| |
| [Téma novín] VRECKOVÉ PRI ZAHRANIČNEJ PRACOVNEJ CESTE |
VRECKOVÉ PRI ZAHRANIČNEJ PRACOVNEJ CESTE
VRECKOVÉ AKO PRÍJEM ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI
Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len "ZDP") v znení účinnom do 31. 12. 2010 okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 nie je predmetom dane ani cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, vrátane vreckového poskytované pri zahraničnej pracovnej ceste do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené týmito predpismi. V poznámke pod čiarou je uvedený napr. zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách"). Poskytnutie vreckového upravujú aj ďalšie predpisy napr. zákon č. 200/1998 o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v z.n.p. alebo zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v z.n.p.
Zákonom č. 548/2010 Z. z. Z 21. 12. 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v z.n.p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa s účinnosťou od 1. 1. 2011 mení ustanovenie § 5 ods. 5 písm. a) ZDP tak, že vreckové poskytnuté zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste sa zdaňuje. Zdaňovanie sa vzťahuje na vreckové, bez ohľadu na to, či ide o nárokové alebo nenárokové vreckové poskytnuté v súlade s osobitným predpisom.
Podľa § 52j ods. 1 novely ZDP ustanovenie § 5 ods. 5 písm. a) predpisu účinného od 1. 1. 2011 sa použije pri zahraničnej pracovnej ceste, na ktorú bol zamestnanec vyslaný po 31. 12. 2010.
DEŇ VYSLANIA NA ZAHRANIČNÚ PRACOVNÚ CESTU
Podľa § 3 zákona o cestovných náhradách zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí podmienky pracovnej cesty. Podľa uvedeného znenia, deň vyslania na pracovnú cestu nemusí byť rovnaký s dňom začatia zahraničnej pracovnej cesty. Pri posúdení vreckového, či ide o príjem, ktorý je predmetom dane, resp. nie je predmetom dane je rozhodujúci deň vyslania na pracovnú cestu a nie deň začatia pracovnej cesty.
PREDDAVOK NA CESTOVNÉ NÁHRADY
Podľa ustanovení zákona o cestovných náhradách zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na cestovné náhrady do sumy predpokladaných náhrad pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ, ktorý v preddavku zamestnancovi poskytne aj preddavok na vreckové, vreckové podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP zdaní až v mesiaci, v ktorom zamestnanec predloží písomné vyúčtovanie náhrad, resp. v mesiaci, v ktorom zamestnávateľ vyrovnal zamestnancovi doplatok na vreckovom.
PREPOČÍTACÍ KURZ NA VRECKOVÉ
Podľa § 35 ZDP zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v ods. 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy ustanovené týmto zákonom. Podľa uvedeného zamestnávateľ z vyplateného vreckového zrazí preddavok na daň spolu s mesačnou mzdou. V prípade, že zamestnávateľ poskytne vreckové v inej mene ako je mena euro, potom použije kurz v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej len "zákon o účtovníctve").
(Viac si o tejto téme prečítate v mesačníku DUO 5/2011)
VRECKOVÉ PRI ZAHRANIČNÝCH PRACOVNÝCH CESTÁCH
VRECKOVÉ AKO ZDANITEĽNÝ PRÍJEM ZAMESTNANCA - predmetom novely zákona o dani z príjmov vykonanej zákonom č. 548/2010 Z. z. je aj úprava ust. § 5 ods. 5 písm. a) zákona. Podľa znenia tohto ustanovenia do novely zákona predmetom dane u zamestnanca nebolo vreckové poskytované pri zahraničnej pracovnej ceste do 40 % nároku na stravné. Po novele už každé vreckové poskytnuté zamestnávateľom je u zamestnanca predmetom dane a to bez ohľadu na jeho výšku. Vreckové sa zdaní preddavkovo po predchádzajúcom pripočítaní k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Pretože na zahraničnú pracovnú cestu sa spravidla poskytujú zálohy, ktoré sa nezdaňujú, k zdaneniu poskytnutého vreckového dôjde v mesiaci, v ktorom bude vyúčtovaná záloha.
Podľa prechodného ustanovenia § 52j ods. 1 zákona bude prvýkrát vreckové predmetom dane pri zahraničnej pracovnej ceste, na ktorú bol zamestnanec vyslaný po 31. decembri 2010.
Predmetom dane z príjmov u zamestnanca naďalej nie sú cestovné náhrady v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Vreckové pri zahraničných pracovných cestách je predmetom dane, nakoľko sa jedná o nenárokovú náhradu.
