|
TÉMA NOVÍN SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU V SKÚŠOBNEJ DOBE |
SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU V SKÚŠOBNEJ DOBE
SKÚŠOBNÚ DOBU možno dohodnúť v pracovnej zmluve, ktorá je najviac tri mesiace, a u
vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho
orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho
zamestnanca, je najviac šesť mesiacov.
Počnúc 1. januárom 2013 sa vypustila so ZP možnosť prostredníctvom kolektívnej zmluvy
odchýlnej úpravy inej maximálnej dĺžky skúšobnej doby, a to maximálne v dĺžke šesť mesiacov
a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena
štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto
vedúceho zamestnanca, maximálne v dĺžke deväť mesiacov. Od 1. januára 2013 nie je možné, aby
sa v kolektívnej zmluve dohodlo, že skúšobná doba sa môže predĺžiť napr. o čas prekážok v práci
na strane zamestnávateľa. Ust. § 45 ods. 5 a ods. 6 sa so ZP vypustili od 1.januára 2013 vo väzbe
na § 231 ods. 2 a 3 spomínaného právneho predpisu, t.j. vypustili sa ustanovenia, v zmysle ktorých
sa môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania pre
zamestnanca nevýhodnejšie ako ich ustanovuje zákon. V súvislosti s predmetnou problematikou
je nevyhnutné pripomenúť aj prechodné ust. § 252i ods. 2 ZP, podľa ktorého skúšobná doba, ktorá
začala plynúť pred 1. januárom 2013, sa posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra
2012. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na
strane zamestnanca a musí sa dohodnúť písomne, inak je neplatná.
V prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu v kontexte s
inštitútom „skúšobnej doby“ platí, že túto nie je možné dohodnúť.
V prípade uzavretia pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a žiakom strednej odbornej školy
alebo odborného učilišťa, ktorý sa pre neho pripravoval na povolanie, skúšobnú dobu dohodnúť
nemožno. Uvedené vyplýva z § 53 ods.1 ZP.
SPÔSOBY SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU V SKÚŠOBNEJ DOBE vo všeobecnosti
sú viazané na existenciu zákonom ustanovených právnych skutočností. V rámci ust. § 59 ZP sú
uvedené spôsoby skončenia pracovného pomeru:
- na základe právneho úkonu niektorého z účastníkov pracovného pomeru,
- na základe právnej udalosti.
Na základe právneho úkonu sa pracovný pomer v zmysle ZP končí dohodou, výpoveďou,
okamžitým skončením a skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Na základe právnej
udalosti pracovný pomer môže skončiť uplynutím dohodnutej doby, ak bol pracovný pomer
dohodnutý na určitú dobu, a smrťou zamestnanca. Skúšobná doba predstavuje osobitný časový
úsek, ktorý by mal slúžiť k lepšiemu vzájomnému spoznaniu zamestnanca a zamestnávateľa
pri praktickom vykonávaní práce. Aj za týmto účelom ZP dáva vo všeobecnosti možnosť
skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe tak zo strany zamestnanca ako i zamestnávateľa a to
z akéhokoľvek dôvodu resp. bez uvedenia dôvodu. Zamestnávateľ, ako aj zamestnanec môžu
skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe urobiť len písomne, avšak nedostatok
písomnej formy nemá za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej
dobe. ZP ustanovuje potrebu doručenia písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru
druhému účastníkovi spravidla minimálne tri dni pre dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Toto vyžadované písomné oznámenie má len poriadkový charakter a neovplyvňuje platnosť
skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Z uvedeného jasne vyplýva, že skončenie
pracovného pomeru v skúšobnej dobe predstavuje najmenej formálny spôsob skončenia pracovného
pomeru. Ku skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe nemôže dôjsť so spätnou účinnosťou.
Základné zásady skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa však uplatňujú pri
pracovnom pomere so skúšobnou dobou s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po
pôrode a dojčiacou ženou len za predpokladu splnenia zákonom ustanovených
podmienok. Skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca
deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou totiž zamestnávateľ môže len písomne, vo
výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho
náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa nevzťahujú ustanovenia
o výpovedných dobách, o odstupnom, ani o povinnosti prerokovania so zástupcami
zamestnancov. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je totiž osobitná forma
skončenia pracovného pomeru. V prípade skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe totiž
nejde o výpoveď ani o okamžité skončenie pracovného pomeru ako sa niekedy v praxi domnievajú
účastníci pracovnoprávnych vzťahov. Z tohto dôvodu nie je v rámci skúšobnej doby zamestnanec
pred skončením pracovného pomeru chránený žiadnymi ochrannými lehotami.
V princípe platí, že v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ i zamestnanec skončiť pracovný
pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie
o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni
pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Lehota troch dní nemá záväzný charakter, to
zn., že jej nedodržanie nemá za následok neplatnosť takéhoto ukončenia pracovného pomeru.
