Z ekonomického hľadiska možno zúčtovanie odloženej dane z príjmov chápať buď:

-                     ako náklad v súvislosti so znížením výsledku hospodárenia (účtovanie o odloženom daňovom záväzku), alebo

-                     ako výnos v súvislosti so zvýšením výsledku hospodárenia (účtovanie o odloženej daňovej pohľadávke).

Odložená daň z príjmov teda môže mať charakter odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky. Zmyslom odloženej dane je doplniť výšku splatnej dane v bežnom účtovnom období o daň (kladnú alebo zápornú), ktorá pripadá na celkovú sumu dočasných rozdielov, t.j. takých položiek, ktoré v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, dočasne zvyšujú alebo znižujú základ splatnej dane z príjmov a ktoré sa vysporiadajú v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach s opačným vplyvom na základ splatnej dane z príjmov. Z účtovného pohľadu ide teda o nástroj na uplatňovanie zásady opatrnosti pri zisťovaní a vykazovaní výsledku hospodárenia účtovnej jednotky ako aj zásady časovej a vecnej súvislosti dane z príjmov s výsledkom hospodárenia účtovnej jednotky.

·           Účtovné jednotky účtujúce o odloženej dani

Povinnosť účtovania o odloženej dani z príjmov sa vzťahuje na tie účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom v zmysle § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“).

U ostatných účtovných jednotiek, ktorým povinnosť účtovania o odloženej dani nevyplýva z Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p. (ďalej iba „postupy účtovania“) záleží účtovanie o odloženej dani z príjmov od individuálneho rozhodnutia konkrétnej účtovnej jednotky. V týchto ostatných účtovných jednotkách nie je teda povinnosťou účtovať o odloženej dani. Rozhodnutie o účtovaní, resp. neúčtovaní o odloženej dani je vhodné uviesť v internej smernici pre vedenie účtovníctva v účtovnej jednotke. Pre úplnosť je potrebné pripomenúť, že postupy účtovania ustanovujú zákaz účtovania o odloženej dani z príjmov v účtovníctve pre mikro účtovnej jednotky.

·           Dôvody pre účtovanie odloženej dane

Ešte pred uvedením dôvodov účtovania o odloženej dani je vhodné definovať, čo sa rozumie pod pojmom trvalé a dočasné rozdiely, ktoré sú základnou účtovnou kategóriou vplývajúcou na zúčtovávanie odloženej dane. V procese transformácie účtovného hospodárskeho výsledku na základ dane podľa zákona o dani z príjmov sa vyčísľujú rozdiely, ktoré vyplývajú z princípu, že zákon o dani z príjmov niektoré náklady a výnosy ako položky ovplyvňujúce základ dane neuznáva. Vznikajú tak dva druhy rozdielov – rozdiely trvalé a rozdiely dočasné:

-                                  Trvalým rozdielom možno rozumieť náklad alebo výnos v účtovníctve účtovnej jednotky zúčtovaný, ale pre daňové účely neuznaný (ani v čase jeho zaúčtovania, ani v neskorších obdobiach). Ide napríklad o náklady na reprezentačné, o ktorých sa účtuje na účte 513 – Náklady na reprezentáciu, sankcie v podobe pokút a penálov zúčtované na účte 544 resp. 545 a pod..

-                                  Dočasným rozdielom možno rozumieť náklad alebo výnos v účtovníctve účtovnej jednotky zúčtovaný, ale pre daňové účely v danom období neuznaný, s tým, že na daňové účely bude uznaný až v neskorších obdobiach. To znamená, že jeho daňové neuplatnenie nie je trvalé, ale po splnení podmienok vyplývajúcich zo zákona o dani z príjmov (napríklad po zaplatení poradenských prípadne právnych služieb) sa jeho daňové uplatnenie uskutoční.

Pre výpočet odloženej daňovej povinnosti sú podstatné práve dočasné rozdiely, pretože z nich vyplýva, že daň z príjmov platená účtovnou jednotkou v predmetnom období nevychádza výlučne z dosiahnutého výsledku hospodárenia v tomto období, ale môže byť ovplyvnená i položkami zachytenými vo výsledku hospodárenia v obdobiach iných.

·           Príklad

·           Spoločnosť s ručením obmedzeným nadobudla v marci roku 2018 software v hodnote 10 000 euro a uviedla ho v tomto mesiaci aj do užívania. Ako treba postupovať pri vykazovaní odloženej dane takéhoto majetku?

·           Odložená daň z príjmov sa okrem iných dôvodov účtuje aj pri dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou, pričom dočasné rozdiely medzi účtovnou hodnotou majetku a ich daňovou základňou sú aj

•           tzv. zdaniteľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov (t.j. účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho daňová základňa, napríklad účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho daňová zostatková cena),

•           tzv. odpočitateľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť odpočitateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov (t.j. účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho daňová základňa, napríklad účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho daňová zostatková cena).

·           Vychádzajúc z ustanovenia § 22 ods.8 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) je potrebné nehmotný majetok odpísať v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky vstupnej ceny. Lehota odpisovania teda plynie od marca 2018.

·           Daňové odpisovanie softvéru je teda v zmysle citovaného ustanovenia zákona o dani z príjmov totožné s účtovným odpisovaním nehmotného majetku. Inými slovami, účtovný spôsob odpisovania softvéru je záväzný aj pre daňové účely. Pri účtovnom spôsobe odpisovania si daňovník môže odpisy zvoliť sám, a tieto by mali byť konštruované tak, aby vyjadrovali skutočnú technickú, resp. morálnu opotrebovanosť nehmotného majetku.

·           V takomto prípade nedochádza k dočasným rozdielom medzi výškou uplatnených daňových odpisov a výškou uplatnených účtovných odpisov. To znamená, že vykazovanie odloženej dane pri takomto majetku je neopodstatnené. Aj z tohto dôvodu postupy účtovania spomínajú pri vymedzení možných dočasných rozdielov len dlhodobý hmotný majetok.

·           Príklad

·           Pri zakladaní spoločnosti jeden zo spoločníkov s.r.o. vložil do základného imania tejto spoločnosti registrovaný a ocenený vlastný vynález. V rámci tohto vkladu sa spoločník so spoločnosťou dohodol, že vlastnícke právo k vynálezu týmto vkladom prechádza na s.r.o..

·           Účtovanie o odloženej dani má význam len pri dočasnom, t.j. prechodnom rozdiele medzi účtovnými a daňovými odpismi. V prípade, že medzi daňovými a účtovnými odpismi by vznikal rozdiel trvalý, o odloženej dani sa neúčtuje. Nikdy by totiž nedošlo k vynulovaniu takýmto spôsobom vzniknutej pohľadávky.