VRECKOVÉ AKO DAŇOVÝ VÝDAVOK ZAMESTNÁVATEĽA - podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov v znení do novely uznaným daňovým výdavkom boli výdavky na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Po novele sa za daňový výdavok uznajú cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok napr. podľa zákona o cestovných náhradách a ďalej tiež vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14 zákona o cestovných náhradách.
Novelou zákona došlo len k legislatívno-technickej úprave. V zásade platí, že ak sú poskytované cestovné náhrady nenárokové alebo nad nárokovú výšku, nie sú uznaným daňovým výdavkom. Vreckové pri zahraničných pracovných cestách poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom podľa zákona o cestovných náhradách je však uznaným daňovým výdavkom a to napriek tomu, že nie je nárokové a u zamestnanca je zdaniteľným príjmom.
Ak by sa však vreckové poskytlo v sume vyššej ako 40 % stravného, suma nad uvedený limit by nebola u zamestnávateľa daňovo uznaná.
V § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 sú ako daňový výdavok uvedené mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenou pracovnoprávnymi predpismi. V rámci tohto ustanovenia, ak sú dohodnuté v kolektívnej zmluve nároky nad rámec pracovnoprávnych predpisov (napr. ZP), stávajú sa pre zamestnanca nárokové a sú uznaným daňovým výdavkom. Novelou zákona o dani z príjmov sa doplnilo, že to neplatí v prípade cestovných náhrad podľa zákona o cestovných náhradách. Z toho vyplýva, že ak aj v kolektívnej zmluve sú dohodnuté nároky nad rámec nárokov podľa zákona o cestovných náhradách, nie sú daňovo uznané.
VRECKOVÉ AKO DAŇOVÝ VÝDAVOK PODNIKATEĽA - podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v znení do novely daňovým výdavkom daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí bola aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa zákona o cestovných náhradách. Po novele zákona o dani z príjmov u FO - daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa vypustila možnosť uplatniť vreckové ako daňový výdavok. Touto úpravou sa zjednotil prístup k posudzovaniu vreckového u všetkých FO. Akákoľvek suma vreckového u podnikateľa nie je uznaná za daňový výdavok rovnako, ako plná výška vreckového je u zamestnanca zdaniteľným príjmom.
(Viac si o tejto téme prečítate v mesačníku PaM 5/2011)
|
|
| |
| ČITATELIA SA PÝTAJÚ, ODBORNÍCI ODPOVEDAJÚ |
SOCIÁLNE A ZDRAVOTNÉ POISTENIE Z VRECKOVÉHO PRI ZAHRANIČNEJ PRACOVNEJ CESTE
Zamestnanci dostávajú pri zahraničnej pracovnej ceste vreckové.
Budú zamestnanci z vreckového platiť sociálne a zdravotné odvody?
Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste sa od januára 2011 považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca, z ktorého sa platí poistné na zdravotné a sociálne poistenie. Všetko čo podlieha dani z príjmov (až na niektoré výnimky) podlieha aj poistným odvodom. Vreckové z oslobodenia v § 5 ods. 5 ZDP vypadlo, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca, tak sa má príjem zahrnúť aj do VZ na poistné odvody.
Vreckové bolo do konca roka 2010 povinnosťou vyplácať. Spoločnosť sa mohla rozhodnúť v akom rozsahu od 5 až do 40 %. Od 1. 1. 2011 to už nie je povinnosťou, takže sa môže rozhodnúť, že sa nebude preplácať žiadne vreckové, ale preplatí len vydokladované nevyhnutné výdavky, čo nie je vreckové.
SLUŽOBNÁ CESTA TRVAJÚCA V ROKU 2010 AJ 2011
Zamestnávateľ dňa 28. 12. 2010 vyslal zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu do Rakúska. Zamestnávateľ sa v tento deň písomne dohodol so zamestnancom na podmienkach pracovnej cesty a v tento deň zamestnancovi poskytol aj preddavok na cestovné náhrady. Zamestnanec na zahraničnú pracovnú cestu nastúpil 3. 1. 2011.
Považuje sa vreckové za predmet dane?
Keďže zamestnávateľ vyslal zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu pred 1. 1. 2011, poskytnuté vreckové u zamestnanca sa podľa § 52j ods. 1 novely ZDP považuje za príjem, ktorý nie je predmetom dane a to aj napriek tomu, že zahraničná pracovná cesta začala po 31. 12. 2010.
NEPOSKYTNUTÉ VRECKOVÉ Z DÔVODU NEDOSTATKU FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV
Rozpočtová organizácie vyslala svojich zamestnancov na zahraničnú pracovnú cestu. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov im nebolo poskytnuté vreckové.
Je tento postup v súlade so zákonom?