Keďže skúšobná doba sa podľa ust. § 45 ods. 2 ZP predlžuje o čas prekážok v práci na strane
zamestnanca, znamená to, že tým, že zamestnankyňa sa stala práceneschopnou v posledný deň
skúšobnej doby, sa jej skúšobná doba predĺžila o čas práceneschopnosti. Keďže skúšobná doba
sa predĺžila, môže sa so zamestnankyňou ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe kedykoľvek
počas trvania práceneschopnosti. Ochranná doba podľa § 64 ZP sa vzťahuje len na výpoveď z
pracovného pomeru, ostatné spôsoby skončenia pracovného pomeru, teda aj v skúšobnej dobe
možno vykonať aj počas trvania práceneschopnosti. ZP pojednáva o písomnom oznámení o
skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, avšak nedodržanie tejto formy nespája so sankciou
neplatnosti. V prípade sporu o termín skončenia pracovného pomeru by nedostatok písomnej formy
spôsobil „dôkaznú núdzu“. Pracovný pomer zamestnankyne skončil v deň, keď túto skutočnosť
zamestnávateľ písomne zamestnankyni oznámil. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
nie je viazané na moment doručenia, ale na deň, ktorý je určený v písomnom oznámení.
Ing. Ján Mintál
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 5/2013)
|
|
|
ČITATELIA SA PÝTAJÚ,ODBORNÍCI ODPOVEDAJÚ |
SKÚŠOBNÁ DOBA U VEDÚCEHO ZAMESTNANCA
Spoločnosť plánuje obsadiť miesto obchodného riaditeľa s.r.o., ktorý je v priamej riadiacej
pôsobnosti generálneho riaditeľa spoločnosti.
Môže spoločnosť dohodnúť päťmesačnú skúšobnú dobu?
Skúšobná doba predstavuje osobitný časový úsek, ktorý by mal slúžiť k lepšiemu vzájomnému
spoznaniu zamestnanca a zamestnávateľa pri praktickom vykonávaní práce.
Účastníci pracovného pomeru si teda môžu počas tejto doby overiť v praxi, či dohodnuté
podmienky výkonu práce zodpovedajú ich predstavám. V zmysle ustanovenia § 45 ods.1 ZP
okrem iného platí, že v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti
štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej
riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže byť najviac šesť mesiacov. Uvedené
pravidlo pri spomínaných typoch vedúcich zamestnancov možno odôvodniť požiadavkou aplikačnej
praxe, keďže v niektorých prípadoch skúšobná doba tri mesiace nepostačuje na plné odskúšanie
zamestnanca a zistenie, či je schopný vykonávať svoju prácu.
SKRÁTENIE SKÚŠOBNEJ DOBY
Spoločnosť so zamestnancom dojednala trvanie skúšobnej doby.
Možno dojednanú skúšobnú dobu skrátiť?
Z § 45 ods. 1 ZP vyplýva, že v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je,
pokiaľ nebola dohodnutá kratšia skúšobná doba, najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca
v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho
zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac
šesť mesiacov. Dojednaná skúšobná doba sa nemôže dodatočne predlžovať. Ak § 45 ods. 1 ZP
ustanovuje iba zákaz dodatočného predĺženia dojednanej skúšobnej doby, možno vysloviť názor, že
dojednanú skúšobnú dobu v písomnej pracovnej zmluve dohodou účastníkov pracovného pomeru
skrátiť možno.
PRACOVNÝ POMER NA DOBU URČITÚ
Zamestnávateľ uzatvoril so zamestnancom pracovný pomer na dobu určitú - jeden rok. Nakoľko
nemal zákonný dôvod na predĺženie alebo opakované dohodnutie pracovného pomeru na určitú
dobu, riešil túto situáciu tak, že s pracovníkom uzatvoril pracovný pomer na neurčitý čas so
skúšobnou lehotou tri mesiace, pričom vždy skončil pracovný pomer počas skúšobnej lehoty
a uzatvoril nový pracovný pomer na neurčitý čas so skúšobnou lehotou.
Je takýto postup zamestnávateľa zákonný?
Účelom skúšobnej doby je umožniť účastníkom pracovného pomeru, aby si v jeho priebehu
overili, či im bude dohodnutý pracovný pomer vyhovovať. V zmysle znenia otázky možno
vysloviť názor, že ak zamestnávateľ skončený pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu nemôže
zákonne predĺžiť alebo opakovane dohodnúť, a rieši túto situáciu tak, že opakovane uzatvára so
zamestnancom pracovný pomer na dobu neurčitú a vždy s dojednaním skúšobnej doby, porušuje
tak Čl. 2 Základných zásad ZP. V zmysle tohto článku totiž platí, že pracovnoprávne vzťahy
podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom FO a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie
tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo
spoluzamestnancov. Príslušný zamestnanec teda môže požiadať inšpekciu práce o kontrolu
dodržiavania pracovnoprávnych predpisov u svojho zamestnávateľa. Ochrany svojich práv
a ochrany osobnosti sa príslušný zamestnanec môže domáhať aj žalobou o neplatnosti takto
opakovane dohodnutej skúšobnej doby na príslušnom súde.
SKÚŠOBNÁ DOBA
Zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru dňa 19. marca 2013. Skúšobná doba končí až 20.
mája 2013, t.j. až v pracovný deň (pondelok).
Ako treba správne posudzovať trvanie dvojmesačnej skúšobnej doby?
V prípade, ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru s dohodnutou dvojmesačnou skúšobnou
dobou počas kalendárneho mesiaca (t. j. v danom prípade 19. marca 2013),
táto skúšobná doba skončí po uplynutí dohodnutej skúšobnej doby. To zn., že posledným dňom
skúšobnej doby bude 18. máj 2013. Platí teda, že dohodnutá skúšobná doba skončí
v zmysle § 37 ZP uplynutím jej posledného dňa, bez ohľadu na to, či ide o pracovný deň alebo nie.
(viac riešení problémov nájdete v mesačníku PaM 5/2013 )
|
|
|
Čiastka 24/2013
94/2013 Zákon o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov
95/2013 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
96/2013 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
97/2013 Zákon o pozemkových spoločenstvách
98/2013 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Čiastka 25/2013
99/2013 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 52/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva krmovín na trh v znení neskorších predpisov
100/2013 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 336/2011 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam účinných látok vyhovujúcich na zaradenie do biocídnych výrobkov a zoznam účinných látok s nízkym rizikom vyhovujúcich na zaradenie do biocídnych výrobkov s nízkym rizikom v znení neskorších predpisov
101/2013 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 57/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva obilnín na trh v znení neskorších predpisov
102/2013 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov
103/2013 Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012
104/2013 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru o Európskom lesníckom inštitúte Príloha k čiastke 25 – k oznámeniu č. 104/2013 Z. z.
Čiastka 26/2013
105/2013 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov
106/2013 Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
|
|
|
Kedy nám mlčanie môže škodiť?
Niektorí ľudia vyznávajú teóriu „hovoriť striebro, mlčať zlato“, prípadne „pre pokoj v rodine/v
práci radšej mlčím a myslím si svoje“. Pre niekoho je to skôr prirodzená povahová črta, byť tichým
pozorovateľom a myslieť si svoje. Pre iných je to stratégia, ktorú zvolili, aby sa vyhýbali konfliktom.
Tento druhý prípad vedie zvyčajne k tomu, že v ľuďoch začína hlodať konflikt vnútorný, ktorý vedie
k nepokojnosti – s okolím, so sebou samým, že nie sú schopní ohlásiť sa v prípade, že sa im niečo
nepáči.
O mlčiacich nikdy nikto netuší, čo si myslia, či ich niečo trápi, či by vôbec chceli
niečo povedať. Druhá strana sa vždy môže len dohadovať. Pokiaľ si niekto mlčanie vyberie ako
stratégiu na fungovanie v pracovnom vzťahu, môže to v konečnom dôsledku viesť až k vyhoreniu
pracovníka a k jeho odchodu z pracoviska.
Hovoriť striebro, mlčať zlato? Nemusí to tak byť. Mlčanie môže pôsobiť aj značne negatívne a
konfliktne. Hovoríme o pasívnej agresii.
Ticho v práci?
V práci trávime veľa času a je dôležité, s akým pocitom chodíme do nej a z nej. Máme radosť?
Sme spokojní? Alebo sme unavení? Nahnevaní, že veci nefungujú dobre? Nudíme sa tam? Zrejme
každý je alebo bol občas z práce vyčerpaný. Pod vyčerpanosťou z práce si obvykle ľudia predstavia
množstvo práce, 12 hodinový pracovný čas šesť dní v týždni. No niekedy za našu vyčerpanosť
môžu skôr situácie, keď sa cítime nedostatočne ocenení, keď sa v práci nudíme, keď sa objavujú
a neriešia konflikty. Akoby sa stále točíme v bludnom kruhu a nevidíme z neho východisko, len
znova ráno vstať a ísť do práce, pretože účty treba z niečoho zaplatiť... Máte svoj pracovný ideál?
Ako by to u vás v práci malo vyzerať? Chceli by ste chápajúceho šéfa, ochotných podriadených?
Ideálne pracovné podmienky, dostatok zdrojov pre prácu, finančné ohodnotenie, s ktorým budete
spokojný... pekná predstava, však? Avšak každý, koho by ste sa u vás v práci spýtali na jeho
predstavu, má ju odlišnú od tej vašej. Každý má inú predstavu o tom, ako by to malo fungovať – čo
by sme mali a nemali robiť, čo by sme mali a nemali hovoriť, kedy a čo je vhodné povedať, kedy
je vhodné splynúť s davom... Ozaj, ako sa pozeráte na kolegov, ktorí v princípe nemajú problém
prezentovať svoje predstavy a svoj názor? Máte ich radi? Obdivujete ich? Lezú vám na nervy (nech
už je radšej ticho a máme opäť konečne pokoj)?
Sú ľudia, ktorí - keď sa spýtame, prečo sa neohlásili, keď sa riešilo to či ono, povedia: „Načo by
som niečo hovoril, aj tak ma nikto nebude počúvať“. No nebude, keď sa nikdy neohlásia. Z druhej
strany ich mlčanie môže vyzerať ako nezáujem, akože „to je ten, čo je aj tak stále ticho a všetko je
mu jedno...“
Pritom samotní mlčiaci sú obvykle nespokojní - ako s danou situáciou, tak so sebou samými, že
opäť ostali ticho, že sa opäť neodvážili prehovoriť. Mlčanie a akoby pasivita na povrchu môže mať
samozrejme vplyv aj na to, ako nás začne vnímať okolie.
Čím to je, čo nám bráni hovoriť?
Skúste si sami seba predstaviť v takejto situácii – čo by vás mohlo „prinútiť“ mlčať? Drobný
asociačný experiment by možno priniesol tieto odpovede:
- Obávam sa konfliktu.
