súhrnného výkazu k DPH za august 2013 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 100 000 € |
| 25. 9. – streda |
podanie daňového priznania k DPH za august 2013 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
| splatnosť DPH za august 2013 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou |
| Spotrebné dane |
25. 9. – streda |
podanie daňového priznania a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za august 2013 |
| Daň z motorových vozidiel |
30. 9. - pondelok |
splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 8 292 € |
| Poistné |
30. 9. - pondelok |
písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného v auguste 2013, keď platiteľom poistného začína a prestáva byť štát |
| do výplatného termínu |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za august 2013 |
|
|
| |
|
Názov krajiny
|
Názov meny
|
Mena
|
10.9.
|
11.9.
|
12.9.
|
13.9.
|
16.9.
|
17.9.
|
18.9.
|
| USA |
americký dolár
|
USD
|
1,324
|
1,3268
|
1,329
|
1,3295
|
1,3357
|
1,3356
|
1,3352
|
| Japonsko |
japonský jen
|
JPY
|
132,8
|
132,96
|
132,18
|
132,43
|
132,05
|
132,44
|
132,18
|
| Bulharsko |
lev
|
BGN
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
| Česká republika |
česká koruna
|
CZK
|
25,83
|
25,783
|
25,82
|
25,775
|
25,769
|
25,718
|
25,813
|
| Dánsko |
dánska koruna
|
DKK
|
7,4585
|
7,4587
|
7,4579
|
7,4573
|
7,4566
|
7,4572
|
7,4579
|
| V. Británia |
anglická libra
|
GBP
|
0,8438
|
0,8414
|
0,841
|
0,8399
|
0,8385
|
0,8397
|
0,8358
|
| Maďarsko |
maďarský forint
|
HUF
|
299,28
|
299,44
|
301,27
|
300,54
|
298,78
|
299,13
|
298,47
|
| Litva |
litovský litas
|
LTL
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
| Lotyšsko |
lotyšský lats
|
LVL
|
0,7025
|
0,7027
|
0,7025
|
0,7024
|
0,7025
|
0,7027
|
0,7026
|
| Poľsko |
poľský zlotý
|
PLN
|
4,2595
|
4,2333
|
4,2131
|
4,212
|
4,1944
|
4,2208
|
4,2328
|
| Rumunsko |
rumunský leu
|
RON
|
4,4598
|
4,4676
|
4,4825
|
4,4671
|
4,4588
|
4,4808
|
4,4715
|
| Švédsko |
švédska koruna
|
SEK
|
8,6887
|
8,6717
|
8,6924
|
8,7048
|
8,6943
|
8,6352
|
8,6263
|
| Švajciarsko |
švajčiarsky frank
|
CHF
|
1,2392
|
1,2395
|
1,2368
|
1,2376
|
1,2374
|
1,2375
|
1,237
|
| Nórsko |
nórska koruna
|
NOK
|
7,861
|
7,85
|
7,8555
|
7,8695
|
7,892
|
7,8655
|
7,8915
|
| Chorvátsko |
chorvátska kuna
|
HRK
|
7,5875
|
7,5865
|
7,5875
|
7,5828
|
7,5955
|
7,6095
|
7,6078
|
| Rusko |
ruský rubeľ
|
RUB
|
43,7732
|
43,5373
|
43,488
|
43,3445
|
43,0625
|
43,15
|
43,138
|
| Turecko |
turecká líra
|
TRY
|
2,6766
|
2,669
|
2,6875
|
2,6955
|
2,6592
|
2,6839
|
2,6704
|
| Austrália |
austrálsky dolár
|
AUD
|
1,4255
|
1,4288
|
1,4367
|
1,438
|
1,4248
|
1,4279
|
1,4281
|
| Brazília |
brazílsky real
|
BRL
|
3,0007
|
3,0222
|
3,0331
|
3,0308
|
3,0086
|
3,0395
|
3,0067
|
| Kanada |
kanadský dolár
|
CAD
|
1,3684
|
1,3716
|
1,3715
|
1,3739
|
1,3759
|
1,3774
|
1,3762
|
| Čína |
čínsky jüan
|
CNY
|
8,1029
|
8,1187
|
8,1308
|
8,1349
|
8,1748
|
8,1759
|
8,173
|
| Hongkong |
hongkongský dolár
|
HKD
|
10,2671
|
10,2888
|
10,3055
|
10,3091
|
10,357
|
10,3564
|
10,353
|
| Indonézia |
indonézska rupia
|
IDR
|
14974,81
|
15048,94
|
14839,9
|
14921,54
|
14855,82
|
14935,24
|
14803,24
|
| India |
indická rupia
|
INR
|
84,59
|
84,073