Ak boli zamestnanci vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu v roku 2010, postup zamestnávateľa bol v rozpore so zákonom o cestovných náhradách. Vreckové bolo nárokovou náhradou a zamestnávateľ bol povinný ju poskytnúť za podmienok a vo výške ustanovenej v § 14 zákona o cestovných náhradách. Poskytnutie nárokových cestovných náhrad nebolo podmienené finančnými prostriedkami zamestnávateľa. V kompetencii zamestnávateľa bolo len rozhodnutie o výške v rámci rozpätia od 5 % do 40 % stravného. Ak boli zamestnanci vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu v roku 2011, nemôžu sa domáhať poskytnutia vreckového, nakoľko zamestnávateľ ho nie je povinný poskytnúť.
VRECKOVÉ AKO DAŇOVÝ VÝDAVOK
Zamestnanec bol vyslaný na jednodňovú pracovnú cestu do Rakúska 10. januára 2011, ktorá bude trvať 11 hodín. Zamestnávateľ má v internej smernici určenú výšku vreckového pre časové pásmo nad 6 hodín až 12 hodín vo výške 20 % stravného. Základná sadzba stravného pre Rakúsko je 45 eur.
Je vreckové predmetom dane?
V danom prípade patrí zamestnancovi stravné podľa § 13 ods. 4 písm. b) zákona o cestovných náhradách vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného, t.j. 22,50 eura. Zamestnanec má ďalej nárok na vreckové vo výške 20 % z 22,50 eura, t. j. 4,50 eura. U zamestnávateľa je stravné aj vreckové zúčtované na účte 512 - Cestovné uznaným daňovým výdavkom. U zamestnanca nie je stravné predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov. Vreckové je podľa toho istého ustanovenia predmetom dane. Zamestnávateľ pripočíta 4,50 eura k hrubej mzde zamestnanca a zdaní preddavkovým spôsobom. Pri rovnakej pracovnej ceste, na ktorú bol zamestnanec vyslaný pred 1. januárom 2011, sa vreckové nepripočítalo do príjmov zamestnanca, u zamestnávateľa nedošlo k zmene, t.j. vreckové bolo aj vtedy uznaným daňovým výdavkom.
(viac odpovedí na otázky nielen k tejto téme nájdete v mesačníkoch 1000 riešení 2011)
|
|
| |
ZBIERKA ZÁKONOV:
Čiastka číslo 48/2011 zo dňa 26. 5. 2011
153/2011 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov
Čiastka číslo 49/2011 zo dňa 28. 5. 2011
154/2011 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov
155/2011 Oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní opatrenia o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011
156/2011 Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o uložení kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa
157/2011 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí zmien Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci Príloha k čiastke 49 – k oznámeniu č. 157/2011 Z. z.
Čiastka číslo 50/2011 zo dňa 1. 6. 2011
158/2011 Zákon o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov
159/2011 Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú zdravotné výkony z katalógu zdravotných výkonov, ktoré v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávajú zamestnanci zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
160/2011 Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 388/2009 Z. z., ktorou sa vydáva Mýtny poriadok v znení neskorších predpisov
|
|
| |
VODCA JE VIAC AKO MANAŽÉR
Jedným z najfrekventovanejších slov je dnes bezpochyby slovo manažér. My sme sa jeho použitiu v názve tohto príspevku úmyselne vyhli a namiesto neho sme použili slovo vodca.
Manažér je spokojný sám so sebou ak sa mu, spolu s pracovnou skupinou, ktorú vedie, podarilo splniť, prípadne prekročiť vytýčené ciele.
Vodca je človek, ktorý sa v prvom rade sústreďuje na vytyčovanie správnych cieľov a až potom na ich dosahovanie.
VYTÝČIŤ CIEĽ NIE JE NÁROČNÁ ČINNOSŤ
- stačí ukázať na určitý bod v bližšej alebo vzdialenejšej budúcnosti.
Vytýčiť správny cieľ, to už je iná káva. Vyžaduje si to schopnosť identifikovať faktory, ktoré budú ovplyvňovať budúci vývoj, analyzovať ich dopad a navyše ešte niečo, čo sa v škole človek nenaučí - intuíciu a životné skúsenosti.
ŽIVOTNÉ SKÚSENOSTI
- nad nimi sa dnes zvykne ohrňovať nos s odôvodnením, že dnes sa všetko tak rýchlo mení, že včerajšie dobré praktiky sa dnes nedajú aplikovať. Bola by to pravda, keby sme životné skúsenosti chápali ako do skaly vytesaný tunel, ktorý nás vedie len jedným smerom.
Životné skúsenosti sú však o niečom inom - o porovnávaní súčasného problému s tými, ktoré sme už riešili, identifikovaní podobností a rozdielov a na základe toho stanovení optimálneho prístupu. Tiež je to o schopnosti zaškatuľkovať problémy na existenčné, dôležité a málo dôležité.
