| |
Bezodplatné plnenia z pohľadu DPH
Odplatnosť plnenia
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z .z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") predmetom dane je dodanie tovaru v tuzemsku, poskytnutie služby v tuzemsku, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, a to za protihodnotu. Protihodnotu pritom nemusí predstavovať len peňažné plnenie, protihodnotou môže byť aj nepeňažné plnenie, napr. nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti.
Ak by pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby nebola dohodnutá protihodnota, teda tovar by bol darovaný, alebo služba poskytnutá zdarma, DPH by nebola odvedená, dochádzalo by k narušeniu mechanizmu DPH. Aby nevznikali takéto situácie, sú v zákone o DPH zavedené výnimky, v súlade so Smernicou 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len Smernica Rady 2006/112/ES ), kedy sa bezodplatné plnenie považuje za dodanie za odplatu. V súvislosti s vypočítaním DPH z bezodplatného plnenia je špecifickým spôsobom upravené stanovenie základu pre výpočet dane.
Odpočítanie dane a bezodplatné dodanie
Vnútroštátna právna úprava bezodplatného dodania tovaru a bezodplatného dodania služby, ktorá vyplýva z čl. 16 a čl.26 ods.1 písm. b) Smernice Rady 2006/112/ES, nie je z hľadiska princípu neutrality jednotná. V prípade, ak platiteľ dane bezodplatne poskytne tovar ako dar za účelom propagácie, tovar podlieha dani, s výnimkou bezodplatného dodania tovaru nízkej hodnoty na obchodné účely (v SR je to najviac 17 eur bez dane za jeden kus).
V prípade, ak platiteľ chce podporiť svoj predaj tým, že v rámci propagačnej akcie bezodplatne poskytne služby svojím klientom, pričom propagačná akcia za účelom podpory predaja súvisí s jeho podnikaním, poskytnutie týchto služieb nebude podliehať dani, bez ohľadu na hodnotu poskytnutých služieb, pričom DPH za tovary a služby v súvislosti s tým prijatými, si môže odpočítať.
Bezodplatné dodanie tovaru
Podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH, za dodanie tovaru za protihodnotu sa považuje aj také dodanie tovaru, ktoré platiteľ dodá na svoju osobnú spotrebu alebo na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo na ďalší účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná. Z uvedeného vyplýva, že platiteľ dane má povinnosť priznať a odviesť DPH aj v prípade, ak tovar použije pre svoju osobnú spotrebu alebo pre spotrebu vlastných zamestnancov alebo dodá tovar iným osobám bezodplatne na iný účel ako na podnikanie. Platí to však za podmienky, že pri jeho kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou, bola daň čiastočne alebo úplne odpočítateľná.
Ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o DPH zabezpečuje, že rovnaké účinky ako dodanie tovaru za protihodnotu bude mať aj jeho bezodplatné dodanie, dodanie tovaru na osobnú spotrebu platiteľa dane alebo jeho zamestnancom, prípadne na ďalšie iné účely ako na účely podnikania.
Bezodplatným dodaním tovaru na iný účel ako na podnikanie je napr. darovanie počítača škole platiteľom.Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus (podľa čl. 16 smernice Rady č. 2006/112/ES - dary nízkej hodnoty) , a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu a teda nie je predmetom dane.
Na možnosť odpočítania dane pri týchto tovaroch do 17 eur bez DPH
sa však musí aplikovať § 49 ods. 2 až 5 zákona o DPH, t.j. odpočítanie dane z tovaru závisí od účelu použitia tohto tovaru vo väzbe na podnikateľskú činnosť platiteľa. Na základe toho potom napríklad poisťovňa, ktorá vykonáva činnosti bez nároku na odpočítanie dane, si nebude môcť odpočítať daň z reklamných predmetov.
Určenie základu dane
Z ustanovenia § 22 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že pri bezodplatnom dodaní tovaru, ktoré je podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH považované za dodanie za protihodnotu, základom dane je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou.
Príklad
Povinnosť odvodu dane pri darovaní tovaru
Platiteľ dane - veľkoobchod s knihami, daruje 30 ks kníh o celkovej hodnote 360 eur neziskovej organizácii. Pri nákupe kníh si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane vo výške 60 eur. Platiteľ je v čase darovania povinný odviesť daň vo výške 60 eur, ktorú si uplatnil pri nákupe predmetných kníh, t.j. zo základu dane 300 eur.