·           Vynález predstavuje pre účely odpisovania podľa § 22 ods.7 zákona o dani z príjmov práva priemyselného vlastníctva, to znamená, že ide o nehmotný majetok. V zmysle § 23 ods.2 písm. b) zákona o dani z príjmov je nehmotný majetok vložený ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva vylúčený z odpisovania, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne (napr. know-how, obchodná značka), a to aj v prípade, ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám. Pod bezodplatným nadobudnutím nehmotného majetku je pre tieto účely potrebné rozumieť nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou pre svoje vlastné potreby – a to vo forme know-how, vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu, alebo inak bezodplatne nadobudnutý nehmotný majetok – napr. obchodná značka.

·           Spoločnosť s ručením obmedzeným v danom prípade nebude môcť uplatniť daňové odpisy z predmetného nehmotného majetku, ktorý bol použitý ako vklad do základného imania, a to aj napriek tomu, že týmto vkladom prešlo na ňu vlastnícke právo k predmetnému nehmotnému majetku. Spoločnosti s ručením obmedzeným by vzniklo právo odpisovať tento nehmotný majetok iba v prípade, ak by spoločník – vkladateľ, predložil doklady o odplatnosti nadobudnutia tohto vynálezu.

·           Spoločnosť s ručením obmedzeným bude predmetný nehmotný majetok odpisovať iba účtovne. Z titulu nemožnosti uplatnenia daňových odpisov z tohto majetku by vznikali trvalé rozdiely medzi účtovnými a daňovými odpismi, čo znamená, že o odloženej dani sa z tohoto dôvodu účtovať nebude. V každom účtovnom období by totiž vznikala odložená daňová pohľadávka (účtovný odpis by bol vždy vyšší ako daňový, keďže tento by bol nulový), ktorá by sa nikdy nevyrovnala. Takýmto spôsobom vzniknutá pohľadávka by v súvahe spoločnosti nemala žiadne ekonomické opodstatnenie a skresľovala by objem aktív vykazovaný spoločnosťou.

V zmysle v súčasnosti platných postupov účtovania sa odložená daň z príjmov účtuje v prípadoch:

•        vzniku zdaniteľných dočasných rozdielov medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov (odložený daňový záväzok)

– ide o prípady, ak

-                     účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho daňová základňa, napr. účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho zostatková cena podľa zákona o dani z príjmov,

-                     účtovná hodnota pohľadávky je vyššia než je jej daňová základňa (napríklad pohľadávka z úrokov, ktoré budú zdanené až po ich inkase).

Príklad

Obstarávacia cena majetku je 30 000 eur. Ak suma uplatnených účtovných odpisov od začiatku odpisovania je 12 000 euro, účtovná zostatková cena je 18 000 eur. Ak suma už uplatnených daňových odpisov je 15 000 eur, daňová zostatková cena je 15 000 eur (daňová základňa).

Rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou vo výške 3 000 eur je zdaniteľným dočasným rozdielom, ktorý by zvýšil vykázaný účtovný výsledok hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane. Výška odloženej dane sa potom vypočíta ako 3 000 eur x 21 % = 630 eur. Ide o odložený daňový záväzok.

•        vzniku odpočítateľných dočasných rozdielov medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť odpočítateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov (odložená daňová pohľadávka)

– ide o prípady, ak

-                     účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho daňová základňa, napr. účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho zostatková cena podľa zákona o dani z príjmov,

Príklad

Obstarávacia cena majetku je 40 000 eur. Ak suma uplatnených účtovných odpisov od začiatku odpisovania je 20 000 eur, účtovná zostatková cena je 20 000 eur. Ak suma už uplatnených daňových odpisov je 15 000 eur, daňová zostatková cena (daňová základňa) je 25 000 eur.

Rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou vo výške – 5 000 eur je odpočítateľným dočasným rozdielom, ktorý by znížil vykázaný účtovný výsledok hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane. Výška odloženej dane sa potom vypočíta: – 5 000 eur x 21 % = – 1 050 eur. Ide o odloženú daňovú pohľadávku.

-                     účtovná hodnota pohľadávky je nižšia než je jej daňová základňa, napr. bola vytvorená opravná položka k pohľadávkam a tento rozdiel medzi účtovnou hodnotou a daňovou základňou pohľadávky bude v budúcnosti daňovo uznaný,

Príklad

Účtovná hodnota pohľadávky zúčtovanej 311/602, t.j. vo vzťahu k účtovnému hospodárskemu výsledku je 3 000 eur. K tejto pohľadávke bola zúčtovaná na účte 547 opravná položka (daňovo neuplatniteľná) vo výške 1 000 eur. Účtovná hodnota zúčtovanej pohľadávky je tak 2 000 eur.

Rozdiel medzi opravnou položkou zúčtovanou do nákladov 1 000 eur a daňovou hodnotou opravnej položky vo výške 0 eur (daňovo neuznaná opravná položka), resp. rozdiel medzi účtovnou hodnotou pohľadávky 2 000 eur a daňovou hodnotou pohľadávky 3 000 eur je odpočítateľným dočasným rozdielom, ktorý by v budúcom období (v ktorom dôjde k úhrade pohľadávky a zúčtovaniu opravnej položky) znížil vykázaný účtovný výsledok hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane.

-                     účtovná hodnota zásob je nižšia než je ich daňová základňa, napr. bola vytvorená opravná položka k zásobám a tento rozdiel medzi účtovnou hodnotou a daňovou základňou zásob bude v budúcnosti daňovo uznaný,

-                     účtovná hodnota záväzku je vyššia než je jeho daňová základňa (ide napr. o záväzky daňovo uznané až po ich zaplatení)

•        možnosti umorovať daňovú stratu v budúcnosti, pod ktorou sa rozumie možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti v zymsle § 30 zákona o dani z príjmov (odložená daňová pohľadávka),

•        možnosti previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období (odložená daňová pohľadávka).

V tejto súvislosti je potrebné zadefinovať použitý pojem „daňová základňa“. Daňovou základňou na účely účtovania o odloženej dani z príjmov sa rozumie hodnota majetku a hodnota záväzku zistená podľa zákona o dani z príjmov.

V súsvislosti s doteraz uvedeným možno napokon poznamenať, že k odpočítateľnému dočasnému rozdielu a zdaniteľnému dočasnému rozdielu k majetku a záväzku sa neúčtuje ani odložená daňová pohľadávka ani odložený daňový záväzok pri prvotnom zaúčtovaní majetku alebo záväzku v účtovníctve, ak v čase prvotného zaúčtovania nemá tento účtovný prípad vplyv ani na výsledok hospodárenia ani na základ dane a zároveň nejde o účtovný prípad vznikajúci u kupujúceho pri kúpe podniku alebo časti podniku, u prijímateľa vkladu pri vklade podniku alebo časti podniku alebo u nástupníckej účtovnej jednotke pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. K tomuto odpočítateľnému dočasnému rozdielu a zdaniteľnému dočasnému rozdielu sa odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok neúčtujú ani v nasledujúcich účtovných obdobiach.

