Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.

Na to, aby človek mal šťastie nestačí byť hlúpym.

Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.

Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.

Matka príroda je macocha.

Ekologický zákon: Každá politická strana po krátkom čase pripomína žumpu. Najväčšie kusy sa dostanú navrch.

Zákon úspornosti: Niektorí poslanci myslia iba na seba. Iní nemyslia vôbec.

Zákon hlásnej trúby: Oveľa ľahšie je hlásať, čo majú iní urobiť, ako urobiť, čo hlásajú iní.