|
84,326
|
84,53
|
83,945
|
84,64
|
84,718
|
| Južná Kórea |
juhokórejský won
|
KRW
|
1437,47
|
1438,79
|
1440,98
|
1444,97
|
1444,54
|
1446,12
|
1443,31
|
| Mexiko |
mexické peso
|
MXN
|
17,2954
|
17,3472
|
17,4232
|
17,4178
|
17,2205
|
17,2693
|
17,2742
|
| Malajzia |
malajzijský ringgit
|
MYR
|
4,338
|
4,3299
|
4,3521
|
4,376
|
4,3945
|
4,3327
|
4,3186
|
| Nový Zéland |
novozélandský dolár
|
NZD
|
1,6432
|
1,6467
|
1,6334
|
1,6323
|
1,6267
|
1,6249
|
1,6242
|
| Filipíny |
filipínske peso
|
PHP
|
57,924
|
57,957
|
58,199
|
58,282
|
58,09
|
58,194
|
57,946
|
| Singapur |
singapurský dolár
|
SGD
|
1,6794
|
1,6833
|
1,6848
|
1,6866
|
1,6824
|
1,6833
|
1,6805
|
| Thajsko |
thajský baht
|
THB
|
42,586
|
42,444
|
42,176
|
42,362
|
42,342
|
42,379
|
42,272
|
| Južná Afrika |
juhoafrický rand
|
ZAR
|
13,2383
|
13,168
|
13,194
|
13,2467
|
13,023
|
13,138
|
13,1304
|
| Izrael |
izraelský šekel
|
ILS
|
4,765
|
4,7391
|
4,7208
|
4,716
|
4,7205
|
4,7226
|
4,7186
|
|
|
| |
| NAJVIAC ČÍTANÉ TÉMY A PUBLIKÁCIE |
Poradca č. 1/2014 (VIII/2013)
- Živnostenské podnikanie - Ing. Ján Mintál
Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 9/2013 (VIII/2013)
- Daň vyberaná zrážkou – Ing. Jana Bielená
- Kurzové rozdiely - Ing. Ivana Hudecová
- Podnikanie v zahraničí – Ing. Marta Boráková, Ing. Naďa Vašková
Verejná správa – (VS), č.9/2013 (VIII/2013)
- Životné minimum od 1. 7. 2013 – Ing. Eva Minárová
- Zamestnávanie vo VS – JUDr. Tomáš Sninčák
- Odpočet straty – Ing. Ivana Valterová
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 9/2013 (VIII/2013)
- Zmena zdravotnej poisťovne – Ing. Zuzana Cingelová
- Materská a rodičovská dovolenka – Ing. Iveta Matlovičová
- Zákon o BOZP - novela – JUDr. Sandra Tomiová Mrukviová
Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 9/2013 (VIII/2013)
- Vplyv zvýšenia živ. minima od júla 2013 - Ing. Zuzana Cingelová
- Odpisovanie majetku FO preradeného do obchodného majetku – Ing. Ivana Valterová
- Zdaňovanie dlhopisov a pokladničných poukážok – Ing. Jana Bielená
1 000 riešení, č. 9/2013 (VIII/2013)
- Životné minimum a sociálne dávky – Ing. Zuzana Cingelová
- Mzdy a odvody
- Dane v praxi
- Zákonník práce
PRIPRAVUJEME
Poradca č. 2/2014 (IX/2013)
- Trestný zákon s komentárom
Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 10/2013 (IX/2013)
- Jednoduché účtovníctvo komplexne
- Úprava základu dane u FO účtujúceho v sústave JÚ
Verejná správa – (VS), č. 10/2013 (IX/2013)
- Účtovanie záväzkov
- Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 10/2013 (IX/2013)
- Dôchodkoví dávky
- Stupne náročnosti práce
- Psychologický kontrakt
Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č.10/2013 (IX/2013)
- Odpočet daňovej straty
- Výdavky pri prenájme nehnuteľnosti
1 000 riešení, č. 10/2013 (IX/2013)
- Živnostenský zákon
- Zákonník práce
- Mzdy a odvody
- Účtovníctvo
|
|
| |
Zvýšené životné minimum
Ako novela zákona definuje zákon o životnom minime? Životné minimum je považované za určitú finančnú hodnotu, ktorú potrebuje spoločne hospodáriaca domácnosť určitej veľkosti a zloženia na nevyhnutné uspokojenie svojich životných potrieb. Aký vplyv má životné minimum na sociálne dávky? Všetko sa dočítate v nasledujúcich publikáciách.
