| |
POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVÁ
Spôsob, formy a podmienky hospodárenia v lesoch upravovali a súčasne upravujú dve najdôležitejšie právne normy, ktorými sú zákon č. 181/1995 Z. z. a zákon č. 97/2013 Z. z. v z.n.p. Zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších zmien a doplnkov ku dňu 30. 6. 2014 pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity zanikli, ktoré existovali počas účinnosti zákona č. 181/1995 Z. z.
Rok 2013 a 2014 bol prelomový pre pozemkové spoločenstvá (urbáre). Do tohto obdobia existovali pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou, aj pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity. V súčasnosti existujú už len pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou. Zákon č. 97/2013 Z. z. z 26. marca 2013 o pozemkových spoločenstvách (nový zákon) , podľa ktorého musia postupovať pôvodné pozemkové spoločenstvá založené podľa zákona č. 181/1995 Z. z,.(starý zákon) bol vypracovaný na základe skúseností z praxe, podľa pripomienok a podnetov organizácií pozemkových spoločenstiev a odbornej verejnosti. Vychádzalo sa z doterajších praktických skúseností pri obnove, vzniku a činnosti pozemkových spoločenstiev založených podľa zákona č. 181/1995 Z. z., činnosti orgánov pozemkových spoločenstiev, skúseností orgánov štátnej správy, zástupcov neštátneho sektoru vlastníkov lesov ako aj nedodržiavania tohto zákona.
Dňa 14. marca 2018 bol v NR SR schválený zákon č. 110/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/20104, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom novely zákona o pozemkových spoločenstvách je snaha riešiť pretrvávajúce problémy:
- súvisiace s vnútornou organizáciou a fungovaním pozemkových spoločenstiev,
- vzťahom pozemkových spoločenstiev so Slovenským pozemkovým fondom a správcom lesného majetku štátu,
- zabezpečením riadnej starostlivosti a obhospodarovania poľnohospodárskych a lesných pozemkov, resp. lesných porastov,
Novela zákona zásadným spôsobom zasiahne do konaní okresných úradov pri vedení registra pozemkových spoločenstiev (ďalej len „register“) a rieši aj viac detailnejších nedostatkov súčasnej právnej úpravy.
V zákone sa aplikujú najmä skúsenosti z praxe zákona u orgánov štátnej správy ale aj samotných pozemkových spoločenstiev a ich členov. Snahou zákona je riešiť dlhodobé problematické otázky, ktoré vyplývajú zo samotnej podstaty a existencie špecifického typu nedeliteľného spoluvlastníctva, ktorou je spoločná nehnuteľnosť a jej obhospodarovanie pozemkovým spoločenstvom, ktoré pretrvávajú v našom právnom poriadku ešte z čias feudalizmu.
Zmenou zákona sa rozširujú nové možnosti ústavnoprávnej ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy, najmä vytváraním a posilňovaním usporiadania vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti ako aj možnosti nadobudnutia vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníkmi alebo samotným spoločenstvom.
Najdôležitejšou zmenou zákona je odstránenie princípu nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti, pričom je aj naďalej platný princíp nemožnosti zrušenia a vysporiadania jej spoluvlastníctva (výnimka je možná len pri pozemkových úpravách).
Novelou zákona bola zavedená možnosť spoločenstva nadobúdať vlastníctvo podielov spoločnej nehnuteľnosti, maximálne do limitu 49 % podielu. Uvedený postup musí byť odsúhlasený spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo bude mať oprávnenie v mene svojich členov uzatvárať zmluvu o nadobudnutí vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti v prospech členov spoločenstva. Cieľom týchto opatrení je umožniť spoločenstvám, resp. ich členom získavať vlastníctvo drobných podielov spoločnej nehnuteľnosti a následne ich kumulovať do rúk samotného spoločenstva ako právnickej osoby, alebo tieto podiely pomerne rozdeliť medzi všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, čím sa podiely jednotlivých členov zvýšia. Možnosť nadobudnutia vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti samotnými spoluvlastníkmi alebo samotným spoločenstvom, má zabrániť prípadnému nadobúdaniu vlastníctva týchto podielov v prospech iných- tretích osôb, ktoré získavajú vlastníctvo lesných pozemkov so špekulatívnymi zámermi.
Prvou podstatnou zmenou je, že obmedzenie drobenia podielov spoločnej nehnuteľnosti sa bude explicitne vťahovať aj na prechod vlastníctva podielu, nie iba na prevod. Týmto nie je porušená skutočnosť, že spoločná nehnuteľnosť hoci pozostávajúca z viacerých parciel tvorí jednu nedeliteľnú vec. Spoluvlastnícky podiel pokrýva v podstate celú spoločnú nehnuteľnosť, každú jej časť, každú parcelu, ktorá je jej súčasťou. Nie je preto možné, aby pravidlá namierené proti drobeniu podielov platili odlišne pri prevode a odlišne pri prechode vlastníctva podielu. Podiel sa prevádza a podiel aj prechádza rovnakým spôsobom na celej spoločnej nehnuteľnosti.
