Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slováci sa zadlžujú najrýchlejšie v rámci celej EÚ
26. 11. 2018
Zadlženie slovenských domácností rastie najprudším tempom v celej Európskej únii (EÚ) a je druhé najvyššie v rámci krajín strednej a východnej Európy. Pod rast úverov sa podpísal rast demografie, ale aj príjmov. Záujem o vlastné bývanie majú najmä mladí ľudia. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP).
V roku 2016 dosiahli celkové záväzky domácností 40 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pred 10 rokmi však bol tento pomer polovičný a najnižší v celej únii. Hoci medzinárodné porovnanie ukazuje, že posun je spôsobený prasknutím predkrízovej bubliny v niektorých krajinách a nárast dlhu je ťahaný úvermi na bývanie s relatívne nízkym rizikom nesplácania, podľa analytikov môžu existovať dôvody na obavy. „Očakávaný nárast nesplácaných úverov v krízach oveľa viac zasiahne ekonomiky s vysokou úrovňou zadlženia a môže tak prehĺbiť jej negatívne dosahy,“ uviedol IFP. Masívny dopyt po nových nehnuteľnostiach je spôsobený najmä silnou generáciou tzv. Husákových detí a historickým deficitom nehnuteľností. „Slovensko má v celej EÚ najvyšší podiel mladých ľudí vo veku, kedy už riešia svoje vlastné bývanie. Taktiež patrí medzi krajiny, kde najviac mladých ľudí býva so svojimi rodičmi, čo vedie k preplneným domácnostiam, kde na jednu osobu pripadá iba 1,1 miestnosti,“ vysvetľuje IFP.
Brusel chce potrestať tvrdohlavé Taliansko
23. 11. 2018
Keď Taliani pred pár týždňami predložili Bruselu svoje rozpočtové plány na budúci rok, počítali s tým, že ich deficit stúpne z tohtoročných 1,8 na 2,4 percenta výkonu ekonomiky v roku 2019. A to je problém. Podľa európskych rozpočtových pravidiel totiž musia krajiny starého kontinentu držať schodok pod tromi percentami hrubého domáceho produktu, no zároveň nesmú deficit zvyšovať. Aj keď rozpočtové pravidlá v minulosti bežne porušovali viaceré európske krajiny, teraz chce Európska komisia tvrdo zasiahnuť. Voči tretej najväčšej ekonomike eurozóny spravila včera vážny precedens: odštartovala disciplinárne konanie.
Dôsledok pre Taliansko môže byť veľmi tvrdý. Ak by komisia udelila krajine najvyšší možný trest, Taliani by museli zaplatiť pokutu až vo výške 0,2 percenta výkonu ekonomiky, čo v preklade znamená až 3,5 miliardy eur. A ak by Rím ani po tejto pokute nespolupracoval, Brusel by podľa spoločného európskeho pravidla o zodpovednom hospodárení musel zaplatiť až 0,5 percenta HDP, čo by predstavovalo takmer deväť miliárd eur.
Brusel urobil prvý krok k potrestaniu Talianska
22. 11. 2018
Európska komisia (EK) urobila prvý krok k disciplinárnemu potrestaniu Talianska za jeho expanzívny rozpočet na rok 2019. Komisia uviedla, že krajina neplní kritériá Európskej únie (EÚ) týkajúce sa znižovania dlhu. Preto spustí konanie pre nadmerný deficit, ktoré môže vyústiť až do pokuty pre Rím.
Talianska vláda plánuje v roku 2019 zvýšiť rozpočtový deficit na 2,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Predchádzajúci kabinet počítal v budúcom roku s poklesom schodku na 0,8 percent HDP. Podľa EK návrh rozpočtu zvýši štrukturálny deficit o 1 percento HDP namiesto toho, aby ho znížil o 0,6 percent HDP, ako požaduje legislatíva EÚ. EK v stredu predložila hodnotenie rozpočtových plánov krajín eurozóny. Potvrdila svoje predchádzajúce stanovisko, že taliansky návrh rozpočtu porušuje fiškálne pravidlá EÚ a že je "mimoriadne vážnym prípadom nesúladu" s pravidlami. EK preto spustí na základe vysokého dlhu procedúru pre nadmerný deficit.
Inflácia v EÚ zrýchlila
20. 11. 2018
Spotrebiteľské ceny v eurozóne aj v celej Európskej únii v októbri zrýchlili rast na 2,2 percenta zo septembrových 2,1 percenta. Uviedol to dnes európsky štatistický úrad Eurostat. Rast cien je tak teraz výraznejší, než kde ho chce dlhodobo mať Európska centrálna banka (ECB). Vlani v októbri bola inflácia výrazne nižšia - v eurozóne predstavovala 1,4 percenta a v celej EÚ 1,7 percenta.
Najnižšia inflácia bola v septembri v Dánsku a Portugalsku, kde sa pohybovala tesne pod jedným percentom, naopak najvyššiu zaznamenali Estónsko a Rumunsko, kde presiahla štyri percentá. V porovnaní so septembrom ročná miera inflácie zvoľnila v ôsmich krajinách, v piatich zostala stabilná a v 14 krajinách vzrástla. Na raste inflácie v eurozóne majú najväčší podiel ceny energií s rastom o 10,7 percenta. Nasledujú potraviny, alkohol a tabak s 2,2 percenta a služby s 1,5 percenta. Takzvaná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny čerstvých potravín a energií, stúpla na 1,2 zo septembrových 1,1 percenta. Bez zahrnutia cien energií, potravín, alkoholu a tabaku inflácia vzrástla z 0,9 na 1,1 percenta.