Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Kto ukradne nápad od jedného človeka je plagiátor, kto od viacerých, je výskumník.

Dobré riešenie je aplikovateľné prakticky na každý problém.

Hranice možností sa dajú vyskúšať len tak, že sa cez ne prehupnemu do nezmyselnosti.

V podnikaní nie je žiaden experiment úplne zbytočný. Vždy sa dá použiť ako negatívny príklad.

Návod na riešenie problémov: Len málo vašich problémov sa nedá vyriešiť dynamitom.

Ak sa všetko hrnie oproti vám, ste v nesprávnom prúde.

Kto nevie ani učiť ani šéfovať, ten vymýšľa predpisy.

Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.