Druhou podstatnou zmenou je, čo z praxe vyplynulo, že v mnohých prípadoch nie je možné pri nadobudnutí nových podielov ani vo výsledku dosiahnuť výmeru 2000 m2, hoci nadobúdateľ ani prevodca podiely nedelia a nedrobia, ale nadobúdateľ v konečnom dôsledku zvyšuje veľkosť svojho podielu tak, že zlučuje viac extrémne drobných podielov a tým kumuluje do svojho vlastníctva väčšiu výmeru, než vlastnil doteraz. Ak taká situácia nastane, t. j. že podiel vo vlastníctve jedného spoluvlastníka sa zvyšuje, nie je potrebné, aby výsledkom bol podiel s výmerou aspoň 2000 m2. Podmienkou je, aby sa jeho podiel a každého z členov neznížil ale zvýšil, aj keď by nedosiahol určenú minimálnu výmeru.
S možnosťou nadobudnutia vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti súvisí aj úprava ustanovení o práve fondu prevádzať podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu.
Nanovo sa v § 8 zákona o pozemkových spoločenstvách definuje spoločná nehnuteľnosť, pričom na účely tohto zákona sa spoločnou nehnuteľnosťou rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. (§ 11 ods. 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba.
Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok (ďalej len „oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti“). Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností. Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, ak jej vlastníci nerozhodnú inak. Vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti.
Novelou zákona sa ustanovuje právo ktoréhokoľvek člena spoločenstva podať návrh na súd o zrušenie spoločenstva. Dôvodom je potreba zabezpečiť zrušenie a zánik takých spoločenstiev, ktoré sú napriek dostatočnému počtu svojich členov nefunkčné, nie sú schopné dosiahnuť rozhodnutie na valnom zhromaždení, ich výbor a dozorná rada nie sú legitímne.
Zákon č. 110/2018 Z. z. priniesol aj ďalšie zmeny, ktorých zámerom je presnejšie vedenie registra, kde sú vyčlenené tie konania, ktoré sa budú viesť ako správne konania (konanie o zápise spoločenstva do registra a konanie o zápise zrušeného spoločenstva s dodatkom „v likvidácii“, ak o tom rozhodlo valné zhromaždenie), zatiaľ čo ostatné konania budú mať len evidenčný charakter (zmeny údajov v registri a výmaz zrušeného spoločenstva z registra) a v tej súvislosti sa z dôvodu zníženia náročnosti konania bol znížená sadzba správneho poplatku. Rozlišuje medzi konaniami, ktorých výsledkom bude rozhodnutie, resp. zápis údaju s konštitutívnym účinkom (konanie o zápise spoločenstva do registra, konanie o zápise zrušenia spoločenstva, výmaz spoločenstva z registra), a konaniami o zápise údajov len s deklaratórnym účinkom (prakticky všetky konania o zápise zmien údajov v registri). V správnych konaniach sa účastníctvo konštituuje ako všeobecné s ďalšími osobitne určenými účastníkmi (konanie o zápise spoločenstva do registra a konanie o zápise zrušeného spoločenstva s dodatkom „v likvidácii“, ak o tom rozhodlo valné zhromaždenie).
Pre jednoznačnú identifikáciu spoločných nehnuteľností a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, t. j. ich vlastníctva a užívacích práv k nim, dochádza aj k zásahu do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Úprava postavenia fondu pri užívaní podielov spoločnej nehnuteľnosti, t. j. vypustenie povinnosti uzatvárať nájomné zmluvy so spoločenstvom, je potrebné zasiahnuť i do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na to v osobitnom legislatívnom procese i do nariadenia vlády upravujúceho postup fondu pri nakladaní s nehnuteľnosťami.
O všetkých zmenách zákona o pozemkových spoločenstvách s účinnosťou od júla 2018 sa dočítate v ďalších častiach tejto publikácie.
Pôvodný zákon o pozemkových spoločenstvách
Nesprávne vydávanie majetku pôvodným vlastníkom a pozemkovým spoločenstvám bez prispôsobenia právnych pomerov zákonu č. 181/1995 Z. z., ktoré vznikli transformáciou bývalých spoločenstvenných útvarov (najmä urbárov a komposesorátov), ale aj nové pozemkové spoločenstvá, ktoré boli vytvorené na základe zákona o pôde za účelom vydania majetkov v ucelených lesných častiach (pôvodný urbár alebo pasienková spoločnosť – spoločný podielový nedeliteľný majetok v kombinácii s drobným reálnym vlastníctvom pozemkov) a ich doterajšia existencia, bez povinného prispôsobenia právnych pomerov zákonu č. 181/1995 Z. z., nejednoznačné chápanie a uplatňovanie niektorých ustanovení tohto zákona a absencia sankcií za porušovanie povinností podľa tohto zákona vyvolali nevyhnutnosť nahradiť doteraz platný zákon o pozemkových spoločenstvách zákonom, ktorý by riešil následky týchto nedostatkov.
Povodne nový zákon o PS ustanovoval, že spoločenstvá a spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov boli povinné do 31. júla 2013 zaslať obvodnému lesnému úradu zoznam aktualizovaný k 1. máju 2013.
Zákon ďalej ustanovoval, že spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov boli povinné do 28. februára 2014 podať návrh na zápis podľa § 24. Zápis spoločenstva do registra bolo spoločenstvo povinné do 14 dní odo dňa doručenia potvrdenia oznámiť orgánu, u ktorého bolo spoločenstvo doteraz registrované (ak nejde o obvodný lesný úrad) alebo evidované. Tento orgán ho na základe oznámenia vymazal zo svojho registra alebo evidencie ku dňu zápisu do registra.
