Cestná premávka po novom
5. 3. 2024
Novela zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vychádza z aplikačnej praxe, kedy najmä vozidlá integrovaného záchranného systému, ktoré boli doposiaľ konštruované tak, že ich celková hmotnosť nepresahovala 3 500 kg, tak v súčasnosti pri nezmenenom účele taktického využitia pri záchrane životov a ochrane majetku obyvateľstva Slovenskej republiky, celková hmotnosť týchto vozidiel presahuje 3 500 kg, avšak vo väčšine prípadov nepresahuje 4 000 kg.
Legislatívnou zmenou sa upravuje dĺžka povinnej praxe vo vedení motorového vozidla s právom prednostnej jazdy v kategórii vozidiel C1, t. j. vozidiel, okrem skupiny D1 alebo D, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 3 500 kg a nepresahuje 7 500 kg, ktoré sú konštruované a určené na prepravu najviac ôsmich osôb okrem vodiča, z dvojročnej na jednoročnú. Uvedená zmena v presiahnutí celkovej hmotnosti záchranných vozidiel (nie signifikantnej, t. j. do 15 %) vychádza najmä z dvoch faktorov, a síce, jednak z dostupnosti nových prístrojov a nástrojov určených pre záchranu života a zdravia, ako aj taktického a záchranného vybavenia, o ktoré sa v súlade so svetovými trendmi rozširuje vybavenie záchranných vozidiel a doteraz neboli ich súčasťou. Rovnako navýšenie hmotnosti týchto vozidiel súvisí so zavádzaním elektro mobility, a to najmä hybridných systémov pohonu, kedy samotné batériové články predstavujú nemalú časť navýšenia hmotnosti vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné reagovať zmenou legislatívy, ktorá umožní skrátiť prax vo vedení vozidla novej skupiny, o ktorú si vodič vozidla s právom prednostnej jazdy rozširuje doterajšie vodičské oprávnenia, o jeden rok. V praxi to znamená, že vodič vozidla s právom prednostnej jazdy, ktorý doposiaľ viedol vozidlo s právom prednostnej jazdy s hmotnosťou do 3 500 kg (pričom dvojročná prax pre túto kategóriu ostáva zachovaná), tak po prijatí legislatívnej zmeny a získaní vodičského oprávnenia pre kategóriu vozidiel C1 bude potrebovať jednoročnú prax vo vedení tohto vozidla, aby mohol následne viesť uvedené vozidlo už s použitím zvláštnych zvukových a svetelných výstražných znamení.
K
Dočasne bezplatné volania na linku 159
16. 3. 2010
V ústrety zákazníkom a mestským políciám vychádza dočasne Slovak Telekom. Za volanie na linku mestskej polície 159 nebudú od 1. apríla 2010 zákazníci dočasne platiť. Spoločnosť tak robí aj napriek faktu, že telefónne číslo mestskej polície nie je zaradené do skupiny tiesňových, teda bezplatných čísel.
Toto telefónne číslo využíva menej ako polovica mestských polícií. Volanie na mestskú políciu nie je považované za tiesňové volanie ani v iných krajinách EÚ, kde je spravidla spoplatnené ako bežný hovor. Medzi tiesňové linky patria medzinárodné číslo 112, volanie na hasičský zbor 150, záchranka 155 a štátna polícia 158.
Prechodné obdobie, počas ktorého volanie na linku 159 nebude spoplatnené, vyprší v priebehu budúceho roka 2011. V prípade, že mestské polície budú mať záujem, aby im mohli občania volať bezplatne aj po tomto období, môžu začať využívať linku typu 0800 xxx xxx.
Slovak Telekom sa rozhodol zaradiť telefónne číslo 159 opäť medzi bezplatné čísla po rokovaniach so zástupcami mestských polícií. V týchto dňoch spoločnosť informuje o bezplatnom volaní na číslo 159 všetky mestské polície cez pridelených biznis predajcov.
Hrady na Považí získali prostriedky na opravu
16. 3. 2010
Tri hrady na Považí, Trenčiansky, Beckovský a Čachtický dostanú v najbližších dvoch rokoch nový vzhľad. Peniaze na opravu hrady získali z fondov Európskej únie.
