Zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie

Vzdelanosť patrí k základným cieľom, ale zároveň aj k dôsledkom modernej spoločnosti. Je to podmienené súčasným náročným turbulentným prostredím, ktoré vyžaduje sústavné zdokonaľovanie, prehlbovanie, prispôsobovanie a rozvíjanie vzdelanostnej úrovne. To znamená, že vzdelávanie musí byť permanentné a má zohľadňovať všetky aktuálne potreby vyvolané realitou zmien.

Prostredníctvom systematického vzdelávania je možné dosiahnuť kompatibilitu celopodnikových cieľov s cieľmi jednotlivých zamestnancov, vychádzajúcimi z ich individuálnych potrieb.

Problematika vzdelávania zamestnancov, ako aj poskytovanie pracovného voľna na tieto účely sú upravené v základnom právnom predpise – Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Ustanovenia § 140 a § 153 – 155 tejto právnej úpravy riešia rozsah pracovného voľna a náhradu mzdy pri účasti zamestnancov na štúdiu popri zamestnaní a ďalšom vzdelávaní za účelom zvýšenia a prehĺbenia kvalifikácie.

Zamestnávateľovi sa v zákone ukladá povinnosť starať sa o prehlbovanie alebo zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov. Zároveň mu ukladá i povinnosť prerokovať plán zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie so zástupcami zamestnancov (odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník). Prehlbovanie kvalifikácie je právnou povinnosťou zamestnanca a považuje sa za výkon práce. Zamestnávateľ je oprávnený zamestnancovi účasť na prehlbovaní kvalifikácie prikázať.

Starostlivosť zamestnávateľa o zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov má kvalitatívne inú právnu povahu a nemožno ju považovať za právnu povinnosť zamestnávateľa.

Pri rôznych druhoch zmien organizácie práce, resp. pri iných racionalizačných opatreniach, s ktorými je spojených prechod zamestnanca na iné pracovisko alebo na nový druh práce, prípadne spôsob práce, je zamestnávateľ povinný zamestnanca rekvalifikovať.

Zamestnávateľovi (ktorý je charakterizovaný v § 7 ods. 1 Zákonníka práce) však spomínaný právny predpis ukladá i povinnosť zabezpečiť zamestnancovi získanie kvalifikácie zaučením alebo zaškolením, ak vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie.

Posúdenie pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi za účelom prekážky v práci sa rozlišuje podľa toho, či ide o:

–   účasť na štúdiu popri zamestnaní a ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnym predpisom, alebo splniť požiadavky na riadny výkon práce dohodnutý v pracovnej zmluve,

–   účasť na štúdiu popri zamestnaní a ďalšom vzdelávaní na účely prehĺbenia si kvalifikácie na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve.

Uvedené rozlíšenie je dôležité preto, že s uvedenými druhmi prekážok sa spájajú iné nároky na pracovné voľno a na hmotné zabezpečenie, ak sa zamestnanec zúčastní štúdia alebo školenia.

Zvyšovanie kvalifikácie

Zo znenia Zákonníka práce vyplýva, že zvýšením kvalifikácie sa rozumie účasť zamestnanca na školení alebo na štúdiu popri zamestnaní, ak má v nich zamestnanec získať: predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve.

Z uvedeného je zrejmé, že zvýšenie kvalifikácie je možné buď tým, že zamestnanec (charakterizovaný v § 11 ods. 1 Zákonníka práce) sa zúčastní školenia alebo štúdia popri zamestnaní.

Nevylučuje sa školenie ako forma, ktorou zamestnanec získa zvýšenie kvalifikácie. Preto nie je možné spájať školenie len s prehlbovaním si kvalifikácie.

Z hľadiska prekážok v práci sa účasť na štúdiu popri zamestnaní a ďalšom vzdelávaní, v ktorých má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, posudzuje ako prekážka v práci na strane zamestnanca. V danom prípade nejde o výkon práce, a teda neprichádza do úvahy ani poskytnutie mzdy. So zvyšovaním kvalifikácie sa vždy spája prekážka v práci na strane zamestnanca.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že mu môže poskytnúť pracovné voľno, aj keď jeho kvalifikáciu v budúcnosti nevyužije. Poskytnutie pracovného voľna je v súvislosti so zvýšením kvalifikácie na rozhodnutí zamestnávateľa. Zamestnanec si nemôže z vlastnej iniciatívy nárokovať pracovné voľno. Zamestnávateľovi zákon umožňuje, aby poskytnutie pracovného voľna podmienil uzavretím dohody o zvýšení kvalifikácie. V súlade s právnou úpravou sa zvýšením kvalifikácie rozumie aj jej získanie a rozšírenie.

