Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.

Prosím ťa, ako to chodíš? Zarábaš ohromné peniaze a nosíš takéto ohromné peniaze a nosíš takéto hrozné nohavice.“ Taktika, taktika, priateľko! Žena mi povedala, že ak si tie nohavice oblečiem, nikam so mnou nepôjde!“

Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“

Šéf firmy si predvolal pokladníka: „V trezore chýba desaťtisíc. Kľúče od trezoru máte len vy a ja!!!“ „Dohodnime sa po dobrom, šéfe,“ hovorí pokladník. „Každý dáme do trezoru po päťtisíc a viac o tej veci nebudeme hovoriť!“

Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.

Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.

Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!