- Neverím si, neviem, či by ostatných moje argumenty presvedčili.
- Bol by som jediný s odlišným názorom.
- Pozerali by na mňa, že som divný.
- Obávam sa, že môžem prísť o prácu – keď budem frflať.
- Šéfa aj tak nepresvedčím, tak načo budem niečo hovoriť.
- Nikdy som sa nevedel/a presadiť.
Napadli vás ešte nejaké iné dôvody? Fajn – to je prvý krok. Uvedomiť si svoje pohnútky a následne
s nimi pracovať. Prekonanie akéhokoľvek dôvodu mlčania je v nás samotných.
Predstava o konflikte
Čo je konflikt vo vašej predstave? Veľká búrka? Obyčajná výmena názorov? Denne ich
prekonávame nespočetne veľa, či už tých vnútorných alebo s inými ľuďmi – či sa dohadujeme
s vlastnými deťmi o tom, čo budú večerať, či sa môžu hrať na počítači, alebo s kolegami riešime
termíny našich projektov či stretnutí...
Denne musíme prekonávať situácie, kedy sa dostávame do stretu s odlišnými názormi,
nesympatiou voči niekomu, kto sa javí ako prekážka v dosiahnutí toho, čo chceme. Ako často
máte potrebu presadiť seba, to svoje? Ako často by ste vôbec nechceli diskutovať, len aby bolo
po vašom? Niekedy nás to, že presadzujeme svoj názor, stojí veľa síl. A možno aj pocitov viny,
že sme „prevalcovali“ niekoho iného – preto sa možno 9 z 10 krát rozhodneme mlčať a nie
asertívne hovoriť o svojej predstave, o svojich potrebách... V škole sa naučíme všeličo – riešiť
rovnice, rozumieť fyzikálnym zákonom... ale to, ako sa správať – ako riešiť konflikty, to nie je
obsahom školských osnov. Naše správanie a konanie je podmienené mnohými faktormi. Sú to
najmä
- Naše postoje ku konfliktom (ako ho vnímame, aké máme predsudky, čo si myslíme, že je jeho
cieľom..).
- Zdroj konfliktu - a ako je pre nás dôležitý (inak budete pristupovať k prepážkovej
pani na pošte, ktorá je nepríjemná a inak ku kolegovi, s ktorým sedíte v kancelárii posledných päť
rokov a máte kamarátsky vzťah).
- Naše zručnosti riešiť konflikty - ako ich vieme, či nevieme používať. Často sme akoby zviazaný
predsudkami, ktoré sme absorbovali už od detstva, ktoré sa istým spôsobom tradujú a hovoria o
tom, čo sa patrí či nepatrí (ako je to s tým našim presvedčením, že by sme boli za divných, keby
sme sa ohlásili) - „slušné deti neodvrávajú“ - nepresadzujú
svoje názory, - „dobrí priatelia nemajú konflikty“ - bolo by to negatívne, keby
sme sa v niečom nezhodli,
- „konflikty nám ubližujú“ - som zlý, ubližujem druhému, keď idem do konfliktu,
- „konflikty majú len nadmerne emocionálni ľudia“ - musím sa riadiť len rozumom, emócie
musia ostať bokom.
Vyplýva vám vôbec niečo pozitívne, čo by mohol konflikt priniesť? Pre každého z nás? Možno tu
je kľúč k prelomeniu mlčania - pokiaľ si uvedomíme, že otvorená komunikácia
a riešenie konfliktu nás môžu niekam posunúť.
- Konflikt medzi ľuďmi je prirodzený. Je normálne, že sa naše potreby a predstavy dostávajú do
stretu s potrebami a predstavami iných ľudí.
- Konflikt môže byť veľmi blahodarný a konštruktívny.
- Konflikt zabraňuje stagnácií, podnecuje riešenia problémov, uvoľňuje napätie.
- Nie je to súťaž kto z koho. Nie je cieľom vyhrať.
Mlčanie je tiež forma komunikácie aj keď sme ticho, tak vysielame nejaké posolstvo – naším
telom, našimi gestami, pohľadom... Z nášho mlčania si druhá strana zoberie to, čo jej dovolíme,
často krát chybnú informáciu. Pokiaľ nechceme, aby došlo ku skresľovaniu
informácií, mali by sme sa rozhodnúť hovoriť. Pokiaľ sa ma kolegyňa spýta: „Dokončíš tú správu?
“ a ja len pokrčím ramenami, zrejme bude kolegyňa presvedčená, že teda dobre, dokončím. Pričom
ja si môžem v duchu myslieť: „No úžasné, zase ja, kto to má doťahovať!“ A potom mám dve
možnosti. Buď s vnútorným hnevom zatnem zuby a správu dokončím, alebo poviem napr. „Kvetka,
musím ešte dokončiť tento pracovný materiál na školenie, čo mi zaberie ešte asi 2 hodiny. Potom
už potrebujem odísť domov. Dokedy je potrebné dokončiť tú správu? Môžeme sa dohodnúť nejako
inak?“ Pre náš vlastný vnútorný pokoj a v konečnom dôsledku aj lepšiu atmosféru v práci či doma,
je vhodnejšie vyjadriť svoje emócie, či názor a doriešiť situáciu hneď. Nedržať v sebe nespokojnosť
a hnev, ak ich máme.