Základom dane pri dodaní tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n .p. (ďalej len "zákon o dani z príjmov"), je zostatková cena majetku zistená podľa tohto zákona. Ak platiteľ dane dodá tovar, ktorý bol odpisovaným majetkom podľa zákona o dani z príjmov, pričom pri dodaní bol tento tovar odpísaný v plnej výške v zmysle zákona o dani z príjmov (jeho zostatková hodnota je nula), darovanie takéhoto tovaru, na základe § 22 ods. 5 zákona o DPH nezakladá vznik daňovej povinnosti. Ak by však uvedený majetok bol dodaný za určitú protihodnotu (aj keď minimálnu), potom základom dane v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú platiteľ dane prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia za dodanie tovaru, znížená o daň.
Príklad
Základ dane pri darovanom HIM
Platiteľ dane daroval škole počítače, ktoré používal na podnikanie, pri ktorých kúpe si uplatnil odpočet dane. V čase darovania mali počítače zostatkovú hodnotu 0 eur. Platiteľ dane v súlade s § 22 ods. 5 zákona o DPH nie je povinný odviesť DPH, pretože základ dane je 0 eur .
Príklad
Bezodplatné dodanie stavebného pozemku
Fyzická osoba A - platiteľ dane, kúpil stavebný pozemok na účely svojho podnikania od podnikateľa, platiteľa dane B v sume 120 000 eur vrátane dane. U platiteľa A bola daň v súlade s § 49 ods. 2 zákona o DPH v plnej výške odpočítaná. Neskôr platiteľ A stavebný pozemok dodal svojmu zamestnancovi bezodplatne. Platiteľ A je povinný priznať a odviesť daň v sume 20 000 eur. Stavebný pozemok nie je v zmysle zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom. Základom dane je cena za ktorú bol tovar - pozemok nadobudnutý, t.j. 100.000 eur.
Príklad
Darovanie automobilu spoločníkovi
Spoločnosť s r. o., platiteľ DPH, daruje plne odpísaný automobil spoločníkovi. Vzhľadom na skutočnosť, že zostatková cena darovaného automobilu je nulová, DPH sa u darcu - s.r.o. neuplatní.
Manko na tovare - dodanie na iný účel ako na podnikanie
Zo zákona o účtovníctve možno vyvodiť dva základné znaky manka :
- ide o rozdiel na zásobách, kedy skutočný stav zásob je nižší ako stav v účtovníctve,
- tento rozdiel nie je možné preukázať spôsobom stanoveným v zákone o účtovníctve, neexitujú účovné doklady a účtovné zápisy, ktoré by preukzali, čo sa s tovarom stalo.
Nie vždy pri zistení manka na sklade dokáže platiteľ zdôvodniť jeho príčinu. Manko predstavuje účtovné vyjadrenie rozdielu medzi skutočným stavom materiálových zásob a tovaru so stavom zachyteným v účtovnej evidencii, pričom na účely DPH nedáva potrebnú informáciu o reálnej existencii tovaru predstavujúceho manko.
Na účely DPH, zistenie manka môže viesť k vzniku daňovej povinnosti. Je preto potrebné skúmať príčiny, ktoré viedli k vzniku manka a následne vyvodiť záver. Zistenie a preukázanie príčin jeho vzniku, môže mať "priaznivé" daňové dôsledky pre platiteľa DPH, pretože v niektorých prípadoch potom nemusí byť takýto úbytok tovaru považovaný za zdaniteľné plnenie.
V súvislosti so zdôvodňovaním príčin manka
nie je postačujúce tvrdenie platiteľa, že jeho existencia je v podniakteľskej činnosti bežná alebo že je primeraná danej činnosti, resp. že z podstaty jednotlivých položiek manka vyplýva ich neupotrebiteľnosť pre osobnú spotrebu. Preukázaním dôvodu chýbajúceho tovaru taktiež nie je ani poukazovanie na chyby v účtovníctve, v skladovej evidencii (napr. vystavenie príjemky na sklad vo väčšnom množstve ako bolo skutočne na sklad prijaté), zanedbávanie povinností zamestnancov. Ani prípadné zakalkulovanie obvyklej výšky manka (na základe poznatkov z minulosti) do konečnej ceny výrobkov, čo je síce právom podnikateľa, ale nerieši to situáciu, že tovar chýba a teda je predpoklad, že nebol použitý pre účely súvisiace s podnikaním.
Úbytok tovaru, pri ktorom nie je preukázané
že došlo ku jeho krádeži, alebo zničeniu, predstvuje vo svojom dôsledku zdaniteľné plnenie, čím dochádza zároveň k zachovaniu princípov DPH - platiteľ si uplatnil nárok na odpočet dane a teda čerpal finančné prostriedky štátu, je preto spravodlivé požadovať tieto prostriedky späť, pokiaľ predmetný tovar chýba. Odlišný postup je v prípade zistenia krádeže, alebo objektívne preukázanej škody, kedy z ich podstaty vyplýva, že platiteľ nepreviedol dispozičné právo k tovaru na iný subjekt.
Za situácie, keď platiteľ DPH vykázal manko na zásobách, ale nepreukázal, akým spôsobom manko vzniklo a nevyvrátil pochybnosti o tom, že chýbajúci tovar, u ktorého bol uplatnený odpočet dane, bol použitý na účel nesúvisiaci s jeho podnikaním, je platiteľ povinný odviesť daň. V takom prípade sa totiž podľa 8 ods. 3 zákona o DPH sa chýbajúci tovar posúdi ako dodanie tovaru na iný účel ako na podnikanie, a teda ako dodanie tovaru za protihodnotu. Základ dane sa určí podľa § 22 ods. 5 zákona - je ním cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súpvisiacich s nadobudnutím (napr. preprava). Ak ide o tovar vytvorený vlastnou činnosťou platiteľa, základom dane sú náklady na vytvorenie tohto tovaru vlatnou činnosťou. V prípade odpisovaného mejektu je základom dane jeho zostatková cena.
Bezodplatné dodanie služby
Prípady, kedy podmienka protihodnoty nie je splnená, avšak napriek tomu z hľadiska DPH sa služba považuje za predmet DPH, upravuje ustanovenie § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH. Ustanovenie § 9 ods. 2 sa týka užívania hmotného majetku platiteľa, pri ktorom si odpočítal DPH, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na iný ako podnikateľský účel. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o DPH sa týka bezodplatného dodania služby na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa. Takéto bezodplatné dodanie sa považuje za dodanie služby za protihodnotu, okrem služby bezodplatne dodanej vysielajúcej organizácii alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti (podľa § 4 a 5 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmena a doplnení niektorých zákonov). To znamená, že platiteľ dane pri takomto bezodplatnom dodaní nie je povinný odviesť daň na výstupe. Bezodplatné dodanie služby na iný účel ako na podnikanie, ktoré sa považuje za dodanie služby za protihodnotu je napr. bezodplatné dodanie služby na charitu, bezodplatné vykonanie prepravnej služby osôb platiteľom dane, ktorý vykonáva prepravné služby napr. pre školu. Vyššie územné celky, obce a nimi zriadené alebo založené právnické osoby môžu využívať dobrovoľnícku činnosť, napr. na podporu plnenia svojich úloh. Pri využívaní dobrovoľníckej činnosti majú tieto právnické osoby postavenie a povinnosti vysielajúcej organizácie alebo prijímateľa dobrovoľníckej činnosti.
Určenie základu dane
Vzhľadom na to, že bezodplatné dodanie služby, ktoré je na účely DPH považované za dodanie služby, z ktorého vzniká daňová povinnosť, nie je spojené s dohodnutou protihodnotou, pri určení základe dane nie je možné vychádzať zo všeobecného ustanovenia pre výpočet základu dane uvedeného v § 22 ods. 1 zákona o DPH.
V týchto prípadoch sa uplatňuje postup podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 sú základom dane náklady na službu.
Príklad
Oprava strechy pre osobnú spotrebu
Stavebná firma, platiteľ dane opraví strechu na rodinnom dome svojho zamestnanca bezodplatne. Na opravu strechy použije materiál a pracovnú silu svojej firmy, tiež dodá lešenie a zabezpečí dopravu materiálu. Základom dane pri dodaní uvedenej služby, ktorou je oprava strechy pre osobnú spotrebu zamestnanca platiteľa, sú všetky skutočne vynaložené náklady súvisiace s vykonanou opravou.
Príklad
Propagácia na účely podpory predaja vlastných výrobkov
Platiteľ, ktorý sa zaoberá výrobou a predajom svojich výrobkov a rozhodne sa usporiadať
propagačnú akciu na podporu predaja týchto výrobkov, na ktorej bude zákazníkom prezentovaný nový sortiment výrobkov firmy. V súvislosti s touto propagačnou akciou platiteľ dane zaplatí zákazníkom ubytovanie, stravovanie a dopravu. Platiteľ dane tieto služby nefakturuje ďalej zákazníkom.
Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH má platiteľ dane právo odpočítania DPH z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane, teda na uskutočňovanie svojich podnikateľských aktivít.
V súvislosti s vykonaním propagačnej akcie má platiteľ nárok na odpočítanie DPH za predpokladu, že v súvislosti so zabezpečením propagačnej akcie (či už vo vlastných priestoroch, alebo v iných priestoroch), vie preukázať účelnosť vynaložených nákladov vo väzbe na jeho podnikanie. Pri uplatňovaní odpočtu DPH platiteľ musí brať do úvahy ustanovenie § 49 ods.7 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého nemôže odpočítať daň pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy.
