SZČO platia odvody z vyššieho minimálneho základu
5. 3. 2010
Spôsob výpočtu minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý ovplyvňuje výšku minimálnych odvodov samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) sa od 1. januára 2010 zmenil. V roku 2009 sa výpočet minimálneho vymeriavaceho základu (minimálnej sumy, z ktorej živnostníci platia odvody) odvjíl od minimálnej mzdy.
Metodika určenia tejto sumy je od 1. januára 2010 naviazaná na vývoj priemernej hrubej mzdy v hospodárstve. Pre kalendárny rok 2010 sa určí minimálny vymeriavací základ ako 44,2% z priemernej hrubej mzdy v hospodárstve zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok dva roky spätne (pre určenie minimálneho vymeriavacieho základu v roku 2010 to je rok 2008). Minimálny vymeriavací základ SZČO pre rok 2010 je suma 319,58 eur.
Ak by sa metodika určovania minimálneho vymeriavacieho základu nezmenila, minimálne odvody by živnostníci platili zo sumy 307,70 eur, čo je minimálna mzda platná k 1. januáru 2010. SZČO, ktoré platia poistné z minimálneho vymeriavacieho základu by teda platili nižšie odvody.
Odvody pri minimálnom vymeriavacom základe podľa nových pravidiel:
Druh poistenia Sadzba Minimálny VZ Výška odvodu
Nemocenské 4,40% 319,58 14,00
Starobné 18,00% 319,58 57,50
Invalidné 6,00% 319,58 19,10
Rezervný fond solidarity 2,00% 319,58 6,30
Spolu 30,40% 96,90
Odvody, ak by sa minimálny vymeriavací základ určil rovnakým spôsobom ako v roku 2009:
Druh poistenia Sadzba Minimálny VZ Výška odvodu
Nemocenské 4,40% 307,70 13,50
Starobné 18,00% 307,70 55,30
Invalidné 6,00% 307,70 18,40
Rezervný fond solidarity 2,00% 307,70 6,10
Spolu 30,40% 93,30
Treba však vziať do úvahy aj to, že aj výška hranice príjmov pre vznik povinnosti platiť sociálne odvody sa naviazala na výšku priemernej hrubej mzdy v hospodárstve a tým túto hranicu zvýšila. Toto opatrenie zvýhodnilo tých, ktorí sa vďaka nemu povinne poistenými nestali a znevýhodnilo tých, ktorí sa nimi stali a budú platiť odvody z minimálneho vymeriavacieho základu.
Pohyb minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO môže byť zaujímavý aj do budúcnosti. Môže nastať situácia, že minimálna mzda bude rásť rýchlejšie ako priemerná hrubá mzda v hospodárstve. SZČO by v dôsledku toho mali minimálny vymeriavací základ nižší ako minimálna mzda.
Potraviny „z dvora“ budú mať nižšiu sadzbu DPH
4. 3. 2010
Viaceré potraviny, ktoré predávajú farmári "z dvora", možno zlacnejú. Od mája klesne na takto ponúkané mäso, mlieko, vajcia, ryby či med daň z pridanej hodnoty (DPH) na 6 % zo súčasných 19 %. Zníženie daňovej sadzby dnes schválil parlament.
V súčasnosti platí na Slovensku jednotná 19-percentná sadzba DPH. Výnimku dostali len niektoré tovary, napríklad lieky, časť zdravotníckych pomôcok a knihy, na ktoré sa vzťahuje znížená sadzba 10 %.
Ministerstvo financií upozornilo, že predajcovia nižšiu daň nemusia automaticky preniesť do zlacnenia potravín.
Pracovná zdravotná služba
3. 3. 2010
V blízkej budúcnosti by niektorí zamestnávatelia mohli ušetriť pri zabezpečovaní pracovnej zdravotnej služby. Parlament schválil novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá rozširuje počet spoločností, u ktorých túto službu môže vykonávať lekár alebo verejný zdravotník s určenou špecializáciou aj samostatne.
Zamestnávateľ zamestnávajúci menej ako 50 zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce, nebude musieť mať zmluvu s tímom pracovnej zdravotnej služby, ale len s lekárom alebo verejným zdravotníkom s určenou špecializáciou.
Podľa rezortu zdravotníctva by zníženie nákladov v čase krízy malo zabezpečiť aj ďalšie opatrenie, a to poskytovanie rehabilitácie ako alternatívy k existujúcim rekondičným pobytom. Spoločnosti by v rámci rehabilitácie pritom nemuseli zamestnancom zabezpečovať a uhrádzať ubytovanie, celodenné stravovanie a cestovné náklady mimo miesta bydliska.
Novela upravuje aj zavedenie vzájomného poskytovania výpisu zo zdravotnej dokumentácie medzi všeobecným lekárom a lekárom pracovnej zdravotnej služby a problematiku zodpovednosti prevádzkovateľov zdrojov hluku, infrazvuku a vibrácií.
Banky lákajú na zvýšené úročenie vkladov
2. 3. 2010
Éra slabo úročených vkladov skončila. V očakávaní „draženia peňazí“ banky lákajú na produkty, ktoré im na dlhšie obdobie zaistia voľné zdroje aj klientov. Na štedrejšie termínované vklady si trúfla Tatrabanka, Volsbank aj VÚB.
Vybrané banky v súčasnosti ponúkajú produkty na tri a viac rokov. Za relatívne nízke úrokové sadzby tak chcú získať od klientov viac zdrojov. S ponukou výhodných vkladov v druhom polroku zrejme prídu aj ostatné banky. Európska centrálna banka má totiž zastaviť prílev peňazí do európskej ekonomiky a zvýšiť úrokové sadzby.
Postupné sprísňovanie menovej politiky v Eurozóne by mohlo trhové úrokové sadzby počas tohto aj budúceho roku zvýšiť.