V majetku obce je Beckovský hrad. Hoci sa obec dlhé roky snažila nájsť spôsob, ako zachrániť kultúrnu pamiatku, z vlastnej kasy rekonštrukciu zaplatiť nemohla.
Kamenný hrad na strmom beckovskom brale bol postavený v 13. storočí na oveľa starších základoch. Tvoril súčasť panstva Matúša Čáka. Hrad od 17. storočia chátra.
Obec Beckov si možno ako jediná obec na Slovensku zobrala úver na projektovú dokumentáciu vo výške 130 000 eur (4 milióny korún) na opravu hradu. Aj napriek tomu, že obecný rozpočet to zaťažilo, starosta Beckova si myslí, že to bol dobrý krok.
Teraz obec získala príspevok takmer 2,5 milióna eur. Zmluvu má podpísať v najbližších týždňoch. Rekonštrukcia musí byť hotová do dvoch rokov. Plánuje sa aj obnova dolnej časti hradu, kde vznikne muzeálne nádvorie.
Rovnaké sumy, približne 2,5 milióna eur, získali aj susedné hrady Čachtický a Trenčiansky hrad.
Niektoré druhy hadov dokážu vnímať infračervené žiarenie
15. 3. 2010
Vedci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu zistili, na akom princípe fungujú termoreceptory niektorých druhov hadov ako sú napríklad štrkáče, veľhady alebo pytóny. Z výskumu vyplýva, že hady infračervené žiarenie skôr cítia než vidia.
Termoreceptory, ktorými hady cítia sú dve malé jamky nachádzajúce sa medzi okom a nozdrami. Hady pomocou nich dokážu zaznamenávať infračervené žiarenie a zamerať a uloviť korisť, ktorá ho vyžaruje, aj v úplnej tme.
Týmto spôsobom presne lokalizovať svoju korisť do vzdialenosti jedného metra dokáže väčšina štrkáčov, veľhadov a pytónov. Pri štrkáčovi druhu Crotalus atrox je to dokonca až desať metrov. Až doteraz však vedci nevedeli, aký mechanizmus umožňuje hadom premeniť infračervené žiarenie na nervové impulzy. Podľa niektorých predpokladov za to môže fotochemický proces, vďaka ktorému hady dokážu vidieť v infračervenom spektre.
Molekulárny biológ z Kalifornskej univerzity v San Franciscu zistil, že termoreceptory na hlave hadov registrujú infračervené žiarenie ako teplo. Keď sa toto žiarenie dostane do kontaktu s pokožkou termoreceptorov, zahreje sa vnútri tenká membrána, ktorá dokáže zaregistrovať aj nepatrné rozdiely v teplote.
Tento signál sa po zahriatí membrány prenesie na nervové vlákna, ktoré následne aktivujú proteín TRPA1. Tento proteín je u cicavcov vrátane človeka receptorom bolesti. Na základe týchto poznatkov odborníci preto predpokladajú, že hady infračervené žiarenie nevidia, ale cítia.
Ceny vody sa zvyšujú
12. 3. 2010
S príchodom jari si domácnosti nečakane priplatia za pitnú vodu. Vo viacerých regiónoch vodárenské spoločnosti zdvíhajú ceny o päť až desať percent. Schválil im to regulačný úrad. V Bratislave a okolí voda zdražie o 8,4 %, na Orave o 10 %, na Považí o 5 % a v Žiline a okolí o 7 %. O vyššie ceny už požiadala aj Východoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorá mieru možného zdraženia zatiaľ nezverejnila.
Domácnostiam vodárne zvyšovali zálohové platby len pred pár mesiacmi z dôvodu januárového nárastu stočného o štyri percentá. Teraz sa ľuďom platby zdvihnú opäť, a to za dodávku vody.
Po novom si 4-členná rodina za vodu priplatí navyše o viac ako jedno euro. Nemusí to však byť pravidlom. Platby závisia aj od toho, koľko vody rodina míňa, ako často sa umýva a podobne.