Obnoviteľné zdroje vyprodukovali vlani takmer tretinu celosvetovej elektrickej energie
17. 5. 2024
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny Európskej únie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vyprodukovali vlani celosvetovo takmer tretinu elektrickej energie alebo 30,3 percenta. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu o desať percent. V podiele veternej energie na celkovej výrobe elektriny sú lídrom európske krajiny, avšak s výnimkou Slovenska.
Informovala o tom Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) na základe štúdie londýnskeho think-tanku Ember. Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín. Ako dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov postaviť relatívne rýchlo. "Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne 58 percent z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s 38 percent a Portugalsko s 29 percent.
"Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné krajiny," priblížil Lacko. Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Česká koruna posilňuje, euro je na ročnom minime
21. 5. 2021
Česká koruna posilňuje, pričom kurz eura sa voči nej dostal na ročné a dolár dokonca na dvojročné minimum.
Podľa českých ekonómov sa dá očakávať, že bude posilňovať ešte viac, a to najmä v dôsledku zlepšujúcej sa epidemiologickej situácie, ako aj plánovaného zvýšenia úrokových sadzieb Českou národnou bankou.
Kurz eura sa v stredu pohyboval okolo 25,47 koruny za euro, čo je najnižšia hodnota za posledný rok. V prípade amerického dolára kurz dosahoval 20,86 koruny za dolár, čo bola najnižšia hodnota za posledné dva roky.
Dôvodom posilňovania koruny je niekoľko. "Počas pandémie sme boli svedkami toho, že kurz koruny sa prepadal. Na trhoch panovala neistota a investori sa sťahovali do silnejších mien. S vakcináciou sa však teraz táto neistota začína strácať a investori sa opäť vracajú aj na menšie trhy, ako je ten český," citoval hlavného ekonóma BH Securities Štěpána Křečka server iDnes.cz.
V
Európska únia padla opäť do recesie
19. 5. 2021
Ekonomika Európskej únie v prvom štvrťroku podľa sezónne prepočítaných údajov klesla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 0,4 percenta po poklese o 0,5 percenta vo štvrtom štvrťroku minulého roka.
Vo svojej spresnenej správe to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat. Potvrdil tak, že únia sa vrátila k hospodárskej recesii, za ktorou stoja hlavne obmedzenia v súvislosti s pandémiou. Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku klesla o 1,8 percenta.
V eurozóne sa hrubý domáci produkt (HDP) znížil o 0,6 percenta, zatiaľ čo vo štvrtom štvrťroku pokles predstavoval 0,7 percenta. Recesia sa zvyčajne definuje ako dva štvrťroky hospodárskeho poklesu za sebou.
Hospodárska recesia prichádza po veľmi silnom oživení z tretieho štvrťroku, keď ekonomika EÚ vykázala vzostup o 11,7 percenta, zatiaľ čo eurozóna vzrástla o 12,5 percenta.
Za týmto rastom bolo relatívne zlepšenie vývoja pandémie po druhom štvrťroku, kedy hospodárstvo naopak zaznamenalo rekordný prepad.
V medziročnom porovnaní ekonomika EÚ v prvom štvrťroku vykázala pokles o 1,7 percenta, čo je zlepšenie proti poklesu o 4,6 percenta vo štvrtom štvrťroku. Podobne medziročný prepad v eurozóne sa zmiernil na 1,8 z predchádzajúcich 4,9 percenta v závere minulého roka.
V
Nová úprava ochrany hospodárskej súťaže
17. 5. 2021
Cieľom smernice (EÚ) 2019/1 je zefektívnenie vymáhania pravidiel hospodárskej súťaže v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom zosúladenia právomocí úradov na ochranu hospodárskej súťaže, niektorých aspektov konaní týkajúcich sa ochrany hospodárskej súťaže, a tiež zavedením pravidiel medzinárodnej spolupráce medzi orgánmi členských štátov pri dožadovaní oznámenia dokumentov, pri vykonávaní inšpekcií a vymáhaní pokút.
Presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže Európskej únie zo strany Európskej komisie aj vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže je základným stavebným kameňom otvoreného, konkurencieschopného a inovačného vnútorného trhu a má zásadný význam pre vytváranie pracovných miest a rast v dôležitých odvetviach hospodárstva, osobitne v odvetví energetiky, telekomunikácií, v digitálnom odvetví a v odvetví dopravy.
Cieľom súťažných pravidiel je poskytnúť každému lepšiu kvalitu výrobkov a služieb, za nižšie ceny, prostredníctvom zabezpečenia toho, aby podnikatelia medzi sebou súťažili len s využitím vlastných zásluh, bez zneužitia svojho postavenia na trhu alebo účasťou na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž. Najjednoduchším spôsobom, ako môže podnikateľ získať väčšinový trhový podiel na konkurencieschopnom trhu, je ponúknuť lepšiu cenu ako iní konkurenti. To je výhodou nielen pre spotrebiteľov; väčšia kúpyschopnosť obyvateľov podporuje produkciu, čo vo všeobecnosti povzbudzuje ekonomiku.
Fungujúca hospodárska súťaž tiež povzbudzuje podnikateľov k tomu, aby zlepšili kvalitu výrobkov a služieb, ktoré ponúkajú, aby si zákazník mohol vybrať ten produkt, ktorý mu ponúka správny pomer medzi cenou a kvalitou.
Konkurencieschopnosť v rámci Európskej únie zároveň posilňuje postavenie európskych spoločností aj vo vzťahu k svetovým konkurentom. Efektívne vymáhanie práva hospodárskej súťaže je pre dosiahnutie týchto cieľov nevyhnutné.
K
Európske akcie utrpeli najvýraznejší pokles v tomto roku
11. 5. 2021
Európske akcie dnes výrazne oslabili, zostúpili tak zo svojich rekordných maxím. Paneurópsky akciový index STOXX Europe 600 sa znížil o 1,97 percenta a obchodovanie uzavrel na 436,61 bodu. Zaznamenal tak najprudší pokles od konca decembra, napísala agentúra Reuters.
K prepadu európskych akciových trhov veľkou mierou prispeli technologické podniky, maloobchodné spoločnosti a firmy pôsobiace v oblasti cestovného ruchu.
Akciové trhy po celom svete sú teraz pod tlakom kvôli obavám investorov z rastúcej inflácie v Spojených štátoch, ktorá by mohla prinútiť americkú centrálnu banku (Fed) k rýchlejšiemu sprísňovaniu menovej politiky. "V krátkom období uvidíme vzostup inflácie," uviedol analytik Niall Gallagher zo spoločnosti GAM.
Poukázal v tejto súvislosti okrem iného na výrazný rast cien komodít a na súčasné problémy s nedostatkom polovodičov. Investori teraz čakajú na stredajšiu správu amerického ministerstva práce o aprílovom vývoji spotrebiteľských cien v USA.
Hlavný index nemeckých akcií DAX sa dnes znížil o 1,82 percenta na 15.119,75 bodu. Francúzsky index CAC 40 klesol o 1,86 percenta na 6267,39 bodu a index londýnskej burzy FTSE 100 sa prepadol o 2,47 percenta na 6947,99 bodu.
Výrazný pokles dnes utrpeli napríklad akcie firmy IAG, ktorá je materskou spoločnosťou britských aeroliniek British Airways. Ich cena sa prepadla o 7,4 percenta.
V