Efektívnosť výkonu probácie a mediácie a efektívnosť výkonu restoratívnej justície

Predložený materiál je v súlade s právnymi zdrojmi pre dotknutú reguláciu. Cieľom zmeny zákonnej úpravy, ktorá nateraz nenaplnila ambiciózne ciele stanovené zákonodarcom pri jej tvorbe, je precizovať právnu úpravu výkonu probácie a mediácie a prispôsobiť ju potrebám aplikačnej praxe, ako aj štandardom iných moderných európskych krajín s cieľom modernizovať sankčný mechanizmus štátu. Po viac ako 20 rokoch od prijatia pôvodnej úpravy tohto zákona, došlo k výrazným zmenám v právnej úprave na medzinárodnej scéne, aj prostredníctvom vyššie uvedených medzinárodných dokumentov, avšak aj napriek týmto skutočnostiam zákonodarca nepristúpil k výraznejšej zmene dotknutého právneho predpisu.

Existenciou zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho účinnosti od 1. januára 2004 dochádza v určitých periódach k zmenám v oblasti rozsahu a obsahu vykonávaných činností, aj v oblasti kompetencií (nielen) probačných a mediačných úradníkov. Doposiaľ realizované zmeny mali skôr kozmetický vplyv na výkon jednotlivých činností vo vzťahu k posilneniu kompetencií a profesionalizácii systému na rôznych úrovniach. V roku 2016 došlo na regionálnej úrovni (krajských súdov) k vytvoreniu pozície probačného a mediačného úradníka vo funkcii vedúceho, čím Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky splnilo formálnu úlohu vo vzťahu k decentralizovanému riadeniu. Na druhej strane však následné jednotlivé postupy vo vzťahu k výkonu ich činností neboli ukotvené, čo má v praxi za následok nejednotnosť výkonu, rozdielnosť prístupov, nepochopenie zámeru a cieľov uvedenej pozície. Nejednotnosť je prítomná aj v jednotlivých postupoch probačných a mediačných úradníkov naprieč Slovenskou republikou, v závislosti od jednotlivých okresov a krajov. Právna úprava má za cieľ reagovať aj na tieto aplikačné problémy.

Restoratívna justícia je v podstate filozofický smer, vnímaný ako určitá koncepcia trestania, ktorá verí v to, že k náprave narušených vzťahov spôsobených trestným činom, je možno dospieť prostredníctvom uznania ujmy a potrieb poškodeného a aktívnej podpory páchateľa k tomu, aby prevzal za svoje správanie zodpovednosť, nahradil spôsobené škody a riešil príčiny, ktoré majú negatívny vplyv na jeho správanie. Restoratívna justícia usiluje o nápravu následku spôsobeného trestným činom prostredníctvom efektívnych a pozitívne definovaných krokov, a tak disponuje zásadným potenciálom - zohľadniť poškodeného i páchateľa s cieľom pomôcť obom stranám a následne dospieť k žiadúcim zmenám v ich životoch.