Európska centrálna banka znížila kľúčové úrokové sadzby
13. 9. 2024
ECB je odhodlaná vrátiť infláciu späť k svojmu cieľu na úrovni 2 %. Európska centrálna banka (ECB) podľa očakávania znížila svoje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Inflácia v regióne klesá, a preto chce tak podporiť vlažný rast ekonomiky eurozóny nižšími nákladmi na pôžičky. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.
Rada guvernérov rozhodla o znížení kľúčovej sadzby z vkladov na 3,5 % z 3,75 %. A zredukovala aj úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie na 3,65 % a jednodňové refinančné operácie na 3,90 %. ECB je naďalej odhodlaná vrátiť infláciu späť k svojmu cieľu na úrovni 2 %, pričom úrokové sadzby bude upravovať na základe údajov a podmienok v ekonomike bez toho, aby sa zaviazala ku konkrétnemu smerovaniu sadzieb. Pokiaľ ide o infláciu, ECB potvrdila predchádzajúce prognózy a naďalej predpokladá, že inflácia v eurozóne dosiahne v roku 2024 v priemere 2,5 % a postupne klesne na 2,2 % v roku 2025 a na 1,9 % v roku 2026.
Predpokladá tiež, že jadrová inflácia bez nestálych cien energií a potravín klesne z 2,9 % na 2,3 % v roku 2025 a na 2 % v roku 2026, a to aj napriek mierne vyššej inflácii v sektore služieb.
Banka však mierne zhoršila prognózy pre ekonomiku. Najnovšie predpovedá v roku 2024 rast hospodárstva eurozóny o 0,8 % namiesto o 0,9 % v júnovej prognóze. A v nasledujúcom roku očakáva rast ekonomiky o 1,3 %, a nie o 1,4 %. Len odhad na rok 2026 ponechala bez zmeny na úrovni 1,6 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Brexit stál Britániu miliardy libier.
13. 6. 2022
Brexit pripravil Spojené kráľovstvo o miliardy stratených príjmov z obchodu, daní aj investícií. Ukázali to výsledky najnovšej štúdie Centra pre európsku reformu.
Centrum vypracovalo model ekonomickej výkonnosti Spojeného kráľovstva v prípade, že by zostalo v Európskej únii, a to pomocou údajov z krajín, ako Nemecko, Nový Zéland, Nórsko a Austrália, ktorých výkonnosť bola podobná výkonnosti Británie pred brexitom. Potom to porovnalo so skutočným výkonom ekonomiky Spojeného kráľovstva od referenda pred šiestimi rokmi.
Centrum dospelo k záveru, že ku koncu minulého roka bola britská ekonomika o 5,2 percenta alebo 31 miliárd libier (36,19 miliardy eur) menšia, ako by bola v prípade, že by zostala v EÚ.
Investície podnikov a vlády boli o 13,7 percenta nižšie, obchod s tovarom bol nižší o 13,6 percenta, zatiaľ čo obchod so službami bol o 7,9 percenta vyšší.
V
ECB signalizovala, že v júli začne zvyšovať úrokové sadzby
10. 6. 2022
Rada guvernérov rozhodla o ukončení čistých nákupov aktív rámci programu APP. Takisto signalizovala, že v júli zvýši úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Zároveň ponechala kľúčovú sadzbu na 0,00 percenta, sadzbu pre jednodňové refinančné operácie na úrovni 0,25 percenta a depozitnú sadzbu na úrovni -0,50 percenta.
Takisto signalizovala, že v júli zvýši úrokové sadzby o 25 bázických bodov, a potom opäť v septembri, pričom zrejme aj po septembri bude pokračovať v postupnom sprísňovaní menovej politiky.
ECB aktuálne uznala, že prudký rast cien nie je dočasný, ako predpokladala počas uplynulého roka. Aktuálne počíta s tým, že inflácia v eurozóne zostane nad jej dvojpercentným cieľom počas celého prognózovaného obdobia (do roku 2024).
Podľa novej predpovede v tomto roku dosiahne 6,8 percenta, pričom ešte v marci ECB počítala s 5,1 percentami. V budúcom roku by sa mala spomaliť na 3,5 percenta a v roku 2024 na 2,1 percenta.
ECB tiež znížila prognózu rastu ekonomiky eurozóny v tomto roku na 2,8 percenta z 3,7 percenta a v roku 2023 na 2,1 percenta z 2,8 percenta. Naopak, v roku 2024 počíta s rýchlejšou expanziou, konkrétne s +2,1 percentami, a nie s +1,6 percentami.
V
EÚ za miliardy zmodernizuje energetické systémy niektorých členských krajín
10. 6. 2022
Európska únia sa snaží o podporu toho, aby jednotlivé krajiny dosiahli svoje ciele v oblasti klímy a energie vytýčené na obdobie do roku 2030.
V stredu sa z modernizačného fondu EÚ sprístupnilo 2,4 miliardy eur pre sedem prijímateľských krajín vrátane Slovenska na modernizáciu ich energetických systémov, zníženie emisií skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a na podporu toho, aby dosiahli svoje ciele v oblasti klímy a energie vytýčené na obdobie do roku 2030.
Investície boli vyčlenené pre Rumunsko (1,391 miliardy eur), Českú republiku (520 miliónov), Poľsko (244,2 milióna), Litvu (85 miliónov), Maďarsko (74,3 milióna), Slovensko (49,5 milióna) a Chorvátsko (40 miliónov).
Uzatvára sa tým tretí investičný cyklus modernizačného fondu. Uvedené sumy predstavujú výrazný nárast vo financovaní v porovnaní s predchádzajúcimi investičnými cyklami.
Výkonný podpredseda EK zodpovedný za Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti pripomenul, že modernizačný fond je "európska solidarita v praxi", ktorá funguje na základe príjmov zo systému obchodovania s emisiami a dosahuje konkrétne výsledky. "Prijímateľským krajinám pomáha znižovať emisie skleníkových plynov v kľúčových sektoroch a dosahovať stav klimatickej neutrálnosti. Okrem toho je táto finančná injekcia k dispozícii na odštartovanie projektov, ktoré pomôžu urýchliť energetickú transformáciu v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu," uviedol v správe pre médiá.
V
Eurokomisia predloží návrh reformy Paktu stability a rastu po lete
6. 6. 2022
Eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni predloží reformu Paktu stability a rastu po lete. Dodal, že nové pravidlá zrejme budú zahŕňať odlišné ciele týkajúce sa verejných dlhov pre jednotlivé krajiny.
Pakt stability a rastu je dohoda medzi členmi eurozóny o koordinácii ich rozpočtových politík, ktorý stanovuje strop pre verejný dlh na úrovni 60 percent hrubého domáceho produktu a pre deficit verejných financií na úrovni troch percent HDP. Aktuálne sa diskutuje o jeho reforme a zvýšení flexibility pravidiel.
Európska komisia pozastavila platnosť Paktu stability a rastu do roku 2023, aby dala vládam priestor na podporu ekonomík zasiahnutých pandémiou a vojnou na Ukrajine.
V