V Zákonníku práce je ustanovený i rozsah pracovného voľna, ktoré patrí zamestnancovi, ak zamestnávateľ súhlasí so zvýšením kvalifikácie zamestnanca. Uvedený rozsah pracovného voľna je minimálny, zástupcovia odborovej organizácie však môžu so zamestnávateľom v kolektívnej zmluve dohodnúť aj vyšší rozsah pracovného voľna.

Zamestnávateľ v zmysle uvedeného ustanovenia poskytne zamestnancovi pracovné voľno najmenej v rozsahu:

–   potrebnom na účasť na vyučovaní,

–   2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,

–   5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,

–   40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,

–   10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej alebo dizertačnej práce.

Zákon nevylučuje ani poskytnutie pracovného voľna zamestnancovi na vykonanie opravnej skúšky, vylučuje sa však náhrada mzdy za takto poskytnuté pracovné voľno.

Špeciálnou skupinou zamestnancov v danej oblasti sú zamestnanci vykonávajúci zdravotnícke povolanie – Zákonník práce im umožňuje čerpať pracovné voľno s náhradou mzdy na sústavné vzdelávanie v rozsahu 5 dní v priebehu kalendárneho roka.

Dohoda o zvýšení kvalifikácie

je prísne formálnym právnym úkonom, ktorý musí mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu. Ústna dohoda o zvýšení kvalifikácie je neplatná.

Pokiaľ ide o jej obsah, citované ustanovenie vyžaduje, aby dohoda obsahovala nasledovné náležitosti:

a)  druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia

Druhom kvalifikácie sa rozumie druh štúdia, ktorým si zamestnanec zvyšuje kvalifikáciu. Zamestnávateľ i zamestnanec si dohodnú, či štúdium bude realizované na strednej alebo vysokej škole, dennou alebo externou formou, resp. či školenie, ktorého sa zamestnanec zúčastní, bude mať niektorú z uvedených foriem štúdia.

b)  študijný odbor a označenie školy

V zmluve musí byť uvedený presný názov školy, resp. školského zariadenia, ktoré zvyšovanie kvalifikácie realizuje a názov študijného odboru v súlade s metodickými pokynmi príslušnej školskej ustanovizne.

c)  dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere

Na základe ustanovenia § 155 ods. 3 Zákonníka práce celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť 5 rokov. Do tejto doby sa nezapočítava čas výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu, materskej a rodičovskej dovolenky a neprítomnosti v práci z dôvodu nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody, resp. väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu.

d)  druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby

Problémy v aplikačnej praxi spôsobujú hlavne druhy nákladov a ich celková suma, ktoré bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. Zamestnávateľ častokrát nemôže presne odhadnúť rozsah a druhy nákladov a ich celkovú sumu. Preto sa v nejednom prípade stane, že v dohode o zvýšení kvalifikácie sú obsiahnuté len druhy nákladov bez uvedenia celkovej sumy. Aj keď podľa platnej judikatúry celková suma nákladov, ktoré bude zamestnávateľ od zamestnanca vyžadovať, nemusí byť vždy vyjadrená číselne a stačí ju uviesť tak určito, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chceli účastníci vyjadriť, odporúčame zamestnávateľom, aby vyjadreniu celkovej sumy, ktorú budú od zamestnanca vyžadovať v prípade nesplnenia stabilizačného záväzku, venovali veľkú pozornosť.

V danom prípade je potrebné uvedomiť si, že pri uzatváraní takejto dohody nie je možné presne vyčísliť finančné náklady zamestnávateľa na pokrytie kvalifikačného procesu, pretože výšku týchto nákladov môže ovplyvniť napr. inflácia, aktuálny mzdový vývoj v príslušnej firme a pod. Preto Zákonník práce požaduje, aby sa zmluvné strany v dohode o zvýšení kvalifikácie dohodli na finančnej čiastke, ktorej prekročenie nie je z časového hľadiska s odstupom času možné.

Aj keď sa predpokladá, že uvedenie celkovej sumy v dohode bude o niečo vyššie ako súhrn druhov nákladov, v prípade nesplnenia stabilizačného záväzku zamestnanca je tento povinný uhradiť iba skutočne vynaložené náklady na príslušný kvalifikačný proces, ktoré v žiadnom prípade nesmú byť vyššie, než v dohode uvedená celková suma. V prípade, že by skutočné náklady zamestnávateľa po skončení kvalifikačného procesu boli vyššie než v dohode uvedená celková suma, pri nesplnení svojho stabilizačného záväzku by zamestnanec bol povinný uhradiť náklady najviac do úrovne vyššie uvedenej celkovej sumy.

V prípade, že niektorá zo zákonom požadovaných obsahových náležitostí chýba, dohoda o zvýšení kvalifikácie je neplatným právnym úkonom.

Pracovnoprávna úprava ustanovuje dôvody, pri existencii ktorých je zamestnanec oslobodený od plnenia úhrady vyplývajúcej zo záväzku z dohody o zvýšení kvalifikácie.