Z uvedeného vyplýva, že v zdaňovacom období roku 2013 ešte mohli existovať aj pozemkové spoločenstvá podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách ale aj podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách.
Uvedená skutočnosť má podstatný význam najmä z pohľadu zákona o dani z príjmov na:
- vyčíslenie základu dane,
- zdanenie príjmov členov pozemkových spoločenstiev,
- z pohľadu účtovania,
- na vytvorenie rezervy na lesnú pestovnú činnosť.
Ak v roku 2014 existovalo časť roka pozemkové spoločenstvo podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách a časť roka nové spoločenstvo podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách, muselo jednu časť roka zdaňovať iným spôsobom ako druhú časť roka. Uvedené sa týkalo pozemkových spoločenstiev, ktoré zmenilo právnu subjektivitu. Uvedenú problematiku si priblížime v ďalšej časti príspevku. Účinnosť zákona súvisiaca s pretransformovaním bola predĺžená.
Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách mohlo existovať len v roku 2013, nakoľko nový zákon č. 97/2013 Z. z. v § 32 ods. 10 taxatívne vymedzoval, že ak spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov nesplní povinnosť podľa odseku 6, t.j. do 28. februára 2014 nepodá návrh na zápis, zrušuje sa. Zákonom č. 34/2014 Z. z. sa ale posunula povinnosť nového zákona o pozemkových spoločenstvách v časti povinnosti zrušenia registrácie starých pozemkových spoločenstiev a registrácia na nové pozemkové spoločenstvá. Spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov boli povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam nového zákona o pozemkových spoločenstvách do 30. júna 2014 a:
- podať návrh na zápis podľa § 24, (ak nie sú zapísané v registri), alebo
- podať návrh na zápis podľa § 25 ods. 2 nového zákona o pozemkových spoločenstvách, ak sú zapísané v registri.
Ak si spoločenstvo nesplnilo povinnosť a nepodalo návrh na zápis do 30. júna 2014 podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách v stanovenej lehote, zmluva o pozemkovom spoločenstve stratila platnosť a pôvodné spoločenstvo sa zrušilo . Obvodný lesný úrad zapísal spoločenstvo do registra s dodatkom "v likvidácii" a spoločenstvo môže vykonávať len úkony smerujúce k svojmu zániku. Do 1. októbra 2014 bolo spoločenstvo povinné vymenovať likvidátora a oznámiť obvodnému lesnému úradu jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Ak si spoločenstvo túto povinnosť nesplnilo, obvodný lesný úrad zapísal ako likvidátora jeho štatutárny orgán zapísaný v evidencii alebo registri alebo prvého z členov štatutárneho orgánu alebo, ak nebol známy štatutárny orgán, osobu, ktorá v mene spoločenstva vystupovala pred orgánmi štátnej správy.
Čo môžeme rozumieť pod pojmom urbár (urbariát) a aká je história vzniku pozemkových spoločenstiev?
V praxi sa často stretávame s pojmom pozemkové spoločenstvo, ale aj s pojmom urbár, resp. urbárske spoločenstvo. Tento pojem majú často v názve pozemkové spoločenstvá.
Urbárske lesy boli po revolúcii v roku 1848-49 prideľované roľníkom a od roku 1871 sa na základe uhorského zákona stali tieto lesy vlastníctvom urbariálnych spoločenstiev, a potom nedeliteľným spoluvlastníctvom roľníkov. Na území Slovenska v Hornom Uhorsku platili už v minulosti prísne predpisy súvisiace so zabezpečovaním riadneho a pravidelného hospodárenia v lesoch. Predmetné pravidlá sa vzťahovali aj na lesné pozemky, ktoré prešli do spoluvlastníctva roľníkov.
Nakoľko existovali prísne zásady lesného zákonodarstva, roľníci museli užívať a obhospodarovať lesy spoločne a pod štátnym odborným dozorom, ako to vyplýva aj z urbárskeho zákona XIX/1898. Urbárske lesy slúžili obyvateľstvu ako zdroj drevnej hmoty, najmä na vykurovanie. Majetkové podiely v urbárskom spoločenstve dostávali často okrem podielnikov aj miestni činitelia, (učitelia, obecný úrad a pod.).
Za čias socializmu štát postupne obmedzoval ťažbu v záujme vlastníkov – urbárnikov, až v roku 1950 urbárske lesy celkom prešli do rúk organizácii štátnych lesov. Uplatňovala sa zásada postupného odumierania súkromného pozemkového vlastníctva a preto zákon SNR č.2/1958 zveril všetky lesy nachádzajúce sa na našom území do rúk štátnym organizáciám: štátnym podnikom Štátne lesy. Niektoré užívacie práva, do výmery 50 ho prešli do vlastníctva družstevnej organizácie (jednotné roľnícke družstvá). Tento právny stav trval až do vydania zákona o pôde /reštitučného pozemkového zákona/ č. 229/1991 Zb., ktorý zrušil citovaný zákon SNR č. 81/1949 Zb. a umožnil reštitučnou cestou pôvodným členom urbariátu vrátiť ich podiely. Zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku zrušil nielen zákon č. 81/1949, ale aj zákon SNR č2/1958 Zb. Až zákon č. 181/1995 Z. z v znení neskorších predpisov jednoznačne vyhlásil všetky pozemky urbárskych pasienkov opäť za spoločné v podielovom spoluvlastníctve.
