Zvýhodnené odpisovanie budov
superodpočet na šport
V roku 2025 došlo k viacerým zákonným úpravám, ktoré majú dosah na zmeny v daňovom posudzovaní vybraných oblastí dotýkajúcich sa športu.
Z pohľadu úprav na strane daňových výdavkov ide o úpravy v
• zákone č. 152/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ZDP v oblasti špeciálneho odpisovania týkajúceho sa športovísk a
• zákone č. 153/2025 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa ZDP, a zavádza sa odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu (ďalej len „super odpočet na šport“).
Obidve úpravy schválené v týchto zákonoch sú účinné od 1. 1. 2026, pričom úpravy týkajúce sa zavedenia zvýhodneného dopisovania sa môžu použiť už pri podaní daňového priznania za rok 2025.
Zavedenie zvýhodneného
odpisovania pre športoviská
Zákonom č. 152/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ZDP sa zaviedlo zvýhodnené odpisovanie budov špeciálne pre budovy využívané na výkon športu (uvedené úpravy sú spoločné aj pre budovy určené na poskytovanie ubytovacích služieb).
Hlavným cieľom zavedenia predmetných opatrení bola podpora a obnova existujúcich budov a to budov využívaných na výkon športu, kde ustanovenie § 22 ods. 6 písm. g) ZDP priamo vymedzuje, že opatrenia na podporu a obnovu budov sa vzťahujú iba na tie budovy, ktoré sú zaradené do kódov klasifikácie stavieb 1265 a 241 podľa Štatistickej klasifikácie stavieb, pričom druhou podmienkou je vykonávanie športu v tejto budove.
Medzi budovy, na ktoré sa opatrenia vzťahujú, možno zaradiť budovy spadajúce pod:
• kód 1265 Budovy pre šport – budovy na halové športy (basketbalové ihriská, bazény, telocvične, klziská atď.) s miestami pre divákov (terasami, sedadlami) a miestnosťami pre účastníkov (šatňami a sprchami),
• kód 241 Športové a rekreačné stavby
- športové ihriská na vonkajšie športy ako je futbal, basketbal, volejbal, ragby, na automobilové, motocyklové a bicyklové preteky, konské dostihy a vodné športy,
- ostatné športové a rekreačné stavby – lyžiarske trate a vleky, golfové ihriská, jazdecké centrá.
Uplatnenie opatrení v prípade budov a stavieb zahrnutých do kódov 1265 a 241 podľa Štatistickej klasifikácie stavieb je naviazané aj na podmienku vykonávania športu v nich alebo na nich.
Na základe uvedeného sa na budovy a stavby ako sú napr. zábavné parky a oddychové parky, verejné záhrady a parky, zoologické a botanické záhrady, ktoré sú síce zahrnuté pod kód 241 Štatistickej klasifikácie stavieb, ale nie sú využívané za účelom výkonu športu, tieto opatrenia neuplatňujú.
Predmetné opatrenia na podporu novovybudovaných a obnovu existujúcich budov využívaných na výkon športu spočívajú v:
• zmene doby odpisovania budov využívaných na výkon športu a
• zavedení samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách využívaných na výkon športu.
Zmena doby odpisovania
budov a stavieb využívaných
na výkon športu
S účinnosťou od 1. 1. 2026 má podľa § 26 ods. 14 ZDP daňovník, ktorý má na základe právneho alebo ekonomického vlastníctva právo podľa § 24 ZDP uplatňovať daňové odpisy, možnosť stanoviť si dobu odpisovania budova stavieb využívaných na výkon športu.
Zmena doby odpisovania sa vzťahuje tak na novoobstarané budovy a stavby ako aj na budovy a stavby, ktoré sú zaradené do užívania do 31. 12. 2025.
Podľa pravidiel platných od 1. 1. 2026 je možné tieto budovy odpisovať počas doby odpisovania, pričom minimálne počas polovice doby odpisovania ustanovenej pre odpisovú skupinu 6, t.j. v rozmedzí od 20 do 40 rokov.