Tým chceme naznačiť, že bohaté životné skúsenosti sa nemôžu automaticky spájať s počtom "odkrútených" rokov. Je celkom prirodzené, že niekto, kto sedel 40 rokov na mieste, kde musel rozhodovať len o tom, kedy pôjde na obed bude mať menej skúseností, ako jeho o 30 rokov mladší náprotivok, ktorý už sám skúsil podnikať.
Dnes naozaj nemá zmysel pokúšať sa určiť v diaľke bod, do ktorého sa musíme trafiť. Jednak by nás to stálo priveľa úsilia a jednak by sme sa ocitli v kamennom tuneli, ktorý by nás viedol ku svojmu koncu bez ohľadu na to, čo sa medzitým udialo v okolí.
Tak by sa mohlo celkom dobre stať, že po vystúpení z tunela by sme síce boli v nami určenom bode, ale všetci ostatní by boli niekde úplne inde, na oveľa zaujímavejších miestach.
Preto vodca nemárni čas určovaním izolovaných bodov, ku ktorým sa treba dostať, ale sa snaží identifikovať oblasti, ktoré budú v budúcnosti zaujímavé.
To možno najlepšie urobiť aplikovaním techniky tvorby scenárov budúceho vývoja.
Z tvorby scenárov sa dá urobiť veda, ale základná myšlienka je veľmi jednoduchá a dá sa zhrnúť do nasledovných bodov:
- analýza súčasného stavu
- formulovanie predpokladov (ak)
- očakávané dôsledky (tak)
V prvom kroku určujeme kde sa momentálne nachádzame my, naši konkurenti, technológie i celá spoločnosť.
V druhom kroku sa snažíme nájsť dva kľúčové faktory, ktoré môžu významne zmeniť aktuálny stav.
Konečne v treťom kroku určujeme, ako bude vyzerať nové prostredie. Ťažko povedať, ktorý z uvedených troch krokov je najdôležitejší. V každom prípade je dôležité, nakoľko popustíme uzdu fantázii, pri formulovaní predpokladov o možnom budúcom vývoji (krok 2).
Tri typy predpokladov:
- obvyklá cesta
: neočakávame žiadne podstatné zmeny prostredia, inými slovami zajtrajšok bude vernou kópiou dneška,
- mierna nespojitosť
: vďaka pokroku v technológiách, metódach riadenia, miernej zmene správania sa zákazníkov, atď., zajtrajšom sa síce bude v hrubých rysoch podobať na dnešok, ale bude tu badateľná tendencia k odklonu od zabehaných praktík,
- odtrhnutie od minulosti
(radikálna zmena): zajtra nezostane z dneška kameň na kameni, všetko bude inak - zákazníci budú mať úplne iné preferencie, budú sa používať nové, dnes neznáme postupy a technológie.
Je zrejme, že zatiaľ čo v prvých dvoch prípadoch sa môžeme oprieť o minulosť, v treťom prípade, aspoň na prvý pohľad, nám bude skôr užitočnejšia krištáľová guľa a jasnovidka. Ak ale vylúčime možnosť, že nás zajtra čaká koniec sveta, potom sa všetky ostatné eventuality budúceho vývoja dajú viac alebo menej presne popísať. Chce to len dávku predstavivosti, dávku trpezlivosti a dávku znalosti odboru.
Správne použitie uvedených troch dávok pomôže vykresliť svet budúcnosti v jeho základných črtách.
Predpokladajme, že určenie správnych cieľov máme úspešne za sebou a pozrime sa na to, čo ďalej robí vodcu vodcom. Áno, je to jeho schopnosť sformovať efektívne fungujúcu pracovnú skupinu. Príručky o manažmente dopodrobna rozoberajú, aké typy vodcov a im podriadených skupín existujú. My namiesto teoretizovania len sucho skonštatujeme:
"Aký vodca, taká skupina"
a podoprieme toto tvrdenie príkladmi zo živočíšnej ríše.
VLČIA SVORKA
Na čele svorky je vždy najschopnejší jedinec, ktorý ju dokáže viesť tak, aby spolu každý deň dosiahli vytýčený cieľ - uloviť dostatok koristi na zožranie. Podstatné je, že nie je sám, kto sa snaží o dosiahnutie cieľa, ale naopak, všetci členovia svorky aktívne spolupracujú pri vyhľadávaní a prenasledovaní koristi.
S trochou nadsádzky sa dá povedať, že záujem skupiny povýšia nad vlastné záujmy.
Komunikácia v skupine a rozdelenie rolí sú preto striktne orientované na efektívne dosiahnutie cieľa.