Príklad
Reklamné letáky a katalógy
Platiteľ za účelom svojej propagácie na výstave, ktorej sa zúčastňuje, rozdáva reklamné letáky a katalógy. Uvedené sa posudzuje ako reklamná služba. Bezodplatné dodanie takejto služby sa nepovažuje sa za dodanie služby za protihodnotu.
Príklad
Reklamné služby poskytnuté organizačnou zložkou pre materskú firmu
Organizačná zložka zahraničnej osoby vykonáva pre svoju materskú spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte reklamné služby, ktoré jej fakturuje. V danom prípade ide len o vnútropodnikové zaťaženie organizačnej zložky nákladmi reklamnej činnosti. Dodanie služby organizačnou zložkou pre svoju materskú spoločnosť so sídlom v zahraničí, alebo naopak zahraničnou osobou pre jej organizačnú zložku, nie je dodaním služby za protihodnotu a nie je predmetom dane.
Zabezpečenie autobusovej dopravy pre zamestnancov na účely pracovné a mimopracovné
Zamestnávateľ - platiteľ DPH na vlastné náklady zabezpečuje prevádzku autobusovej dopravy pre vlastných zamestnancov, keďže existujúce autobusové spojenia nezabezpečujú požadovanú dopravu zamestnancov na miesto výkonu práce.
Posudzuje sa bezodplatne poskytovaná doprava zamestnancov do zamestnania zamestnávateľom podľa § 9 ods. 3 zákona o DPH, keď hlavným predmetom podnikania platiteľa je výrobná činnosť v nepretržitej trojzmennej prevádzke ? Alebo z dôvodu, že platiteľ poskytuje dopravné služby svojim zamestnancom bezodplatne a pri určení základu dane postupuje podľa § 22 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty ?
Vo všeobecnosti platí, že ak zamestnávateľ vykonáva dopravu zamestnancov na miesto výkonu práce, ide o poskytnutie služby na osobnú spotrebu zamestnanca, teda táto doprava slúži na iný účel ako na podnikanie.
Avšak v prípade, ak platiteľ dane preukáže, že poskytnutá služba dopravy zamestnancov je určená na účely podnikania (napr. v prípade, ak neexistuje verejná doprava a zamestnávateľ je povinný poskytnúť dopravu pre svojich zamestnancov), nejde o dodanie služby za protihodnotu podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty. V takomto prípade je však potrebné skúmať, či existuje nutnosť zamestnávateľa vo vzťahu k podmienkam podnikania, poskytnúť dopravu zamestnancom na miesto výkonu práce.
Ak by zamestnávateľ poskytol bezodplatne pre svojich zamestnancov dopravu za účelom nesúvisiacim s plnením pracovných úloh (napr. zájazd na vianočné trhy), v takom prípade by postupoval podľa § 9 ods. 3 a §22 ods. 5 zákona o DPH, t.j. došlo by k vzniku daňovej povinnosti zistenej zo základu dane, ktorý by predstavoval všetky náklady súvisiace s takouto prepravou.
Výhra v spotrebiteľskej súťaži
V prípade, ak predmetom výhry v rámci spotrebiteľskej súťaže organizovanej platiteľom DPH sú napr. lístky na hudobný festival, lístky na športové akcie, poukážky na zájazdy a podobne,
je podstatné, či spotrebiteľská súťaž súvisí s činnosťou firmy ako platiteľa DPH. Ak je súťaž usporiadaná v súvislosti s podnikaním platiteľa, potom pri obstaraní služieb - výhier, má platiteľ nárok na odpočítanie DPH. Je však potrebné, aby bol preukázaný súvis súťaže, resp. jej vplyv na činnosť platiteľa, t. j. preukázanie splnenia podmienok podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH.
Bezodplatné dodanie služby víťazovi súťaže v súvislosti s podnikaním sa nepovažuje za dodanie služby za protihodnotu (bez ohľadu na hodnotu služby), nie je preto predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH a nevzniká povinnosť odviesť daň.
Bezodplatné dodanie služby sa podľa § 9 ods. 3 zákona o DPH považuje za dodanie služby za protihodnotu a je teda predmetom DPH vtedy, ak je služba dodaná na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov, alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie.
Ing.Naďa Vašková
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v publikácii DUO 11-12/2018)
Pracovný úraz a oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni
Pojem pracovný úraz
je upravený v ust. § 8 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení"). Pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré:
a)
zamestnanec utrpel u zamestnávateľa, ktorý je povinne úrazovo poistený, pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,
b)
fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami, napríklad žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní.
Príklad
Pri ceste do práce sa zamestnanec pošmykol na chodníku, po ktorom šiel na zastávku MHD. Dôsledkom pádu sa mu zlomilo zápästie a bol uznaný za dočasne práceneschopného. Vzniká mi nárok na úrazový príplatok alebo na inú úrazovú dávku?