·           Výpočet odloženej dane

Súčet kladných hodnôt (odpočítateľných položiek pre určenie základu splatnej dane) a záporných hodnôt (pripočítateľných položiek pre určenie základu splatnej dane) je základom pre výpočet odloženej dane. Ako už bolo spomínané, do základu dane sa nezahŕňajú trvalé rozdiely vznikajúce pri určovaní základu splatnej dane (t.j. také rozdiely, ktoré sa nedajú vysporiadať pri určovaní základu splatnej dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach).

Na účely účtovania pri výpočte odloženej daňovej pohľadávky a odloženom daňovom záväzku sa použijú sadzby dane z príjmov, u ktorých sa predpokladá, že budú platiť v tom období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka vyrovnaná alebo odložený daňový záväzok uplatnený. Ak sadzba dane z príjmov nie je známa, použije sa sadzba dane z príjmov platná v nasledujúcom účtovnom období.

Ak základom dane je záporná hodnota, vypočítaná odložená daň sa účtuje ako odložená daňová pohľadávka. Ak základom dane je kladná hodnota, vypočítaná odložená daň sa účtuje ako odložený daňový záväzok.

·            

·           Príklad

·           Spoločnosť ALFA, s.r.o. účtovala počas roka o účtovných odpisoch vo výške 10 000 eur, pričom daňovo uplatniteľné odpisy môžu byť iba vo výške 7 000 eur, takisto zúčtovala opravnú položku k rizikovej pohľadávke (ktorá nebola uznaná ako daňový výdavok) vo výške 5 000 eur, vytvorila novú rezervu na reklamácie vo výške 660 eur, na základe výsledkov inventarizácie vytvorila opravnú položku k zásobám vo výške 10 000 eur. Keďže má povinnosť účtovať o odloženej dani, ako sa tieto účtovné prípady prejavia v účtovnej závierke?

·           Súčet kladných hodnôt (odpočítateľných položiek pre určenie základu splatnej dane) a záporných hodnôt (pripočítateľných položiek pre určenie základu splatnej dane) je základom pre výpočet odloženej dane. Do základu dane sa nezahŕňajú trvalé rozdiely vznikajúce pri určovaní základu splatnej dane (t.j. také rozdiely, ktoré sa nedajú vysporiadať pri určovaní základu splatnej dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach). Odložená daň sa určí ako súčin uvedeného základu dane a predpokladanej sadzby dane z príjmov, ktorá bude platiť v období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka vyrovnaná, resp. odložený daňový záväzok uplatnený (resp. sadzby dane z príjmov platnej v nasledujúcom zdaňovacom období). Ak základom dane je záporná hodnota, vypočítaná odložená daň sa účtuje ako odložená daňová pohľadávka. Ak základom dane je kladná hodnota, vypočítaná odložená daň sa účtuje ako odložený daňový záväzok.

·           V danom prípade:

•         keďže účtovné odpisy sú vyššie ako daňové, rozdiel je pripočítateľnou položkou pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane a v základe pre výpočet odloženej dane sa prejaví zápornou hodnotou                      – 3 000 eur

•         zúčtovanie nedaňovej opravnej položky sa pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví v odpočítateľných položkách a v základe pre výpočet odloženej dane kladnou hodnotou                   + 5 000 eur

•         tvorba daňovo neuznanej rezervy sa pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví v pripočítateľných položkách a v základe pre výpočet odloženej dane zápornou hodnotou                                                           – 660 eur

•         tvorba daňovo neuznanej opravnej položky sa pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví v pripočítateľných položkách a v základe pre výpočet odloženej dane zápornou hodnotou                                       – 10 000 eur.

·           Základom dane pre zaúčtovanie odloženej dane bude teda suma -8 660 eur, tzn. účtovaná jednotka zaúčtuje odloženú daňovú pohľadávku (MD 481 / D 592) vo výške 1 818,60 eur (-8 660 x 21 %).

Postup pri prípadnej zmene sadzby dane je upravený v rámci §  10 ods.17 postupov účtovania. Pred zaúčtovaním dane z príjmov odloženej do budúcich období sa zostatok účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka prepočíta novou sadzbou dane z príjmov a rozdiel sa účtuje podľa charakteru na ťarchu alebo v prospech účtu 592 – Odložená daň z príjmov.

·           Účtovanie odloženej dane

Odložená daňová pohľadávka sa účtuje v prospech účtu 592 – Odložená daň z príjmov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.

Odložený daňový záväzok sa účtuje na ťarchu účtu 592 – Odložená daň z príjmov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.

Odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok vznikajúce v súvislosti s určitým účtovným prípadom, sa účtujú v závislosti od toho, ako sa účtuje účtovný prípad. Pri účtovných prípadoch, ktoré sa neúčtujú ako náklad alebo výnos, ale priamo v prospech alebo na ťarchu účtov vlastného imania (napríklad na účte 414 -Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení, 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov, 429 – Neuhradená strata minulých rokov), sa aj odložená daň z príjmov účtuje priamo na ťarchu alebo v prospech týchto účtov vlastného imania.

Odložená daňová pohľadávka alebo odložený daňový záväzok vznikajúci pri vklade podniku alebo jeho časti sa u prijímateľa vkladu účtuje so súvzťažným zápisom na účet 015 – Goodwill. Odložená daňová pohľadávka alebo odložený daňový záväzok vznikajúci pri kúpe podniku alebo časti podniku u kupujúceho sa účtuje so súvzťažným zápisom na účet 015 – Goodwill.

·            

·           Príklad

·           Akú súvislosť má preceňovanie obchodných podielov, resp. majetkových cenných papierov s účtovaním odloženej dane z príjmov?

·           Podľa ustanovenia § 10 ods.15 postupov účtovania okrem iného platí, že pri účtovných prípadoch, ktoré sa neúčtujú ako náklad alebo výnos, ale priamo v prospech alebo na ťarchu účtov vlastného imania, napríklad aj na účte 414, sa aj odložená daň z príjmov účtuje priamo na ťarchu alebo v prospech týchto účtov vlastného imania.

·           Z dôvodu úplnosti je však nutné poznamenať, že na základe § 10 ods.18 postupov účtovania o odloženej dani z príjmov vyplývajúcej z dočasných rozdielov súvisiacich s podielmi v dcérskych účtovných jednotkách a v účtovných jednotkách, v ktorých má účtovná jednotka podielovú účasť, sa neúčtuje, ak sú splnené tieto podmienky:

•           účtovná jednotka, ktorá má takýto podiel, je schopná ovplyvniť vyrovnanie týchto dočasných rozdielov a

•           je pravdepodobné, že tieto dočasné rozdiely nebudú vyrovnané v blízkej budúcnosti.

·           Príklad

·           Môže zaúčtovanie opravnej položky k zásobám vyvolať povinnosť účtovania o odloženej dani? Akým spôsobom sa táto zaúčtuje, ak spoločnosť ABC, s.r.o. zaúčtuje k tovaru v predajniach k 31.12. opravnú položku?

·           V prípade zásob ide o aplikáciu ustanovenia § 10 ods.7 písm. b) bod 3 postupov účtovania. V danom prípade teda vzniká odpočitateľný dočasný rozdiel v prípadoch, ak účtovná hodnota zásob je nižšia ako je ich daňová základňa, a to napríklad aj z dôvodu vytvorenia opravnej položky k zásobám pričom tento rozdiel medzi účtovnou hodnotou a daňovou základňou zásob bude v budúcnosti daňovo uznaný.

·           Ak teda napríklad k 31.12. bude stav zásob na strane MD účtu 132 – Tovar na sklade a v predajniach v sume 3 000 eur, zaúčtovaná opravná položka (MD 505 / D 196) v sume 1 000 eur, potom účtovná hodnota zásob bude 2 000 eur.

·           Daňová základňa = 3 000 eur (pri predaji zásob je totiž výška obstarávacej ceny zásob daňovo uznaným výdavkom, bez ohľadu na výšku predajnej ceny).

·           Dočasný odpočitateľný rozdiel potom bude 1 000 eur a odložená daňová pohľadávka 210 eur (t.j. 1 000 x 21 %).

·           Účtovanie o odloženej dani bude nasledovné:

·            

·           Príklad

·           Spoločnosť ABC, s.r.o. vykazovala k 31.12. záväzok z titulu nezaplatených právnych služieb vo výške 700 eur. Uvedený záväzok uhradila v máji nasledujúceho roku. Má daný prípad vplyv na účtovanie o odloženej dani?

·           Pri určení tzv. daňovej základe je potrebné pripomenúť, že v zmysle § 17 ods.19 písm. f) zákona o dani z príjmov platí, že náklady na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2 sa u dlžníka zahrnú do základu dane až po ich skutočnom zaplatení. Ak teda spoločnosť v nasledujúcom roku tento záväzok skutočne uhradila, potom malo mať účtovanie nasledovnú podobu:

·            

·           Obmedzenia pri účtovaní odloženej dane

Postupy účtovania ustanovujú, že účtovanie o odloženej dani sa nevzťahuje na goodwill alebo záporný goodwill pri jeho prvotnom zaúčtovaní. Účtovanie o odloženej dani sa vzťahuje na dočasný rozdiel ku goodwillu alebo zápornému goodwillu, ktorý vznikol po jeho prvotnom zaúčtovaní, napríklad z dôvodu rôznych daňových odpisov a účtovných odpisov, ak pri prvotnom účtovaní goodwillu alebo záporného goodwillu nevznikol dočasný rozdiel.

O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len vtedy, ak je pravdepodobné, že základ dane, voči ktorému bude možné vyrovnať sumy uvedené v § 10 ods.8 postupov účtovania, je dosiahnuteľný. Za dosiahnuteľný sa považuje, ak voči tomu istému daňovému úradu a u toho istého daňovníka existujú dostatočné zdaniteľné dočasné rozdiely, ktorých krytie sa v budúcnosti očakáva

a)                 v rovnakom období ako očakávané krytie odpočítateľných dočasných rozdielov, alebo

b)                 v obdobiach, v ktorých môže byť umorená daňová strata, ku ktorej sa táto odložená daňová pohľadávka vzťahuje.

Napokon platí, že ak u toho istého daňovníka a voči tomu istému daňovému úradu nie sú dostatočné zdaniteľné rozdiely, o odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len vtedy, ak je pravdepodobné, že sa dosiahne dostatočný základ dane z príjmov u toho istého daňovníka a voči tomu istému daňovému úradu v tom období, v ktorom sú odpočítateľné dočasné rozdiely kryté, alebo v ktorých môže byť daňová strata umorená.

·           Vykazovanie odloženej dane v súvahe

Podľa § 10 ods. 16 postupov účtovania sa v súvahe odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok vykazujú samostatne. Z uvedenej skutočnosti vyplýva nevyhnutnosť a povinnosť určenia samostatného analytického členenia na účte 481 minimálne pre pohľadávku a záväzok, napr.:

-                                             účet 481.01 – Odložená daňová pohľadávka a

-                                             účet 481.02 – Odložený daňový záväzok.

Účtovná jednotka sa bez analytického členenia na pohľadávku a záväzok nezaobíde. Takéto členenie zjednodušuje aj systém účtovania napr. o znížení odloženej daňovej pohľadávky, kde je možné účtovať na strane D účtu 481.01.

Avšak v prípade, ak sa odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok vzťahujú na odloženú daň z príjmov toho istého daňovníka a ide o ten istý daňový úrad, môže sa vykázať len výsledný zostatok účtu 481. V tejto súvislosti možno uviesť príklad, že ak má účtovná jednotka organizačnú zložku v zahraničí, nebude sa daňová povinnosť týkať toho istého daňového úradu. V takomto prípade je nutné vyčísliť odloženú daň samostatne vo vzťahu k jednotlivým daňovým úradom, a tejto požiadavke prispôsobiť i analytické členenie na účte 481.

·           Prvé účtovanie odloženej dane z príjmov

Odložená daňová pohľadávka alebo odložený daňový záväzok vzniknutý v predchádzajúcich účtovných obdobiach, v ktorých by sa účtoval s vplyvom na výsledok hospodárenia, sa k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa účtuje prvýkrát o odloženej dani, účtuje na ťarchu účtu alebo v prospech účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov so súvzťažným zápisom na účet 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.

 Ing. Ján Mintál

                          (Viac nielen o tejto téme sa dočítate v publikácii PaM 10/2018)

Od 1.7.2018 je účinná novela č. 266/2017 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Jednou zo zmien je, že podobne, ako doteraz študent, od 1. júla 2018 si aj pracujúci dôchodca bude môcť uplatniť odvodovú úľavu. Ide o možnosť, nie o povinnosť, a úľavu si môžu uplatniť len tí poberatelia dôchodkových dávok, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť v právnom vzťahu dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti [ďalej aj „dôchodcovia (dohodári)“], a ktorí sú zároveň poberateľmi:

·                    starobného dôchodku, 

·                    predčasného starobného dôchodku,

·                    invalidného dôchodku, 

·                    výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, 

·                    invalidného výsluhového dôchodku.

Podľa § 227a zákona o sociálnom poistení si dôchodca (dohodár) v právnom vzťahu dohody má právo od 1.7.2018 určiť (zvýhodniť) dohodu, t.j. uplatniť si odvodovú úľavu, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak:

·                    mesačný príjem z určenej (zvýhodnenej) dohody nepresiahne sumu 200 €, ak právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem alebo

·                    ak priemerný mesačný príjem z určenej (zvýhodnenej) dohody nepresiahne sumu 200 €, ak právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem.