Máme mlčanlivého kolegu alebo rodinného príslušníka. Aj keď nevieme, prečo dotyčný mlčí,
mohli by sme sa pokúsiť „rozhovoriť ho“. Opäť hovorením zo svojho pohľadu, nie
útočením „Ty si stále len ticho! Kto má vedieť, čo ti beží v hlave!“. Nebuďte netrpezliví. Môžete
si pripraviť nejaké otázky, najlepšie také, na ktoré sa nedá odpovedať jednoslovne. Ak položíte
otázku, môžete očakávanie odpovede vyjadriť aj neverbálne, napr. udržiavaním očného kontaktu.
Pokiaľ sa nemá druhá strana k odpovedi, môžete povedať napr.: „Potrebujem vedieť tvoje
stanovisko, závisí od neho pokračovanie nášho projektu. Ak teraz potrebuješ mlčať, dobre. Môžem
počkať, ale potrebujem poznať tvoj názor najneskôr zajtra ráno.“
Užitočné typy otázok
- Otvorené otázky - používajú sa pre nastolenie porozumenia, preskúmanie informačného zázemia
a názorov/ postojov, napr.: Čo si myslíte o...? Aké dôležité je pre vás? Opíšte prosím..., Povedz mi
o..., Aké sú vaše názory? Aké sú vaše dôvody pre...?
- Testujúce (skúmajúce) otázky - používajú sa pre získanie ďalších informácii a názorov/
postojov na preukázanie záujmu či povzbudenie, napr.: Prečo/kedy/ako si to spravil...? Aké
výsledky...? Cítite, že...? Zdá sa vám...? Radšej by ste....? Čo sa stalo po tom, ako...?
- Zatvorené otázky - používajú sa na zistenie špecifických faktov a informácii a na objasnenie
veci, napr.: Čo /kedy/ako/koľko...? Urobil si...? Mal si...?
- Spájajúce otázky - používajú sa na hladký prechod z jedného typu otázky na druhý, napr.: Práve
teraz si spomenul, že...? Ako to ovplyvni tvoje rozhodnutie..? Čo sa stalo...?
Neužitočné otázky
- Áno/Nie otázky - to zn. otázky, na ktoré možno jednoducho odpovedať áno/nie – ak len naozaj
nechcete získať odpoveď áno/nie.
- Sugestívne otázky - „Ja to beriem takto...“, „Musíš pripustiť, že...“, „Nemal by si radšej....?“
- Viacnásobné otázky - „Pracuješ rád dlhé hodiny? A nevadí ti pracovať v noci?“
- Nejednoznačné otázky - „A čo lekár?“
- Rétorické otázky - odpovedanie si vlastnou otázkou – „Mohol by si... áno, som si istý, že by si
mohol...“
Vedieť povedať nie
Viete to? Viete odmietnuť prácu pridanú nad rámec vašich povinností? Myslím, že dosť ľudí v
dnešnej dobe má s týmto problém – z rôznych dôvodov. Najčastejšie sa boja, že prídu o miesto, že
nedostanú prémie, vnímajú to zväčša ako niečo, čo si nemôžu dovoliť.
Problém však je, že ak sa nenaučíme tejto základnej asertívnej zásade, postupom času môžeme
ohroziť vlastné zdravie a celkovú spokojnosť so svojou prácou. Z pohľadu zamestnávateľov
treba priznať, že počas posledných mesiacov krízy, kedy často musia ľudí prepúšťať, zostávajúci
pracovníci preberú väčší diel práce. Firmy sa snažia, aby ich zamestnanci vykonali viac práce v
rovnakom čase. Čo je na jednej strane pochopiteľné, no na strane druhej stojí reálny človek, ktorý
ten väčší diel práce má vykonať. Veľmi zjavne sa toto väčšie množstvo práce prejavuje stratou
súkromného života a voľného času. Ak v práci trávite viac než 10 hodín, položte si otázku, či nie ste
preťažený ,či je to naozaj o množstve práce, alebo o zlej organizácii práce. Najmä noví pracovníci
si často myslia, že sa musia dobre „zapísať“ a ostávajú v práci nekonečné hodiny. Pokiaľ je práce
naozaj priveľa, hrozí nebezpečenstvo zlého výkonu až po syndróm vyhorenia. Kedy povedať
naozaj NIE? Najjednoduchšie to je v čase príprav a plánovania nových aktivít, ktoré vám majú byť
pridelené. Ak vás šéf chce poveriť novými povinnosťami, pokúste sa zamerať jeho pozornosť na
vašu aktuálnu činnosť.
Podľa možnosti to urobte konštruktívne, bez prehnaných emócií. Možno by pomohlo vyjadrenie
názoru, že „nové povinnosti by mohli negatívne ovplyvniť moje výsledky na existujúcich
projektoch.“ Netýka sa to len nových projektov, ale akejkoľvek novej úlohy, ktorá výrazne
prekračuje vašu pracovnú náplň. Povedať NIE je namieste aj v situácií, keď nemáte dostatok
informácií, zručností na splnenie zadanej úlohy. Zrejme sa nebudete učiť pracovať s novým
programom vo chvíli, ak treba rýchlo urobiť nejaké zadanie.
