Retributívna aj restoratívna teória

Z uvedeného predpokladu pre oba prístupy vyplýva, že poškodenému sa má „niečo vrátiť“ a naopak páchateľ má „niečo dať“, pretože svojou protiprávnou činnosťou je „niečo dlžný“ poškodenému aj spoločnosti. Oba prístupy sa zároveň zhodujú v tom, že je potrebné zachovať úmerný vzťah medzi konaním spôsobeným páchateľom a odpoveďou štátu na takéto správanie. Líšia sa iba v spôsobe, ako k tomu dospieť, s čím je možné sa v plnej miere stotožniť. Cieľom každého moderného demokratického štátu by však malo byť nastavenie takého mechanizmu sankcionovania, ktorý bude nielen retributívny, ale aj restoratívny, s dôrazom na potreby poškodeného.

Trestné právo prechádza procesom humanizácie trestania a teda posilnením ideí ukladania alternatívnych trestov. Cieľom zákona je aj zefektívniť a debyrokratizovať procesy medzi probačnými a mediačnými úradníkmi a súdmi, okrem iného i presunom kompetencií zo sudcov na probačných a mediačných úradníkov pri vybraných alternatívnych trestoch, najmä pri treste povinnej práce. Nástrojom k dosiahnutiu týchto cieľov je okrem novelizácie zákona o probačných a mediačných úradníkoch aj novelizácia zákona č. 528/2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Jedným z najčastejšie ukladaných alternatívnych trestov je práve trest povinnej práce, ktorý vo svojej podstate obsahuje zásadné prvky prevýchovy páchateľa. Doterajšie výsledky aplikačnej praxe priniesli závery aj o ďalšom pozitívnom aspekte tohto alternatívneho trestu, a tým je osvojovanie si pracovných návykov. Samozrejme, tento prvok vystupuje do popredia najmä pri páchateľoch, ktorí pracovné návyky pred spáchaním trestnej činnosti vybudované nemali. Zákonodarca teda aj prostredníctvom ďalších orgánov štátnej moci trestom povinnej práce tieto pracovné návyky u takýchto páchateľov sčasti buduje.

Prax preukázala pomerne komplikovaný proces od právoplatnosti rozhodnutia súdu až po samotné započatie výkonu trestu povinnej práce odsúdeným. Významné postavenie v tomto procese má probačný a mediačný úradník, ktorý predstavuje sprostredkovateľa medzi rozhodnutím sudcu a skutočným výkonom trestu na strane odsúdeného.