V prípade ak mesačný príjem/priemerný mesačný príjem dôchodcu (dohodára) z určenej (zvýhodnenej) dohody za kalendárny mesiac presiahne 200 €, poistné na dôchodkové poistenie (SP, IP a RfS) sa platí len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 €. Odvodová úľava sa nevzťahuje na ÚP a GP, a preto do vymeriavacieho základu pre ÚP a GP vstupuje vždy celý príjem. Zo všetkých ostatných uzatvorených dohôd tento dôchodca (dohodár) platí poistné na dôchodkové poistenie a je povinne dôchodkovo poistený.

Dôchodca (dohodár), ktorý si uplatňuje odvodovú úľavu je povinný písomne informovať zamestnávateľa o jej uplatnení a takisto aj o skončení jej uplatňovania, a zároveň čestne vyhlási, že si odvodovú úľavu v tom istom kalendárnom mesiaci súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa. Uvedené skutočnosti deklaruje na tlačive predpísanom ústredím Sociálnej poisťovne s názvom Oznámenie a čestné vyhlásenie (odvodová úľava – DÔCHODCOVIA).

Upozornenie: V pripomienkovom konaní je návrh novely zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa od 1.1.2019 navrhuje vypustiť povinnosť dohodára s uplatnenou odvodovou úľavou predkladať zamestnávateľovi čestné vyhlásenie o tom, že si odvodovú úľavu v tom istom kalendárnom mesiaci súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa. Po novom by evidenciu uplatňovaných odvodových úľav mala viesť Sociálna poisťovňa, ktorá na základe evidencie (vytvorenej na základe Registračného listu FO – prihláška/odhláška) bude sprístupňovať zamestnávateľovi informáciu o nemožnosti uplatnenia odvodovej úľavy, ak už bola uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode (prednosť bude mať vždy prihláška podaná do registra poistencov ako prvá v porovnaní s inými prihláškami podanými na iné súbežné dohody).

Na účely uplatnenia výnimky podľa § 227a zákona sociálnom poistení sa za „poberateľa dôchodku“ považuje osoba, ktorej bol príslušný druh dôchodku priznaný právoplatným rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu, do dňa priznania napr. starobného dôchodku zamestnanec nemá status „poberateľa starobného dôchodku“, a teda výnimku si uplatniť nemôže. Odo dňa priznania dôchodku si odvodovú úľavu už uplatniť môže.

Právne účinky uplatnenia odvodovej úľavy nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu založeného dohodou, ak uplatnenie odvodovej úľavy bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie výnimky zamestnávateľovi oznámené.

Príklad: Dohoda o vykonaní práce vznikne 12.11.2018. Dôchodca si uplatní odvodovú úľavu dňa 30.11.2018. Kedy zamestnávateľ uplatní odvodovú úľavu?

Zamestnávateľ uplatní odvodovú úľavu až v spracovaní výplat za mesiac december 2018, nakoľko zamestnanec uplatnenie odvodovej úľavy neoznámil zamestnávateľovi v deň vzniku právneho vzťahu dohody, ale až neskôr. V takomto prípade právne účinky uplatnenia odvodovej úľavy nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie odvodovej úľavy zamestnávateľovi oznámené.

Ak teda „dôchodca (dohodár) zarobí v právnom vzťahu DVP, príp DPČ, na ktorú si uplatnil odvodovú úľavu:

·                    najviac 200 € mesačne, nevznikne mu z nej dôchodkové poistenie a dohodár nebude platiť poistné na starobné poistenie (sadzba 4 %) a invalidné poistenie (sadzba 3 %), a zamestnávateľ nebude platiť poistné na starobné poistenie (sadzba 14 %) a invalidné poistenie (sadzba 3 %) a poistné do rezervného fondu solidarity (sadzba 4,75 %); Z odmeny vyplatenej na základe určenej (zvýhodnenej) dohody zaplatí zamestnávateľ poistné len na úrazové poistenie (sadzba 0,8 %) a poistné na garančné poistenie (sadzba 0,25 %). Platí, že garančné poistenie sa odvádza len za predpokladu, že zamestnávateľ je povinne garančne poistený.

·                    viac ako 200 €, vznikne mu dôchodkové poistenie a dohodár z príjmu nad 200 € bude platiť poistné na starobné poistenie (sadzba 4 %) a poistné na invalidné poistenie (sadzba 3 %). Zamestnávateľ zo sumy príjmu nad 200 € bude platiť poistné na starobné poistenie (sadzba 14 %), poistné na invalidné poistenie (sadzba 3 %) a poistné do rezervného fondu (sadzba 4,75 %). Z celého dosiahnutého príjmu zaplatí zamestnávateľ poistné na úrazové poistenie (sadzba 0,8 %) a na garančné poistenie (sadzba 0,25 %).

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti u dôchodcov (dohodárov) zaniká:

·                    priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku (od 1.7.2018), invalidného dôchodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku,

·                    dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku.

Pri tomto zániku poistenia zamestnávateľ odhlasovaciu povinnosť za dôchodcu (dohodára) v sociálnej poisťovni neplní. Za obdobie odo dňa priznania týchto dôchodkových dávok zo zákona zamestnávateľ neplatí a neodvádza za tohto zamestnanca poistné na nemocenské poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti bez ohľadu na to, či je príjem vyplácaný pravidelne alebo nepravidelne. Z uvedeného vyplýva, že dôchodcovia (dohodári) sa na účely sociálneho poistenia považujú za zamestnancov len na účely povinného dôchodkového poistenia. Dávame zároveň do pozornosti, že ak sa aj dôchodcovia (dohodári) považujú zamestnancov na účely povinného dôchodkového poistenia, naďalej sa na nich vzťahujú výnimky z platenia poistného na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, t.j. poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, a zamestnávateľ neplatí poistné na invalidné poistenie ani za zamestnanca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí zamestnávateľ za fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a za fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek. 