Na základe praktických skúseností urbársky právny režim postupne zakotvoval prijaté zákony v zmysle ostatných reštitučných predpisov. Pre urbárske právo bol ale najdôležitejší zákon č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového spoluvlastníctva, pozemkových úradoch a o pozemkových spoločenstvách. Predmetný zákon reštituoval urbárske právo a právne vzťahy v jeho systéme s nadväznosťou na zachované predpisy uhorského urbárskeho práva. Podľa reštitučného zákona oprávnenou osobou je fyzická osoba. Urbár ako spoločenstvo nemá právo na reštitúciu.Za účelom usporiadania reštitučných nárokov a vstupu do obnovených užívacích práv sa krátko po účinnosti reštitučných zákonov oprávnení urbárnici zhodli na spoločnom postupe. Poverení funkcionári, ktorí zastupovali záujmy všetkých spoluvlastníkov požiadali o reštitúciu. Mohli však nastať prípady, že dodnes si žiadatelia o svoje vlastnícke právo uplatňujú svoje nároky a to súdnou cestou.
V roku 1958 zabrali urbárske lesné plochy organizácie štátnych lesov, ktoré užívali urbársku lesnú pôdu, preto mali povinnosť vrátiť lesy ich majiteľom – urbárnikom. Táto povinnosť trvá doposiaľ, nakoľko lesné organizácie mali povinnosť starať sa o lesné plochy až pokiaľ sa lesy nevrátia skutočným vlastníkom. Až dodnes však existujú mnohí vlastníci, ktorí nemajú doklad o vlastníctve urbárskeho lesa, pre zdĺhavé súdne alebo iné konanie a listy vlastníctva budú môcť preukázať, až po ich obdržaní, zatiaľ sú evidovaní ako nezistení vlastníci. V praxi však nastali prípady, že štátne lesy odovzdali vlastnícke právo ich pôvodným majiteľom. Plochy sa odovzdali prostredníctvom urbárskej organizácie. Les nebolo možné vrátiť individuálne, vyčlenením plochy pre člena urbariátu, preto aj dnes sa evidujú v urbároch podiely patriace neznámym vlastníkom.
Pod urbárskym právom rozumieme súbor predpisov platných právnych noriem, ktoré upravujú osobitný druh pozemkovo-právnych vzťahov , ktoré sa týkajú lesného a pasienkového majetku, s prihliadnutím na spoluvlastnícky podielový režim, ktorý vznikol pôvodne roľníkom za účelom spoločného zabezpečenia hospodárenia.
Urbárske právo upravuje:
- režim vlastníckych vzťahov na základe podielového nedeleného spoluvlastníctva,
- systém spravovania spoločných záležitostí spoločného majetku.
Formou, ktorá predchádzala tomuto druhu spoluvlastníctva boli urbáre, ktorých právnym základom bol urbársky patent z roku 1853, vydaný viedenskou vládou, pričom sa uplatňovali aj ďalšie formy užívania pôdy, ktoré sa pridržiavali vo veľkej miere pravidiel obyčajového práva.
Súčasné zákonodárstvo rešpektuje existenciu predmetných foriem, dáva im však jeden spoločný rámec jednotným zákonom, ktorým je zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
Základné pramene urbárskeho práva
- zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý komplexne upravuje urbárske právo a je tzv. urbárskym kódexom,
- Občiansky zákonník,
- Zákon č. 1180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom,
- Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnosti katastrálny zákon/ a k nemu vydaná vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákona o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam,
- Zákon č. 330/1991 ZB. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Pre riešenie sporov pri určení subjektu vlastníctva sú často dôležité predpisy platné v minulosti a to:
- Zákonný článok XIX. Z roku 1898 o štátnom spracovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedeliteľným vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov
- Zákonný článok X z roku 1913 o nedeliteľných spoločných pasienkoch, ako aj
- Zákonný článok XXXIII/1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí, poťažne o zamenení týchto nemovitostí
- Zákon č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov
- Zákon SNR č.2/1958 ZB. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov.
Urbárom rozumieme organizačnú štruktúru pozemkového spoluvlastníctva spravidla v rámci jednej dediny s patričným usporiadaním využitia pozemkov členmi urbárskeho spoločenstva. Podstata a zmysel urbáru boli dané v minulosti, kedy sa urbárom rozumel súpis poddanského majetku a povinnosti poddaných voči zemepánovi. Takéto súpisy sa vykonávali napr. na Západnom Slovensku už v 13. storočí. Najstarší známy urbár je obsiahnutý v štatúte záhrebskej kapituly už z roku 1334. Zachoval sa aj doklad o novohradskom urbáre z roku 1355 a z roku 1410 je Slatinoočovský urbár. Urbár znamená povodne to, čomu dnes hovoríme pozemková kniha ako nástroj evidencii poddanskej pôdy.
