Čerpanie starých eurofondov sa oproti júlu mierne zvýšilo
11. 9. 2024
Pre vyčerpanie celkovej alokácie zostáva predložiť Európskej komisii (EK) oprávnené výdavky. Z desiatich operačných programov (OP) programového obdobia 2014 - 2020 boli schválené prostriedky vo výške vyše 15,417 miliardy eur. Predstavuje to čerpanie na úrovni 106,32 %. Vyplýva to z informácie o čerpaní eurofondov k 31. augustu tohto roka, ktorú zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR.
Pre vyčerpanie celkovej alokácie zostáva predložiť Európskej komisii (EK) oprávnené výdavky v minimálnej výške 286,20 milióna eur. Z toho najviac v OP Integrovaná infraštruktúra (144,63 milióna eur), OP Kvalita životného prostredia (50,79 milióna eur) a OP Ľudské zdroje (73,06 milióna eur).
„Celková dodatočná alokácia REACT-EU pre Slovensko predstavuje 722,25 milióna eur. Schválené boli prostriedky vo výške 726,88 milióna eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 100,64 %,“ priblížil rezort financií.
Koncom minulého roka sa skončilo oprávnené obdobie 2014 - 2020, v rámci ktorého mohli byť uhradené výdavky prijímateľmi. V tomto roku naďalej pokračuje proces spracovávania týchto výdavkov na príslušných ministerstvách a na MF SR. „V súlade s legislatívou EK a národnou legislatívou budú výdavky deklarované na EK prioritne v tomto roku. Lehota zo strany EK je predĺžená až do 31. júla 2025,“ dodal rezort financií. Finálna úroveň čerpania bude podľa MF SR známa po uzatvorení programového obdobia na základe predloženia záverečných žiadostí o platbu a záverečných účtov, ktoré budú EK predložené v platných termínoch.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Európske veľkoobchodné ceny plynu pokračujú v poklese tretí deň po sebe
11. 10. 2022
Zásobníky plynu v Európskej únii sú naplnené na 91 percent. To by malo krajinám regiónu poskytnúť rezervu na chladné mesiace, aj ak bude Rusko naďalej obmedzovať dodávky.
Európske veľkoobchodné ceny plynu pokračujú v poklese tretí deň po sebe. Sústavné zvyšovanie zásob totiž znížilo obavy z nedostatku počas zimy aj napriek tomu, že Rusko eskalovalo vojnu na Ukrajine. Informuje o tom na základe správy agentúry Bloomberg.
Cena referenčného kontraktu na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na holandskej burze TTF v utorok ráno klesla až o 2,7 percenta. Kontrakt neskôr vymazal časť strát a o 8:42 nášho času sa obchodoval s mínusom 0,7 percenta po 153 eur za megawatthodinu. Počas uplynulých dvoch obchodných dní cena TTF kontraktu celkovo padla o 12 percent.
Zásobníky plynu v Európskej únii sú naplnené na 91 percent, čo je viac než býva obvyklé. To by malo krajinám regiónu poskytnúť rezervu na chladné mesiace, aj ak bude Rusko naďalej obmedzovať dodávky. Ďalším faktorom sú snahy vlád o úspory energií.
Aj napriek terajšiemu poklesu sú však ceny plynu stále viac než štvornásobné v porovnaní s normálnymi úrovňami pre toto obdobie roka. Príčinou je vysoká závislosť Európy od dodávok ruských energií, ktoré sa v uplynulých mesiacoch postupne znižovali. Vlády sa snažia nahradzovať ruský plyn dodávkami z iných krajín, napríklad z Nórska či USA.
V
Berlín predpokladá skĺznutie nemeckej ekonomiky v roku 2023 do recesie
7. 10. 2022
Nemecká vláda predpokladá, že ekonomika sa v budúcom roku prepadne do recesie. Dôvodom je energetická kríza, rastúce ceny a pokračujúce problémy v dodávateľskom reťazci. Informujeme o tom na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na nemenovaný zdroj.
Podľa neho by nemecká vláda mala v najnovšej prognóze zverejniť, že najväčšia európska ekonomika zaznamená v roku 2023 pokles o 0,4 percenta. V predchádzajúcej prognóze z apríla vláda ešte na budúci rok počítala s rastom o 2,5 percenta. Ak by sa pôvodný odhad nemenil, nemecká ekonomika mala v porovnaní s rokom 2022 na budúci rok tempo rastu zrýchliť.
Berlín podľa zdroja upravil smerom nadol aj prognózu vývoja nemeckej ekonomiky na tento rok. Zatiaľ čo v apríli počítal s rastom o 2,2 percenta, teraz odhaduje, že dosiahne iba 1,4 percenta.
Vláda zároveň predpokladá, že inflácia sa tento aj budúci rok udrží na vysokej jednocifernej hodnote. V tomto roku počíta Berlín s infláciou na úrovni 7,9 percenta a v budúcom roku by sa tempo rastu spotrebiteľských cien malo ešte mierne zrýchliť, na osem percent, dodal zdroj.
Ministerstvo hospodárstva odmietlo údaje komentovať. Ako povedal hovorca ministerstva, minister hospodárstva Robert Habeck zverejní revidovanú ekonomickú prognózu vlády na budúci týždeň.
V
Európske akcie pre obavy z recesie oslabili tretí kvartál po sebe
3. 10. 2022
Európske akcie pre obavy z recesie oslabili tretí štvrťrok po sebe. Paneurópsky index STOXX Europe 600 klesol od júla do konca septembra o 4,8 percenta na 387,92 bodu. Bol to jeho najdlhšie trvajúci prepad od roku 2011. Európske trhy sú rozkolísané od vtedy, čo regiónom otriasla na začiatku tohto roka rusko-ukrajinská vojna. Tá zosilnela nárast ceny plynu, čo viedlo k nekontrolovateľnej inflácii, vyvolalo agresívne zvyšovanie sadzieb zo strany centrálnych bánk a obavy z následného spomalenia hospodárskeho rastu.
Samotný posledný septembrový deň akcie v Európe ale mierne posilnili, aj vplyvom stabilizácie na americkom akciovom trhu. Index STOXX Europe 600 si pripísal 1,3 percenta. Investori využívali zľavy na oslabených akciách maloobchodných, ropných aj plynárenských firiem a bánk.
"Je to len malá konsolidácia, ale je to krok správnym smerom. Je ťažké určiť, či sme dosiahli absolútne minimum," povedal analytik spoločnosti Oval Money Michael Baker.
Nepriaznivo sa na akciovom trhu prejavila dnešná správa o septembrovej inflácii v eurozóne. Inflácia rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch zdolala ďalší rekord. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v krajinách používajúcich spoločnú menu po prvý raz od jej zavedenia dosiahlo desať percent. Vysoká inflácia posilňuje očakávania, že Európska centrálna banka opäť výrazne zdvihne základnú úrokovú sadzbu, čo by firmám zdraželo úvery.
V
Inflácia v eurozóne prekonala ďalší rekord
30. 9. 2022
Miera inflácie v eurozóne v septembri rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch prekonala ďalší rekord. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v krajinách používajúcich spoločnú menu po prvý raz od jej zavedenia dosiahlo desať percent.
V rýchlom odhade to dnes uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Hlavnou príčinou zrýchľujúcej sa inflácie je stále najmä prudké zdražovanie energií.
tiež očakávania analytikov, ktorí počítali s jej rastom na 9,7 percenta. Údaje za celú Európsku úniu rýchly odhad neuvádza.
Vlani v septembri, keď sa na ekonomike ešte naplno neprejavovalo postpandemické oživenie a energetická kríza, bola miera inflácie 3,4 percenta.
Ceny energií v deviatom mesiaci tohto roka stúpli o 40,8 percenta, čo je zrýchlenie oproti augustovej hodnote 38,6 percenta. Výraznejšie je aj zdražovanie potravín, alkoholu a tabakových výrobkov, ktorých ceny sa zvýšili o 11,8 percenta, zatiaľ čo v auguste to bolo 10,6 percenta.
Ceny neenergetických priemyselných tovarov stúpli v septembri o 5,6 percenta a ceny služieb o 4,3 percenta, oboch prípadov rovnako prekonali augustový rast.
Najvyššie hodnoty inflácie mala podľa dnešného odhadu trojica pobaltských krajín na čele s Estónskom (24,2 percenta). Na Slovensku rast cien zrýchlil na 13,6 percenta, v Nemecku na 10,9 percenta. Najnižšia bola vo Francúzsku, kde inflácia klesla na 6,2 percenta.
Inflácia v eurozóne sa nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Tá v reakcii na prudký rast spotrebiteľských cien tento rok prvýkrát od roku 2011 zvýšila základné úrokové sadzby. V septembri úrok zdvihla o bezprecedentných 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 percenta.
V