Zamestnanec (poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku a výsluhového dôchodku s dovŕšením dôchodkovým vekom) vykonávajúci zárobkovú činnosť na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti (s mesačným príjmom najviac 200 € vrátane), a na ktorú si dôchodca uplatnil odvodovú úľavu

Zamestnanec (poberateľ starobného dôchodku a výsluhového dôchodku s dovŕšením dôchodkovým vekom) vykonávajúci zárobkovú činnosť na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti (s príjmom nad 200 €), ktorá zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti, a na ktorú si dôchodca uplatnil odvodovú úľavu alebo dôchodca vykonávajúci zárobkovú činnosť na základe dohody (bez ohľadu na výšku príjmu), ktorá zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem, a na ktorú si dôchodca neuplatnil odvodovú úľavu

Zamestnanec (poberateľ invalidného dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku) vykonávajúci zárobkovú činnosť na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti (s príjmom nad 200 €), ktorá zakladá nárok na pravidelný príjem alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti, a na ktorú si dôchodca uplatnil odvodovú úľavu alebo dôchodca vykonávajúci zárobkovú činnosť na základe dohody (bez ohľadu na výšku príjmu), ktorá zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem, a na ktorú si dôchodca neuplatnil odvodovú úľavu

Do 30.6.2018 ak predčasný starobný dôchodca pracoval na dohodu, bola mu výplata predčasného dôchodku zastavená. Od 1.7.2018 platí, že ak poberateľ predčasného starobného dôchodku pracuje na dohodu s uplatnenou odvodovou úľavou, môže pracovať bez toho, aby mu Sociálna poisťovňa výplatu predčasného starobného dôchodku zastavila – poberá tak predčasný starobný dôchodok a zároveň poberá príjem z dohody. K tomu, aby sa poberateľovi predčasného starobného dôchodku s uplatnenou odvodovou úľavou dôchodok vyplácal, musí byť súčasne splnená podmienka, že tento poberateľ dôchodku nie je dôchodkovo poistený z inej zárobkovej činnosti (nemá pracovný pomer, príp. dohodu bez uplatnenej odvodovej úľavy). Ak príjem z dohody s uplatnenou úľavou za kalendárny rok presiahne 2 400 €, Sociálna poisťovňa výplatu predčasného starobného dôchodku zastaví. Uvedené vyplýva z ust. § 67 ods. 6 zákona o sociálnom: „Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2 400 €. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu podľa prvej vety.“ To znamená, že v ďalšom kalendárnom roku sociálna poisťovňa výplatu dôchodku obnoví a zúčtuje.

predčasný dôchodca à neuplatní si odvodovú úľavu à výplata dôchodku sa zastaví

predčasný dôchodca à uplatní si odvodovú úľavu à výplata dôchodku pokračuje

Podľa usmernenia sociálnej poisťovne sa na účely uplatnenia výnimky podľa § 227a zákona o sociálnom poistení za „poberateľa“ dôchodku považuje osoba, ktorej bol príslušný druh dôchodku priznaný. Preto uplatňovať si odvodovú úľavu z platenia poistného na dôchodkové poistenie za zákonom stanovených podmienok môže zamestnanec odo dňa, od ktorého spĺňa status „poberateľa predčasného starobného dôchodku“ t.j. odo dňa, od ktorého mu bol právoplatným rozhodnutím predčasný starobný dôchodok priznaný. To znamená, že ak nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistencovi z dôvodu presiahnutia príjmu 2 400 € zanikne, naďalej sa považuje za poberateľa predčasného starobného dôchodku, a preto si odvodovú úľavu môže uplatňovať naďalej, ale v skutočnosti poberať predčasný starobný dôchodok nebude.

Predčasný starobný dôchodca pracujúci na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti je od 15.6.2018 oslobodený aj od platby preddavkov na poistné na zdravotné poistenie. Uvedené však platí len vtedy, ak mu bol predčasný starobný dôchodok priznaný a reálne ho aj poberá. Ak dohodár predčasný starobný dôchodok poberať prestane, stáva sa zamestnancom na účely zdravotného poistenia a vzniká mu povinnosť z odmeny odvádzať preddavky na poistné na zdravotné poistenie. V súlade s ust. § 23 ods. 6 novely č. 156/2018 Z.z. zákona o zdravotnom poistení je zamestnanec, ktorý je poberateľom predčasného starobného dôchodku, povinný oznámiť zamestnávateľovi zánik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a to do 8 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti (ide o zánik nároku z dôvodu prekročenia ročného príjmu vo výške 2 400 € plynúceho z určenej (zvýhodnenej) dohody podľa ust. § 67 ods. 6 zákona o sociálnom poistení).

Ing.Ivata Matlovičová

                          (Viac nielen o tejto téme sa dočítate v publikácii DUO 11-12/2018)

AKO ŠTÝL RIADENIA chápeme typický spôsob správania riadiacich pracovníkov uplatňovaný voči ich spolupracovníkom pri pracovných aktivitách a pri plnení zadaných úloh. Štýl riadenia je vlastne prejavom vzťahu k ostatným pracovníkom a spôsobom ako manažér dosahuje splnenie úloh prostredníctvom ich práce (Tureckiová, 2004). Rola manažéra je podľa Urbana (2003) spojená s formálnou autoritou, ktorá vyplýva z jeho pozície v organizácii. Táto autorita dáva manažérovi oprávnenie rozhodovať o využití firemných zdrojov vrátane ľudských zdrojov. Vedenie nemusí byť spojené s formálnou autoritou. Je skôr procesom ovplyvňovania – podnecovania či povzbudzovania – ostatných k tomu, aby sa dobrovoľne správali určitým spôsobom. Vodcom v organizácii môže byť akákoľvek osoba bez ohľadu na jej formálnu pozíciu, ktorá je silou svojej osobnosti schopná získavať ostatných pre svoje ciele. Ak je takouto osobnosťou schopnou viesť ostatných manažér, stáva sa formálnym vodcom. To patrí v posledných rokoch stále viac k očakávanej roli manažéra, hoci nie všetkým sa to darí. Riadenie (management) a vedenie (leadership) majú spoločné i rozdielne prvky. K základným poslaniam u oboch patrí vykonávať úlohy prostredníctvom ostatných.

MANAŽÉRSKA ROLA sa pritom spolieha skôr na tvorbu určitých pravidiel a ich kontrolu – manažéri používajú pri svojej riadiacej práci smernice, manuály, časové plány, kontrolné body, motivačné nástroje, disciplinárne opatrenia na to, aby primäli svojich zamestnancov dosiahnuť ciele organizácie. Ak nie sú stanovené postupy alebo termíny dodržané, má manažér možnosť siahnuť k sankciám. Od manažérov sa očakávajú rýchle výsledky, z nutnosti sa preto potom sústredia predovšetkým na súčasnú situáciu, nie na to, čo môže organizácii priniesť budúcnosť.

ROLA VODCU je oproti tomu silne naviazaná na určité osobnostné, sociálne a komunikačné schopnosti. K najdôležitejším vlastnostiam, ktorými sa vodcovia odlišujú od ostatných členov podniku patrí ich optimizmus a sebadôvera, rozhodnosť a morálna integrita. Vyžaruje z nich optimizmus, ten vedie ku zlepšeniu firemnej atmosféry a k vyššej produktivite. Manažéri s vlastnosťami lídrov veria, že dodržiavanie morálneho kódexu v každom podnikaní je jedným z dlhodobých faktorov úspechu. Udržiavajú rovnováhu medzi snahou dosahovať čo najlepšie výsledky a tým, ako sú tieto výsledky dosahované. Vodcovia sú rozhodní. Hoci je schopnosť rozhodovať jedným z hlavných dôvodov, prečo sú ľudia do manažérskych pozícii menovaní, mnoho manažérov nie je ochotných riskovať možnosť, že ich rozhodnutie bude chybné.

