Do oblasti financií by malo na budúci rok podľa návrhu rozpočtu smerovať takmer 1,9 miliardy eur
13. 12. 2023
Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Do oblasti financií by malo v budúcom roku smerovať 1,89 miliardy eur. Z toho finančné transakcie Exportno-importnej banky SR (Eximbanky) majú tvoriť 1,1 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý schválila vláda. "V rámci výdavkov na oblasť Financie sa v roku 2024 rozpočtujú prostriedky na finančnú správu, informačné systémy riadenia verejných financií, inštitucionálnu podporu a kontrolu a ostatné činnosti, Exportno-importnú banku SR, Slovenskú konsolidačnú, a. s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu a Radu pre rozpočtovú zodpovednosť," priblížilo Ministerstvo financií (MF) SR.
V súvislosti s konfliktom na Ukrajine sa zintenzívnila premávka na hraničných priechodoch s Ukrajinou. V súvislosti s tým sa pripravuje projekt zásadného rozšírenia cestného hraničného priechodu Vyšné Nemecké. V roku 2024 je naň vyčlenených 7,5 milióna eur. S cieľom colnej ochrany jednotného trhu EÚ je pripravených ďalších 4,2 milióna eur na nákup špeciálnej techniky na colné kontroly či 1,4 milióna eur na deutériovú sondu. Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Rozbehnutý projekt Centrálny ekonomický systém (CES) má pre 150 inštitúcií a viac ako 16-tisíc používateľov zabezpečiť evidenciu a realizáciu rozpočtu, vedenie účtovníctva a výkazníctva, evidenciu a správu majetku a riadenie ľudských zdrojov. Na podporu ďalšej fázy sú v rozpočte pripravené investície za 9,4 milióna eur. Medzi ďalšími podporenými IT systémami sú budúci rok investície do SAPu pre CES v sume 10 miliónov eur, Systému správy nepriamych daní vo výške 5,2 milióna eur, Portálu finančnej správy za 3,3 milióna eur alebo na Centrálny ekonomický priečinok v sume 2,8 milióna eur.
Potrebu ďalších IT investícií vyvoláva podľa ministerstva aj transpozícia práva EÚ. Najväčší vplyv mala v tomto smere novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa do slovenského zákonodarstva prijíma príslušná eurosmernica. Implementácia zmien si vyžiada zmeny v 16 IT systémoch kapitoly, na čo je budúci rok vyčlenených 4,5 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Rast zamestnanosti sa mierne zlepšil
11. 11. 2020
Zamestnanosť takmer vo všetkých odvetviach bola aj v septembri v medziročnom poklese, jeho tempo sa však u väčšiny z nich zmiernilo. Jediným odvetvím, v ktorom sa zamestnanosť v septembri zvýšila, boli informácie a komunikácia, avšak aj tu sa tempo rastu spomalilo, medziročne vzrástla len o 0,5 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad. Najväčší pokles pretrvával v ubytovaní o 16,7 percenta a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,1 percenta.
Pokles bol aj v stavebníctve o 8,3 percenta, priemysle o 6,1 percenta, veľkoobchode o 4,8 percenta, maloobchode o 3,8 percenta, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,9 percenta, doprave a skladovaní o 1,6 percenta a vo vybraných trhových službách o 0,4 percenta.
Rovnako aj v priemere za deväť mesiacov roku 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach, medziročne o 3,8 percenta.
Znížila sa v ubytovaní o 10,8 percenta, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,2 percenta, priemysle o 5,4 percenta, stavebníctve o 5,3 percenta, maloobchode o 3,9 percenta, veľkoobchode o 3,4 percenta, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,3 percenta, vybraných trhových službách o 1,5 percenta a v doprave a skladovaní o 0,6 percenta.
V
Kontrola home Office zamestnávateľom
8. 11. 2020
Home office, teda prácu z domu, od prvej vlny pandémie mnohí zamestnávatelia rozhodli zaviesť na dlhší čas, a to aj počas druhej vlny pandémie. Práca z domu bude pokračovať aj v roku 2021.