Aby sme pochopili zmysel urbáru, musíme si objasniť spôsob jeho vzniku. V období stredoveku, boli na jednej strane pozemky rustikálne- poddanské a na druhej strane dominikánske - panské. Dominikánska pôda bola vo vlastníctve zemepánov, prípadne panovníka alebo cirkvi, kde zemepán zabezpečoval výrobu priamo a na tieto pozemky povinne chodili poddaní robiť. Okrem toho bola pôda priamo obhospodarovaná poddanými, ktorí museli za túto pôdu odvádzať napr. desiatok, panovníkovi, zemepánovi alebo cirkvi. Rustikálnu pôdu odovzdával zemepán do priameho užívania poddaným, ktorí museli za to robiť aj na panskom. Tieto feudálne pozemkové vzťahy sa postupne stabilizovali a spisovali.
Urbárstvom sa teda nazýval pomer medzi zemepánom a poddaným. Osoby, ktoré patrili do stavu poddaných a podliehali právomoci zemepána sa nazývali urbárnici alebo urbarialisti. Názov urbár je odvodený od latinského slova urbs, t.j. mesto, ale latiské urbárium zmnamená mestskú pozemkovú knihu, teda knihu, ktorá obsahovala zoznam pozemkov a na ne sa viažucich povinností poddaných.
Urbárska pôda je dnes lesná pôda a pasienky, na ktorú sa vzťahujú predpisy urbárskeho práva, t.j. režim spoločného využívania, a ktorá je ako urbárska evidovaná. Pôvodne mala táto pôda iný charakter aj iný právny režim. Do revolúcie v roku 1848 bola vlastníctvom zemepána a viazala urbárnika na prácu. V tom čase bola urbárskou aj ostatná pôda, ale poľnohospodársku pôdu ale poľnohospodársku pôdu, teda pozemky mimo lesov a pasienkov, sa zrušením poddanstva priamo rozdelili na parcely do vlastníctva rodiny každého poddaného. V praxi to znamenalo, že ucelený lán sa rozdelil krokovaním – vznikli tzv. krokárske mapy v evidencii nehnuteľnosti. Podiely z urbárskeho celého pozemku sa zapísali v roku 1855 do pozemkovej knihy a tak zapísali „ majetkovú podstatu“ s uvedením výmery a zaznamenaním na mape.
Majetková podstata je v urbárstve daná predovšetkým pasienkovou pôdou a lesnou pôdou Ak by sme chceli vymedziť urbárske práva, musíme vymedziť urbársky majetok, teda či ide o lesnú pôdu alebo pasienok alebo iný urbársky majetok, prípadne prevádzka viazaná na urbárky pozemok (napr. salaš). Urbárske právo sa vzťahuje len na urbársky majetok, nie na iný obecný, štátny, alebo súkromný u občana.
U urbárskeho práva je podstatné určenie subjektu vlastníckeho práva, ide o otázky uznania práva urbárnika na príslušný majetkový podiel, hlavne je podstatné vyriešenie právnych otázok uznania práva urbárnikov na príslušný majetkový podiel a hlavne právne otázky scudzovania urbárskej pôdy, t.j. dedičstvo, kúpa a predaj, darovanie alebo vyvlastnenie.
Urbárske vlastníctvo a vlastníctvo pozemkového spoločenstva
Urbárske vlastníctvo je osobitný systém právnych vzťahov ohľadne majetku, ktorý predstavoval pôvodné pozemky, pridelené poddaným, ale nerozdelené do priameho individuálneho vlastníctva, ale zachované vo forme spoluvlastníctva, a to len pri lesnej pôde a pasienkoch. Predmetné pozemky sú samostatne evidované a je prísne chránené ich spoločné užívanie. Nie je možné, aby ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov mohol vyčleniť príslušnú plochu pre seba a na svoje meno. Takýto spôsob spoluvlastníctva si vyžaduje odborná správa lesov, s povinnou obnovou a plánovitou výrobou i spoločnou ochranou pred škodcami. Podobne sú takto evidované aj pôvodné pasienky, ako málo úrodné plochy.
Predmetom urbárskeho vlastníctva pri pôde je tá lesná pôda a pasienok, ktorý bol rozdelený pred dávnymi rokmi. Z uvedeného vyplýva, že ďalší občania so svojimi pozemkami si už nemôžu svoje pozemky premeniť na urbárske, na spoločné. Urbárskou pôdou je len tá pôda, ktorá je už dávno evidovaná ako urbárska a je zapísaná v majetkovej podstate a na liste vlastníctva a v evidencii ako urbárske.. Túto pôdu nie je možné ľubovoľne z urbárskeho právneho režimu vyňať. Vlastníctvo doterajšieho vlastníka je možné zmeniť len napr. v prípade dedenia, kúpy a pod, ale aj vtedy sa nadobúdateľ musí o pôdu spoločne starať a stáva sa so svojim podielom spoluvlastníkom a opäť nedeleným, teda nemožno mu jeho získaný podiel vyčleniť, oddeliť alebo vymerať.
V praxi sa naďalej stretávame s pojmom urbariát alebo urbár, v zmysle platných právnych predpisov však ide o pozemkové spoločenstvo.