Vodcovia majú svoju víziu, dívajú sa za súčasnú situáciu podniku, vidia jeho potenciál do budúcnosti a tvorbou presvedčivých obrazov budúcnosti motivujú ostatných k jej dosiahnutiu. K ich schopnostiam patrí, že pre naplnenie tejto vízie získavajú nielen pracovné úsilie, ale tiež inovačný potenciál zamestnancov. Zatiaľ čo manažment je zameraný viac na fungovanie existujúceho systému, vedenie je väčšinou spojené s tvorbou a dosahovaním niečoho nového.

V súčasnosti by mali manažéri zvládať najrôznejšie štýly riadenia a popri tom byť schopní viesť. Leadership v sebe obsahuje schopnosť vytvárať vízie, získavať pre ne ostatných a zároveň s tým umenie zasiahnuť ako direktívny manažér tam, kde je to potrebné.

Väčšina autorov štýly riadenia rozlišuje na 2 hlavné prúdy: univerzalistické prístupy a situačné prístupy.

UNIVERZALISTICKÉ PRÍSTUPY vychádzajú z predpokladu, že úspech v riadení ľudí je závislý od manažéra, ktorého k tomu, aby efektívne riadil predisponujú určité osobnostné charakteristiky alebo z predpokladu, že existuje taký štýl správania, ktorý je optimálny a možno ho efektívne uplatňovať bez ohľadu na ďalšie podmienky riadenia.

K univerzalistickým prístupom zaraďujeme napr. klasické štýly riadenia:

- autokratický (autoritatívny) štýl – moc je sústredená v rukách manažéra, prideľuje zamestnancom presne definované úlohy, komunikácia je jednosmerná zhora nadol, nevýhodou je potláčanie individuálnej motivácie a iniciatívy zamestnancov,

- demokratický štýl – manažér deleguje časť právomocí, necháva si však zodpovednosť v konečných rozhodnutiach, komunikácia je dvojsmerná, výhodou je osobné zaujatie pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na rozhodovaní, nevýhodou časová strata, ktorá vyplýva z demokratického rozhodovania,

- liberálny štýl (laissez – faire – voľný priebeh) – vedúci necháva prácu plne na pracovníkoch, skupina si sama rieši rozdelenie a postup práce, komunikácia je prevažne horizontálna – medzi členmi skupiny, nevýhodou je niekedy bezcieľne tápanie skupiny v situáciách, keď je vedúci potrebný. Ako ale uvádzajú Cejthamr a Dědina (2010), skutočný štýl laissez – faire nájdeme tam, kde manažér vedome prenáša silu na členov skupiny, je však pripravený pomôcť, ak je to potrebné. Stavajú to do kontrastu s manažérom, ktorý sa príliš o nič nezaujíma a nechce byť zaťahovaný do problémov.

SITUAČNÉ PRÍSTUPY - v 50.rokoch 20.storočia sa začali vytvárať situačné modely správania manažérov, ktoré zdôrazňovali situáciu ako takú, nie osobnosť manažéra. Neexistuje teda nič také ako optimálny štýl, sú len štýly v určitých podmienkach vhodnejšie a menej vhodné. Dobrý manažér by si mal osvojiť rôzne štýly vedenia a mal by zaujať vždy taký štýl vedenia, aký si vyžaduje situácia. Tureckiová (2004) popisuje vedenie ako dynamický proces, ktorého efektivita je ovplyvnená nielen osobnosťou vedúceho, spôsobom jeho správania, spôsobom akým prejavuje svoju moc a autoritu a ako pristupuje k ľuďom a úlohám, ale tiež ďalšími premennými ako sú:

· ostatní členovia skupiny (podriadení, spolupracovníci) – ich znalosti, schopnosti, motivácia, osobnostné charakteristiky a preferencie, vzťah k manažérovi,

· úlohy alebo ciele – ich štruktúra, obtiažnosť, určitosť alebo rutinný charakter,

· situácia (ako nová premenná oproti univerzalistickým prístupom), resp. podmienky prostredia (vnútorné – podniková kultúra, pracovné podmienky, vonkajšie podmienky – sociálne, politické, ekonomické, technologické faktory).

Fiedlerov kontingenčný model - prvý situačný model vytvoril F. E. Fielder v 50. rokoch 20. storočia. Rozlišuje vo svojom kontingenčnom modeli 2 štýly vedenia:

· štýl orientovaný na úlohu – prednostné zameranie na dokončenie úlohy,

· štýl orientovaný na vzťahy – prednostné zameranie na vytváranie a udržiavanie dobrých vzťahov v pracovnej skupine (Bělohlávek et.al.,2001). Fielder vychádzal z predpokladu, že pracovný výkon skupiny je závislý na schopnosti lídra „kontrolovať“, respektíve vyhodnocovať situáciu a prispôsobiť jej spôsob svojho správania a zameranie vedenia. Podľa Fiedlerových výskumov závisí použitý štýl riadenia na 3 premenných: vzťahu lídra a skupiny, štruktúrovanosti (jasnosti) úlohy a formálnej moci lídra (rozsah formálnej moci odmeňovať a trestať pracovníkov).

Rozhodovací model - Vroom a Yetton považujú za základ úspešného riadenia správne rozhodovanie. Svoju analýzu založili na 3 aspektoch rozhodnutia manažéra (Cejthamr, Dědina, 2010):

· Kvalita rozhodnutia alebo tiež jeho rozumnosť je efekt, aký má rozhodnutie na výkon skupiny.

· Prijateľnosť rozhodnutia vypovedá o motivácii a angažovanosti členov skupiny pri zavádzaní rozhodnutia do praxe.

· Množstvo času potrebné k prijatiu rozhodnutia.

Líder sa podľa autorov tohto modelu rozhoduje, aký štýl riadenia zvolí podľa odpovedí na maximálne sedem zisťovacích otázok (s odpoveďami áno – nie). Model má podobu rozhodovacieho stromu, respektíve algoritmu rozhodovacieho procesu.

Znenie 7 otázok uvádzajú Bělohlávek et al. (2001) nasledovne:

1. Má problém kvalitatívne požiadavky?

2. Mám dostatok informácií ku kvalitnému rozhodnutiu?

3. Je problém štruktúrovaný?

4. Je pre efektívne zavedenie dôležité, aby podriadení rozhodnutie prijali?

5. Ak rozhodnem sám, možno predpokladať, že podriadení toto rozhodnutie príjmu?

6. Zdieľajú podriadení organizačné ciele, ktoré majú byť pri riešení problému dosiahnuté?

7. Možno predpokladať, že vybrané riešenie vyvolá medzi podriadenými konflikt?

VÝBER ŠTÝLU RIADENIA JE ZÁVISLÝ NA PROBLÉME, KTORÝ VEDÚCI PRÁVE RIEŠI

Tvorcovia modelu rozlišujú 3 štýly vedenia – A (autoritatívny), C (konzultatívny) a G (skupinový). Štýly A a C sa môžu členiť do ďalších dvoch kategórií, existuje teda 5 možností:

· A1 – manažér rozhoduje sám, používa informácie, ktoré sú mu dostupné

· A2 – získava potrebné informácie od podriadených a potom rozhodne o riešení. Pri získavaní informácií môže povedať podriadeným, v čom problém spočíva, ale tiež nemusí. Úlohou podriadených je podávať informácie, nie vymýšľať riešenie.