Vplyv zvýšenia životného minima od júla 2013 - príspevok
mesačník Poradca 1/2014, (A5, 256 str.)
Životné minimum od 1. 7. 2013 - príspevok
mesačník VS 9/2013, (A4, 80 str.)
Vplyv zvýšenia životného minima od júla 2013 - príspevok
mesačník DUO 9/2013, (A4, 80 str.)
BALÍČEK Balíček Zvýšené životné minimum obsahuje:
Poradca 1/2014 – príspevok + DUO 9/2013 – príspevok +
VS 9/2013 - príspevok
Cena balíčka je 17,60 €.
Cena balíčka s 30 % zľavou je 12,30 €.
Ušetríte 5,30 €.
Pracovný pomer a dojednanie mzdy
Zamestnávatelia majú množstvo povinností a jednou z nich je povinnosť zamestnávateľov, ktorí sú platiteľom dane z príjmov viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac. Aké údaje musí obsahovať mzdový list? Aký je postup v prípade, ak zamestnanci poberajú len nepeňažné príjmy? Aký vplyv má zvýšenie životného minima na dojednanie mzdy? Odpovede hľadajte v našich príspevkoch?
Uzatvorenie pracovného pomeru a dojednanie mzdy - príspevok
mesačník DUO 9/2013, (A4, 80 str.)
Mzdové listy a výplatné listiny - príspevok
mesačník PaM 9/2013, (A4, 80 str.)
Vplyv zvýšenia životného minima na pracovný pomer - príspevok
mesačník Poradca 1/2014, (A5, 256 str.)
BALÍČEK Pracovný pomer a dojednanie mzdy obsahuje:
PaM 9/2013 – príspevok + Poradca 1/2014 – príspevok +
DUO 9/2013 - príspevok
Cena balíčka je 17,30 €.
Cena balíčka s 30 % zľavou je 11,80 €.
Ušetríte 5,50 €.
Ceny balíčkov sú konečné, vrátane DPH a distribučných nákladov.
Len do vypredania zásob.
Balíčky si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@poradca.sk
RADI ODPOVIEME NA VAŠE OTÁZKY TELEFONICKY, PRÍPADNE EMAILOM DENNE OD 9:00 DO 15:00
Publikácie vydavateľstva si môžte objednať na internetovej stránke, alebo telefonicky na číslach uvedených v sekcii kontakty.
E-mailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určena čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina.
- Tieto e-mailové noviny Vám boli doručené výlučne na základe žiadosti o zasielanie e-mailových novín.
- Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len pre vlastné účely, nesmú býť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!
|
|
| |
| Adresa: |
|
E-mail: |
ExiCon, s. r. o.
Martina Rázusa 1140
010 01 Žilina
Slovenská republika
|
|
objednavky@exicon.eu
|
| |
IČO: 44853530
DIČ: 2022854900
IČ DPH: SK2022854900
|
|
|
|
|
| |
| Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 51548/L. |
|
|
V prípade, že ste si noviny osobne nevyžiadal(a), alebo si želáte ukončiť ich zasielanie na Vašu adresu, zašlite prosím správu
s predmetom NEPOSIELAŤ vrátane originálnej správy na adresu objednavky@exicon.sk, následne budete vyraden(á) z databázy príjemcov e-mailových novin.
|
| Copyright (c) Exicon s.r.o., 2013 |