Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)

To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.

Bez ohľadu na to, čo sa pokazí, vždy to na prvý pohľad vyzerá byť v poriadku.

Zákruta na ceste ešte vždy neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.

Ťažko je vznášať sa s orlami, ak si obklopený sliepkami.

Vedomosti zakladajúce sa na vonkajších dôkazoch sú nespoľahlivé.

Ak máš iba kladivo, vo všetkom vidíš klinec.

Skutočnosť, že sa operácia dá vykonať, ešte neznamená, že sa aj musí vykonať.

Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.

Bohovia síce medzi sebou vedú vojny, ale sami v nich nebojujú – na to majú ľudí.