Sociálna poisťovňa poskytuje z úrazového poistenia zamestnávateľa jeho zamestnancom úrazové dávky, ktoré sú viazané na pracovný úraz, za ktorý sa považuje úraz, ktorý zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ich plnením. Tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Nadväzne na uvedené, úrazovú udalosť, ku ktorej došlo na ceste do zamestnania, nemožno považovať za pracovný úraz, pretože nespĺňa podmienky pre jej kvalifikovanie ako pracovného úrazu v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení, a preto poistencovi nárok na úrazový príplatok nevzniká.
Kto sa na účely úrazového poistenie považuje za zamestnanca?
Podľa uvedeného § 16 zákona o sociálnom poistení povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov, napr. výkon funkcie podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Do tejto kategórie spadá aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu (napr. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.
Pokiaľ ide o fyzickú osobu podľa § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ide o nasledovné skupiny osôb:
a)
žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi,
b)
vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výcviku alebo pri plnení úloh denného režimu,
c)
vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,
d)
fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,
e)
fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania,
f)
dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,
g)
dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.
Príklad
U zamestnávateľa pracujú aj zamestnanci v právnom vzťahu dohody o pracovnej činnosti (dohodári), ktorí zabezpečujú upratovanie a zimnú údržbu. Väčšinou sú to starobní dôchodcovia a oni sami platia iba poistné na starobné poistenie. Zamestnávateľ platí aj úrazové poistenie.
Je možné v ich prípade pri pracovnom úraze uplatniť nárok na úrazové dávky zo Sociálnej poisťovne?
Nárok na dávky poskytované z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec, ktorý utrpel úrazovú udalosť definovanú v zákone o sociálnom poistení. Zamestnanec na účely úrazového poistenia je pritom aj fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je rovnocenný pracovnoprávny vzťah ako pracovný pomer uzatvorený písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Je to pracovnoprávny vzťah, ktorý sa riadi ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, vrátane zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze zamestnanca, ktorý má preto nárok na dávky úrazového poistenia, ak na ne spĺňa podmienky.
O nároku na úrazové dávky rozhodujú organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Podkladom pre rozhodovanie o úrazových dávkach sú nevyhnutné údaje o vzniku úrazovej udalosti, o jej príčine, o miere zodpovednosti zamestnávateľa, resp. o miere zavinenia poškodeného zamestnanca, ktoré je Sociálnej poisťovni povinný poskytnúť zamestnávateľ na tlačive "Oznámenie poistnej udalosti". V prípade, ak ide o pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, tak je zamestnávateľ povinný doručiť Sociálnej poisťovni aj Záznam o registrovanom pracovnom úraze.
Pracovný úraz môže vzniknúť pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh [Poznámka: Pracovný úraz nie je služobný úraz, ktorý vznikol pri výkone služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby alebo v súvislosti s nimi (§ 8 ods. 7 zákona o sociálnom poistení]. V súlade s ust. § 8 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa za plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh považuje:
- výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,
- iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a
- činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
Pracovný úraz môže nastať aj v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca, kedy ide o:
- úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou, ak ide o vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,
- účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,
- povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou.
Zamestnanec je povinný pri svojej práci
rešpektovať a dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy, ktoré súvisia s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. V prípade pracovného úrazu je hlavnou povinnosťou postihnutého zamestnanca ošetriť zranenie alebo vyhľadať pomoc.
Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik:
- pracovného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav, povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku pracovného úrazu,
- iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa,
- nebezpečnej udalosti,
- závažnej priemyselnej havárie podľa zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V nadväznosti na uvedené a ustanovenia § § 3 a 17 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov charakterizujeme z hľadiska závažnosti a štatistického rozlíšenia nasledovné kategórie pracovných úrazov:
- pracovný úraz (evidovaný),
- registrovaný pracovný úraz, kedy ide o pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu,
- závažný pracovný úraz, kedy ide o registrovaný pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu - s následkom ťažkej ujmy na zdraví alebo až s následkom smrti,
- iný úraz.
Inšpektoráty práce Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyšetrujú príčiny vzniku pracovných úrazov, ktorými bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov.
Zamestnávateľ je v súlade s § 231 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom poistení
povinný písomne oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do 3 dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne sa určuje sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Zamestnávateľ je povinný splniť oznamovaciu povinnosť na tlačive "Oznámenie poistnej udalosti", v ktorom uvedie:
- identifikačné údaje zamestnávateľa a identifikačné údaje poškodeného zamestnanca, aby pri posudzovaní nároku a výšky nároku zamestnanca nemohlo dôjsť k zámene s inou osobou,
- podrobný popis vzniku poistnej udalosti,
- zavinenie zamestnanca, tak ako ho preukázalo vyšetrenie pracovného úrazu. Mieru zavinenia zamestnanca určí zamestnávateľ podľa výsledkov šetrenia. Za účelom objektívneho zistenia príčin vzniku pracovného úrazu, prípadne určenia miery zavinenia zamestnanca, môžu zamestnávatelia zriaďovať komisie, závery ktorých bude možné použiť aj pre posúdenie ďalších nárokov zamestnancov.