Asertívne do života
Povedať „NIE“ nie je prejavom slabosti. Je to jedno zo základných asertívnych práv. To, čo
nám môže pomôcť ohlásiť sa, prezentovať svoj názor, postoj, požiadavku, sú asertívne techniky.
Niektoré z nich isto poznáte, iné nie sú veľmi používané.
Obohratá platňa - nemusíte byť ako pokazený gramofón, ten je dosť otravný. Ale pomocou
pokojného opakovania toho, čo by ste si želali, môže pomôcť bez hnevu a kriku k dohode. Dávate
najavo, že ste schopní odolať manipulácii druhej strany.
Otvorené dvere - uznajte všetky partnerove argumenty, na ktorých by niečo mohlo byť. Partner
postupne stráca energiu na hľadanie ďalších výhrad voči vám: „áno, zdá sa že máš pravdu“, „dáva
to zmysel, čo vravíš“, „musím súhlasiť, že som sa oneskoril...“.
Negatívna asercia - učí nás
prijímať svoje chyby a pokojne o nich hovoriť – „áno, v tomto mesiaci som stihol urobiť menej než
mesiac predtým“, „je to moja chyba, nabudúce,to skúsim inak“.
Negatívne opytovanie sa - akoby berie vietor z plachiet druhej strane. Pokiaľ vám niekto niečo
vytýka, môžete sa spýtať napr. „čo ešte podľa vás nebolo urobené z mojej strany včas?“, „je ešte
niečo, kde ste s mojim výkonom nespokojný?“
Reakcia spätnou väzbou - je to základ dobrej komunikácie. Spätnou väzbou vieme povedať aj
naozaj negatívne veci v pokoji a dosiahnuť zmenu k lepšiemu. Nehodnoťte, len popisujte správanie
druhej strany. Spätná väzba môže byť pozitívna – „potešilo ma, že ste si pri minulo-mesačnej
uzávierke pomohli navzájom“ alebo negatívna – „robí mi starosti, že nedodržiavaš termíny, za
posledný mesiac sa to stalo už tri razy“.
Záver
Nie je jednoduché, pokiaľ sme dlhodobo mali tendenciu skôr mlčať, než asertívne hovoriť o svojich
predstavách, zrazu začať. Chce to jednak nabrať odvahu, no na druhej strane potrebujeme nabrať
pozitívne skúsenosti – a tie sa ku nám bez toho, že by sme vyskúšali nemlčať, nedostanú. Veľa
úspechov!
Mgr. Mária Kopčíková
|
|
|
Máj 2013
Daň z príjmov |
15. 5. - streda |
odvod dane vyberanej zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie
tejto skutočnosti správcovi dane |
odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane |
31. 5. - piatok |
podanie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti,
ktoré zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za apríl
2013 |
podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo
závislej činnosti za apríl 2013 |
splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických a právnických osôb, ktoré mali v
predchádzajúcom zdaňovacom období daň vyššiu ako 16 596,96 €
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru |
odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za apríl 2013 |
DPH |
20. 5. - pondelok |
predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12
predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol v apríli 2013 49 790 € |
podanie súhrnného výkazu k DPH za apríl 2013 elektronickými prostriedkami prostredníctvom
elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla
v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 100 000 € |
27. 5. – pondelok |
podanie daňového priznania k DPH za apríl 2013 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny
mesiac) |
splatnosť DPH za apríl 2013 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou |
Spotrebné dane |
27. 5. – pondelok |
podanie daňového priznania a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových
výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za apríl 2013 |
Daň z motorových vozidiel |
31. 5. – piatok |
splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak
presahuje 8 292 € |
Poistné |
9. 5. – štvrtok |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne,
splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie
v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za apríl 2013 v prípade povinnej aj
dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení |
splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s
nepravidelným príjmom za apríl 2013 |
31. 5. - piatok |
písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného v apríli 2013, keď
platiteľom poistného začína a prestáva byť štát |
písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni príjmy z osobnej asistencie alebo vyplatené
dividendy v roku 2012 |
do výplatného termínu |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní,
splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného
zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za apríl 2013 |
|
|
|
Názov krajiny
|
Názov meny
|
Mena
|
22.4.
|
23.4.
|
24.4.
|
25.4.
|
26.4.
|
29.4.
|
30.4.
