Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Na krízu musí reagovať každý
29. 1. 2009
V kríze sú nevyhnutné reakcie všetkých. Vlády, manažérov aj zamestnancov. Čo sa od koho očakáva?
Vláda by mala stimulovať zamestnanosť a dopyt. Zamestnanosti by
osožili nižšie pracovné náklady a čiastočné úväzky. Na nižšie dane z príjmov by
mali zabudnúť zamestnanci aj podnikatelia. Prehodnotiť treba dnešné sociálne
odvody, ktorými trestáme menej kvalifikovaných zamestnancov. Dopytu môže pomôcť
napríklad dočasné zníženie DPH, odmeny za šrotovanie starých neekologických
áut, rýchlejšie odpisy investícií, štátne záruky na úvery a vládne objednávky.
Vlastníci a
manažéri budú musieť na recesiu a klesanie dopytu odpovedať šetrením a
reštrukturalizáciou. Kríza podniky nepostihne rovnako, pritvrdí sa konkurencia
a overia dlhodobé väzby a schopnosti.
Zamestnanci si
budú musieť nanovo zrátať, či sa vedia zamestnať sami, či ich zamestná nejaká
vláda, alebo ich zamestná človek s nápadom a organizačnými schopnosťami. Pekne
sa nám vracajú prastaré slová - lojalita, kvalita, samostatnosť a disciplína.
Problémy so splácaním úveru oznámte banke
29. 1. 2009
Strata zamestnania sa dotýka najmä tých, ktorí splácajú pôžičky. Klienti bánk, ktorí sa dostanú do takejto situácie, by mali čo najskôr kontaktovať banku.
Komunikovať s bankou je dôležité. Každý dlžník vie, na koho sa má v prípade problémov obrátiť.
Vyčkávanie a schovávanie sa pred platením situáciu len zhoršuje.
Možností pre riešenie
problémov so splácaním úveru je niekoľko. Klient sa môže dohodnúť na
odklade splátok, možné je znížiť sumy splátok,
predĺžiť obdobie splácania úveru, alebo dohodnúť mimoriadne nepravidelné
splátky. V najhoršom prípade bude klient musieť pristúpiť k predaju svojho bytu
alebo domu. Banka si z výťažku predaja stiahne nesplatenú časť hypotéky.
Pred vznikom nečakaných životných situácií klienta
chráni poistenie úveru, ktoré banka odporúča každému klientovi. Vo väčšine bánk sa úver dá poistiť aj
dodatočne, počas trvania úverového vzťahu. Podmienky poistenia je potrebné
dohodnúť individuálne.
Aj keď sa banky snažia v prípade
problémov klientom pomáhať, hľadajte pomoc aj inde.
Zvážte predaj nepotrebných vecí
(auta či cennosti). Zrušte životné poistky aj keď získate len odkupnú cenu,
ktorá je nižšia ako suma splátok, ktoré ste zaplatili. Obráťte sa na priateľov alebo príbuzných. Prípadne vyskúšajte šťastie u konkurencie
vašej banky na nový úver, ktorý vám pomôže so splatením toho starého.
Kríza znižuje dopyt, podniky ohlasujú hromadné prepúšťanie, vláda chce udržať zamestnanosť
29. 1. 2009
Vládny kabinet včera rozhodol, že na spotrebe štátu ušetrí 332 miliónov eur. Použije ich na podporu rastu a udržanie pracovných miest.
Podrobnosti prezradí dnes, po prvom rokovaní novozriadenej Rady pre
hospodársku krízu. Rada by mala vybrať opatrenia, ktoré sa jej budú zdať
najefektívnejšie. Zatiaľ sa hovorí o príspevkoch pre zamestnávateľov a možných
zmenách v Zákonníku práce.
Koalícia aj
opozícia sa zhodujú, že úspory sú nevyhnutné. Podľa opozície však nedostatočné.
Optimizmus
nevzbudzujú aní správy zo včerajšieho stretnutie ekonomických elít v Davose.
Na Slovensku
včera oznámili prepúšťanie Slovglass v Poltári, Yazaki Wiring v Michalovciach,
prepúšťanie ohlasujú v strojárskom priemysle, medzi dodávateľmi automobiliek i
v potravinárstve.
Kríza ukazuje, že
na opatreniach musia byť zainteresované všetky subjekty - monopoly cez nižšie
ceny energií pre podnikateľov, odbory cez požiadavky na neúmerné zvyšovanie
platov, banky cez zvýhodnené produkty pre podniky a samosprávy. Krízou sa vázne
zaoberajú aj samosprávy, ktoré chcú viac investovať cez podniky vo svojej
pôsobnosti.
Spolupráca nezamestnaných s úradom práce
28. 1. 2009
Úrad práce je jednou z inštitúcií, kam sa môžu nezamestnaní obrátiť o pomoc. Ak nezamestnaný nepožiada úrad práce o zaevidovanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, stáva sa dobrovoľne nezamestnaným.
V tom
prípade si musí sám hradiť zdravotné poistenie. V prípade, že nezamestnaný bude
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, zdravotné poistenie počas tejto
evidencie platí štát.
Kto sa rozhodne pre spoluprácu s úradom práce, mal by tak
urobiť do siedmich kalendárnych dní po skončení pracovného pomeru. K
povinnostiam zaregistrovaného patrí aktívne hľadanie si práce a preukazovanie tejto
aktivity najmenej raz za kalendárny mesiac. Ak úrad práce osloví registrovaného
uchádzača s vhodnou ponukou zamestnania, musí mu byť tento k dispozícii do troch pracovných
dní od doručenia výzvy.
Zamestnávatelia nie sú povinní oznamovať uvoľnené či nové
pracovné miesta úradu práce. Preto aktivita pri hľadaní práce spočíva na
nezamestnaných.
Evidovaný nezamestnaný môže za určitých podmienok žiadať
napríklad o príspevok na dochádzku za prácou, na absolventskú prax, na
samostatnú zárobkovú činnosť či na vzdelávanie a prípravu pre trhu práce.