Ak poistnú udalosť prejednávala aj škodová komisia, je potrebné k Oznámeniu poistnej udalosti pripojiť aj zápisnicu zo zasadnutia škodovej komisie:
- poškodenie zdravia a spoluzodpovednosť poškodeného na vzniku škody (uvedený spravidla v percentuálnom vyjadrení, pričom tento údaj môže zamestnávateľ zaslať aj dodatočne po ukončení vyšetrovania, čo však musí v oznámení odôvodniť),
- označenie orgánu, vyšetrovaniu ktorého pracovný úraz podliehal,
- či bol v súvislosti s pracovným úrazom podaný návrh na súd a ak áno, aj označenie súdu, ktorý vo veci koná.
Dňa 11. 9. 2018 vydala Sociálna poisťovňa oznámenie, kde uvádza, že v súvislosti s prijatím zákona proti byrokracii (Zákon č. 177/2018 Z. z.), ktorý je účinný od 1. septembra 2018 (ktorého cieľom je znižovanie administratívnej záťaže zamestnávateľov), došlo k revízii tlačiva "Oznámenie poistnej udalosti", na ktorom už zamestnávateľ nemá povinnosť uvádzať údaje o dennom vymeriavacom základe a rozhodujúcom období poškodeného zamestnanca.
Zamestnávateľ je v súlade s § 231 ods. 1 písm. i) zákona o sociálnom poistení povinný predkladať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha registrácii alebo evidencii (ide o registrovaný pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu) najneskôr do 8 dní odo dňa, keď sa o pracovnom úraze dozvedel, a taktiež výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania do 8 dní od ich doručenia. Údaje o registrovanom pracovnom úraze uvedie zamestnávateľ na tlačive predpísanom Vyhláškou MPSVR SR č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze. Ak sa nejedná o registrovaný pracovný úraz, zamestnávateľ povinnosť spísať záznam nemá, a v takomto prípade postačuje zaslať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne údaje o pracovnom úraze na tlačive "Oznámenie poistnej udalosti."
Zákon o sociálnom poistení ukladá povinnosti nielen zamestnávateľom, ale aj zamestnancom, resp. pozostalým, ktorým môže vzniknúť nárok na úrazovú dávku v súvislosti so smrteľným pracovným úrazom. Tieto osoby sú povinné preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik nároku na dávku, na jej výplatu a na jej výšku do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne.
Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni, ktoré vyplývajú v súvislosti so vznikom pracovných úrazov, platia obdobne aj pri vzniku choroby z povolania.
Pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o BOZP
udeľuje Inšpektorát práce až do výšky 100 000 eur (v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce). Pri neodstránení nedostatkov do určeného termínu môže byť pokuta dvojnásobná. Ak v dôsledku porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca, minimálna výška pokuty je 33 000 eur.
Zamestnávateľ je povinný plniť si aj spomínané povinnosti voči Sociálnej poisťovni, ktoré mu ukladá zákon o sociálnom poistení. Je taktiež povinný bezplatne poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní sociálneho poistenia v rozsahu upraveným zákonom. V prípade, že zamestnávateľ svoje povinnosti neplní, pobočka Sociálnej poisťovne ho vyzve na ich plnenie, prípadne na odstránenie nedostatkov a stanoví mu lehotu. Ak zamestnávateľ v stanovenej lehote na výzvu nereaguje, môže mu Sociálna poisťovňa uložiť pokutu do výšky 16 596,96 €.
Ing.Iveta Matlovičová
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v publikácii DUO 11-12/2018)
|
|
| |
Ako sa obliecť na bicykel v jeseni? |
Ppredovšetkým sa treba vhodne obliecť
Základným pravidlom býva vrstvenie funkčného oblečenia. Vďaka nemu je možné regulovať teplotu tela na komfortný stupeň - aby nebolo ani príliš teplo, ani chladno. U milovníkov jesennej cyklistiky by mal byť zásadný "princíp troch vrstiev":
- základná (spodná) - prichádza do kontaktu s telom a mala by ho udržiavať v suchu,
- stredná (tepelnoizolačná) - udržiava telesnú teplotu a vlhkosť odvádza smerom von,
- ochranná (vrchná) - chráni pred nepriaznivým počasím, a preto musí byť odolná voči vode a vetru, ale priedušná. Vhodné je vybavenie reflexnými prvkami, aby nás bolo vidieť. Nezaškodí mať so sebou funkčný a dobre skladný pršiplášť.
