Murphy radí
Ja nič, to Murphy
Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.
Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.
Každý má toľko, koľko si zaslúži.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy v parlamente
Zákon úspornosti: Niektorí poslanci myslia iba na seba. Iní nemyslia vôbec.
Zákon výskytu málo pravdepodobného javu: Poslanci hlasujú len v dobe, keď je zavretý bufet.
Zákon zbytočnosti: Parlamentná politika je jediná hra, pri ktorej nie je treba používať zdravý rozum.
(Murphyho zákonník)
Ako si komplikovať život - II. večer
Návrh na montáže a údržbu nového zariadenia sa stratí už pri preberacom konaní.
Všetko sa dá robiť ľahšie.
Ak máme po dlhšiu dobu rovno pred očami nejaké ľahšie riešenie, určite si ho nevšimneme.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)