Murphy radí
Murphy v parlamente
Zákon ľudovej školy: Aj politik, ktorý stále niečo ráta, sa raz preráta.
Zákon najvyššej priority: Najskôr sa prijímajú zákony, čo ľuďom nič dobré neprinesú, potom zákony, čo sú ľuďom na škodu, a k tým, čo by ľuďom pomohli sa nikdy nedostanú.
Zákon zachovania miery: Počet politikov ku korytu sa tlačiacich je rovný počtu politikov od koryta odstavených.
(Murphyho zákonník)
Človek očami klasikov
Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.
Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.
Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.
(Myšlienky bez cla)
Sláva a peniaze...
Kto vie víťaziť na ľuďmi, je mocný. Kto vie víťaziť nad sebou, je neprekonateľný. (Laub)
Tri popoludní je už buď príliš neskoro, alebo príliš zavčasu na čokoľvek, čo chceš urobiť. (Franklin)
Najväčším omylom je nazdávať sa, že sa nikdy nemýliš. (T. Carlyte)
(Myšlienky bez cla)
O podnikaní a vede - VII. večer
Ak máš iba kladivo, vo všetkom vidíš klinec.
Odborník sa čím ďalej tým viac špecializuje, až nakoniec ovláda všetko o ničom.
Hranice možností sa dajú vyskúšať len tak, že sa cez ne prehupnemu do nezmyselnosti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)