Základná vrstva si vyžaduje osobitnú pozornosť
Väčšina jazdcov má ešte stále najradšej bavlnené spodné oblečenie. Telo ho dobre znáša, je príjemné, ale pre jazdca má zároveň veľa nevýhod. Asi tou najdôležitejšou je neschopnosť správneho hospodárenia s telesnou vlhkosťou, s potením. Bavlna totiž kožou vylučovanú telesnú tekutinu do svojich vlákien nasáva, drží ju v sebe a neochotne ju púšťa preč.
Nasiaknutá látka je potom ťažká, prilepí sa na telo a nielenže nehreje, ale keď vychladne, ešte aj nežiaduco chladí až mrazí. To môže viesť k následným nepríjemným problémom s chrbticou, kĺbovými spojeniami a svalmi.
Za dve hlavné kritériá funkčnosti cyklistovho spodného oblečenia sa považujú: rýchlosť odvodu vlhkosti a miera tepelnej izolácie, t.j. či je jazdec pri svojich aktivitách v suchu i v teple.
Ako najúčinnejší sa v tomto zmysle zdá byť materiál, ktorý sa nazýva modifikovaný polypropylén, ale známejší je pod menom moira. Pôvodne sa využíval najmä v medicíne na výrobu cievnych náhrad. Výhodou je, že ľudské telo ho nevníma ako cudzí element, neodlišuje ho od vlastných tkanív a nebráni sa teda jeho prijatiu, nereaguje alergicky.
Moira je ľahučká "látka", vyrobená z tzv. päťlaločného polypropylénového vlákna tg 900, ktoré má prierez tvaru päťcípej hviezdy s výrazne vystupujúcimi lalokmi. Vďaka ním získava vlákno dvakrát väčší povrch. Pot, vznikajúci pri záťaži, odteká po povrchu vlákna preč od pokožky a z vonkajšej strany spodného odevu sa odparuje veľkou rýchlosťou, prípadne sa vstrebáva do ďalších vrstiev odevu (trebárs do bavlneného trička alebo bundy). Takto aj pri maximálnom výkone zostáva pokožka pod oblečením viac-menej suchá a spodné oblečenie ju nechladí, ale naopak ponecháva v teple. Vďaka špeciálnemu profilu vlákna a konštrukcii úpletov, z ktorých sa oblečenie vyrába, zostáva v tkanine množstvo vzduchu. Ten pôsobí ako izolačná vrstva (napr. ako dvojité okno) a udržuje relatívne stálu teplotu organizmu. Naviac - určité množstvo vzduchu v úplete cirkuluje a podporuje tým odparovanie vlhkosti.
Oblečenie z moiry má jednoduchú údržbu - do vnútra polypropylénového vlákna sa nedostáva nečistota, a tak na pranie stačí studená voda a netreba použiť ani prací prášok. Je ľahké a skladné, nežehlí sa, suší sa rýchlo na voľnom vzduchu, sušička ho "likviduje", nesmie sa používať. V úplete má navyše nežiaducim účinkom prania odolnú zložku, brániacu množeniu baktérií a plesní.
Ruky sú veľmi citlivé na zmenu ročného obdobia
Vhodné je tiež používanie špecializovaných rukavíc s výstelkou z jemného anatomického gélu v dlaňovej časti. Ten napomáha významne znížiť tlak na "malíčkový" nerv, ktorý môže spôsobovať stuhnutosť a nepohodlie. Preto si jeseň pýta dlhoprsté rukavice, ktoré sú dostatočne priedušné a udržia ruky v teple bez zbytočného prehrievania.
Nohy musia byť neustále v suchu a teple
Aj v tomto prípade sa odporúča vyhnúť bavlne a použiť teplé vlnené ponožky, prípadne v kombinácii s kompresívnymi podkolienkami. A nezabudnime na vhodné tretry, lebo prsty na nohách sú možno citlivejšie ako tie na rukách. Optimálny by mal byť goretexový materiál.
Bezpodmienečná je ochrana hlavy a krku, ktorými dokáže uniknúť až 30 percent telesného tepla. Preto, najmä počas chladných rán, nezabudnime na čiapku alebo čelenku a na ochranu krku šatkou a oblečením s vysokým golierom.
Pozor na jedovaté oblečenie a obuv
V ostatnom čase sú u bicyklistov obľúbené pestré atraktívne tričká a iné zvláštne odevy, ktoré sa však z rozličných dôvodov nakupujú aj na rôznych trhoch a cez internet, čo predtým nikdy v takej miere nebolo. Niektorí z nich si čoskoro povšimnú, že po častom nosení "alternatívneho" oblečenia sú oveľa náchylnejší k najrozličnejším ochoreniam a majú oslabenú obranyschopnosť. Prečo?
