Murphy radí
Deti naše poklady
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
(Zrnká úsmevu)
O márnom hľadaní - III. večer
Odložená vec sa nenájde dovtedy, pokiaľ sa nezoženie nová.
Ak sa súdiš, zver svoj prípad len bohatému právnikovi.
Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a múdrosť
Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.
Keď človek získa múdrosť a rozvahu, je už príliš starý na to, aby ich využil.
História ľudstva je skladišťom hlúposti, kde sa sem - tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho postrehy
Jeden iniciatívny blbec je horší ako teroristické komando!
Práca nie je nákazlivá choroba. To, že pracujú iní, ešte neznamená, že musíš pracovať aj ty.
Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.
(Murphyho zrnká II)
Človek očami klasikov
Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.
Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.
Hnev bráni duchu poznať pravdu.
(Myšlienky bez cla)