Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.

Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Ľudia začnú konať rozumne až vtedy, keď už vyčerpali všetky ostatné možnosti.

Už známe výnimky majú za sebou vždy skryté ďalšie, ešte neznáme výnimky.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.