Daňovník si sám na základe vlastného rozhodnutia stanoví dobu odpisovania v zákonom vymedzenom rozmedzí, pričom musí byť zachovaná podmienka, že počas celej doby odpisovania musí byť použitá rovnaká doba odpisovania.
Ak sa daňovník rozhodne odpisovať takúto budovu napr. 25 rokov, počas celej doby odpisovania je povinný pri výpočte daňových odpisov použiť dobu odpisovania 25 rokov.
Nie je možné počas doby odpisovania používať v jednotlivých rokoch rôznu dobu odpisovania.
V prípade budov, ktoré boli zaradené do užívania do 31. 12. 2025, a z ktorých sa uplatňovali daňové odpisy, sa daňové odpisy uplatnené v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach už spätne neupravujú. Zároveň platí, že budovy je možné odpisovať iba rovnomerným spôsobom odpisovania.
Podľa prechodného ustanovenia § 52zzzf ods. 2 ZDP sa možnosť voľby doby odpisovania na vyššie uvedené budovy použije prvýkrát v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. 12. 2025, to znamená v zdaňovacom období, ktorým je:
• kalendárny rok – v zdaňovacom období začínajúcom 1. 1. 2025, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. 12. 2025,
• hospodársky rok – v zdaňovacom období, ktoré končí v priebehu kalendárneho roka 2025, pričom lehota na podanie daňového priznania uplynie po 31. 12. 2025.
Zavedenie samostatného
odpisovania úhrnu technického zhodnotenia a opráv budov
používaných na výkon športu
S účinnosťou od 1. 1. 2026 sa ustanovenie § 22 ods. 6 ZDP dopĺňa pre budovy na výkon športovej činnosti o nové písmeno g), podľa ktorého sa za iný majetok považuje aj úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove a stavbe zatriedenej do kódu Klasifikácie stavieb 1265 a 241 podľa Štatistickej klasifikácie stavieb využívanej na účel výkonu športu.
Za iný majetok sa považuje úhrn technického zhodnotenia a opráv, ktorého hodnota v príslušnom zdaňovacom období je rovná alebo vyššia ako 10 % vstupnej ceny budovy alebo stavby (na ktorej sa technické zhodnotenia a opravy vykonali). Vstupnou cenou budovy alebo stavby sa rozumie vstupná cena stanovená podľa § 25 ods. 1 ZDP v závislosti od spôsobu nadobudnutia budovy alebo stavby.
Súčasťou vstupnej ceny budovy alebo stavby je aj technické zhodnotenie:
• vykonané a zaradené do užívania do 31. 12. 2024, ktoré zvyšuje vstupnú cenu budovy
• vykonané a zaradené do užívania od 1. 1. 2025, ktoré nespĺňa podmienku minimálnej výšky (10 % vstupnej ceny budovy alebo stavby) pre uznanie za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. g) ZDP.
V prípade, že úhrn technického zhodnotenia a opráv za príslušné zdaňovacie obdobie nepredstavuje aspoň 10 % zo vstupnej ceny, postupuje sa pri zahrňovaní do základu dane nasledovne:
• náklady na opravy sú zahrňované do základu dane v súlade s účtovníctvom podľa § 17 ods. 1 ZDP,
• náklady na technické zhodnotenie zvyšujú vstupnú cenu budovy alebo stavby v súlade s § 25 ods. 2 ZDP, s výnimkou technického zhodnotenia vykonaného na plne daňovo odpísanej budove – v tomto prípade sa technické zhodnotenie považuje za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. e) ZDP.
Úhrn technického zhodnotenia a opráv, ktorý sa v súlade s § 22 ods. 6 písm. g) ZDP považuje za iný majetok sa odpisuje samostatne oddelene od budovy je zaradený do odpisovej skupiny 2pod položkami 2-40 a 2-41 s dobou odpisovania 6 rokov. Vzhľadom nato, že ide o majetok zaradený do odpisovej skupiny 2 je možné odpisovať ho tak rovnomerným spôsobom odpisovania podľa § 27 ZDP ako aj zrýchleným spôsobom odpisovania podľa § 28 ZDP.
Za iný majetok sa bude považovať aj úhrn hodnoty technického zhodnotenia a opráv vykonaných nájomcom na prenajatej budove slúžiacej na výkon športu na základe predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa, ak jednotlivé technické zhodnotenia a opravy vykonané v príslušnom zdaňovacom období nie sú uhradené prenajímateľom nájomcovi.
V súlade s prechodným ustanovením § 52zzzf ods. 1 sa možnosť úhrnu technického zhodnotenia a opráv vykonaných za príslušné zdaňovacie obdobie odpisovaného samostatne ako iný majetok použije prvýkrát na technické zhodnotenie vykonané a zaradené do užívania alebo do obchodného majetku a opravy zaúčtované alebo zaevidované do daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. 12. 2025.
To znamená, že aj v prípade zdaňovacieho obdobia, ktorým bude hospodársky rok začínajúci v priebehu roka 2024 a končiaci v roku 2025, je možné uplatniť ustanovenie § 22 ods. 6 písm. g) a to za predpokladu, že úhrn hodnoty technického zhodnotenia a vykonaných opráv bude spĺňať podmienku minimálnej výšky 10 % zo vstupnej ceny budovy a zároveň sa za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo vykonané technické zhodnotenie a opravy daňové priznanie podáva po 31. 12. 2025.
Zavedenie superodpočtu na šport
S účinnosťou od 1. 1. 2026 sa zákonom č. 153/2025 Z. z. s cieľom zvýšenia investícii súkromného sektora do slovenského športu zavádza superodpočet na šport. Cez superodpočet na šport je možné dodatočne si znížiť základ dane a to formou opätovného uplatnenia výdavkov do základu dane na základe zákonom stanovených podmienok.
V súvislosti so zavedením superodpočtu na šport sa v § 21 ods. 1 ZDP upravilo, že výdavky na podporu športu vo forme nepeňažného plnenia je možné uznať do daňových výdavkov za splnenia podmienok v § 17 ods. 19 písm. l) ZDP a to aj vtedy keď nespĺňajú podmienku vecnej súvislosti so zdaniteľnými príjmami daňovníka.
Výdavky na podporu športu sú uznané do daňových výdavkov pri splnení niekoľkých podmienok:
výdavky na podporu športu v zdaňovacom období, za ktoré si daňovník chce uplatniť superodpočet, musia byť aj uhradené – podľa § 17 ods. 19 písm. l) ZDP je výdavok uznaný do daňových výdavkov len po zaplatení,
- v zdaňovacom období, v ktorom si daňovník uplatňuje superodpočet na šport musí vykázať kladný základ dane – v prípade vykázania daňovej straty alebo nulového základu dane sa výdavky na podporu športu neuplatňujú do daňových výdavkov.
Základom dane u právnickej osoby alebo základom dane (čiastkovým základom dane) fyzickej osoby z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP sa v tomto prípade myslí základ dane zistený podľa § 17 až § 29 pred jeho úpravou o tieto položky:
• pripočítateľnú položku u sponzora, ktorý nevykázal základ dane, aby si sponzorské mohol ponechať v daňových výdavkoch [§ 17ods. 19 písm. h) ZDP],
• pripočítateľnú položku u daňovníka, ktorý poskytol nepeňažné plnenie športovej organizácii na podporu športu a nevykázal kladný základ dane [§ 17 ods. 19 písm. l)],
• pripočítateľnú položku, ak nebola vykázaná výška základu dane pre uplatnenie celého ročného odpisu pri obstaranom motorovom vozidle so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 ZDP),
• pripočítateľnú položku, ak nebola vykázaná výška základu dane pre uplatnenie celého nájomného za motorové vozidlo so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 ZDP),
• odpočítateľnú položku, ak daňovník splnil podmienky pre uplatnenie paušálnej sumy na každého žiaka v rámci poskytovaného duálneho vzdelávania (§ 17 ods. 37 ZDP),
• pripočítateľnú položku, ak mal daňovník uplatnené viac ako 5 % zo základu dane na nepovinné členské v právnickej osobe [§ 19 ods. 3 písm. n) ZDP] a
• pripočítateľnú položku, ak mal daňovník uplatnené viac ako 5 % zo základu dane na víno ako reklamný predmet [§ 21 ods. 1 písm. h) ZDP],
výdavok na podporu športu môže mať iba formu nepeňažného plnenia, ktorým sa rozumie poskytnutie športového náčinia alebo športového vybavenia daňovníkom. Poskytnutie peňažných prostriedkov na podporu športu (s výnimkou poskytnutia prostredníctvom zmluvy o sponzorstve v športe) nie je možné uznať do daňových výdavkov.
Cieľom takto stanovenej úpravy je zaviesť transparentné použitie prostriedkov, nakoľko pri poskytnutí peňažných prostriedkov by nebolo možné odkontrolovať akým spôsobom by boli tieto prostriedky použité zo strany športovej organizácie,
- nepeňažné plnenie môže byť poskytnuté iba športovej organizácií, ktorou sa podľa § 8 zákona o športe rozumie právnická osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť a ktorá je zapísaná do registra právnických osôb v športe.
Za výdavok u daňovníka poskytujúceho nepeňažné plnenie sa chápe obstarávacia cena alebo vlastné náklady nepeňažného plnenia v závislosti od spôsobu obstarania tohto plnenia. V prípade, že by došlo k poskytnutiu nepeňažného plnenia hmotného majetku, ktorý mal daňovník zaradený do užívania, za výdavok sa považuje daňová zostatková cena poskytnutého nepeňažného plnenia.
Zároveň v ZDP ostáva v platnosti možnosť uplatnenia výdavkov (nákladov) na sponzorské (peňažné a nepeňažné plnenie) u sponzora, ak sú splnené zákonom určené podmienky.
Príklad 1
Daňovník poskytol športovej organizácii športové náčinie a zároveň na základe zmluvy o sponzorstve v športe aj peňažné prostriedky. Môže si uplatniť do daňových výdavkov tak náklady na obstaranie športového náčinia ako aj poskytnuté finančné prostriedky?
ZDP vo svojich ustanoveniach neobmedzuje možnosť súbežného uplatnenia obidvoch nákladov (výdavkov) na podporu športu. Musia však byť splnené všetky podmienky tak pre poskytnuté sponzorské podľa § 17 ods. 19 písm. h) ZDP ako aj pre poskytnuté nepeňažné plnenie podľa § 17 ods. 19 písm. l) ZDP. Okrem súbežného uplatnenia vynaložených výdavkov do základu dane si daňovník môže uplatniť aj superodpočet na šport podľa § 30ca ZDP.
Nárok na superodpočet na šport
si môže daňovník uplatniť bez povinnosti podania žiadosti na osobitný úrad a vydania rozhodnutia. Superodpočet na šport si však daňovník môže uplatniť len na tie výdavky na podporu športu, ktoré zároveň spĺňajú podmienky na uplatnenie do daňových výdavkov podľa § 17 ods. 19 písm. l) ZDP. Na účely uplatnenia superodpočtu na šport je daňovník v súlade s § 30ca ods. 5 ZDP povinný evidovať výdavky, na ktoré je možné uplatniť superodpočet na šport oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Evidencia daňových výdavkov súvisiacich s uplatnením superodpočtu na šport musí byť dostatočne prehľadná a preukázateľná nakoľko dôkazné bremeno k oprávnenosti uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) spočíva na daňovníkovi. Splneniu tejto podmienky slúžia aj postupy účtovania, podľa ktorých daňovník (účtovná jednotka) musí viesť analytickú evidenciu a vytvárať analytické účty k príslušným syntetickým účtom tak, aby vedel presne vyčísliť tieto náklady. Ak nastavenie účtovného softvéru daňovníka neumožňuje evidovať výdavky (náklady) vynaložené v súvislosti s podporou športu aj pomocou analytickej evidencie k syntetickým účtom, odporúča sa na tento účel vytvoriť internú smernicu. Rovnako postupuje daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.
Podľa § 30ca ods. 6 ZDP však platí, že superodpočet na šport nie je možné uplatniť na výdavky (náklady), na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií. (napr. dotácia), to znamená, ak daňovník dostal čo i len nepatrnú dotáciu na úhradu vymedzených nákladov (napr. do 10 %), nemá možnosť uplatniť si do superodpočtu výdavkov ani tie výdavky týkajúce sa nákladov, na ktoré bola dotácia poskytnutá, ktoré prevyšovali sumu prijatej dotácie.
Príklad 2
Daňovník získal dotáciu určenú na podporu športu. Z uvedenej dotácie čiastočne financoval obstaranie športového náčinia, ktoré následne poskytol športovej organizácii. Dotácia sa podieľala na vstupnej cene športového náčinia vo výške 15 %. Môže daňovník náklady, ktoré neboli financované z dotácie vo výške 85 % zahrnúť do superodpočtu?
Podľa § 30ca ods. 6 ZDP nie je možné uplatniť superodpočet na šport na výdavky (náklady), na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií. V nadväznosti na uvedené preto nie je možné zahrnúť do superodpočtu ani zvyšných 85 %.
Možnosť uplatnenia superodpočtu na šport upravuje § 30ca ZDP, pričom si ho môže uplatniť daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo daňovník, ktorý je fyzickou osobou, ktorá dosahuje príjmy z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP a ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva, jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.
Príklad 3
Rodič dieťaťa, ktoré navštevuje volejbalovú športovú organizáciu chce podporiť túto organizáciu obstaraním športového náčinia (volejbalové lopty). Bude si môcť uplatniť superodpočet na šport, ak v zdaňovacom období dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti a príjmy z prenájmu nehnuteľnosti?
Nie. Fyzická osoba si môže uplatniť superodpočet na šport iba v prípade, že dosahuje príjmy z podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Príjmy zo závislej činnosti upravuje ustanovenie § 5 a príjmy z prenájmu nehnuteľnosti ustanovenie § 6 ods. 3 ZDP.
Pri uplatnení superodpočtu na šport možno od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty odpočítať
• 50 % výdavkov (nákladov) vynaložených na podporu športu a zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka alebo evidovaných v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie (§ 30ca ods. 1)
• 25 % z medziročného nárastu výdavkov (nákladov) vynaložených na podporu športu, pričom medziročný nárast zahŕňa kladný rozdiel, ktorý zohľadňuje až 2 bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobia uplatnenia odpočtu výdavkov na podporu športu. Tento odpočet sa vypočíta ako kladný rozdiel medzi
- priemerom úhrnu výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období, za ktoré sa odpočet nákladov vykonáva a bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie a
- priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v 2 bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach (§ 30ca ods. 2).
Vzhľadom nato, že k výpočtu medziročného nárastu výdavkov (nákladov) je potrebné poznať výšku nákladov (výdavkov) na podporu športu za minimálne 3 zdaňovacie obdobia, počas ktorých sa superodpočet na šport uplatňoval a v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 52zzzg ods. 2 ZDP je možné uplatniť tento medziročný odpočet najskôr v zdaňovacom období, ktorým je:
• kalendárny rok 2028,
• hospodársky rok začínajúci v roku 2028 a končiaci v roku 2029.
ZDP v § 30ca ods. 3 stanovuje maximálnu sumu superodpočtu, ktorú si môže daňovník v príslušnom zdaňovacom období uplatniť. Maximálna suma superodpočtu je stanovená vo výške 250 000 eur, čo predstavuje úhrn superodpočtu podľa § 30ca ods. 1 a 2, t.j. 50 % výdavkov uplatňovaných v príslušnom zdaňovacom období a 25 % z medziročného nárastu výdavkov na podporu športu.
Príklad 4
Daňovník – právnická osoba so zdaňovacím obdobím kalendárny rok v roku 2026 vynaložil náklady na podporu športu vo výške 2 500 eur. Akú výšku superodpočtu si môže daňovník uplatniť, ak jeho základ dane znížený o odpočet daňovej straty je vo výške 10 000 eur?
V zdaňovacom období 2026 si môže uplatniť daňovník superodpočet na šport iba vo výške 50 % z výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období 2026, t.j. vo výške 1 250 eur. O túto sumu si daňovník zníži základ dane po uplatnení daňovej straty vyčíslený na riadku 500 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby.
Z dôvodu zabezpečenia informovanosti verejnosti a väčšej daňovej transparentnosti podnikateľského prostredia Finančné riaditeľstvo SR bude každoročne zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam daňových subjektov, ktorí si uplatnili v podanom daňovom priznaní super odpočet na šport. Finančné riaditeľstvo do tohto zoznamu zaradí daňovníka najneskôr do 3 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Zoznam uverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva obsahuje údaje ako:
• základné údaje o daňovníkovi – meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu – ak ide o daňovníka FO a obchodné meno, sídlo a DIČ – ak ide o daňovníka PO
• výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia
• dátum začiatku realizácie podpory športu
• informácie o športovej organizácii, ktorej bolo poskytnuté nepeňažné plnenie a to názov, adresu sídla jej identifikačné číslo.
Finančné riaditeľstvo SR údaje, ktoré zverejňuje na svojom webovom sídle bude získavať z osobitnej prílohy daňového priznania právnickej osoby a z daňového priznania fyzickej osoby typ B.
V súvislosti s vyplnením tlačív daňových priznaní za rok 2025 v častiach týkajúcich sa superodpočtu na šport MF SR vydalo Oznámenie č. MF/005715/2026-721 o vydaní doplnenia k poučeniam, v ktorých upravuje podrobnosti týkajúce sa vyplnenia predmetných častí.
Odpočet výdavkov
(nákladov) na šport
je možné uplatniť do výšky vyčísleného základu danezníženého o daňovú stratu u právnickej osoby alebo do výšky vyčísleného základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP zníženého o daňovú stratu u fyzickej osoby. Ak daňovník odpočet výdavkov (nákladov) nemôže uplatniť z dôvodu, že vykázal daňovú stratu alebo nedostatočný základ dane po znížení o odpočet daňovej straty, má možnosť odpočet výdavkov alebo ich neuplatnenú časť na šport uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane. Najviac si však daňovník môže uplatniť takýto prenos odpočtu nákladov v piatich zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet nákladov vznikol, t.j. celkovo počas šietich zdaňovacích období.
Prechodné ustanovenie § 52zzzg ods. 2 ZDP vymedzuje, že uplatnenie daňového výdavku na podporu športu podľa § 17 ods. 19 písm. l) ZDP, uplatnenie super odpočtu na šport podľa § 30ca ZDP a s nimi súvisiace úpravy je možné prvýkrát použiť v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2026, t.j. u daňovníka so zdaňovacím obdobím
• kalendárny rok – prvýkrát v zdaňovacom období 2026
• hospodársky rok – prvýkrát v zdaňovacom období začínajúcom v priebehu kalendárneho roka 2026.
Ing. Miroslava Brnová
ZÁKON
č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov
§ 21
(1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval okrem prípadov podľa § 30ca, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej
a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),
b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,
d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,
f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania,
g) výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),
h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú
1. darčekové reklamné poukážky,
2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových ...