Moderné, bizarne kolorované pestré odevy neznámeho pôvodu totiž niekedy skrývajú vo svojich farbách určité nebezpečenstvo pre zdravie. Stáva sa, že obsahujú nebezpečné ťažké kovy, ktoré narušujú imunitu organizmu, dokážu vyvolávať bolesti hlavy a podľa tvrdení niektorých medicínskych odborníkov dokážu spúšťať alergické reakcie, ba aj zhubné procesy.
Proces prieniku škodlivín cez pokožku výrazne podporuje potenie, ktoré je pri námahe logicky vlastné. Chróm môže do tela prejsť u z tmavohnedej koloratúry, z tmavomodrých a tmavozelených odevov môže zasa unikať nikel a meď, ktorú zasa niekedy obsahuje aj bordové tričko. Ako sa tomu brániť?
Upokojiť by nás mohlo označenie na odeve, že ide o ekologicky vhodný výrobok, prípadne značka, ktorá potvrdzuje preskúšanie jeho vhodnosti nosenia. Poslúžiť môže aj jednoduchý test, ktorý dokáže urobiť každý - pokiaľ na to myslí. Hoci to znie čudne - často stačí, keď si oblečenie, ktoré chceme kúpiť, otrieme o bielu vreckovku. Pokiaľ na ňom zostane čo i len stopa farby, radšej na nákup zabudnime. S najväčšou pravdepodobnosťou totiž obsahuje škodlivý formaldehyd.
Varovať by mohlo aj to, keď výrobca odporúča pranie odevu pri tridsiatich stupňoch a ide o šatstvo na nosenie priamo na telo.
Prevenciou je teda dobrá kvalita nosených atraktívne farebných odevov, kontrola ich označení a zvýšenie podielu textílií svetlých farieb v cyklistovom šatníku. A nákup v nie pokútnych, ale renomovaných obchodoch.
V "podozrivom" obchode si kúpime za dobrú cenu "značkové" tretry, vychádzkovú obuv alebo tenisky, ktoré boli (možno) vyrobené v niektorej z ázijských krajín, a po týždni nosenia sa na chodidlách objaví veľké množstvo neobvyklých odrenín a bolestivých krvavých pľuzgierov spolu s občasnými opuchmi nôh. Problémy sa liečia aj niekoľko mesiacov a lekár zvyčajne konštatuje, že mohlo ísť o reakciu na nejakú látku proti plesniam alebo na iný chemický "dezinfekčný" produkt. Býva to, bohužiaľ, pomerne častá situácia.
Ťažkosti pravdepodobne vznikajú pôsobením chemikálie dimethylfumarát (DMF), ktorá sa často používa v niektorých exotických krajinách, kde je väčšia vlhkosť vzduchu, proti plesniveniu a tiež na ošetrenie koženého tovaru pred transportom po mori. Táto látka síce ochraňuje kožu kopačiek, topánok, kabeliek alebo sedacích súprav, ale ľudskej pokožke výrazne škodí.
V Európe je používanie takejto chemikálie zakázané. Kontakt s problémovou látkou totiž dokáže spôsobiť nielen bolestivé a mokvajúce kožné zápaly, ku ktorým sa môže pridať infekcia a rozvinúť chronický ekzém, ale aj náhle, záchvatové dýchacie ťažkosti alergického typu.
Náchylnejší sú jedinci narušenou funkciou kožnej bariéry (napr. majú príliš suchú pokožku). Nežiaduco silné reakcie vie vyvolať už koncentrácia jediného miligramu na kilogram materiálu. V kožených výrobkoch býva toto číslo prekračované niekedy až dvesto (!) krát.
Preto:
- nikdy nekupujte kožený tovar, ktorý "chemicky" páchne,
- kým si kúpite obuv, pozrite sa, či v nich nie je (napr. v špičke) vrecúško s "dezinfekciou" bez špecifikačného nápisu - ak tam je, radšej ich nekupujte,
- keď si chcete doma "rozšliapať" novú koženú obuv, nikdy si ju nedajte naboso,
- pri akejkoľvek kožnej reakcii (začervenanie, svrbenie, pľuzgiere) prestaňte obuv nosiť a ihneď kontaktujte svojho lekára.
Malé vrecúška s nápisom Silicagel (kremičitý granulát), ktoré majú vstrebávať vlhkosť, nie sú zdravotne závadné. Bývajú v krabiciach s obuvou, oblečením, liekmi alebo aj v obaloch s elektronikou.
MUDr. Pavel Malovič
|
|