Vlci idú v optimalizácii ešte ďalej a bez zbytočného sentimentu sa zbavujú tých, čo už nestačia tempu svorky a to bez ohľadu na ich predchádzajúce postavenie v svorke, resp. zásluhy.
Súhrnná charakteristika:
- najschopnejší na čele,
- aktívna spoluúčasť ostatných,
- koordinácia činností,
- zbavovanie sa nevýkonných (vrátane vodcu)
- skupina existuje preto, lebo je silnejšia a efektívnejšia ako x jednotlivcov
- existujú dôkazy o tom, že vlci lovia i vtedy, keď sú dosýta nažraní - jednoducho preto, že to "majú v popise práce".
BARAN A STÁDO OVIEC
Na čele stáda je baran, lebo sa ovciam páči.
Baran vodí ovce podľa svojho momentálneho rozmaru hore - dole po lúke a ovce ho bezmyšlienkovite nasledujú. Baran a ovce dokopy tvoria stádo, kde zjednocujúcim prvkom je pocit strachu.
Ak sa stádo dostane do problémov, jeho jednotliví členovia sa rozutekajú na všetky strany.
Súhrnná charakteristika:
- najobľúbenejší na čele,
- neexistuje koordinácia aktivít,
- pasívny jednotlivci,
- stádo nevylúči spomedzi seba nevýkonných,
- skupinu drží pokope pocit strachu.
SUPEROSOL A STÁDO OSLOV
Na čele skupiny oslov je superosol, ktorý dokáže najhlasnejšie híkať. Superosol vedie skupinu vždy len ku kope sena bez ohľadu na iné možnosti, ktoré sa ponúkajú popri ceste.
Keď osly uvidia kopu sena, prestávajú registrovať dianie okolo seba a sú schopní na kopytách rozniesť každého, kto by sa ich pokúsil odkloniť z cesty ku nej.
Súhrnná charakteristika:
- na čele je jedinec, ktorý vie na seba upútať pozornosť,
- skupina ide tvrdohlavo za svojim prospechom bez ohľadu na okolie,
- skupina sa nevie správať strategicky.
Aj keď je jasné, že dobrá pracovná skupina by sa mala skôr podobať vlčej svorke, ako ovčiemu stádu, či stádu oslov, život ukazuje opak.
Najčastejšie sa vyskytujúcim typom skupiny nie je svorka, ale stádo. To má okrem vyššie uvedených vlastností ešte jednu navyše:
Časom sa zo skupiny stane "zohratá partia".
V nej platia nasledovné pravidlá:
Nepatrí sa pracovať ani príliš málo, ani príliš veľa: v prvom prípade prehlásia človeka za parazita, v druhom za karieristu.
Nepatrí sa informovať šéfa o čomkoľvek, čo sa udeje v partii. Kto tak urobí, je donášač.
Za to, či sa veci dostanú až tak ďaleko zodpovedá vodca - on je zodpovedný za zloženie svojho tímu: ak príde nový dirigent k orchestru a na druhý deň ich obecenstvo vypíska, je na vine orchester, ak sa to isté stane o mesiac, je na vine dirigent, ktorý nedokázal dať dokopy dobrých hráčov.
Vodca teda musí prijímať i nepopulárne rozhodnutia.
Keďže tu ide o osudy ľudí je pochopiteľné, že vodca je v silnom pokušení prijať kompromisné, alebo "dočasné" rozhodnutie. Prax ukazuje, že máločo je trvanlivejšie, ako rozhodnutie, pôvodne prijaté len ako dočasné.
Je lepšie v prípade, ak si vodca nie je istý, že ide o správne rozhodnutie, radšej nečiniť žiadne rozhodnutie. Rozhodovanie nie je basketbal. Najlepší nie je ten, kto "dá" najviac rozhodnutí, ale ten, kto má najviac správnych rozhodnutí.
Ak chce vodca prijať dobré rozhodnutie, tak potrebuje dve veci: odvahu a zdravý úsudok.
Dnešok je výsledkom včerajších rozhodnutí.
Ak teda vodca nechce ostať žiť vo včerajšku, musí sa vedieť rozlúčiť nielen so včerajšími neúspechmi, ale aj so včerajšími úspechmi a sústrediť sa na získavanie budúcich úspechov.
O tom, či bude pokračovať v úspešnom ťažení do veľkej miery rozhoduje aj spôsob jeho komunikácie s podriadenými. Opäť, ako je to už v práci s ľuďmi obvyklé, sa nedajú stanoviť pravidlá, ktoré by boli platné pre každú situáciu a každú skupinu.