|
USA |
americký dolár
|
USD
|
1,3037
|
1,299
|
1,3006
|
1,308
|
1,2999
|
1,3113
|
1,3072
|
Japonsko |
japonský jen
|
JPY
|
130
|
128,56
|
129,46
|
129,67
|
128,13
|
128,27
|
127,35
|
Bulharsko |
lev
|
BGN
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
Česká republika |
česká koruna
|
CZK
|
25,93
|
25,909
|
25,909
|
25,899
|
25,744
|
25,697
|
25,799
|
Dánsko |
dánska koruna
|
DKK
|
7,4549
|
7,4541
|
7,4553
|
7,4559
|
7,4559
|
7,4564
|
7,456
|
V. Británia |
anglická libra
|
GBP
|
0,8563
|
0,85165
|
0,8525
|
0,8458
|
0,84
|
0,844
|
0,8443
|
Maďarsko |
maďarský forint
|
HUF
|
299,79
|
299,45
|
299,55
|
301,24
|
301,57
|
298,15
|
300,12
|
Litva |
litovský litas
|
LTL
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
Lotyšsko |
lotyšský lats
|
LVL
|
0,7002
|
0,7005
|
0,7001
|
0,7
|
0,6999
|
0,7
|
0,7
|
Poľsko |
poľský zlotý
|
PLN
|
4,1079
|
4,1342
|
4,1367
|
4,1467
|
4,159
|
4,1309
|
4,1504
|
Rumunsko |
rumunský leu
|
RON
|
4,3573
|
4,3498
|
4,3495
|
4,3493
|
4,3397
|
4,3225
|
4,3264
|
Švédsko |
švédska koruna
|
SEK
|
8,5139
|
8,5926
|
8,5885
|
8,5961
|
8,5579
|
8,5503
|
8,542
|
Švajciarsko |
švajčiarsky frank
|
CHF
|
1,2188
|
1,2219
|
1,2302
|
1,2334
|
1,2273
|
1,2279
|
1,2238
|
Nórsko |
nórska koruna
|
NOK
|
7,609
|
7,6775
|
7,678
|
7,6535
|
7,6215
|
7,609
|
7,6075
|
Chorvátsko |
chorvátska kuna
|
HRK
|
7,602
|
7,6055
|
7,6065
|
7,607
|
7,5985
|
7,597
|
7,5905
|
Rusko |
ruský rubeľ
|
RUB
|
41,2138
|
41,227
|
40,9583
|
40,7829
|
40,7105
|
40,5915
|
40,6914
|
Turecko |
turecká líra
|
TRY
|
2,3515
|
2,3478
|
2,3476
|
2,354
|
2,342
|
2,3521
|
2,352
|
Austrália |
austrálsky dolár
|
AUD
|
1,2696
|
1,2676
|
1,2659
|
1,2669
|
1,2651
|
1,2671
|
1,2649
|
Brazília |
brazílsky real
|
BRL
|
2,6237
|
2,6266
|
2,6318
|
2,6266
|
2,6005
|
2,6112
|
2,6236
|
Kanada |
kanadský dolár
|
CAD
|
1,3375
|
1,335
|
1,3345
|
1,3374
|
1,3256
|
1,3293
|
1,3213
|
Čína |
čínsky jüan
|
CNY
|
8,0592
|
8,0267
|
8,0352
|
8,065
|
8,0139
|
8,0842
|
8,0597
|
Hongkong |
hongkongský dolár
|
HKD
|
10,1221
|
10,086
|
10,098
|
10,1549
|
10,0922
|
10,1777
|
10,1452
|
Indonézia |
indonézska rupia
|
IDR
|
12667,88
|
12632,5
|
12637,76
|
12709,69
|
12635,02
|
12743,73
|
12705,3
|
India |
indická rupia
|
INR
|
70,591
|
70,607
|
70,519
|
70,796
|
70,617
|
71,037
|
70,275
|
Južná Kórea |
juhokórejský won
|
KRW
|
1459,94
|
1453,84
|
1453,8
|
1452,92
|
1445,38
|
1450,39
|
1440,41
|
Mexiko |
mexické peso
|
MXN
|
16,0012
|
15,9641
|
15,9395
|
15,8922
|
15,8523
|
15,8514
|
15,9408
|
Malajzia |
malajzijský ringgit
|
MYR
|
3,9746
|
3,9718
|
3,9644
|
3,9728
|
3,9444
|
3,9766
|
3,9764
|
Nový Zéland |
novozélandský dolár
|
NZD
|
1,5461
|
1,5472
|
1,5366
|
1,5299
|
1,5277
|
1,5322
|
1,5272
|
Filipíny |
filipínske peso
|
PHP
|
53,888
|
53,633
|
53,657
|
53,916
|
53,612
|
53,95
|
53,797
|
Singapur |
singapurský dolár
|
SGD
|
1,6161
|
1,6113
|
1,6147
|
1,6188
|
1,6099
|
1,6176
|
1,6128
|
Thajsko |
thajský baht
|
THB
|
37,377
|
37,45
|
37,626
|
38,076
|
38,087
|
38,382
|
38,301
|
Južná Afrika |
juhoafrický rand
|
ZAR
|
12,1109
|
12,0034
|
11,9395
|
11,8804
|
11,8612
|
11,747
|
11,8045
|
Izrael |
izraelský šekel
|
ILS
|
4,7318
|
4,7085
|
4,7068
|
4,7165
|
4,6866
|
4,7076
|
4,6973
|
|
|
|
NAJVIAC ČÍTANÉ TÉMY A PUBLIKÁCIE |
Poradca (Poradca), č. 9/2013 (III/2013)
- Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku s komentárom – Irena Bubeníková
- Novela obchodného zákonníka
- Pracovnoprávne vzťahy a ich postihy
Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 5/2013 (IV/2013)
- Oprava chýb za bežné a minulé účtovné obdobia – Ing.Ivana Hudecová, Ing. Jana Bielená
- Daň z motorových vozidiel od roku 2013 - Ing. Ivana Hudecová
- Povinnosti zamestnávateľa – Ing. Marta Boráková
Verejná správa – (VS), č. 5/2013 (IV/2013)
- Dary poskytované zamestnancom – Ing. Marta Boráková
- Ochrana osobných údajov – JUDr. Peter Čintala
- Vyučovanie a výchovná činnosť – JUDr. Miroslav Tichý
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 5/2013 (IV/2013)
- Nadbytočnosť zamestnanca – JUDr. Ivana Vojníková
- Medzinárodné zamestnávanie – JUDr. Tomáš Sninčák
