Murphy radí
Život treba žiť
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.
Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Sláva a peniaze...
Človek musí mať budúcnosť v mysli a minulosť v aktách. (Talleyrand)
Tri popoludní je už buď príliš neskoro, alebo príliš zavčasu na čokoľvek, čo chceš urobiť. (Franklin)
Existujú ľudia, ktorí sa celkom prirodzene postavia do čela a ľudia, ktorí kráčajú poslušne za nimi. (Thákur)
(Myšlienky bez cla)
Murphyho múdre pravdy
Proti hlúposti niet účinnej obrany – hlupáci sú vždy v ofenzíve.
Múdry páli mosty za sebou, hlupák pred sebou.
Vojna s hlúposťou je dopredu stratená a jedinou neistou vecou je počet obetí, ktoré si vyžiada.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)