Môžeme si však vytvoriť charakteristiky používaných štýlov komunikácie i ich vhodnou kombináciou vytvoriť mix, optimálny pre daný čas, situáciu a problém. Najdôležitejšie štýly sú zhrnuté v nasledovnej tabuľke.
|
štýl
|
charakteristika
|
použitie
|
|
patriarcha
|
Autoritatívnosť, udržiavanie odstupu, potláčanie
iniciatívy,
|
Armáda a jej podobné inštitúcie. Vhodná pre
krízové situácie, kedy treba predovšetkým konať
|
|
byrokrat
|
Komunikácia s podriadenými prostredníctvom
smerníc, vyhlášok, manuálov, presné diktovanie práv a povinnosti, nerozlišovanie
podstatného od maličkostí
|
V hierarchicky organizovaných podnikoch, kde
tvorivá činnosť nie je prioritou
|
|
boh
|
Komunikácia s podriadenými len cez asistentov,
bariera medzi vedením a skupinou
|
Veľká firma s množstvom pobočiek, dcérskych
spoločností a pod.
|
|
herec
|
Charizmatický vodca, schopný zapáliť ľudí pre vec,
uprednostňuje kúzlo osobnosti pred systémovým riešením problému
|
Krízové situácie, zavádzanie veľkých zmien
|
Charakteristiky jednotlivých štýlov sú od seba značne odlišné a ak ich vodca chce striedať podľa momentálnej situácie, musí byť naozaj silnou osobnosťou, aby presvedčil podriadených.
ZÁVER
Ak chcete patriť medzi úspešných vodcov, tak musíte postupovať nasledovne:
- Pozerať viac dopredu ako dozadu.
- Vyhľadávať príležitosti a nie hrozby.
- Orientovať sa sám a nenechávať si ukazovať smer inými.
- Smerovať skôr k vysokým métam ako k ľahko prístupným istotám.
|
|
| |
8. 6. - streda
Poistné - splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne, splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za máj 2011 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení (pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu je sadzba poistného do rezervného fondu solidarity opäť 4,75 %)
- splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za máj 2011
15. 6. - streda
Daň z príjmov - odvod dane vyberanej zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane
Daň z príjmov - odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane
20. 6. - pondelok
DPH - predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol v máji 2011 49 790 €
- podanie súhrnného výkazu k DPH za máj 2011 podpísaného zaručeným elektronickým podpisom v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 100 000 €
do výplatného termínu
Poistné - splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za máj 2011
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru
Daň z príjmov - odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za máj 2011
- prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za máj 2011 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke
Do 15 dní oznámiť správcovi dane:
Daň z príjmov - vznik povinnosti zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň z príjmov alebo daň z príjmov vyberať
Správa dane - zmenu skutočností o daňovníkovi a o zániku daňovej povinnosti
Správa dane - zrušenie činnosti daňového subjektu
Do 50 dní
Správa dane - odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti - registrovať sa u miestne príslušného správcu dane
Správa dane - oznámiť správcovi dane vykonávanie činnosti alebo poberanie príjmov podliehajúcich dani
Správa dane - oznámiť správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne
Správa dane - pred zrušením stálej prevádzkarne oznámiť túto skutočnosť správcovi dane
Miestne dane - oznámiť správcovi dane z nehnuteľností rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti ako aj zmenu týchto skutočností
Miestne dane - vznik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel
Miestne dane - zmenu skutočností rozhodujúcich na určenie dane z motorových vozidiel
|
|
| |
|
Názov krajiny
|
Názov meny
|
Mena
|
26.5.
|
27.5.
|
30.5.
|
31.5.
|
1.6.