- Zamestnanecké benefity – Mgr. Martina Kovalčíková
Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 5/2013 (IV/2013)
- Zákon o miestnych daniach - Ing. Ján Mintál
- Daň z motorových vozidiel – Ing. Jana Cisariková
- Zamestnávanie dôchodcov, daňové a odvodové súvislosti – Ing. Mária Kubicová
1 000 riešení, č. 5/2013 (IV/2013)
- Miestne dane – Ing.Ján Mintál
- Dane v praxi
- Zákonník práce
- Mzdy, odvody
PRIPRAVUJEME
Poradca (Poradca), č. 10/2013 (IV/2013)
- Zákon o rodine po poslednej novele s komentárom
- Zmeny v JÚ
Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 6-7/2013 (V/2013)
Verejná správa – (VS), č. 6/2013 (V/2013)
- Aktivácia v účtovníctve
- Determinanty efektívneho manažmentu
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 6/2013 (V/2013)
- BOZP
- Novela zákona o službách zamestnanosti
Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 6/2013 (V/2013)
- Dovolenka a letná brigáda
- Jednoduché účtovníctvo
1 000 riešení, č. 6/2013 (V/2013)
- Letné brigády
- Mzdy a odvody
- Dane v praxi
- Zákonník práce
|
|
|
Nehnuteľnosti v kocke
Ako sa mení zdaňovanie nehnuteľností v roku 2013? Ktoré osoby priznávajú a platia daň z nehnuteľnosti? Aké novinky priniesol zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku pre nehnuteľnosti? Vlastníkom nehnuteľností sme pre lepšiu orientáciu pripravili balíček publikácií.
Zdaňovanie nehnuteľnosti v roku 2013 - príspevok
mesačník VS 4/2013, (A4, 80 str.)
Daň z nehnuteľnosti - riešenia problémov
mesačník 1000 riešení 4/2013, (A5, 96 str.)
Stavebný zákon - úplné znenie zákona
Zákony IV/2013, (A5, 512 str.)
Zákon o miestnych daniach - úplné znenie zákona s komentárom
mesačník Poradca 9/2013, (A5, 240 str.)
BALÍČEK Nehnuteľnosti v kocke obsahuje:
VS 4/2013 príspevok + 1000 riešení 4/2013 – príspevok + Poradca 9/2013 – úplné znenie zákona s komentárom + Zákony IV/2013 - úplné znenie zákona
Cena balíčka je 19,80 €.
Cena balíčka s 50 % zľavou je 9,90 €.
Ušetríte 9,90 €.
Personalista
Porovnanie zákonov v pracovnoprávnych vzťahoch nie je v praxi ojedinelý jav.
Čo je obsahom pracovnej disciplíny? Ktoré povinnosti je zamestnanec povinný
plniť? Ktoré pokyny zamestnávateľa majú byť obsahom pracovnej zmluvy?
V našom balíčku nájdu zamestnávatelia aj zamestnanci veľa potrebných
informácií.
Nadbytočnosť zamestnanca - príspevok
mesačník PaM 5/2013, (A4, 80 str.)
Zákonník práce - úplné znenie zákona s komentárom
mesačník Poradca 5/2013, (A5, 224 str.)
Pracovnoprávne vzťahy a postihy v nich uplatňované – príspevok
mesačník Poradca 9/2013, (A5, 240 str.)
BALÍČEK Personalista obsahuje:
PaM 5/2013 – príspevok + Poradca 9/2013 – príspevok +
Poradca 5/2013 - úplné znenie zákona s komentárom
Cena balíčka je 15,10 €.
Cena balíčka s 30 % zľavou je 10,50 €.
Ušetríte 4,60 €.
Ceny balíčkov sú konečné, vrátane DPH a distribučných nákladov.
Len do vypredania zásob.
Balíčky si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@poradca.sk
RADI ODPOVIEME NA VAŠE OTÁZKY NA VŠETKÝCH UVEDENÝCH TELEFÓNNYCH ČÍSLACH V ČASE OD 9,00 – 15,00
Publikácie vydavateľstva si môžte objednať na internetovej stránke, alebo telefonicky na číslach uvedených v sekcii kontakty.
E-mailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určena čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina.
- Tieto e-mailové noviny Vám boli doručené výlučne na základe žiadosti o zasielanie e-mailových novín.
- Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len pre vlastné účely, nesmú býť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!
|
|
|
Adresa: |
|
E-mail: |
ExiCon, s. r. o.
Martina Rázusa 1140
010 01 Žilina
Slovenská republika
|
|
objednavky@exicon.eu
|
|
IČO: 44853530
DIČ: 2022854900
IČ DPH: SK2022854900
|
|
|
|
|
|
Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 51548/L. |
|
|
V prípade, že ste si noviny osobne nevyžiadal(a), alebo si želáte ukončiť ich zasielanie na Vašu adresu, zašlite prosím správu s predmetom NEPOSIELAŤ vrátane originálnej správy na adresu objednavky@exicon.eu, následne budete vyraden(á) z databázy príjemcov e-mailových novin.
|
Copyright (c) Exicon s.r.o., 2013 |