Murphy radí
Oheň a voda
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
(Zrnká úsmevu)
O podnikaní a vede - VII. večer
Odpusť svojim vinníkom, ale vry si ich do pamäti.
V živote každej organizácie príde okamih, kedy už sama voči sebe nevie existovať.
Keď konečne pochopíš všetky výnimky, nebudeš mať ani poňatia o tom, o akom pravidle bola pôvodne reč.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Všetko má svoj koniec
Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.
Život je najrozšírenejšia a najchytľavejšia pohlavná choroba, ktorá sa v sto percentách prípadov končí smrťou.
Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Typy ľudí - VI. večer
Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.
Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.
Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)