Závierkové účtovné prípady
30. 1. 2025
Závierkovým účtovným prípadom je účtovanie skutočností, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Ide o účtovné prípady,
• pre ktoré zákon o účtovníctve alebo postupy účtovania ustanovujú účtovanie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a
• ktoré zákon o účtovníctve podmieňuje inventarizáciou (podľa § 29 ods. 2 zákona o účtovníctve inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku).
Zákon o účtovníctve pojem „deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka“, používa v prípadoch:
• oceňovania majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona o účtovníctve spôsobom podľa § 27 zákona, t j. reálnou hodnotou,
• prepočítavania majetku a záväzkov v cudzej mene na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve,
• oceňovania zásob, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sú budúce ekonomické úžitky zásob nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve, ocenia sa v čistej realizačnej hodnote; čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom podľa § 26 ods. 1 zákona o účtovníctve,
• oceňovania záväzkov, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je suma záväzkov vyššia ako ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v účtovnej závierke vo zvýšenom ocenení podľa § 26 ods. 2 zákona o účtovníctve (napr. záväzky zvýšené o úroky z omeškania),
• ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve. Ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.
K
Ročné zúčtovanie poistného z hľadiska dane z príjmov
19. 8. 2021
Zdravotné poisťovne vykonajú v rámci ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2020 výpočet sumy poistného z ročného vymeriavacieho základu za všetkých platiteľov poistného.
Po vykonanom ročnom zúčtovaní poistného a vysporiadaní rozdielov z tohto zúčtovania vo vzťahu k zdravotným poisťovniam je aktuálne premietnutie nedoplatkov z tohto ročného zúčtovania do základu dane z príjmov a zdanenie preplatkov.
Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného do 31. septembra 2021. U platiteľa poistného, ktorý má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2020, má zdravotná poisťovňa povinnosť vykonať ročné zúčtovanie do 31. októbra 2021.
O výsledku ročného zúčtovania poistného zdravotná poisťovňa informuje výkazom nedoplatkov (v prípade, ak výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok) alebo oznámením o výsledku ročného zúčtovania poistného (v prípade, ak výsledkom ročného zúčtovania je preplatok).
Platiteľ poistného môže do 15 dní odo dňa doručenia výsledku ročného zúčtovania poistného podať námietky voči výkazu nedoplatkov alebo podať nesúhlasné stanovisko voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného.
Platiteľ poistného je povinný do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov uhradiť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného.
K
Nový nárok na ošetrovné
16. 8. 2021
Sociálna poisťovňa na žiadosť znovu rozhodne o nároku poistenca na ošetrovné k prvému dňu osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti, ak tento deň spadá do obdobia odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. júna 2021.
Uvedená inštitúcia na žiadosť znovu rozhodne o tomto nároku k prvému dňu osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti nasledujúcemu po 31. decembri kalendárneho roka a po 30. júni kalendárneho roka.
K
Nárok na úrazový príplatok
16. 8. 2021
Fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov má nárok na úrazový príplatok, ak je počas krízovej situácie uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19, ktoré vzniklo pri výkone činnosti, kde z povahy tejto činnosti vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.
Na účely nároku na úrazový príplatok sa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú, ak
a) zamestnávateľ zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19 potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tomuto zamestnancovi pri práci, kde z povahy práce vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia,
b) právnická osoba, pre ktorú fyzická osoba uznaná počas krízovej situácie za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19 vykonávala činnosť, potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tejto fyzickej osobe pri činnosti, kde z povahy tejto činnosti vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.
Suma úrazového príplatku je
a) 25 % podielu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazový príplatok, a čísla 365, ak nárok na úrazový príplatok vznikol.
b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 citovaného právneho predpisu, ak ide o zamestnanca uvedeného v písm. a).
Právnická osoba, pre ktorú takáto fyzická osoba vykonávala činnosť, je povinná vydávať na žiadosť tejto fyzickej osoby príslušné potvrdenie.
K
Obdobie dôchodkového poistenia
12. 8. 2021
Na účely minimálneho dôchodku je potrebné chápať ako obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku rozdielne.
Ide o obdobie získané
a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určí najmenej v hodnote 0,241,
b) pred 1. 1. 1993,
c) v cudzine (na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku sa pod pojmom cudzina rozumie iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná) alebo
d) v kalendárnom roku,
• v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný alebo invalidný dôchodok,
• do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004.
V prípade, že obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia dôchodkového poistenia postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca.
K