Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Ak ste nestihli vyskočiť, keď vám šéf povedal hop, nič sa nestalo – o chvíľu vám aj tak povie cup.

Ak ste klopali a nebolo vám otvorené, skúste ešte ukázať tisícku.

Ak ste si otvorili hubu na nesprávnom mieste a dostali ste po nej, skúste vymeniť miesto alebo hubu.

Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.

Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.

Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Mocní si vždy nájdu dôvod, prečo treba potrestať slabšieho. Nezamieňajte si rovnosť pred zákonom s rovnosťou pred korytom.