Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Do povinnej elektronickej komunikácie pribudne 60-tisíc ľudí
29. 12. 2017
Daňovníci si plnenie povinností nechávajú na poslednú chvíľu. Finančná správa preto dočasne zvyšuje počet operátorov call centra, ktoré je vyťažené otázkami o povinnej elektronickej komunikácii. Tá je od 1. januára 2018 rozšírená o ďalších približne 60-tisíc právnických osôb.
Finančná správa zažíva podľa slov hovorkyne Ivany Skokanovej v posledných dňoch tohto roka nával. "Napríklad Daňový úrad Košice vybaví denne v priemere 200 klientov, ktorí sa zaujímajú o povinnú elektronickú komunikáciu. Podobná situácia panuje aj v call centre finančnej správy. Zamestnanci vybavia denne v priemere 500 telefonických hovorov a 80 e-mailových dopytov," opísala s tým, že k súčasným 360-tisíc povinne elektronicky komunikujúcim pribudne od januára 2018 ďalších 60-tisíc právnických osôb. Právnické osoby zapísané v obchodnom registri by sa mali zaregistrovať v dostatočnom predstihu predtým, ako budú podávať akékoľvek dokumenty finančnej správe v roku 2018. Daniari upozorňujú, že inak sa môže stať, že subjekt nebude môcť dokumenty podať elektronicky a zároveň nebude finančná správa môcť uznať už ani papierové podania. Informácie o registrácii a autorizácii používateľov elektronických služieb sú aj na internetovej stránke finančnej správy v samostatnej sekcii.
Odborníci kritizujú zdaňovanie digitálnych platforiem po novom
18. 12. 2017
Slovenská vláda zavádza od nového roku daň na digitálne platformy, ktoré u nás nemajú sídlo. Daňovú reformu predložil rezort financií ešte v polovici augusta s cieľom ochrániť štátnu pokladnicu pred daňovými únikmi. Týkať sa to bude predovšetkým spoločností, ktoré vykonávajú trvalé sprostredkovanie v oblasti dopravy a ubytovacích služieb, ako sú napríklad Booking.com či Uber. S týmito zmenami však nesúhlasí viacero zahraničných firiem, ktoré v tom vidia výrazné prekážky.
Medzinárodná nezisková členská organizácia Computer & Communications Industry Association a belgický Allied for Startup poslali slovenskému veľvyslancovi Petrovi Javorčíkovi v Bruseli pred týždňom list, v ktorom vyjadrujú nesúhlas so zmenou legislatívy. Podľa nich zmena predstavuje významnú bariéru pre začínajúcich podnikateľov v Európe. Ďalej dodávajú, že reformami porušujú zásadu teritoriality, slobodu poskytovania služieb a slobodu podnikania.
Konkurz a reštrukturalizácia po zmenách
11. 12. 2017
Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii nadobudne účinnosť 1. 1. 2018.
V súvislosti s opatreniami v Obchodnom zákonníku dochádza k najmä sprísneniu zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas a postihnúť aj také prípady, v ktorých nedošlo, resp. ani nemohlo dôjsť k otvoreniu konkurzu (čo bol predpoklad na vyvodzovanie zodpovednosti), keďže dlžník bol vymazaný z Obchodného registra alebo konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo zastavené pre nedostatok majetku dlžníka. Tiež sa riešia prípady svojvoľného popierania pohľadávok veriteľov v konkurze a zosúladil sa inštitút záverečného vyrovnania ziskov a strát s právnou úpravou podľa Občianskeho zákonníka.
Obchodný register prináša zmeny od januára ale i septembra 2018
11. 12. 2017
Pokiaľ ide o zavedenie povinnosti spoločností zúčastnených na zlúčení alebo splynutí dať vyhotoviť správu audítora o zistených skutočnostiach a uložiť ju do zbierky listín, dochádza k zmene pri preukazovaní ustanovenia do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena podpisovými vzormi s úradne osvedčeným podpisom v prítomnosti notára alebo povereného zamestnanca obce, ako aj k zmene pri preverovaní skutočností pred zápisom zmeny spoločníka do obchodného registra zo strany registrového súdu.