Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.

Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.

Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Napriek tomu, že svet ide neustále dopredu, každý musí vždy začínať od začiatku.

Úspech, práve tak ako neúspech, je vecou náhody.

Nakoniec bude úspešný ten, kto predposledný urobí chybu.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.