· C1 – preberie problém s dôležitými podriadenými jednotlivo, zachytí ich myšlienky a nápady, bez toho, aby ich spájal dohromady ako skupinu. Jeho rozhodnutie môže, ale nemusí odrážať vplyv podriadených.

· C2 – preberie problém s podriadenými ako so skupinou, kolektívne získa ich myšlienky a nápady. Jeho rozhodnutie môže alebo nemusí odrážať ich vplyv.

· G2 – preberie problém so svojimi podriadenými ako so skupinou. Spoločne vymyslia a zhodnotia alternatívy riešenia a pokúsia sa dosiahnuť dohodu o riešení. Nesnaží sa priviesť skupinu k tomu, aby prijala jeho riešenie a je pripravený prijať a zavádzať akékoľvek riešenie, ktoré bude mať podporu celej skupiny.

Rozdelenie štýlov vedenia podľa šveca (2012), do 4 základných kategórií podľa 2 kritérií:

1. podľa toho, koľko manažér dáva druhým priestoru (ako veľmi je orientovaný na seba či na druhých). Môže sa snažiť presadzovať len svoje názory a chrániť svoje záujmy. Môže ale tiež dávať čo najviac priestoru druhým a vťahovať ich do rozhodovania.

2. podľa toho, ako je manažér pri vedení aktívny, ako veľmi do neho zasahuje. Môže byť veľmi aktívny, do všetkého zasahovať, na všetko mať vplyv alebo sa môže stiahnuť do úzadia a neriadiť veci vôbec alebo len nepriamo.

Kombináciou týchto dvoch tendencií vznikajú 4 štýly vedenia:

· Direktívny štýl – vysoko aktívny manažér orientovaný na seba.

· Demokratický štýl – aktívny manažér, ale dáva priestor i druhým.

· Liberálny štýl – manažér v pozadí, ide mu ale o svoje záujmy, nechce prijímať zodpovednosť, zrieka sa rozhodovania do veľkej miery.

· Participatívny štýl – manažér v úzadí, nie príliš aktívny, zameriava sa na rozvoj tímovej práce, dáva priestor druhým, nezasahuje do ich práce.

Vodcom v organizácii môže byť akákoľvek

osoba bez ohľadu na jej formálnu pozíciu,

ktorá je silou svojej osobnosti schopná získavať

ostatných pre svoje ciele.

Okrem spomínaných existuje ešte veľké množstvo ďalších vytvorených modelov štýlov riadenia. Podľa Pavlicu (2000) je potenciálna efektivita každého štýlu riadenia a vedenia determinovaná predovšetkým nasledujúcimi podmienkami:

• osobnou a pracovnou zrelosťou pracovníkov

Na význam tohto faktoru upozorňuje hlavne situačná teória vedenia. Podľa nej je treba prispôsobiť mieru direktívneho a nedirektívneho (podporujúceho) správania konkrétnej zrelosti pracovníkov. Na osobne i pracovne nezrelého pracovníka možno pôsobiť predovšetkým direktívne, avšak s jeho rastúcou zrelosťou a adaptáciou je žiaduce uberať na direktivite a stupňovať podporujúce a nedirektívne správanie. Zrelému a adaptovanému zamestnancovi je potom možné ponechať značnú voľnosť a autonómiu a v ich rámci na neho delegovať príslušné úlohy a právomoci.

• ochotou a pripravenosťou pracovníkov akceptovať a podporovať určitý štýl riadenia a vedenia

Vplyvom množstva sociálnych faktorov, akými sú kultúrne podmienený vzťah k autoritám, výchova, tradície v určitom odbore, osobné skúsenosti atď., majú rôzni pracovníci rôzne očakávania voči správaniu zo strany nadriadeného. Napr. na zamestnanca, ktorý má v sebe hlboko zakorenený podriadený vzťah k autoritám, neurobí dobrý dojem manažér, ktorý sa k nemu bude správať liberálne a partnersky.

• nárokmi, ktoré kladie charakter úloh na vzájomnú komunikáciu medzi pracovníkmi a manažmentom

Čím je pracovná činnosť komplikovanejšia a komplexnejšia, tým vyššie nároky kladie na vzájomnú komunikáciu medzi pracovníkmi a manažmentom. Zatiaľ čo jednoduché činnosti možno riadiť prostredníctvom systému jednosmerných príkazov a pokynov, spoľahlivé plnenie náročných úloh možno zaistiť len v rámci fungujúceho systému rôznorodých a obojstranných komunikačných väzieb medzi zamestnancami a manažérmi.

• osobnostnými predpokladmi manažérov na používanie určitého štýlu riadenia, prípadne na flexibilné striedanie niekoľkých rôznych štýlov

Na dosiahnutie žiaduceho stavu v oblasti riadenia a vedenia ľudí nestačí len identifikovať adekvátny štýl riadiacej a vedúcej práce, je nutné zaoberať sa tiež osobnostnými predpokladmi jednotlivých manažérov k jeho osvojeniu, aplikácii a praktickému rozvinutiu.

ZÁVER – Ako vyplýva z mnohých výskumov, štýl riadenia zamestnancov je dôležitým faktorom, ktorý vplýva na spokojnosť zamestnancov a následne tiež na fluktuáciu v podniku. Všade by preto mala byť náležitá pozornosť venovaná výberu ľudí na manažérske pozície, aby ich osobnosť a správanie umožňovali aplikáciu vhodného manažérskeho štýlu v danom podniku a tým podporovali efektívne dosiahnutie podnikových cieľov.

Mgr. Monika Rolková

Použitá literatúra:

• Bělohlávek F., Košťan P., Šuleř O.: Management. Praha:Rubico, 2001; • Cejthamr V., Dědina J.: Management a organizační chování. Grada Publishing 2010; • Pavlica K.: Sociální výzkum, podnik a management. Praha: Ekopress, 2000; • Švec J.: Styl vedení lidí závisí na situaci. [online] cit.1.8.2012. In: Interquality 2.9.2012. Dostupné na: http://www.interquality.cz/; • TURECKIOVÁ, M.: Řízení a rozvoj lidí ve firmách. Praha: Grada Publishing, 2004; • URBAN, J.: Řízení lidí v organizaci. Praha: ASPI Publishing s.r.o., 2003.