Murphy radí
Človek a hlúposť
Nech sa snažíte akokoľvek, to, čo nakoniec dosiahnete, je pochvala od hlupáka a výsmech od múdreho.
Najväčší hlupáci sú tí, ktorí splašene behajú dookola a pokúšajú sa urobiť správne veci bez toho, aby si zistili, ktoré veci sú správne.
Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.
Ak musíte denne prijímať množstvo rozhodnutí, tak to u vás škrípe "dole" v rutinnej činnosti, ktorá by mala bežať sama od seba.
Ak určitá organizácia existuje, tak vznikla na to, aby sa aspoň čiastočne eliminovali slabiny jednotlivcov.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek očami klasikov
Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.
Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.
Nehoda ukáže, či máš skutočného priateľa a či iba meno priateľa.
(Myšlienky bez cla)
Murphy v parlamente
Čo je dovolené zvolenému zástupcovi ľudu, nie je dovolené jeho voličovi.
Monetárny zákon: Nech politici hovoria o čomkoľvek, vždy ide o peniaze.
Zákon ľudovej školy: Aj politik, ktorý stále niečo ráta, sa raz preráta.
(Murphyho zákonník)
Kde končí pozemská púť
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)