|
| USA |
americký dolár
|
USD
|
1,4168
|
1,4265
|
1,4272
|
1,4385
|
1,4408
|
| Japonsko |
japonský jen
|
JPY
|
115,95
|
115,7
|
115,36
|
117,22
|
117,11
|
| Bulharsko |
lev
|
BGN
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
| Česká republika |
česká koruna
|
CZK
|
24,618
|
24,585
|
24,509
|
24,547
|
24,501
|
| Dánsko |
dánska koruna
|
DKK
|
7,4567
|
7,4562
|
7,456
|
7,4561
|
7,455
|
| V. Británia |
anglická libra
|
GBP
|
0,8685
|
0,86685
|
0,8671
|
0,87205
|
0,87705
|
| Maďarsko |
maďarský forint
|
HUF
|
269,02
|
268,58
|
268,07
|
266,85
|
266,23
|
| Litva |
litovský litas
|
LTL
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
| Lotyšsko |
lotyšský lats
|
LVL
|
0,7093
|
0,7093
|
0,7095
|
0,7095
|
0,7095
|
| Poľsko |
poľský zlotý
|
PLN
|
3,9675
|
3,978
|
3,975
|
3,9558
|
3,957
|
| Rumunsko |
rumunský leu
|
RON
|
4,134
|
4,132
|
4,1235
|
4,128
|
4,1305
|
| Švédsko |
švédska koruna
|
SEK
|
8,901
|
8,9108
|
8,8914
|
8,8932
|
8,889
|
| Švajciarsko |
švajčiarsky frank
|
CHF
|
1,2343
|
1,2221
|
1,2147
|
1,2275
|
1,2182
|
| Nórsko |
nórska koruna
|
NOK
|
7,79
|
7,769
|
7,7485
|
7,759
|
7,731
|
| Chorvátsko |
chorvátska kuna
|
HRK
|
7,438
|
7,4375
|
7,4465
|
7,446
|
7,4488
|
| Rusko |
ruský rubeľ
|
RUB
|
39,9775
|
40,042
|
40,08
|
40,275
|
40,234
|
| Turecko |
turecká líra
|
TRY
|
2,2655
|
2,2895
|
2,2871
|
2,2955
|
2,2837
|
| Austrália |
austrálsky dolár
|
AUD
|
1,3383
|
1,3346
|
1,335
|
1,3504
|
1,341
|
| Brazília |
brazílsky real
|
BRL
|
2,3012
|
2,2981
|
2,2752
|
2,2758
|
2,2735
|
| Kanada |
kanadský dolár
|
CAD
|
1,3855
|
1,3925
|
1,3927
|
1,3985
|
1,3948
|
| Čína |
čínsky jüan
|
CNY
|
9,1972
|
9,2621
|
9,2528
|
9,3199
|
9,3336
|
| Hongkong |
hongkongský dolár
|
HKD
|
11,0267
|
11,1002
|
11,1026
|
11,1876
|
11,2057
|
| Indonézia |
indonézska rupia
|
IDR
|
12161,57
|
12224,56
|
12198,39
|
12288,98
|
12307,4
|
| India |
indická rupia
|
INR
|
64,188
|
64,428
|
64,335
|
64,815
|
64,6124
|
| Južná Kórea |
juhokórejský won
|
KRW
|
1542,21
|
1543,57
|
1540,73
|
1552,34
|
1548,5
|
| Mexiko |
mexické peso
|
MXN
|
16,5107
|
16,6077
|
16,5755
|
16,6521
|
16,6773
|
| Malajzia |
malajzijský ringgit
|
MYR
|
4,3078
|
4,328
|
4,308
|
4,3335
|
4,3318
|
| Nový Zéland |
novozélandský dolár
|
NZD
|
1,7496
|
1,7479
|
1,7454
|
1,7489
|
1,7502
|
| Filipíny |
filipínske peso
|
PHP
|
61,562
|
61,77
|
61,888
|
62,333
|
62,177
|
| Singapur |
singapurský dolár
|
SGD
|
1,7615
|
1,7632
|
1,7613
|
1,7754
|
1,7738
|
| Thajsko |
thajský baht
|
THB
|
43,085
|
43,323
|
43,287
|
43,601
|
43,613
|
| Južná Afrika |
juhoafrický rand
|
ZAR
|
9,8907
|
9,8805
|
9,8831
|
9,871
|
9,7742
|
| Izrael |
izraelský šekel
|
ILS
|
4,9196
|
4,9495
|
4,926
|
4,938
|
4,925
|
|
|
| |
| NAJVIAC ČÍTANÉ TÉMY A PUBLIKÁCIE |
Poradca - mesačník nielen pre podnikateľov, č. 11-12/2011
- Občiansky zákonník - komentár
Dane, účtovníctvo - vzory a prípady (DÚVaP) - mesačník, č. 6/2011
Dane, účtovníctvo, odvody bez chýb, pokút a penále - (DUO) - mesačník, č. 6/2011
- Sankcie za zistené porušenie používania ERP v roku 2011
- Preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby
- Nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti
- Povinná a nadštandardná zdravotná starostlivosť o zamestnancov
- Zdaňovanie príjmov nerezidentov z finančného prenájmu hnuteľného majetku
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále - (PaM) - mesačník, č. 6/2011
- Zodpovednosť zamestnanca za škodu
- Čerpanie a plánovanie dovoleniek
- Príkazná zmluva
- Prerušenie a obnovenie živnosti
- Práceneschopnosť zamestnanca
Verejná správa - (VS) - mesačník, č. 6/2011
- Zmeny katastra nehnuteľností
- Archívy a registratúra od 1. 3. 2011
- Prenájom majetku obcí a miest
1 000 riešení - mesačník, č. 6/2011
- Čerpanie dovolenky
- DPH ZDP
- Účtovníctvo
- Pracovné právo
PRIPRAVUJEME
Poradca č. 13/2011 (VI/2011)
- Zákon o zdravotnom poistení s komentárom
- Súdne poplatky
- Daňová rezidencia
Dane, účtovníctvo - vzory a príklady (DÚVaP) č. 7-8 (VI/2011)
- Spoločník a konateľ v s.r.o.
- Leasing
- Manká a škody
Dane, účtovníctvo, odvody - bez chýb pokút a penále (DUO) č. 7-8/2011 (VI/2011)
- Skončenie štúdia a následné povinnosti absolventov škôl
- Nezdaniteľná časť daňovníka a poberatelia dôchodkov
- Faktoring a forfaiting v podnikateľskej praxi
Práce a mzdy - bez chýb, pokút a penále (PaM) č. 7-8/2011 (VI/2011)
- Zákon o službách zamestnanosti
- Rekvalifikácia
- Pracovné úrazy
- Nepeňažný príjem
- Zdravotné poisťovne
Verejná správa (VS) č. 7-8/2011 (VI/2011)
- Vysokoškolský tábor
- Starostlivosť obcí o vojnové hroby
- Choroby a úrazy pri výkone povolania
- Starostovia a primátori
1000 riešení č. 7-8/2011 (VI/2011)
- Pracovné úrazy a choroby z povolania
- Verejná správa
- Dane v praxi
|
|
| |
DOVOLENKA - NÁROK, ČERPANIE, PLÁNOVANIE
Dovolenka má byť obdobie, kedy zamestnanec regeneruje svoje sily, aby vykonával svoju prácu kvalitnejšie a lepšie. Ale čo v prípade, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať svoju dovolenku, alebo musí dovolenku prerušiť, prípadne na dovolenku nenastúpi? Všetko o plánovaní, čerpaní a preplácaní dovolenky sa dozviete z našich publikácií v balíčku Dovolenka - nárok, čerpanie, plánovanie.
- Dovolenka a jej čerpanie - otázky z praxe a ich riešenia
mesačník 1000 riešení 6/2011 (A5, 120 str.)
- Dovolenky - plánovanie čerpanie - príspevok
mesačník PaM 6/2011 (A4, 80 str.)
- Zákonník práce - úplné znenie
zborník Zákony III/2011 (A5, 624 str.)
BALÍČEK DOVOLENKA - NÁROK, ČERPANIE, PLÁNOVANIE so zľavou 40 % obsahuje: Zákony III/2011 + PaM 6/2011 + 1000 riešení 6/2011
cena: 8,70 €
Balíček si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@i-poradca.sk
ZODPOVEDNOSŤ ZAMESTNANCA
Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa Zákonníka práce ustanovuje, že zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Škodu môže spôsobiť každý zamestnanec aj neúmyselne. Aký je ďalší postup a aké mu hrozia postihy? Odpovede na otázky sa dozviete z našich publikácií.
- Zodpovednosť zamestnanca za škodu v pracovnom práve - príspevok
mesačník PaM 6/2011 (A4, 80 str.)
- Zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - príspevok
mesačník VS 6/2011 (A4, 80 str.)
- Zákony V/2011 - úplné znenia
zborník Zákony V/2011 (A5, 408 str.)
BALÍČEK ZODPOVEDNOSŤ ZAMESTNANCA so zľavou 50 % obsahuje: PaM 6/2011 + VS 6/2011 + Zákony V/2011
cena: 9,20 €
Balíček si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@i-poradca.sk
RADI ODPOVIEME NA VAŠE OTÁZKY NA VŠETKÝCH UVEDENÝCH TELEFÓNNYCH ČÍSLACH
OBJEDNÁVKY VYBAVUJEME DO 48 HODÍN
Emailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určená čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina
- Tieto emailové noviny Vám boli doručené na základe Vašej žiadosti o zasielanie.
- Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len na vlastné účely, nesmú byť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!
|
|
| |
| Adresa: |
|
E-mail: |
ExiCon, s. r. o.
Martina Rázusa 1140
010 01 Žilina
|
|
objednavky@exicon.sk
|
| |
IČO: 44853530
DIČ: 2022854900
IČ DPH: SK2022854900
|
|
|
|
|
| |
| Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 51548/L.. |
|
|
Ak si želáte ukončiť zasielanie informačných emailových správ na Vašu adresu, zašlite prosím správu s predmetom NEPOSIELAT na adresu objednavky@exicon.sk. Následne budete vyradení z databázy príjemcov informačných emailových správ.
|
| Copyright (c) ExiCon, s. r. o., 2011 |