Pod pojmom urbár teda rozumieme súbor pozemkov, ktoré sú v katastrálnom území jednej obce a sú v spoluvlastníctve urbárnikov, osôb, ktoré sú združené v pozemkovom spoločenstve. Urbárska pôda sa väčšinou nachádza v extraviláne a ide spravidla o pasienky a lesy, ktoré v minulosti slúžili obyvateľom dediny.
Z právneho hľadiska je toto vlastníctvo osobitný druh podielového spoluvlastníctva. Odlišnosť tohto druhu spoluvlastníctva spočíva v tom, že predmetom vlastníctva nie je jeden identický, konkrétny pozemok, ale všetky pozemky tvoriace takzvanú „spoločnú nehnuteľnosť.“ To znamená, že aj keď urbár tvoria viaceré pozemky (nemusia susediť), no nemožno s nimi nakladať samostatne, majú teda spoločný právny režim. Urbárnik (vlastník podielu na urbárskej pôde) nemôže predať svoj podiel k jednému pozemku, ale môže previesť podiel na „spoločnej nehnuteľnosti“, teda na všetkých pozemkoch tvoriaci urbár. Z tohto hľadiska sa hovorí o nedeliteľnosti urbáru, ktorá je ukotvená aj v zákone o pozemkových spoločenstvách. V katastri nehnuteľnosti sa táto nedeliteľnosť prejavuje tým, že na všetkých „urbárskych“ listoch vlastníctva má každý zo spoluvlastníkov rovnaký podiel.
Je možný predaj urbáru (pozemkového spoločenstva)?
V prípade predaja je dôležité určiť rozdiel medzi majetkom pozemkového spoločenstva a majetkom urbárnikov. Majetkom pozemkového spoločenstva nie je spoločná nehnuteľnosť, preto pozemkové spoločenstvo nemôže predať žiadnu časť spoločnej nehnuteľnosti. Pozemkové spoločenstvo môže rozhodovať len o skutočnosti ako sa bude na spoločnej nehnuteľnosti hospodáriť. Predávať, zamieňať, darovať, či inak scudzovať spoločnú nehnuteľnosťalebo podiely na tejto môžu len urbárnici. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov.
Ak by členovia pozemkového spoločenstva (urbárnici) chceli nakladať zvlášť s každým pozemkom tvoriacim spoločnú nehnuteľnosť, museli by rozhodnúť o zrušení pozemkového spoločenstva.
Zákonom č. 110/2018 Z.z. bude od júla 2008 umožnené spoločenstvu nadobúdať vlastníctvo podielov spoločnej nehnuteľnosti, v stanovenom limite, maximálne 49 % podielu. Takýto postup však musí byť odsúhlasený spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo bude mať oprávnenie v mene svojich členov uzatvárať zmluvu o nadobudnutí vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti v prospech členov spoločenstva. Nové opatrenia by mali umožniť spoločenstvám (ich členom) získavať vlastníctvo drobných podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sa môžu:
- následne kumulovať do rúk samotného spoločenstva ako právnickej osoby, alebo
- podiely rozdeliť pomernou časťou medzi všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho sa podiely jednotlivých členov zvýšia.
Nová možnosť nadobudnutia vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti samotnými spoluvlastníkmi alebo samotným spoločenstvom, má zabrániť prípadnému nadobúdaniu vlastníctva týchto podielov v prospech iných- tretích osôb, ktoré získavajú vlastníctvo lesných pozemkov s nekalými zámermi.
V minulosti mohlo existovať aj pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity.
Rozdiel medzi pozemkovým spoločenstvom s právnou a bez právnej subjektivity je nasledovný:
1)Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou vystupuje ako podnikateľský subjekt, ktorý koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Jeho štatutárnym orgánom je výbor zvolený členmi spoločenstva. Toto spoločenstvo vzniká zápisom do registra pozemkových spoločenstiev. Má štatistickým úradom pridelené IČO a je daňovým subjektom.
2)Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity bolo len „združením vlastníkov spoločných pozemkov“ ( spoločnej nehnuteľnosti ). Keďže nebolo právnickou osobou nemalo štatutárny orgán. Toto spoločenstvo nemohlo konať vo vlastnom mene. Išlo vždy o konanie spoločníkov. Spoločníci mohli splnomocniť jednu alebo i viac osôb, aby ich vo veciach spoločného hospodárenia zastupovali navonok. Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity nemalo pridelené IČO a nebolo je daňovým subjektom, väčšinou poverilo jedného z členov, napr. predsedu, aby navonok konal v mene celého spoločenstva.
Členstvo v spoločenstve za trvania spoločnosti vzniká a zaniká prechodom alebo prevodom vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti. Každý, kto sa stáva vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti, pristúpi k zmluve o založení, a to do dvoch mesiacov od nadobudnutia tohto vlastníctva........
Ing.Boráková Marta
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v monotematike Pozemkové spoločenstvá)
|
|
| |
BALANCED SCORECARD – MODERNÁ METÓDA V STRATEGICKOM RIADENÍ PODNIKU |
BALANCED SCORECARD JE METÓDA
ktorá vytvára väzbu medzi stratégiami a operatívnymi činnosťami s dôrazom na meranie výkonu, zahŕňa rôzne meradlá výkonnosti vrátane finančnej výkonnosti, vzťahov so zákazníkmi, vnútorných procesov, vzdelávania a rozvoja zamestnancov a pod. BSC umožňuje nielen sledovať finančné výsledky, ale aj to, ako sú podniky schopné zabezpečovať a získavať dlhodobé aktíva potrebné na budúci rast. BSC je možné využiť nielen na vyjasnenie a formulovanie stratégie, ale tiež na jej riadenie.
