Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Murphy a byrokrati
Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.
Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.
Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákonník
Nič netrvá večne. Ale to neznamená, že sa to nemôže opakovať. Preto nevyskakujte a neujúkajte od radosti, že sa niečo skončilo. Mohla by vám chýbať para práve vtedy, keď to vypukne nanovo.
Zajtra bude ešte horšie ako je dnes!
Ak sa nepokazila vec, ktorá sa pokaziť mohla, určite by bolo bývalo lepšie, keby sa bola pokazila.
(Murphyho zrnká II)
Prečo máme radi informáciu?
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Skutočným cieľom každého rozhodovania nie je prijímať rozhodnutia, ale vyhýbať sa im.
Najinteligentnejší ľudia žiadajú najčastejšie o radu iných.
Ak už nemôžete realizovať svoj tajný ideál, idealizujte si realitu.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)