Prácou z domu firmy znižujú kapacitu kancelárskych priestorov. Počas home office je zamestnanec povinný rešpektovať všetky nariadenia zamestnávateľa, a to v prípade, ak ho zamestnávateľ nariadi z obzvlášť závažnej situácie, akou je napríklad pandémia. Podmienky vykonávania práce z domu by mali byť dohodnuté v pracovnej zmluve. Rovnako je možné dohodnúť aj to, akým spôsobom a ako často bude prebiehať kontrola práce napríklad prostredníctvom písomných, telefonických reportov alebo cez aplikáciu. Kontrola vždy závisí to od charakteru práce.
Zamestnávateľ je oprávnený zamestnanca monitorovať a kontrolovať, ale nesmie zasahovať do súkromia zamestnanca. Musí sa sústrediť iba na pracovné záležitosti a na výkon práce zamestnanca.
Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov narúšať súkromie zamestnanca, či už na pracovisku alebo doma, napríklad tým, že ho monitoruje bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, mal by ho najprv prerokovať so zástupcami zamestnancov.
V prípade, že zamestnanec napriek tomu, že bol upovedomený, nesúhlasil s monitorovaním, išlo by o porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ ale nesmie monitorovať nad primeranú mieru, to znamená, že smie monitorovať iba priamo zamestnanca a jeho činnosť, nie to, kto sa pohybuje v jeho domácnosti a podobne.
Pri prípadnej kontrole musí zamestnávateľ obhájiť nielen dôvod a vážnosť spracúvania osobných údajov, ale aj to, prečo nie je možné využiť iný, jednoduchší a menej rizikovejší spôsob ich spracúvania ako cez webkameru.
Počas home office sa konajú priebežne mítingy online, počas ktorých zamestnanci referujú, čo všetko za daný týždeň urobili, a manažéri si to takto môžu odkontrolovať.
K
Vyrovnaný rozpočet je v nedohľadne
6. 11. 2020
Vízie vývoja našej ekonomiky sa tento rok výrazne menia s príchodom nového ročného obdobia. Výnimkou nie je ani jesenná prognóza Európskej komisie, ktorá nám už započítala vplyvy druhej vlny koronavírusu. Kým na jar ešte vývoj nášho HDP videli na -6,7 percenta, v jesennej už boli pesimistickejší a pripisujú nám -7,5 percenta.
Zatiaľ to však vidia lepšie, než analytici Inštitútu finančnej politiky v ich septembrovom dokumente, na základe ktorého sa tvoril aj nový rozpočet ministerstva financií. Ten síce v základnom scenári tiež počítal s číslom -6,7 percenta, v scenári s príchodom druhej vlny to už videl na -8,4 percenta.
V
Ceny bývania vystúpili na nový rekord
4. 11. 2020
Ceny bývania na Slovensku v treťom tohtoročnom štvrťroku vystúpili na nový rekord a v porovnaní s minulým rokom zdraželi dvojciferným tempom. Vyplýva to z dnešných údajov centrálnej banky. V cenách nehnuteľností sa tak neprejavili negatívne dopady pandémie choroby covid-19, ktorá ovplyvnila vývoj ekonomiky aj situáciu na trhu práce.
Priemerná cena metra štvorcového v bytoch a domoch v sledovanom období dosiahla 1792 eur. Oproti tretiemu štvrťroku vlani sa zvýšila o 11,8 percenta, čo predstavuje najrýchlejšie tempo rastu od leta 2008. Jedným z dôvodov dynamického rastu cien bývania sú podľa analytikov NBS očakávania, že krízová situácia v súvislosti s koronavírusom čoskoro skončí. Trh s bývaním ovplyvňuje tiež skorší pokles počtu dokončených bytov a nižší objem novej výstavby.
V