BSC V STRATEGICKOM RIADENÍ
poskytuje manažérom súbor nástrojov a prostriedkov pre vyhodnotenie rôznych aspektov vyplývajúcich z činnosti podniku a jeho ekonomického prostredia, umožňujúca sledovať, ako podnik postupuje pri dosahovaní stanovených cieľov. Perspektívy BSC umožňujú stanoviť rovnováhu medzi krátkodobými a dlhodobými cieľmi, medzi požadovanými výstupmi a hybnými silami týchto výstupov a medzi všetkými meradlami. BSC umožňuje nielen sledovať finančné výsledky, ale aj to, ako sú podniky schopné zabezpečovať a získavať dlhodobé aktíva potrebné na budúci rast. BSC je možné využiť nielen na vyjasnenie a formulovanie stratégie, ale tiež na jej riadenie. V systéme rozvoja sa BSC stal kľúčovým manažérskym nástrojom, ktorý slúži ako základný organizačný rámec pre dôležité manažérske procesy, pre stanovenie individuálnych a tímových cieľov, alokáciu zdrojov, rozpočtovanie, plánovanie a pod.
Metóda vznikla ako reakcia na skutočnosť, že strategické zámery podnikov často neboli implementované do praxe.
Býva problém s reálnym prepojením stratégií s operatívnymi činnosťami tak, aby sa stratégia realizovala vo všetkých podnikových oblastiach a bolo možné dosiahnutie strategických cieľov. Úspešné podniky sa presadzujú nielen vypracovaním dobrej stratégie, ale hlavne jej realizáciou a zavedením do praxe.
Metóda BSC je zvyčajne považovaná aj za kontrolingový nástroj, ktorý sa zameriava na správne formulovanie strategických cieľov, pričom kladie dôraz na ich merateľnosť. Nekladie dôraz iba na finančné ciele, odporúča sa použiť i ďalšie ciele, pričom je vhodné určiť merateľné indikátory úspechu. Zdôrazňuje vhodnú komunikáciu, kde všetky riadiace a výkonné články organizácie by mali byť oboznámené so zámermi organizácie a čiastkovými úlohami.
Podstatnou zložkou prístupu je priebežné, pravidelné vyhodnocovanie plnenia strategických zámerov, k čomu slúžia indikátory výkonu. S pomocou BSC sú stratégie prevedené do akčne orientovaných opatrení. Metóda predpokladá spätnú väzbu v podobe učenia sa z nedostatkov a využitia skúseností pri ďalšom cykle strategického riadenia.
BSC ROZKLADÁ PODNIKOVÚ STRATÉGIU DO MERATEĽNÝCH CIEĽOV
a následne umožňuje ich napojenie na ukazovatele výkonnosti. Transformuje tak podnikovú víziu a stratégiu do nástroja riadenia na všetkých stupňoch v podniku v záujme maximalizácie hodnoty pre podnik.
BSC je možné využiť nielen na vyjasnenie a formulovanie stratégie, ale tiež na jej riadenie.
Pri využívaní BSC si každá podniková jednotka musí zostaviť svoj vlastný scorecard, vybrať si meradlá, ktoré kopírujú stratégiu podniku. CSF je metóda pre stanovenie stratégie využívajúc informácie o kritických faktoroch úspechu podniku a následne pri implementácii stratégie pomocou metódy BSC sa tieto informácie premietnu do kritických podnikových procesov, kritických kontrolných indikátorov.
Je preto dôležité porozumieť ako fungujú obidve metódy CSF i BSC a ich vzájomný vzťah pre ich lepšie využitie na dosiahnutie úspechu podniku.
BSC je metóda, ktorá implementuje stratégiu podniku v každodennom živote, rozpisuje stratégiu do zrozumiteľných pojmov a poskytuje použiteľný jazyk pre komunikáciu vízie a stratégie naprieč celou organizáciou na všetkých organizačných stupňoch.
Dôležité je dosiahnutie rovnováhy medzi finančnými a nefinančnými ukazovateľmi v manažmente podniku, z tohto hľadiska treba brať do úvahy nasledovné štyri perspektívy pre podnik:
- finančná perspektíva (likvidita, rentabilita, náklady, výnosy, zisk, zadĺženosť...)
- zákaznícka perspektíva (postavenie na trhu, výkonnosť smerom k prepravcom a cestujúcim...),
- perspektíva vnútorných procesov (prepravný proces nákladnej alebo osobnej dopravy, proces riadenia kvality, riadenie IS/ ICT...),
- perspektíva rastu a vzdelávania (schopnosť rastu – firemný potenciál, rozvoj kľúčových kompetencií zamestnancov, vzdelávanie, učiaca sa organizácia...).
Medzi týmito ukazovateľmi sú jednoznačné vzťahy príčiny a následku. Ak chce podnik dosiahnuť zisk, musí predať dopravnú službu správnym zákazníkom za správnu cenu a súčasne byť úspešná v interných procesoch.
