Zvýšenie stravného od 1. 9. 2012

Od 1. septembra 2012 sa zvyšujú diéty pri tuzemských pracovných cestách. Táto skutočnosť má vplyv aj na príspevky na stravovanie, ktorými prispieva zamestnávateľ na stravovanie svojich zamestnancov a aj na minimálnu hodnotu tzv. gastrolístkov. Vyššie stravné si môžu v daňových výdavkoch uplatniť aj FO – podnikatelia. Aké sú nové sumy stravného a ich vplyv na výšku príspevkov na stravovanie zamestnávateľov a podnikateľov uznaných v daňových výdavkoch?

Stravné v zákone o cestovných náhradách

Zamestnanec má zo zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) nárok na poskytnutie stravného za každý kalendárny deň tuzemskej pracovnej cesty, ak pracovná cesta trvala 5 hodín a viac.

Výšku stravného ustanovuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré sa vyhlasuje uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov SR. Sumy stravného sú ustanovené pre tri časové pásma v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni.
Výška sadzieb stravného sa upravuje podľa údajov Štatistického úradu SR o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Poskytovanie stravného pri tuzemských pracovných cestách je upravené v § 5 zákona o cestovných náhradách a mechanizmus jeho zvyšovania v § 8 tohto zákona.

Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného sa sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty zvýšili takto:

Výška stravného pred týmto zvýšením bola ustanovená Opatrením MPSVaR SR č. 533/2010 Z. z. od 1. 1. 2011.

Podľa § 3 ods. 1 zákona NR SR č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v z.n.p. všeobecne záväzné právne predpisy (vrátane opatrení) nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov SR. Podľa § 3 ods. 2 tohto zákona všeobecne záväzné právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v Zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Uvedené sa vzťahuje aj na Opatrenie MPSVaR SR č. 248/2012 Z. z., ktoré nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR a to 24. augusta 2012.

Miera krátenia je 25 % za bezplatne
poskytnuté raňajky, 40 % za bezplatne poskytnutý obed
a 35 % za bezplatne poskytnutú večeru.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o cestovných náhradách zvýšené sumy náhrad stravného patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené. V zmysle uvedeného nárok na zvýšené sumy stravného podľa Opatrenia MPSVaR SR č. 248/2012 Z. z. má zamestnanec nárok od 1. septembra 2012.

Súčasne so zvýšením súm stravného pri tuzemských pracovných cestách

pre jednotlivé časové pásma sa vo väzbe na § 5 ods. 6 zákona o cestovných náhradách zvyšuje aj nominálna suma krátenia ustanovená pre prípad preukázane čiastočne zabezpečeného bezplatného stravovania. Miera krátenia je 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, 40 % za bezplatne poskytnutý obed a 35 % za bezplatne poskytnutú večeru. Nárok na stravné sa kráti o sumu, ktorá sa vypočíta zo stravného ustanoveného pre časové pásmo nad 18 hodín. Vypočítaná suma krátenia sa nezaokrúhľuje, ale podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa zaokrúhľuje až určená suma stravného a to na najbližší eurocent nahor.

Určenou sumou stravného je rozdiel medzi nárokom na stravné pre príslušné časové pásmo v kalendárnom dni a vypočítanou nominálnou sumou krátenia za bezplatne zabezpečené jedlo (bez zaokrúhlenia).

Nominálna suma krátenia stravného pri tuzemských pracovných cestách je od 1. 9. 2012 v tejto výške:

Ak má zamestnanec so zamestnávateľom dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného alebo nižšie sumy stravného podľa § 5 ods. 5 zákona o cestovných náhradách, nominálna suma krátenia sa vypočíta z najvyššie dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Príklad

Zamestnanec mal na tuzemskej pracovnej ceste vykonanej v septembri 2012 a trvajúcej 7 hodín bezplatne poskytnutý obed. Na akú výšku stravného má nárok?
Zamestnancovi by v prípade, ak by nemal bezplatne poskytnutý obed, vznikol nárok na stravné v sume 4 eurá (časové pásmo 5 až 12 hodín). Nominálna hodnota krátenia je 3,72 eurá. Zamestnávateľ vyplatí stravné vo výške 0,28 eura (4,00 – 3,72).

Príklad

Zamestnanec mal na tuzemskej pracovnej ceste vykonanej v septembri 2012 a trvajúcej 15 hodín bezplatne poskytnuté raňajky. Na akú výšku stravného má nárok?
Pri tuzemskej pracovnej ceste v časovom pásme nad 12 hodín až 18 hodín je od 1. 9. 2012 nárok na stravné 6 eur. Za bezplatne poskytnuté raňajky je nominálna suma krátenia 2,325 eura. Zamestnancovi vznikne nárok na stravné 3,68 eura (6,00 – 2,325 = 3,675, zaokr. na eurocent nahor).

Stravovanie podľa Zákonníka práce

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Zamestnávateľ má povinnosť prispieť na stravovanie zamestnancov minimálne sumou rovnajúcou sa 55 % ceny jedla, ale má možnosť stanoviť si výšku príspevku v rozpätí od minimálnej sumy do maximálnej sumy. Maximálna suma vyplývajúca z Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín je 4 eura, z toho 55 % predstavuje sumu 2,20 eura.

