Búrlivý brexit ostal na mŕtvom bode a bez dohody
1. 10. 2018
Po neformálnom samite lídrov Európskej únie v Salzburgu na konci tunela rokovaní nevidno ani náznak svetla. Theresa Mayová nezískala podporu na svoj plán z Chequers, ktorého návrhy majú zaručiť napríklad bezproblémový cezhraničný pohyb tovaru. Predseda Európskej rady Donald Tusk plán spochybnil so slovami, že fungovať nebude.
Napriek mnohým kritickým komentárom však existujú aj zhovievavejšie prognózy. Jednu z nich vyjadril šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Ten v Európskom parlamente uviedol, že v súvislosti s brexitom im najväčšie vrásky robí zúčtovanie finančných kontraktov. Odchod Británie z Únie však bude mať len malý vplyv na ekonomiku eurozóny. „Naše odhady vo všeobecnosti ukazujú, že pokiaľ ide o reálnu ekonomiku, dosah by mal byť celkovo utlmený,“ uviedol Draghi. Analytik Martin Vlachynský zo združenia INESS však pripomenul, že ekonomika Spojeného kráľovstva je rovnako veľká ako ekonomika 19 najmenších členov EÚ dokopy. Už len z tohto hľadiska pôjde o výraznú zmenu. Dodal, že EÚ mala dokonca kedysi ambície byť najväčším ekonomickým blokom sveta. „Vyjadrenie Draghiho vnímam skôr ako uistenie investorov, podnikateľov a bežných občanov krajín eurozóny,“ povedal na margo vyhlásenia analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli. Čo sa týka ohrozenia hospodárskeho rastu, podľa Vlachynského sa bude všetko odvíjať od nastavenia budúcich obchodných vzťahov. Tie v tomto momente vyzerajú stále dosť nejasne a čas sa rýchlo kráti. „Katastrofu zatiaľ nečakám, ale štáty a spoločnosti, pre ktoré je Spojené kráľovstvo významný partner, môžu prípadnú ,nedohodu‘ pocítiť významnejšie,“ podotkol Vlachynský.
(Zdroj: hnonline.sk)
DPH pre erotické centrum
27. 1. 2010
Podľa majiteľa erotického centra v belgických Bruggách by sa jeho videokabínky mali posudzovať ako kino a teda by sa na ne mala vzťahovať nižšia 6-percentná DPH. Podľa miestnych úradov však ide o „automatizované rekreačné zariadenie“, na ktoré sa uplatňuje 21-percentná DPH. Belgický súd prípad posunul na Európsky súdny dvor.
Riešenie tohto kuriózneho prípadu je teraz na ňom. Šiesta európska smernica o DPH umožňuje aplikovať nižšiu sadzbu, ako je európske 15-percentné minimum v prípade kín a iných kultúrnych služieb. Za premietanie v kinách sa podľa belgických zákonov premietanie účtuje 6-percentná daň.
Erotické centrum BVBA, ktoré prevádzkuje videokabínky, kde sa po vhodení mincí dajú v súkromí sledovať filmy pre dospelých, tvrdí, aj na jeho služby by sa mala vzťahovať nižšia sadzba. Belgické úrady s tým však nesúhlasia. Sex-shop podľa nich nie je kinom, ale „automatizovaným rekreačným zariadením“ a to musí podľa zákona svojim zákazníkom účtovať vyššiu 21-percentnú daň.
Belgický súd preto prípad posunul na Európsky súdny dvor, ktorý zajtra (28. januára) začne prejudiciálne konanie, kde sa bude hľadať odpoveď na otázku, či za kino možno považovať aj „kabínu, ktorá pozostáva z uzamknuteľného priestoru, v ktorej je miesto len pre jednu osobu, ktorá v nej môže za poplatok sledovať na televíznej obrazovke filmy, pričom sama spúšťa projekciu filmu vhodením mincí, môže si voliť z rôznych filmov a počas doby, za ktorú si zaplatila poplatok, môže voľbu sledovaného filmu meniť“.
Poľnohospodárska politika EÚ
27. 1. 2010
Podľa štúdie, ktorá bola vytvorená na podnet Európskej komisie, dobre zameraná poľnohospodárska politika s jasnými cieľmi a dostatočnými rozpočtovými prostriedkami bude nevyhnutná na to, aby sa verejné statky dali zabezpečiť v súlade s očakávaniami spoločnosti.
Prvýkrát o koncepte tvorby „verejného statku“ ako hlavného cieľa poľnohospodárskych platieb po roku 2013 diskutovali európski ministri zodpovední za oblasť poľnohospodárstva minulý rok. Vtedy zdôraznili, že koncept treba dôkladne definovať skôr ako sa o ňom začne ďalej rokovať. Európska komisia touto úlohou poverila Inštitút pre európsku environmentálnu politiku.