BSC predstavuje metódu, ktorá poskytuje manažérom súbor nástrojov na hodnotenie širokého spektra aspektov činnosti podniku a jeho okolia, vytvára pritom väzbu medzi stratégiou a operatívnymi činnosťami podniku s dôrazom na meranie výkonu.
BSC umožňuje nielen sledovať finančné výsledky, ale aj to, ako sú podniky schopné zaisťovať a získavať dlhodobé aktíva potrebné k budúcemu rastu. BSC sa používa na formulovanie stratégie, ale tiež na jej napĺňanie, je to kľúčový organizačný rámec pre dôležité manažérske procesy, pre stanovenie individuálnych a tímových cieľov, alokáciu zdrojov, rozpočtovanie, plánovanie a pod.
ZÁKLADNÉ KOMPONENTY BSC
metóda BSC vychádza z týchto troch základných princípov:
- väzba na víziu a stratégiu podniku,
- chápanie podniku v jeho interakcii s internými i vonkajšími záujmovými skupinami,
- využitie nefinančných meradiel výkonnosti,
- orientácia merania výkonnosti zameraná na budúcnosť.
Pre úspešnú aplikáciu BSC sú nevyhnutné tieto kritériá:
1. Vzťah príčina – následok, ktorý vyjadruje kauzálny vzťah cieľov a meradiel.
2. Aktivačné činitele – portfólio všeobecne platných ukazovateľov (podiel na trhu, spokojnosť zákazníkov apod.) a špecifických ukazovateľov.
3. Väzba na finančné ukazovatele – zdôrazňuje sa nutnosť previazanosti nefinančných ukazovateľov (napr. kvalita inovácií, spokojnosť zákazníkov a pod.) na finančné ukazovatele.
Dôležitým prvkom aplikácie BSC je priradenie výkonnostných ukazovateľov k jednotlivým kritickým faktorom úspechu podľa modelu CSF. Takto vytvorený súbor ukazovateľov umožňuje sledovať implementáciu stratégie.
SLEDOVANIE VÝKONNOSTI
sú pre podnik cestnej dopravy dôležité z hľadiska:
- prísunu informácií pre potreby riadenia na jednotlivých úrovniach podniku, teda strategického, taktického a operatívneho,
- informácií potrebných pre plánovanie, organizovanie činností a ich kontrolu, teda pre rozhodovanie o budúcom vývoji podniku, jeho realizácii konkrétnymi zamestnancami a kontrolu plnenia cieľov,
- informácií pre sféru učenia sa, teda poznať príčiny nedostatkov s cieľom zdokonaliť riadiace procesy v podniku.
Metóda transformuje hlavné strategické smery a ciele do čiastkových cieľov a ukazovateľov pre taktickú úroveň a operatívnu úroveň.
BSC je hlavne nástrojom manažérov podniku, ale tento prepojený systém finančných a nefinančných ukazovateľov je dôležitý aj pre externých užívateľov.
BSC umožňuje nielen sledovať finančné výsledky, ale aj to, ako sú podniky schopné zabezpečovať a získavať dlhodobé aktíva potrebné na budúci rast.
Tými sú
– majitelia, investori, ktorí nesú dôsledky vývoja organizácie,
– dodávatelia (z hľadiska dlhodobých dodávok)
– zákazníci (napr. z hľadiska dlhodobého odberu dopravných služieb)
– subjekty verejnej správy (napr. z hľadiska dotácií na služby vo verejnom záujme)
– konkurencia (z hľadiska možného substituovateľného riešenia pre zákazníkov a pod.).
Metóda BSC uskutočňuje dekompozíciu stratégie na systém ukazovateľov.
Stanovuje finančné ukazovatele i nefinančné ukazovatele, ktoré z hľadiska budúcej konkurencieschopnosti podniku zvyčajne skôr upozornia na potenciálne problémy ako finančné ukazovatele.
Metóda BSC má osobitný význam aj pre riadenie ľudských zdrojov v podniku a to z hľadiska rastových ukazovateľov, ktoré závisia od kvality ľudských zdrojov.
ZÁVER - ak chcú podniky obstáť v náročnom konkurenčnom prostredí, musia využívať moderné metódy a nástroje na zabezpečenie riadeného využívania všetkých dostupných zdrojov. Takouto metódou je metóda BSC, poskytujúca systém vyvážených ukazovateľov výkonnosti podniku. Cieľom organizačnej integrácie metódy BSC je jej integrácia s manažérskymi a reportovacími procesmi organizácie a komunikácia pre všetkých členov organizácie; technická integrácia do informačných systémov, databáz, reportovacích systémov, podnikových informačných systémov alebo do systémov pre styk so zákazníkmi uľahčuje zber údajov jednotlivých meraní, ktoré kvantifikujú stratégiu organizácie. Prínosy BSC sa prejavia len pri každodennom používaní na všetky operácie.
Ing. Viera Šukalová, EUR ING, PhD.
Použitá literatúra:
• CENIGA, P., ŠUKALOVÁ, V.: Logistika v manažmente podniku, EDIS – Žilina: Žilinská univerzita, 2012. – 288 s.: ISBN 978-80-554-0530-8; • KARLOFF, B.; Lovingsson, F.H.: Management od A po Z, Computer Press, Brno 2006, ISBN 80-251-1001-X
|
|