Uvedená maximálna suma príspevku sa vzťahuje aj na poskytovaný finančný príspevok. Na 2,20 eura sa maximálna suma príspevku na stravovanie od 1. 9. 2012 zvýšila z doterajších 2,09 eura.

Príklad

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovanie vo vlastnej jedálni, kde je vykalkulovaná cena jedla 3,20 eura.
Zamestnávateľ musí prispieť minimálne 1,76 eura, môže sa však rozhodnúť, že prispeje na stravovanie zamestnancov na každé jedlo sumou až do výšky 2,20 eura.

Príklad

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravný lístok v cene 4,20 eura.
Aj keď 55 % zo 4,20 eura predstavuje sumu 2,31 eura, príspevok zamestnávateľa je Zákonníkom práce limitovaný sumou 2,20 eura.

Ak zamestnávateľ svoju povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie plní poskytnutím stravovacích poukážok (tzv. gastrolístkov) cenou jedla sa rozumie hodnota stravovacej poukážky, pričom táto hodnota musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Od 1. 9. 2012 je minimálna hodnota stravovacej poukážky 3 eurá (75 % zo 4 eur), kým doterajšia minimálna výška bola 2,85 eura.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravovaciu poukážku na zabezpečenie jedného teplého hlavného jedla, musí na stravovanie zamestnanca od 1. 9. 2012 prispieť sumou minimálne 55 % z hodnoty poukážky, maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Príklad

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky v hodnote 3 eura.
Zo svojich nákladov musí prispieť minimálne sumou 1,65 eura a maximálne sumou 2,20 eura.

Príklad

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky v hodnote 3,60 eura.
Zo svojich nákladov musí prispieť sumou minimálne1,98 eura a maximálne sumou 2,20 eura.

Zamestnávateľ okrem príspevku na stravovanie podľa Zákonníka práce poskytuje zamestnancom príspevok aj podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Príspevky na stravovanie ako daňový výdavok zamestnávateľa

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej „zákon o dani z príjmov“) sú daňovým výdavkom príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom s odvolávkou napríklad na § 152 ZP. U zamestnávateľa je uznaným daňovým výdavkom príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov vo výške 55 % z ceny jedla, ale aj vo vyššej sume, maximálne však vo výške zodpovedajúcej 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Uznaným daňovým výdavkom je aj finančný príspevok, ktorý zamestnávateľ poskytne podľa § 152 ods. 6 ZP. Za daňový výdavok sa považuje aj príspevok zamestnávateľa v prípade, že pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín a zamestnávateľ zabezpečil poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla v súlade s § 152 ods. 2 ZP.

V prípade, že zamestnávateľ prispeje zo svojich nákladov zamestnancom na jedlo vyššou sumou, ako je limit určený v § 152 ods. 3 ZP, pri vyčíslení základu dane z príjmov je suma nad limit položkou zvyšujúcou účtovný výsledok hospodárenia.

Stravovanie podnikateľa

Podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. možno zahrnúť do daňových výdavkov stravné vynaložené za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku fyzickou osobou – podnikateľom. Tento výdavok si môže uplatniť len daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, nie daňovník s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona. Výdavky musia byť preukázané. Zákon spôsob preukázania nestanovuje, môže to byť napríklad doklad o nákupe stravných lístkov, stravovacích poukážok, doklad o nákupe teplého hlavného jedla. V žiadnom prípade nemôže byť tento výdavok uplatnený paušálne, nakoľko by nebola splnená podmienka preukaznosti vyžadovaná v § 2 písm. i) a v § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Výdavky na stravovanie podnikateľa

sa môžu uplatniť najviac v rozsahu a vo výške, ktorá je ustanovená pre zamestnancov v zákone o cestovných náhradách pre časové pásmo 5 až 12 hodín. V zmysle tejto úpravy daňovým výdavkom je od 1. 9. 2012 stravné vynaložené za každý odpracovaný deň vo výške 4 eur.

To znamená, že ak daňovníkom preukázaná cena jedla je napríklad 4,20 eura, daňovo uznaným výdavkom môže byť len 4 eur. Ak však preukázaná cena jedla bude 3,20 eura, daňový výdavok možno uplatniť len vo výške 3,20 eura.

Výdavky na stravné v zmysle § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov nemožno uplatniť, ak:

Príklad

Daňovník vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v dielni mimo svojho trvalého bydliska. Na cesty vykonané mimo dielne (miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva) používa vozidlo zaradené v obchodnom majetku, uplatňuje si v súlade s § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov výdavky na stravovanie a spotrebované pohonné látky podľa zákona o cestovných náhradách. Po skončení cesty sa spravidla vracia do dielne a pokračuje vo výkone podnikateľskej činnosti.
Daňovník už nemá v tento deň nárok na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov, pretože podľa tohto ustanovenia je daňovým výdavkom stravné za stanovených podmienok, ak daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Ing. Ivana Valterová

§ 152 zákona č. 311 / 2001 Z. z.
Zákonník práce

Stravovanie zamestnancov

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
(5) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke ...