Podávanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania
3. 4. 2024
Ďalšími zmenami súvisiacimi s aplikačnou praxou v rámci návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, sú napríklad zmeny postupov v prípade podávania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie), kde sa navrhuje skrátenie hornej hranice lehoty určenej na rozhodovanie správneho orgánu o žiadostiach o udelenie tohto druhu pobytu z doterajších 90 dní na 60 dní a zároveň zrušenie doterajšej povinnosti správneho orgánu vydávať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“.
Navrhuje sa vypustenie povinnosti preukazovať finančné zabezpečenie pobytu pri podaní žiadosti o udelenie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie (túto skutočnosť preukáže zamestnávateľ v rámci konania na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny formou pracovnej zmluvy alebo prísľubu na zamestnanie). Navrhuje sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorý umožní štátnemu príslušníkovi pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uhradiť do 20 dní nedoplatky a pohľadávky zo svojho podnikania, ak ich neuhradil dovtedy, inak sa žiadosť zamietne. V novele zákona sa ďalej navrhuje možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na 5 rokov na policajnom útvare aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, a zároveň budú všetci títo žiadatelia oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o tejto žiadosti, ak podali úplnú žiadosť. V súlade s čl. 12 Smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov sa osobám, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, poskytuje možnosť vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť počas doby trvania dočasnej ochrany. V prípade žiadosti o dlhodobý pobyt sa zavádza podmienka splnenia tzv. integračných podmienok pre udelenie dlhodobého pobytu cudzincom. Rozširujú sa dôvody, kedy policajný útvar nevydá potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky, a to v prípade, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. Týmto sa Slovenská republika z hľadiska migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov a aj administratívnu záťaž policajných útvarov. V súvislosti s riešením nelegálnej migrácie sa tiež navrhuje zavedenie oprávnenia policajta v súvislosti s predvedením cudzinca podľa § 79, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného, audiovizuálneho alebo obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe, s cieľom čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Týmto úkonom sa následne urýchli preukázanie existencie prekážok administratívneho vyhostenia a možnosť zotrvať na území Slovenskej republiky, čím sa zároveň odstráni právna neistota týchto osôb.
K
Úplný zákaz fajčenia prináša prvé pozitívne výsledky
5. 2. 2009
V európskych krajinách došlo k štatisticky významnému poklesu akútneho infarktu myokardu. Na Slovensku má ochranu nefajčiarov zabezpečiť novela zákona o ochrane nefajčiarov.
Okrem ochrany zdravia sa tiež očakáva, že sa zníži ponuka tabakových výrobkov a zlepší kontrola
fajčenia. Fajčenie je rizikovým faktorom niekoľkých ochorení. Údaje
Štatistického úradu SR z roku 2006 hovoria, že na Slovensku fajčí 38 % dospelej
populácie. Až 52 % z nich je vo veku od 15 do 29 rokov.
Štyridsiatky na cestách zostali
4. 2. 2009
Niektoré mestá a obce avizujú, že pred školami, poliklinikami a na sídliskách, kde je zvýšený pohyb chodcov, zostanú spomalené úseky so štyridsiatkou.
Rokujú o tom s dopravnými inšpektorátmi. Vodiči by si preto mali všímať dopravné značky.
Ako jazdíme na kruhových objazdoch
4. 2. 2009
Zákon hovorí: "Vodič vchádzajúci do kruhového objazdu má prednosť v jazde, ak dopravnou značkou nie je ustanovené inak".
Znamená
to, že ak pri vjazde do križovatky nie je značka kruhový objazd doplnená aj
značkou daj prednosť v jazde, podobne ako na každej klasickej neoznačenej križovatke platí
pravidlo pravej ruky. Vodiči jazdiaci po objazde tak musia dať prednosť
autám vchádzajúcim na objazd.
Takéto
ustanovenie platilo na objazdoch aj doteraz. Zmenilo sa iba to, že teraz je to
v zákone čierne na bielom. Na Slovensku je však kruhových objazdov bez značky
daj prednosť v jazde, minimum. Podobná úprava platí takmer v celej Európe.
Pozor
si však treba dávať v Grécku, kde prevláda opačná prax, prednosť jazdy na
objazdoch neoznačovať a ponechať ju tak vodičom vchádzajúcim na objazd.
V
novom zákone je upravené aj používanie smeroviek pri prejazde kruhovým
objazdom. Pri vjazde na objazd sa smerovka nedáva, pri výjazde je použitie
znamenia o zmene smeru jazdy povinné. Smerovku musí použiť aj vodič, ktorý sa
preraďuje v rámci kruhového objazdu
s viacerými jazdnými pruhmi.
O katastrálne územie Štrbského Plesa sa stále bojuje
4. 2. 2009
Primátor Vysokých Tatier a starosta Štrby bojujú aj naďalej o Štrbské Pleso. Spor sa vedie najmä o to, komu majú daňové subjekty nachádzajúce sa na tomto území odvádzať daň.
Takže domnienky verejnosti, že inštalovaním tabúľ Štrbské Pleso spor skončil, neboli zdá sa
opodstatnené.