Povinnosť zamestnanca uhradiť náklady uvedené v predchádzajúcej časti príspevku nevzniká, ak:

–   zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,

–   pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z organizačných dôvodov alebo dohodou z týchto dôvodov,

–   zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,

–   zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej 6 mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil,

–   zamestnávateľ porušil ustanovenia Zákonníka práce vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.

Prehĺbenie kvalifikácie

Aj táto druhá forma vzdelávania zamestnanca je upravená v Zákonníku práce. Pri prehĺbení kvalifikácie zamestnanec nezíska predpoklady ustanovené právnymi predpismi pre výkon dohodnutej práce, ale prehlbuje si kvalifikáciu ďalším vzdelávaním.

Prehlbovanie kvalifikácie sa zamestnancovi ukladá ako povinnosť. Zákon ustanovuje, že zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi, aby sa zúčastnil na ďalšom vzdelávaní, účelom ktorého je prehĺbenie kvalifikácie. Preto aj pracovnoprávne predpisy charakterizujú účasť na prehlbovaní si kvalifikácie ako výkon práce. Zamestnanec má v tomto prípade nárok na pracovné voľno a na mzdu, nie však na náhradu mzdy. Aj keď ide o prekážku v práci, má sa za to, že zamestnanec pracuje.

Zamestnancovi sa ukladá povinnosť sústavne si prehlbovať kvalifikáciu, udržiavať ju a obnovovať ju.

Uzavretie dohody o prehĺbení kvalifikácie so zamestnancom je prípustné v prípade, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1 700 €.

Aj keď prehĺbenie kvalifikácie je možné zamestnancovi uložiť ako povinnosť, v daných prípadoch je ustanovená výnimka – zamestnávateľ nemôže zamestnanca nútiť uzavrieť dohodu.

JUDr. Miroslav Tichý

Dohoda o zvýšení kvalifikácie

Zamestnávateľ: ABC, s. r. o., Ružová 10, 010 01 Žilina, zastúpená Ing. Vladimírom Milučkým

a

zamestnanec:  Ján Hladký, Stodolova 2, 010 01 Žilina

uzatvárajú túto

dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 ZP:

1.  Zamestnávateľ, INPROP, s. r. o. umožní svojmu zamestnancovi Jánovi Matejovi externé – diaľkové štúdium na Žilinskej univerzite v Žiline.

2.  Externé štúdium trvá 6 rokov a školský rok začne 1. 9. 2017. Ide o vysokoškolské inžinierske štúdium, študijný odbor „Prevádzka a ekonomika cestnej dopravy“.

3.  Zamestnávateľ sa zaväzuje poskytnúť svojmu zamestnancovi pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie, ktoré vyplýva z pracovnoprávnych predpisov.

4.  Zamestnanec sa zaväzuje, že po skončení štúdia podľa bodu 2 tejto zmluvy, zotrvá u svojho zamestnávateľa počas piatich rokov po úspešnom ukončení štúdia.

5.  V prípade, že zamestnanec tento záväzok nesplní, je povinný nahradiť náklady spojené so zvýšením kvalifikácie, a to:

–   náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku za dni účasti zamestnanca v škole na konzultáciách, čas prípravy na skúšky a vykonanie skúšky,

–   náhradu študijného príspevku,

–   náhradu cestovných výdavkov.

     Celková suma za jeden rok nepresiahne sumu 500 eur, čo predstavuje za štúdium 3 000 eur.

6.  Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava:

a)  čas základnej vojenskej služby, náhradnej služby a civilnej služby,

b)  čas ďalšej rodičovskej dovolenky,

c)  čas neprítomnosti v práci z dôvodov výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu.

7.  Ak zamestnanec nesplní svoj záväzok, je povinný zamestnávateľovi uhradiť celkové náklady za štúdium. Ak splní záväzok sčasti, náhrada nákladov sa pomerne zníži.

8.  Povinnosť zamestnanca na náhradu nákladov nevznikne v týchto prípadoch,

a)  zamestnávateľ zastaví v priebehu štúdia poskytovanie výhod podľa tejto zmluvy, pretože zamestnanec dlhodobo stratí spôsobilosť na výkon práce, pre ktorú si zvyšuje kvalifikáciu,

b)  pracovný pomer sa skončí výpoveďou zamestnávateľa v súlade s § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) ZP; prípadne dohodou z tých istých dôvodov,

c)  ak zamestnanec naplní podmienky uvedené podľa § 63 ods. 1 písm. c) ZP,

d)  ak zamestnávateľ po dobu najmenej 6 mesiacov za posledných 12 mesiacov nevyužíval kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil.

9.  Dohoda sa spisuje v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno prevzal zamestnanec a jedno ostáva zamestnávateľovi.

Žilina 25. 8. 2017                         

      . . . . . . . . . . . . . . . . . .                    . . . . . . . . . . . . . . . . . .