Výsledkom je štyristostranová štúdia. Komisia upozorňuje, že závery nemusia byť odrazom jej vlastných názorov. Dokument sa zameriava na desať environmentálnych a sociálnych verejných statkov poskytovaných európskymi poľnohospodármi. Ide o tieto verejné statky:
• poľnohospodárska krajina s kultúrnou hodnotou,
• biodiverzita farmárskej pôdy,
• kvalita vody,
• dostupnosť vody,
• funkčnosť pôdy,
• zachytávanie uhlíka a klimatická stabilita,
• obmedzovanie emisií skleníkových plynov,
• kvalita ovzdušia a odolnosť voči záplavám a ohňu.
Autori zdôrazňujú, že schopnosť produkovať tieto statky je v rôznych regiónoch odlišná a závisí od rozdielnych klimatických zón. Upozorňujú tiež, že kým jedny statky majú cezhraničný charakter, iné len lokálny a regionálny.
Preto súčasná Spoločná poľnohospodárska politika farmárov zaväzuje k spĺňaniu určitých štandárd, týkajúcich sa životného prostredia, bezpečnosti potravín či zdravia zvierat. Len tak bude možné nárokovať si priame platby, ktoré prispievajú k podpore hospodárskej životaschopnosti farmárov a slúžia ako základ pre cielenejšie opatrenia.
Nový koncept reformy poľnohospodárskej politiky by mala Komisia zverejniť v druhej polovici roku 2010. V polovici roku 2011 by mala Komisia ministrom predložiť na prerokovanie formálne legislatívne návrhy reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Noví šéfovia pribúdajú pomalšie
27. 1. 2010
Podľa prieskumu, ktorý bol zverejnený pri príležitosti otvorenia Svetového ekonomického fóra v Davose sa vo viacerých segmentoch podnikateľská dôvera obnovuje a prijíma sa nové vedenie.
Štúdia však poukazuje tiež na to, že nábor nových vedúcich pracovníkov je len veľmi skromný a väčšiu aktivitu zaznamenali v rýchlo rozvíjajúcich sa krajinách, ktoré sa obnovujú rýchlejšie a tiež majú nižšie platy. Podľa prieskumu uskutočneného PricewoterhouseCoopers (PwC) medzi 120 výkonnými šéfmi z 52 krajín, 39 % z nich prezradilo svoje plány tento rok zvýšiť počet vedúcich pracovníkov.
Štvrtina opýtaných pripustila, že bude prepúšťať. Redukciu top-manažmentu minulý rok však urobila polovica zúčastnených prieskumu.
Štúdia bola zverejnená pri príležitosti otvorenia Svetového ekonomického fóra, na ktorom sa stretáva 2500 predstaviteľov politickej a hospodárskej elity. Svetové ekonomické fórum sa prirodzene nesie v znamení finančnej krízy a jej dôsledkov. Trhy boli vykúpené piatimi biliónmi lacných peňazí, vlády a centrálne banky sa pripravujú na ukončovanie stimulov a obnova je veľmi krehká.
Aj keď firmy už prešli cez fázu intenzívneho prepúšťania, prijímať späť sa stále nechystajú. Analytici nepredpokladajú, že by sa počas najbližších 12 mesiacov situácia výraznejšie obrátila.
Stav obetí je napriek tomu oveľa lepší ako v rovnakom čase pred rokom. Na najbližšie obdobie sa pozitívne pozerá celkovo 81 % riaditeľov firiem, čo je značný rast v porovnaní s vlaňajšími 64 %.
Firmy prežili „búrku“ na trhoch vyvolanú krízou vo viacerých prípadoch v okresanom stave a v najbližších mesiacoch možno očakávať vlnu zaujímavých fúzií a akvizícii. Príkladom je aj nedávne spojenie veľkých potravinových korporácií – Kraft Foods a Cadbury.
Skepsa voči euru
26. 1. 2010
Podľa prieskumu Eurobarometer sú obyvatelia krajín, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007, čoraz viac zaujatí voči rýchlemu prijatiu spoločnej európskej meny. V „nových“ členských krajinách - Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a Rumunsku si čoraz menej obyvateľov myslí, že ich krajina by mala vstúpiť do eurozóny tak skoro ako to bude možné.
V máji minulého roka sa v prospech rýchleho prijatia eura vyslovilo 28 % opýtaných, v septembri ich počet klesol na 25 %. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že ich krajina by do eurozóny mala vstúpiť čo najneskôr vzrástol z 29 % na 33 %. Takmer 36 % tvrdí, že na euro je potrebné nejaký čas počkať.
Oproti predchádzajúcim prieskumom váhalo ohľadom okamžitej zmeny meny viac respondentov. Zdá sa, že ľudia sa viac prikláňajú k názoru, že ochrana národnej meny pomáha lepšie prekonávať krízu.
Slovensko je naopak príkladom, že členstvo v eurozóne následky hospodárskych problémov zmiernilo.
Najskeptickejší voči euru sú Česi, jeho rýchle prijatie chce len 14 % opýtaných, kým 47 % si myslí, že krajina by s eurom mala počkať tak dlho, ako sa bude dať. V Poľsku je tento pomer 18 % ku 39 %.