Za závažné dôvody, pre ktoré je nutné lehotu predĺžiť sa považujú

–   vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť,

–   vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti,

–   preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty.

Pri posudzovaní žiadosti o poskytnutie informácie platí zákonná zásada, že povinná osoba žiadosť posudzuje vždy podľa jej obsahu. Žiadosť o informácie nemusí byť výslovne označená ako „Žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z.“. Stačí že z podania žiadateľa vyplýva skutočnosť, že žiadateľ žiada povinnú osobu o určité informácie. Takéto podanie môže byť preto prípadne označené aj ako „sťažnosť“ alebo „podnet“. Zo žiadosti o poskytnutie informácií však musí byť zrejmé

–   ktorej povinnej osobe je táto určená,

–   identifikačné údaje žiadateľa,

–   označenie informácií, ktorých sa žiadosť týka,

–   aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Žiadateľ je povinný v žiadosti o sprístupnenie informácií uviesť

názov orgánu, prípadne názov jej odboru alebo organizačnej zložky od ktorej informácie požaduje. Pri žiadostiach zasielaných elektronickou e-mailovou poštou na oficiálnu adresu povinnej osoby sa v praxi stáva, že žiadateľ v tejto žiadosti už neuvádza označenie povinnej osoby. I keď existuje racionálny predpoklad, že žiadosť je priamo určená povinnej osobe, ktorej kontaktná mailová adresa patrí, povinná osoba môže takúto žiadosť odmietnuť ako neúplnú. Z dôvodu predchádzania takejto situácií sa preto odporúča aj v žiadosti zasielanej priamo na e-mailovú adresu povinnej osoby túto označiť. Zákonnou prekážkou vybavenia žiadosti nie je, ak žiadateľ v žiadosti povinnú osobu neoznačí úplne presne alebo namiesto názvu povinnej osoby uvedie iba názov jej orgánu, a to ak napr. uvedie „Mestský úrad Žilina“ namiesto „Mesto Žilina“. Infozákon bezpodmienečne nevyžaduje, aby žiadosť obsahovala presný názov povinnej osoby, upravuje iba požiadavku, v zmysle ktorej zo žiadosti musí byť „zrejmé“, ktorej povinnej osobe je žiadosť určená.

Každý žiadateľ o informácie je oprávnený nechať sa zastúpiť inou fyzickou alebo právnickou osobou na základe písomne udeleného splnomocnenia, napr. advokátom. V takomto prípade je nutné, aby splnomocnený zástupca žiadateľa k žiadosti priložil i podpísanú plnú moc.

Pri vymedzovaní informácií, o ktorých sprístupnenie žiadateľ žiada, sa je vždy nutné žiadosť formulovať presne a určito. Na nepresne formulované otázky a všeobecne vymedzené požadované informácie môže žiadateľ dostať od povinnej osoby veľmi všeobecné odpovede, ktorými si však táto svoju zákonnú povinnosť poskytnúť informácie formálne splní. Neurčité vymedzenie konkrétnej požadovanej informácie je dôvodom, že povinná osoba vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti podľa § 14 ods. 3 infozákona. V súlade s § 14 infozákona je žiadateľ vo svojej žiadosti povinný uviesť akým spôsobom požaduje informácie sprístupniť.

Spôsob poskytnutia a sprístupnenia informácie

si vyberá žiadateľ. Je vhodné, aby žiadateľ určil vždy aj alternatívny spôsob sprístupnenia informácií pre prípad, že by prvý ním určený spôsob nebol pre povinnú osobu realizovateľný. Žiadateľ môže napr. požiadať o sprístupnenie dokumentu elektronickou poštou a zároveň uviesť, že v prípade, ak dokument nie je k dispozícii v elektronickej forme, žiada zaslanie jeho vyhotovenej fotokópie poštou.

Žiadosť o poskytnutie informácie povinnou osobou sa považuje za podanú v deň, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Dňom podania žiadosti preto nie je deň, kedy bola táto žiadosť odoslaná, napr. daná na poštovú prepravu, ale až deň keď bola povinnej osobe priamo doručená, či už poštou, elektronicky, alebo inými doručovacími prostriedkami. Práve z dôvodu plynutia 8– dňovej, resp. 15– dňovej lehoty na vybavenie žiadosti podľa § 17 ods. 1 je pre žiadateľa rozhodujúci deň doručenia žiadosti povinnej osobe. Pri posielaní žiadosti poštovou zásielkou je preto vhodné posielať žiadosť spolu s tzv. poštovou doručenkou. Na doručenke, ktorá sa žiadateľovi vráti, bude mať tento vyznačený deň prevzatia žiadosti povinnou osobou (t.j. deň doručenia žiadosti).

Žiadosť o sprístupnenie informácií, ktorá spĺňa požadované náležitosti, musí povinná osoba vybaviť bez zbytočného odkladu. Povinná osoba žiadosť vybaví buď tým, že požadovanú informáciu sprístupní, alebo vydá písomné rozhodnutie o jej zneprístupnení. Vo všeobecnosti platí, že všetky informácie, ktoré sú jednoduché a ktorých vyhľadanie nezaberie veľa času, musia byť sprístupnené bez zbytočného odkladu, teda ihneď ako je to možné. Poskytnutie jednoduchej informácie až v posledný deň lehoty, t.j. 8 pracovný deň môže byť za určitých okolností porušením zákonnej povinnosti povinnej osoby poskytovať informácie „bez zbytočného odkladu“.

Ak povinná osoba sprístupní v zákonnej lehote všetky požadované informácie, urobí o tom rozhodnutie zápisom v spise, ktorý je vedený k veci, t.j. k žiadosti o informácie. Zápis v spise musí obsahovať údaje o tom, kto a kedy požiadal o informácie, o akú informáciu išlo, výrok, že informácia bola sprístupnená a tiež označenie informácií, ktoré boli sprístupnené, dátum vydania rozhodnutia a meno, priezvisko a funkciu a osoby oprávnenej rozhodnúť. Rozhodnutie, ktorým sa žiadateľovi v plnom rozsahu vyhovelo, teda boli mu sprístupnené všetky požadované informácie nemusí obsahovať odôvodnenie.

Povinná osoba môže žiadosť žiadateľa o sprístupnenie informácie vybaviť tak, že žiadosti vyhovie iba v časti alebo tejto nevyhovie v celom rozsahu. Ak povinná osoba žiadateľovi nesprístupní všetky požadované informácie, je o nesprístupnení informácií povinná vydať písomné rozhodnutie v súlade s § 18 ods. 2 infozákona, podľa ktorého: „ Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.“

Rozhodnutie o nevyhovení žiadosti povinná osoba nevydá v prípade, ak táto bola odložená podľa § 14 ods. 3 infozákona. Rozhodnutie sa doručuje žiadateľovi do vlastných rúk. Každé rozhodnutie, ktorým povinná osoba nevyhovie žiadosti o sprístupnenie informácie hoci len z časti musí obsahovať základné náležitosti rozhodnutia obsiahnuté v § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktorými sú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Vo výroku rozhodnutia, ktorým povinná osoba odmietla sprístupniť požadované informácie musí táto jasne a zrozumiteľne uviesť, že žiadosť o poskytnutie informácie sa zamieta. Ak sa žiadosť o informácie zamieta iba sčasti, vo výroku musí byť presne vymedzené, ktoré konkrétne informácie sa nesprístupňujú a naopak, ktoré sprístupnené boli. Ak žiadateľ žiadal sprístupniť informácie vyhotovením kópie dokumentu, je potrebné presne označiť tie časti dokumentu, ktoré sa nesprístupňujú.

Správny orgán, resp. povinná osoba je v odôvodnení rozhodnutia o nevyhovení žiadosti o poskytnutie informácií povinná uviesť dôvody, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a súčasne akými úvahami bol správny orgán v konaní vedený. Požiadavka riadneho zdôvodnenia rozhodnutia je základnou zákonnou požiadavkou, ktorá je o to naliehavejšia, ak správny orgán, či iná povinná osoba vydá rozhodnutie, ktorým žiadateľovi vyhovie iba zčasti alebo nevyhovie vôbec. Odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby nemôže obsahovať iba konštatovanie, že požadované informácie sú chránené osobitným zákonom a že ich poskytnutie zákon vyučuje. Povinná osoba musí dostatočne vysvetliť, prečo pod príslušné zákonné ustanovenia upravujúce vylúčenie zverejnenia určitých osobitných informácií požadovanú informáciu podradila a akými úvahami sa pritom riadila.

Pri informáciách, kde musí byť pre ich nesprístupnenie splnených súčasne viacero podmienok, musí povinná osoba uviesť, prečo považuje za splnené všetky tieto podmienky (napr. pri obchodnom tajomstve). Povinná osoba musí takto zdôvodniť nesprístupnenie každej konkrétnej požadovanej informácie resp. každého konkrétneho druhu požadovaných informácií. Nestačí, ak povinná osoba v rozhodnutí skonštatuje, že všetky informácie nachádzajúce sa v určitom dokumente spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva. Požiadavka určitosti a presnosti odôvodnenia rozhodnutia povinnej osoby je v plnom rozsahu potvrdená i rozhodovacou praxou súdov.

Ak povinná osoba v zákonom stanovenej lehote žiadosť o poskytnutie informácie nevybaví a zostane tak nečinná, to zn. nesprístupní informácie ani nevydá písomné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, zákon predpokladá existencie tzv. fikcie zamietavého rozhodnutia. V danom prípade sa má za to, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým požadovanú informáciu odmietla sprístupniť. Po uplynutí zákonnej lehoty automaticky vzniká tzv. fikcia zamietavého rozhodnutia, hoci riadne písomné rozhodnutie povinná osoba nevydala. Platí to aj vtedy, ak povinná osoba sprístupnila iba niektoré požadované informácie, avšak o nesprístupnení zvyšných informácií nevydala v zákonnej lehote žiadne písomné rozhodnutie. V takom prípade vzniká fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení zvyšných informácií. Proti takémuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie.

Fiktívne rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení informácie sa považuje za doručené tretí deň odo dňa uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Deň doručenia fiktívneho rozhodnutia je dôležitý, pretože od tohto dňa začína plynúť lehota na podanie odvolania alebo iného opravného prostriedku, žaloby, v súlade so zákonom. Odvolanie je možné podať vždy v lehote 15 dní odo dňa doručenia, v danom prípade odo dňa kedy fikcia doručenia nastala. Inštitút fiktívneho rozhodnutia umožňuje preto žiadateľovi domáhať sa napriek nečinnosti povinnej osoby svojho zákonného práva a podať proti takémuto fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie. Aj napriek existencii fikcie doručenia však zákon povinným osobám neumožňuje zostať vo veci vydania rozhodnutia o neposkytnutí informácií nečinnými, naopak, výslovne im v § 18 ods. 2 infozákona ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie. Nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je vždy porušením zákona zo strany povinnej osoby. Túto skutočnosť mnohokrát potvrdili i súdy vo svojej rozhodovacej praxi.

Z judikatúry, ako i zo zákona vyplýva, že každé fiktívne rozhodnutie povinnej osoby je rozhodnutie nezákonné a musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

Proti rozhodnutiu povinnej osoby je možné podať odvolanie vždy, ak to zákon výslovne umožňuje. Odvolanie sa vždy podáva tej povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala. Povinná osoba odvolanie následne postúpi odvolaciemu orgánu. Podľa § 19 ods. 2 infozákona o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ide spravidla o orgán najbližšie vyššieho stupňa. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce alebo primátor mesta. Pri rozhodnutiach ústredných orgánov štátnej správy, napr. ministerstiev sa odvolanie nepodáva, avšak je možné podať iný opravný prostriedok „rozklad“, a to z dôvodu, že tieto povinné osoby nemajú nadriadený orgán a o odvolaní rozhoduje samotný vedúci ústredného orgánu štátnej správy, napr. minister.

V niektorých prípadoch zákon stanovuje, že proti rozhodnutiu povinnej osoby sa nepodáva odvolanie, o ktorom rozhoduje nadriadený orgán, ale podáva sa opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje priamo súd. Ide napr. o rozhodnutia vyšších územných celkov, samosprávnych krajov, ktorým zamietli žiadosť o sprístupnenie informácií žiadateľa. Postup konania o týchto opravných prostriedkoch je osobitne upravený v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení.

Odvolanie aj opravný prostriedok je potrebné podať písomne, pričom by malo byť vlastnoručne podpísané. Z odvolania by malo byť zrejmé, kto ho podáva a tiež proti akému rozhodnutiu smeruje. Rozhodnutie o odvolaní resp. rozklade musí mať rovnaké náležitosti ako prvostupňové rozhodnutie. Osobitne dôležitá je povinnosť odvolacieho orgánu uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní v zákonom stanovenej 15– dňovej lehote, podobne ako v konaní o vybavení žiadosti o poskytnutie informácie vzniká tzv. fikcia zamietavého rozhodnutia. Za deň doručenia tohto fiktívneho rozhodnutia žiadateľovi sa následne považuje druhý deň po uplynutí lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Ak je napadnuté rozhodnutie povinnej osoby nezákonné, odvolací orgán toto buď zruší a vec vráti povinnej osobe na nové konanie alebo rozhodnutie zmení a požadované informácie sprístupní. Odvolací orgán môže požadované informácie sprístupniť sám, ak má tieto k dispozícii. Proti rozhodnutiu o odvolaní resp. o rozklade, i vrátane fiktívneho rozhodnutia o odvolaní sa žiadateľ už následne odvolať nemôže, avšak tento má možnosť využiť iný prostriedok ochrany, ktorý mu zákon priznáva a v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia o odvolaní, resp. rozklade podať na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení. Uvedené konanie je konaním súdnym a preto sa naň vzťahujú osobitné právne predpisy.

Mgr. Lucia Boráková