             Zamestnanec                                  Zamestnávateľ

Dohoda o prehĺbení kvalifikácie

Zamestnávateľ: ABC, s. r. o., Ružová 10, 010 01 Žilina, zastúpená Ing. Vladimírom Milučkým

a

zamestnanec:  Ján Hladký, Stodolova 2, 010 01 Žilina

uzatvárajú túto

dohodu o prehĺbení kvalifikácie podľa § 155 ZP:

1.  Zamestnávateľ, ABC, s. r. o., Ružová 10, 010 01 Žilina umožní svojmu zamestnancovi Jánovi Hladkému prehĺbenie si kvalifikácie formou výcviku vo výpočtovom stredisku Harvardskej univerzity.

2.  Prehĺbenie kvalifikácie trvá 2 mesiace, pričom jeho začiatok je stanovený na 1. 9. 2017. Ide o získanie nových technologických poznatkov na Harvardskej univerzite v Bostone, USA.

3.  Zamestnávateľ sa zaväzuje poskytnúť svojmu zamestnancovi pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie, ktoré vyplýva z pracovnoprávnych predpisov.

4.  Zamestnanec sa zaväzuje, že po skončení štúdia podľa bodu 2 tejto zmluvy, zotrvá u svojho zamestnávateľa počas dvoch rokov po úspešnom ukončení prehlbovania kvalifikácie.

5.  V prípade, že zamestnanec tento záväzok nesplní, je povinný nahradiť náklady spojené s prehĺbením kvalifikácie, a to:

–   náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku za dni účasti zamestnanca na prehlbovaní si kvalifikácie,

–   náhradu študijného príspevku,

–   náhradu cestovných výdavkov vrátane leteniek do USA.

     Celková suma za dva mesiace prehlbovania si kvalifikácie je 2 500 eur.

6.  Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava:

a)  čas mimoriadnej služby v období krízovej situácie a alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,

b)  čas materskej a rodičovskej dovolenky,

c)  čas neprítomnosti v práci z dôvodov výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu.

7.  Ak zamestnanec nesplní svoj záväzok je povinný zamestnávateľovi uhradiť celkove vyčíslené náklady za štúdium.

8.  Povinnosť zamestnanca na náhradu nákladov nevznikne v týchto prípadoch:

a)  zamestnávateľ zastaví v priebehu štúdia poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,

b)  pracovný pomer sa skončí výpoveďou zamestnávateľa z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP alebo dohodou z týchto dôvodov,

c)  ak zamestnanec naplní podmienky uvedené podľa § 63 ods. 1 písm. c) ZP,

d)  ak zamestnávateľ po dobu najmenej 6 mesiacov za posledných 12 mesiacov nevyužíval kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil.

9.  Dohoda sa spisuje v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno prevzal zamestnanec a jedno ostáva zamestnávateľovi.

Žilina 25. 8. 2017

      . . . . . . . . . . . . . . . . . .                         . . . . . . . . . . . . . . . . . .

             Zamestnanec                                       Zamestnávateľ

Žiadosť o vrátenie plnení poskytnutých podľa dohody o zvýšení kvalifikácie

ABC, s. r. o., Ružová 10, 010 01 Žilina, zastúpený Ing. Vladimírom Milučkým

Ján Hladký

Stodolova 2

010 01 Žilina

V Žiline 1. 2. 2018

Vec: Žiadosť o vrátenie plnení poskytnutých podľa dohody o zvýšení kvalifikácie

Dohodou o zvýšení kvalifikácie ste sa zaviazali, že po skončení štúdia na Žilinskej univerzite zotrváte v našej spoločnosti po dobu piatich rodov v pracovnom pomere. Štúdium ste skončili 30. 6. 2013, takže ste mali zotrvať v pracovnom pomere do 30. 6. 2018..

Na základe Vašej výpovede z 31. 8. 2016 skončil pracovný pomer 31. 10. 2016. Pretože nejde o žiaden z dôvodov, pre ktoré Vaša povinnosť na náhradu vynaložených nákladov nevzniká, žiadame o vrátenie sumy 1 100 eur, ktorá zodpovedá časti neodpracovaného záväzku.

Uvedené sumu žiadame zaplatiť do 30. 6. 2018, V opačnom prípade sa budeme domáhať svojho nároku súdnou cestou.

V Žiline 1. 2. 2018

                                             . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

                                              Ing. Vladimír Milučký – konateľ spoločnosti

§ 43 zákona č. 311/2001 Z.z.
cit. na strane 42

(1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

(2) Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

(3) Ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.

(4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

(5) Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie

a) dobu výkonu práce v cudzine,

b) menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,

c) ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách,

d) prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.

(6) Informácie uvedené v odseku 5 sa poskytnú zamestnancovi len vtedy, ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac...