Verejné obstarávanie po novom od januára 2022
17. 9. 2021
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov.
Medzi tieto ciele patrí:
• zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,
• revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,
• zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb,
• zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.
Medzi najvýznamnejšie zmeny zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa sleduje naplnenie vyššie uvedených cieľov patria:
• v oblasti zjednodušenia postupov
- úprava niektorých existujúcich pravidiel, ktoré majú charakter národného goldplatingu,
- úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone,
- zriadenie centrálnej obstarávacej organizácie pre štátne orgány,
- používané elektronické prostriedky budú musieť podporovať aj podávanie žiadostí o nápravu a námietky (jedno prostredie pre všetky úkony),
- flexibilnejšia úprava vylúčenia v prípade podozrení na existenciu dohôd obmedzujúcich súťaž,
- umožní sa v žiadosti o účasť a v ponuke predkladať aj elektronické kópie (skeny) a nielen elektronické originály,
- umožní sa uzatvárať zmluvu s ďalším uchádzačom v poradí, ak predošlý neposkytol súčinnosť, a to bez obmedzenia na prvých troch, ako je tomu dnes,
- zavedenie zjednodušeného režimu obstarávania zákaziek na sociálne a iné služby podľa prílohy č. 1 k zákonu,
- zjednotia a zjednodušia sa informačné povinnosti v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou,
- postihovanie špekulatívnych postupov hospodárskych subjektov pri využívaní námietok,
- podpora a zavedenie nástrojov na automatizáciu procesu zadávania zákaziek v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou a realizácia podlimitných zákaziek prostredníctvom jednotnej elektronickej platformy, ktorá bude upravená nielen na verejné obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb, ale aj na verejné obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu a na používanie iných kritérií než je cena,
• v oblasti skrátenia procesu
- rozšírenie katalógu postupov verejného obstarávania, pri ktorých bude obmedzené využitie revíznych prostriedkov (so zachovaním možnosti kontroly zo strany ÚVO),
- úpravy revíznych postupov a dohľadu nad verejným obstarávaním, cieľom ktorých je skrátenie dĺžky procesu verejného obstarávania,
- posilnenie koncentrácie v konaní o námietkach,
- v špecifických prípadoch osobitné odklony procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného,
- mierne skrátenie lehôt a koncentrácia úkonov v podlimitných zákazkách,
• v oblasti zvýšenia transparentnosti
- jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov),
- zverejňovanie úmyslu zadať zákazku s nízkou hodnotou na jednotnej elektronickej platforme, pričom ak bude na predloženie ponuky vyzvaných viac hospodárskych subjektov, bude takýto postup prebiehať cez jednotnú elektronickú platformu,
• úprava smerujúca k zvýšeniu profesionalizácie vo verejnom obstarávaní a zvýšeniu zodpovednosti osôb, ktoré pri verejnom obstarávaní porušia zákon.
Na účely zrýchlenia procesu verejného obstarávania bude navrhnutá úprava procesných ustanovení revíznych postupov, vrátane konania o preskúmaní úkonov pred podpisom zmluvy na základe námietok. Cieľom je skrátanie konania so zachovaním potrebnej úrovne ochrany práv dotknutých subjektov vrátane možnosti súdnej ochrany.
Na účely zabezpečenia efektívneho zberu a vyhodnocovania údajov verejného obstarávania budú v rámci jednotnej elektronickej platformy, ktorá vznikne spojením existujúcich informačných systémov, realizované nasledujúce úpravy:
• automatizácia jednotnej elektronickej platformy (vytvorenie inteligentných formulárov pre zadávanie zákaziek s použitím viacerých, aj kvalitatívnych kritérií, automatické zoraďovanie došlých ponúk na základe týchto kritérií),
• umožní sa plnohodnotné fungovanie jednotnej elektronickej platformy pre všetky podlimitné zákazky, ako platforma na realizáciu elektronického verejného obstarávania nielen bežných tovarov a služieb,
• bude vytvorený systém na sledovanie vývoja cien, ako funkčná súčasť jednotnej elektronickej platformy, použiteľný aj v podlimitných zákazkách a aj na účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky v nadlimitných zákazkách,
• zrealizuje sa integrácia na spoločný modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) na účely automatizovaného získavania údajov, ktoré sú potrebné vo verejnom obstarávaní.
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. marca 2022, vo vzťahu k povinnosti používať elektronické prostriedky zapísané v zozname na 1. júla 2022 a vo vzťahu k povinnosti využívania odborných garantov vo verejnom obstarávaní od 1. marca 2024.
K
Slovensko má potenciál, aby malo vyšší podiel cestovného ruchu na HDP
29. 7. 2019
Percentuálny podiel cestovného ruchu na celkovom hrubom domácom produkte (HDP) v prípade Slovenska má oproti súčasným hodnotám potenciál rásť. V posledných rokoch sa totiž SR orientovala na určitú štruktúru priemyslu, na služby a silné stránky cestovného ruchu sa pritom zabúda. Uviedol to pre TASR prezident Zväzu cestovného ruchu (ZCR) SR Marek Harbuľák.
Priblížil, že napríklad v susednom Rakúsku je podiel cestovného ruchu na HDP v porovnaní so Slovenskom vyšší. Napriek tomu môže podľa Harbuľáka tento podiel v budúcnosti výrazne vzrásť. "Podpora prezentácie cestovného ruchu je dobrou investíciou, ktorá sa štátu zhodnotí veľmi rýchlo. Na to by mali myslieť všetky terajšie aj budúce vlády," poznamenal. Maďarsko chce podľa jeho slov v najbližších desiatich rokoch investovať do propagácie krajiny ako dovolenkovej destinácie 800 miliónov eur, čo je v priemere 80 miliónov eur ročne. "V porovnaní so 7 miliónmi eur, ktoré idú do propagácie prostredníctvom ministerstva dopravy a výstavby, je to stále len zlomok podpory Maďarska," vyčíslil prezident ZCR. Podotkol, že prírodné, kultúrne a historické predpoklady krajiny neodídu s investorom do iného štátu, kde mu vytvoria lepšie daňové či iné stimuly. Cestovný ruch zároveň dáva prácu ľuďom priamo v regiónoch, kde často nie sú možnosti zamestnať sa v inom odvetví.
Stopercentný superodpočet si zatiaľ uplatnilo 160 subjektov
26. 7. 2019
Novela zákona o dani z príjmov priniesla od roku 2018 významnú zmenu v ustanoveniach o tzv. superodpočte. Okrem iného najmä možnosť uplatniť si namiesto pôvodných 25 percent až 100 percent výdavkov na výskum a vývoj vynaložených v zdaňovacom období, a tiež 100 percent z ich nárastu v posudzovaní voči dvom predchádzajúcim obdobiam.
Kým za tri roky fungovania tohto vládneho nástroja na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja v pôvodnej sadzbe 25 percent superodpočet znížil výsledný daňový základ u 358 podnikateľov celkovo o takmer 66 miliónov eur, v daňových priznaniach odovzdaných do konca marca 2019 si za rok 2018 zo svojho výsledného daňového základu odpočítalo superodpočet už 160 subjektov. To je počet porovnateľný s úrovňou vo finálnom zozname za rok 2017. Celkový objem dosiaľ známeho čerpania superodpočtu za rok 2018 dosiahol necelých 106 miliónov eur, pričom treba mať na zreteli, že objem čerpania nie je ovplyvnený len zmenou počtu uplatnených superodpočtov, ale aj štvornásobným zvýšením jeho sadzby.
Pri Martine vznikne priemyselný areál
24. 7. 2019
Obec Sučany pri Martine sa pomaly, ale isto stáva priemyselným centrom regiónu Turiec. Pôsobí tam už množstvo významných firiem a v januári sa do priestoru obce rozhodol zavítať aj slovensko-belgický investor Besico a vystavať tam logisticko-výrobné centrum za 25 miliónov eur.
To však nie je koniec. Najnovšie k už existujúcemu priemyselnému parku v obci pribudne v priestoroch bývalých skladov slovenských železníc ďalší areál. Dvadsaťtrimiliónová investícia by v budúcnosti mala zabezpečiť prácu pre zhruba 500 ľudí. „Areál je určený na ľahký priemysel a logistiku a bude napojený na jestvujúcu zástavbu existujúceho Priemyselného parku Martin-Sučany,“ uvádza spoločnosť I.K.A Development v investičnom zámere.
Kríza oceliarov zasiahla aj Slovensko
22. 7. 2019
Spoločnosť U. S. Steel Košice do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500. Oznámilo to v piatok vedenie spoločnosti s cieľom zlepšiť finančné postavenie firmy.
"Prijímame toto rozhodnutie po starostlivom zvážení toho, že musíme konať, aby sme ochránili naše podnikanie a zostali konkurencieschopní. Sme si vedomí, že toto rozhodnutie bude mať dopad na tisíce rodín v regióne, tak v súvislosti s priamymi i nepriamymi pracovnými miestami," uviedol v stanovisku prezident hutníckej spoločnosti James Bruno. "My sa však musíme pripravovať na budúcnosť a konkurenčný boj je v dnešných nerovných podmienkach veľmi ťažký. Zodpovednosť za budúcnosť firmy nám prikazuje prispôsobiť sa vzniknutej situácii a zaručiť prežitie U. S. Steel Košice," dodal Bruno. Poukázal pritom na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.