Zvýšenie minimálnej  mzdy
– ekonomický dopad

Problematika minimálnej mzdy a jej určovania je obsiahnutá v rámci zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“), ktorý upravuje určovanie a poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu.

ZÁKLADNÉ ZÁSADY - V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o minimálnej mzde zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov rokujú o určení sumy mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok dohodou najneskôr od 1. apríla. Ak sa zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov dohodnú na určení sumy mesačnej minimálnej mzdy do 15. júla, suma mesačnej minimálnej mzdy je určená ich dohodou. Dohodu o určení sumy mesačnej minimálnej mzdy zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov predložia Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky do 31. júla.

V roku 2022 sa dospelo medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov k dohode na minimálnej mzde, ktorá bude platiť od 1. januára 2023. Minimálna mesačná mzda ovplyvňuje okrem samotných zamestnancov aj zamestnávateľov, pre ktorých každé jej zvýšenie znamená aj vyššiu cenu práce.

Ako už bolo naznačené, suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (ďalej len „suma mesačnej minimálnej mzdy“) na príslušný kalendárny rok je suma určená podľa § 7 alebo § 8 zákona o minimálnej mzde. Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný kalendárny rok je suma určená podľa § 2 ods. 2 zákona o minimálnej mzde, tzn. suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy (táto suma sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta).

Príklad 1

Aký časový úsek sa pre účely zákona o minimálnej mzde považuje za odpracovanú hodinu u zamestnancov pri výkone domáckej práce?

U zamestnancov pri výkone domáckej práce sa na účely zákona o minimálnej mzde považuje za odpracovanú hodinu odvedená hodina práce podľa normy spotreby práce ustanovenej zamestnávateľom.

Zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, alebo zamestnancovi, ktorý neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí minimálna mzda vyjadrená v eurách za mesiac v sume zodpovedajúcej odpracovanému času. Takto určená suma minimálnej mzdy v eurách za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

Zamestnancovi patrí minimálna mzda podľa § 2 ods. 2 zákona o minimálnej mzde, ak jeho ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši. Takto upravená suma minimálnej mzdy v eurách za hodinu sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta.

Napokon možno pripomenúť, že zamestnávateľ, ktorý pri odmeňovaní zamestnancov postupuje podľa Zákonníka práce, môže so zástupcami orgánov odborových organizácií dohodnúť vyššiu sumu minimálnej mzdy, ako je suma určená podľa § 2 ods. 2 alebo podľa § 7 alebo § 8 zákona o minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia orgánov odborových organizácií, môže tak ustanoviť svojím rozhodnutím. Pre členov družstiev, u ktorých je podľa stanov podmienkou členstva aj pracovný vzťah, možno vyššiu sumu minimálnej mzdy ustanoviť uznesením členskej schôdze.

VÝŠKA MINIMÁLNEJ MZDY OD 1. JANUÁRA 2023. V zmysle Oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z. suma minimálnej mzdy na rok 2023 je

a)  700 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

b)  4,023 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Tabuľková komparácia zvýšenia minimálnej mzdy v roku 2023 oproti roku 2022:

Minimálna mesačná mzda sa v roku 2023 oproti roku 2022 teda zvýši o 54 € a minimálna hodinová mzda o 0,31 €.

Počnúc 1. januárom 2023 sa teda zmení výška minimálnej mzdy nasledovne:

•    za každú odpracovanú hodinu pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase na 4,023 eur [ak je ustanovený týždenný pracovný čas nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu sa úmerne zvýši – tzn. pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 38,75 hodín bude minimálna hodinová mzda vo výške 4,153 eur (40/38,75 × 4,023 eur) a pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 37,50 hodín bude minimálna hodinová mzda vo výške 4,291 eur (40/37,50 × 4,023 eur)],

•    za mesiac 700,00 eur pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (zamestnancovi s kratším týždenným pracovným časom alebo pri neodpracovaní všetkých pracovných dní v mesiaci, patrí minimálna mzda vo výške zodpovedajúcej odpracovanému času – tzn. mesačná minimálna mzda zamestnanca, ktorý pracuje napríklad na polovičný úväzok bude v sume 350 eur (1/2 zo 700 eur a 3/4 úväzok v sume 525 eur).

DOPAD ZVÝŠENIA MINIMÁLNEJ MZDY NA MINIMÁLNE MZDOVÉ NÁROKY ZAMESTNANCOV. Zvýšenie minimálnej mzdy je krokom, ktorý má dosah na viaceré ďalšie nároky zamestnancov, ktoré sa odvádzajú priamo alebo nepriamo od aktuálnej výšky minimálnej mzdy. Od 1. januára 2023 tak okrem iného dochádza aj k zvýšeniu sadzieb minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 Zákonníka práce.

V Zákonníku práce sú taxatívne uvedené sadzby minimálnych mzdových nárokov, ktoré určujú najnižšiu možnú výšku celkovej mzdy zamestnanca (bez mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, mzdy za prácu nadčas, ako aj bez mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok, za prácu v sobotu, za prácu v nedeľu, za nočnú prácu a bez mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce) vykonávajúceho práce prináležiace podľa ich zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti do určitého stupňa náročnosti práce. Mzdou sa pritom rozumejú výlučne plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu bez takých plnení, ktoré nemajú charakter mzdy (pozri § 118 Zákonníka práce).

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume tohto minimálneho mzdového nároku určeného pre daný stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto pritom predstavuje súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

Ak mzda zamestnanca nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. Je tak zrejmé, že na účely porovnania s výškou príslušného minimálneho mzdového nároku sa musí mzda zamestnanca „očistiť“ o sumy všetkých zákonných mzdových zvýhodnení.

Keďže tento inštitút ochraňuje len zamestnancov, u ktorých nie sú mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, partneri pri kolektívnom vyjednávaní o mzdách nemajú dôvod prihliadať na výšku minimálnych mzdových nárokov uvedených v Zákonníku práce. Pre nich je záväzná výlučne výška minimálnej mzdy. Priamym dôsledkom zvýšenia minimálnej mzdy bude tak od 1. januára 2023 zvýšenie minimálnych mzdových nárokov.

Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok je súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a koeficientu minimálnej mzdy.

Minimálnu mesačnú mzdu podľa stupňov náročnosti práce platnú od 1. januára 2023 je teda potrebné vypočítať nasledovným spôsobom:

Mesačnú minimálnu mzdu od 1. januára 2023 vypočítame pre štvrtý stupeň náročnosti práce nasledovným spôsobom: (700 eur – 580 eur) + (580 eur × 1,6) = 1 048 eur.

Zákonník práce určuje pre 6 stupňov náročnosti koeficienty v rozmedzí jedno až dvojnásobku minimálnej mzdy pre príslušnú skupinu pracovných miest. Sadzby minimálnych mzdových nárokov sú teda odstupňované v závislosti od zložitosti zamestnancom vykonávaných prác.

Tabuľkový prehľad mesačnej minimálnej mzdy od 1. 1. 2023:

Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín predstavuje ¹/₁₇₄ zo sumy minimálneho mzdového nároku podľa prvej vety ustanovenia § 120 ods. 4 Zákonníka práce.

Tabuľkový prehľad hodinovej minimálnej mzdy od 1. januára 2023 podľa stupňov náročnosti práce pri 40 hodinovom pracovnom týždni:

Pokiaľ by sa stalo, že mzda zamestnanca z ľubovoľných dôvodov nedosiahne výšku príslušného minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ mu musí rozdiel doplatiť za všetky zamestnancom odpracované hodiny. Na účely zistenia prípadného nároku na doplatok do výšky príslušného minimálneho mzdového nároku sa mzda zamestnanca očistí o vyplatenú mzdu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, vyplatenú mzdu za prácu nadčas, ako aj o sumy ostatných zákonných mzdových zvýhodnení, t.j. o sumy mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok, za prácu v sobotu, za prácu v nedeľu, za nočnú prácu ako aj za mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce. Pokiaľ bude zamestnávateľ poskytovať ďalšie zložky mzdy (odmeny, prémie, príplatky za prácu v sobotu a nedeľu, za prácu vo výškach a pod.), tieto sa z celkovej mzdy zamestnanca na účely zistenia nároku na doplatok neodpočítajú. Vzhľadom ktomu, že súčasťou odpočítavaných súm je aj mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a mzda za prácu nadčas, Zákonník práce jednoznačne ustanovuje, že aj z počtu odpracovaných hodín v mesiaci sa vylúčia hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

ČISTÁ MINIMÁLNA MZDA V ROKU 2023. Z pohľadu zamestnanca je vhodné analyzovať, koľko peňazí mu z mesačnej minimálnej mzdy od 1. 1. 2023 reálne príde na účet. Vychádzajúc zo skutočnosti, že od 1. januára 2023 bude hrubá minimálna mesačná mzda predstavovať 700 eur, je možné v jednoduchosti vypočítať čistý mesačný príjem a to tak, že zamestnancovi sa od hrubej mzdy odpočítajú dve hlavné položky – odvody do poisťovní a preddavok na daň zo závislej činnosti.

Odvody zamestnanca

Sumu, ktorú zamestnanec každý mesiac odvádza do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, určuje percento z hrubej mzdy. Keď teda zoberieme do úvahy hrubú mesačnú minimálnu mzdu pre 1. stupeň náročnosti práce, výška odvodov bude nasledovná:

•    zdravotné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,

•    sociálne poistenie – 9,4 % v hodnote 65,80 eur, z toho

–   nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,

–   dôchodkové starobné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,

–   dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,

–   poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur.

Celková suma, ktorú zamestnanec s minimálnou mzdou zaplatí na odvodoch, je 93,80 eur. Jediná výnimka nastáva pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím. U nich sa v prípade výšky poistného na zdravotné poistenie aplikuje polovičná sadzba, teda 2 %. Táto výnimka zníži celkovú sumu odvodov na 79,80 eur.

Preddavok na daň

Od hrubej mzdy je tak potrebné odpočítať odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, čím sa získa základ dane, ktorý je rovný 700 - 93,80 = 606,20 eur. Od základu dane si za bežných okolností môže zamestnanec s minimálnou mzdou odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Táto suma prepočítaná na jeden mesiac sa rovná 410,24 eur. Zo zvyšku sa následne vypočíta preddavok na daň, ktorý je zamestnávateľ povinný zraziť z príjmu.

Základ dane znížený o nezdaniteľnú časť je 606,20 - 410,24 = 195,96 €. Pri 19 % sadzbe dani z príjmov zo závislej činnosti dostávame výsledný preddavok vo výške 37,23 eur.

Čistá minimálna mzda

Keď už je známa hrubá minimálna mzda, odvody zamestnanca aj preddavok na daň, je možné vypočítať čistú minimálnu mzdu. Od hrubej mzdy je teda potrebné odpočítať odvody zamestnanca a preddavok na daň. Čistá minimálna mzda pre rok 2023 = 700 - 93,80 - 37,23 = 568,97 eur.

CENA PRÁCE ZAMESTNANCA S MINIMÁLNOU MZDOU. Pre zamestnávateľa je dôležité, koľko musí za zamestnanca poberajúceho minimálnu mesačnú mzdu od 1. 1. 2023 reálne zaplatiť. Cena práce sa skladá jednak zo samotnej hrubej mzdy, ale je navýšená aj o odvody, ktoré platí zamestnávateľ. Jedná sa teda o poistné do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Konkrétne sumy sú nasledovné:

•    zdravotné poistenie – 10 % v hodnote 70,00 eur,

•    sociálne poistenie – 25,2 % v hodnote 176,40 eur, z toho

–   nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,

–   dôchodkové starobné poistenie – 14 % v hodnote 98,00 eur,

–   dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,

–   poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur,

–   úrazové poistenie – 0,8 % v hodnote 5,60 eur,

–   garančné poistenie – 0,25 % v hodnote 1,75 eur,

–   rezervný fond solidarity– 4,75 % v hodnote 33,25 eur.

Od 1. januára 2023 teda cena práce zamestnancov s hrubou minimálnou mzdou v hodnote 700 eur dosiahne hodnotu 946,40 eur (700 + 70 + 176,40).

DOPAD ZVÝŠENIA MINIMÁLNEJ MZDY NA NÁHRADU ZA PRACOVNÚ POHOTOVOSŤ. Zákonník práce upravuje v § 96 ods. 3 nárok na náhradu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku priamou väzbou na výšku minimálnej mzdy. Za každú hodinu tzv. „neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku“ (t.j. času, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce ale prácu nevykonáva) patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu – t.j. od 1. januára 2023 pôjde o sumu 4,023 eura za hodinu. V tejto súvislosti však pre úplnosť treba pripomenúť, že ak by sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodol na poskytnutí náhradného voľna za túto „neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku“, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna, pričom za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.

DOPAD ZVÝŠENIA MINIMÁLNEJ MZDY NA PRIEMERNÝ ZÁROBOK ZAMESTNANCA. V zmysle § 134 ods.5 Zákonníka práce v prípade, že priemerný zárobok zamestnanca je  nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu výške minimálnej mzdy.

Obdobne v prípade, že odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve a zistený priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zamestnávateľ je povinný tento priemerný zárobok upraviť na výšku zodpovedajúcu sadzbe príslušného minimálneho mzdového nároku.

Príklad 2

Zamestnanec pracuje na pracovisku 2. stupňa náročnosti pracovného miesta. Jeho priemerný zárobok zistený k 1. januáru 2023 bude predstavovať 4,60 eur na hodinu.

Počnúc 1. januárom 2023 bude zamestnávateľ povinný upraviť priemerný zárobok zamestnanca používaný v priebehu 1. štvrťroka 2023 na úroveň zodpovedajúcu minimálnemu mzdovému nároku a používať ho počas celého zvyšného obdobia kalendárneho štvrťroka (t.j. 4,690 eur/hod).

DOPAD ZVÝŠENIA MINIMÁLNEJ MZDY NA ZÁKON O POMOCI V HMOTNEJ NÚDZI. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v z.n.p. (ďalej iba „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) medzi osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, patria rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy. To znamená, že od 1. januára 2023 by sa mali posudzovať pre uvedené účely aj rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktorí majú príjem do 350,00 eur.

V súvislosti s pomocou v hmotnej núdzi je potrebné spomenúť, že jednou z podmienok na tzv. aktivačný príspevok, ktorý je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce, je skutočnosť že výška príjmu zo závislej činnosti člena domácnosti je najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy [viď § 12 ods. 3 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi].

Ďalej v zmysle § 16 ods. 1 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi platí, že tzv. osobitný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorému vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a jeho dohodnutý príjem je najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy.

Ing. Ján Mintál